Ako zvládnuť veľmi živé a hyperaktívne dieťa?
Potrebujem radu ohľadom syna 1rok a 11 mesiacov, čiže necelé 2 roky. Je to s ním neúnosné, večer zaspáva aj hodinu a pol, stále mi škriabe ruky, rype do mňa, takto sa totiž to ukľudnuje, keď mu to zakážem, tak kope do postele alebo začne kopať okolo seba. Ja už normálne začínam na tieto prejavy chytať agresiu, lebo už mi to dráždi nervy. Celkovo je celý deň preexponovany, nevie sa sám hrať, musím sedieť pri ňom, celkovo aj cez deň veľmi nervózny, stále mi ubližuje a to som už skúšala pekne naňho, stlačiť ho trochu, nech prestane, nič nezaberá. Kdekoľvek ideme, tak je veľky problém, nevie vydržať, nepočúva vôbec nič, v obchode poviem, že ideme domov a on nemá problém sám behať po obchode, otvára skrinky, chytá veci. Inak veľmi šikovný, robí vecí ktoré má na svoj vek, iba nerozpráva, teda zatiaľ iba slová. Máte niekto nejakú radu ako ísť na to dieťa?
Vydrzat, a posunut spanok- ani moj 2 rocny sa nevedel hrat sam- iba ak robil ndjaku sarapatu s kremom ci toaletakom. Pre mna bol vek 1,5-2,5 tiez veeelmi narocny- teraz je uz lepsie- estd stale mam husinu z jeho zachvatov zlosti - hlavne na verejnosti.
@anonym_autor az na to dlhe zaspavanie si opisala presne moju dceru. Teraz ma uz 3, nic sa nezmenilo a ja cakam kedy z nej dostanem infarkt 😀
Vydrzat, a posunut spanok- ani moj 2 rocny sa nevedel hrat sam- iba ak robil ndjaku sarapatu s kremom ci toaletakom. Pre mna bol vek 1,5-2,5 tiez veeelmi narocny- teraz je uz lepsie- estd stale mam husinu z jeho zachvatov zlosti - hlavne na verejnosti.
@zuzinka888 no to máva, včera v zoo sa 4x hodil o zem, ani neviem čo chcel, a to som mu zabránila ešte tak 4x, ja som bola celá špinavá a zničená, hrozné niečo
@anonym_autor moj syn tiez dost divoko zaspava. Pomaha mi mu davat alternativy, ktore su pre oboch v pohode. Napriklad tiez divoko zaspava, tak som ho naucila stipat vankus namiesto mna. A este tak zvlastne zaspaval, ze tlacil do mna nohami, tak som mu povedala nech tlaci stenu. Trvalo to dlhsie, ale naucil sa...... posielam vela sil. Snad mas pomoc od okolia a vies si oddychnut 🙂
@zuzinka888 no to máva, včera v zoo sa 4x hodil o zem, ani neviem čo chcel, a to som mu zabránila ešte tak 4x, ja som bola celá špinavá a zničená, hrozné niečo
@anonym_autor a presne preto to robi- lebo ti nevie povedat co chce a casto su to blbostky( hodit kamienok do mlaky, otvorit dvere, ci banan namiesto jablka. Ked zacne rozpravat polepsi sa to. Len treba vydrzat.
@anonym_autor No ja som to zažila síce už veľmi dávno, ale zažila. Môj syn bol veľmi náročné plačlivé dieťa
@anonym_autor moj syn tiez dost divoko zaspava. Pomaha mi mu davat alternativy, ktore su pre oboch v pohode. Napriklad tiez divoko zaspava, tak som ho naucila stipat vankus namiesto mna. A este tak zvlastne zaspaval, ze tlacil do mna nohami, tak som mu povedala nech tlaci stenu. Trvalo to dlhsie, ale naucil sa...... posielam vela sil. Snad mas pomoc od okolia a vies si oddychnut 🙂
@danka_gi no práve je to dosť problém, lebo manželovi začal výcvik na 8 týždňov, čiže 2 mesiace bez neho a po ňom má 6 mesačne týždňovky
@anonym_autor a presne preto to robi- lebo ti nevie povedat co chce a casto su to blbostky( hodit kamienok do mlaky, otvorit dvere, ci banan namiesto jablka. Ked zacne rozpravat polepsi sa to. Len treba vydrzat.
@zuzinka888 tak snáď verím, vie tak cca 25 slov, snaží sa, ale nespája ešte
@anonym_autor môj syn je/bol tiež náročné dieťa. Fakt náročné. Obdobie do 2 rokov - Do obchodu som s nim nechodila a keď áno, len kočíkom. Na peši keď sme išli, tiež výstrajal a skúšal všetko možné. Rozprával len pár slov ale ako tak sme si rozumeli. Nehral sa sám, vždy som musela byt pri nom. Tiež mal obdobie že nás bil, hryzol ale to pomerne rýchlo preslo. Neustále vysvetľovanie a určovanie hranice. Po 16.00 keď prišiel tato z prace, zobral ho von a ja som uvarila na ďalšie dni a vypla hlavu 🙂 spať chodil s nim on večer. Teraz ma malý 2,5 roka a je ako iné dieťa. Môžeme ísť do obchodu úplne v pokoji, začal rozprávať už vety a je už taký malý partak. Dokáže sa aj prehrať s autíčkami sám na dlhšiu dobu. Takže možno ešte prežiť nejaké obdobie a bude to aj u vás lepsie 🙂
@anonym_autor mám to podobné s dcérou. Aj vek rovnaký. Ona sa ale tak správa len pri mne a keď je sama s niekým iným je normálna kľudná. Neviem ako ti poradiť mne nič nefunguje. Ani pekne ani zle ani s kľudom ani kričať nič. Pravidelne sa zabáva len tým že všetko ničí a robí len to čo nesmie. Posielam ti tu poslednú štipku sily nie si v tom sama😄 ja len dúfam že to prejde vekom... Najhoršie je asi ze okolie pre to nemá pochopenie väčšinou. Len jeden zo 100 čo presne také isté dieťa mal
@danka_gi no práve je to dosť problém, lebo manželovi začal výcvik na 8 týždňov, čiže 2 mesiace bez neho a po ňom má 6 mesačne týždňovky
@anonym_autor och 😔 ale sucitim s tebou. Mam doma podobne zive striebro. Ale mam take obdobia, ze raz to zvladam ako najsuper mama a inokedy to zas nedavam 😔 .... ale co mi pomohlo je, ze som si povedala je na svete dva roky nemozem od neho chciet to, ze vsetko co chcem hned pochopi. Ked mu napriklad nieco poviem. Uprac hracku a nespravi to, tak za nim idem zoberiem ho za ruku. Dam mu tu hracku do ruky a pridrzam mu ju a ideme spolu to dat na miesto. Teraz uz ma 2 a pol roka, tak to nerobim tak casto. Uz viacej chape a je to zlatusik, ale tie zaciatky vzdoru ked plakal tak, ze sa dovracal boli hrozne😵💫...... a tiez velmi rad ma kusal, tak som mala na kazdom kroku hryzatko nech mu to dam..... a predposledna vec klasika, co kazdy hovori urcovat hranice a posledna, co zabudaju ludia dodat je, ze to dieta tie hranice nonstop skusa porusovat, tak byt v tom pevna a nezblaznit sa z toho (mne vzdy pomahalo si povedat v hlave, ze je to zdrave, ze to skusa. Aspon z neho nebude nejaky poslusny mumak, ale bude si vediet vypytat vyssi plat a lepsie podmienky v praci).... ale asi ozaj len to nejak vydrzat ako pisali ine baby..... a este mi jedna vec napadla. Ze nas ma velmi rad ked vie co sa bude diat. Tak ten sled udalosti si povieme na prstoch ako budu nasledovat a potom to odratavame. Dost to pomaha ked niekam ideme alebo rano ked sa zobudime a podobne. Napriklad vecer postupne ratam na prstoch a hovorim mu: jeden umyjeme sa, dva dame pyzamko, tri vypijeme mliecko, styri umujeme zubky a pat pojdeme buvi. No a potom pred tym ako ideme danu vec robit, tak si povieme to cislo a tu vec. Vecer to pomaha, ze moc neprotestuje ist si umyt zuby a cez den sa tak nesuchce ked niekam ideme 🙂
@anonym_autor och 😔 ale sucitim s tebou. Mam doma podobne zive striebro. Ale mam take obdobia, ze raz to zvladam ako najsuper mama a inokedy to zas nedavam 😔 .... ale co mi pomohlo je, ze som si povedala je na svete dva roky nemozem od neho chciet to, ze vsetko co chcem hned pochopi. Ked mu napriklad nieco poviem. Uprac hracku a nespravi to, tak za nim idem zoberiem ho za ruku. Dam mu tu hracku do ruky a pridrzam mu ju a ideme spolu to dat na miesto. Teraz uz ma 2 a pol roka, tak to nerobim tak casto. Uz viacej chape a je to zlatusik, ale tie zaciatky vzdoru ked plakal tak, ze sa dovracal boli hrozne😵💫...... a tiez velmi rad ma kusal, tak som mala na kazdom kroku hryzatko nech mu to dam..... a predposledna vec klasika, co kazdy hovori urcovat hranice a posledna, co zabudaju ludia dodat je, ze to dieta tie hranice nonstop skusa porusovat, tak byt v tom pevna a nezblaznit sa z toho (mne vzdy pomahalo si povedat v hlave, ze je to zdrave, ze to skusa. Aspon z neho nebude nejaky poslusny mumak, ale bude si vediet vypytat vyssi plat a lepsie podmienky v praci).... ale asi ozaj len to nejak vydrzat ako pisali ine baby..... a este mi jedna vec napadla. Ze nas ma velmi rad ked vie co sa bude diat. Tak ten sled udalosti si povieme na prstoch ako budu nasledovat a potom to odratavame. Dost to pomaha ked niekam ideme alebo rano ked sa zobudime a podobne. Napriklad vecer postupne ratam na prstoch a hovorim mu: jeden umyjeme sa, dva dame pyzamko, tri vypijeme mliecko, styri umujeme zubky a pat pojdeme buvi. No a potom pred tym ako ideme danu vec robit, tak si povieme to cislo a tu vec. Vecer to pomaha, ze moc neprotestuje ist si umyt zuby a cez den sa tak nesuchce ked niekam ideme 🙂
@danka_gi toto sa dá uplatniť na klasické dieťa. Každý si myslí že ma živé dieťa. Ale na naozaj živé dieťa ktoré sa absolútne nijak nevie ukľudniť žiadne odratávanie a chytanie za rúčky neplatí. Teda aspoň na to moje nie. Hranice sa určujú veľmi ťažko keďže je nevydieratelna. Darmo jej poviem že nesmieš hodiť pohár o zem lebo nebude to a to. Môžem povedať alebo urobiť čokoľvek. Ona proste ten pohár už 10ty krát hodí naschvál aj keď vie že to bude mať následky. A potom bude radšej vrešťať. Pri reálne živom dieťati nemáš šancu nejakým prístupom veľmi ovplyvniť jeho správanie.
@anonym_autor mám to podobné s dcérou. Aj vek rovnaký. Ona sa ale tak správa len pri mne a keď je sama s niekým iným je normálna kľudná. Neviem ako ti poradiť mne nič nefunguje. Ani pekne ani zle ani s kľudom ani kričať nič. Pravidelne sa zabáva len tým že všetko ničí a robí len to čo nesmie. Posielam ti tu poslednú štipku sily nie si v tom sama😄 ja len dúfam že to prejde vekom... Najhoršie je asi ze okolie pre to nemá pochopenie väčšinou. Len jeden zo 100 čo presne také isté dieťa mal
@anonym_1c8fb8 velmi si to vystihla ☺️
Tu som 😅 keď s ním nejdem doobeda vonku na 2 hodiny, tak mi nezaspi na obed, včera 2 hodiny spánok, a zas vonku, vrátili sme sa a zas divočina tak davaj vonku do kočíka ešte 😂 ale večer hviezdičky, kniha a zaspal po dlhom čase do pol hodiny 😂 ale čo budem robiť v zime netuším 😂😂😂
Neviem si predstavit situaciu, ze by som dieta nechala "driapat a skriabat ma". Dorazne poviem NIE a odchadzam z izby. Ja som vlastne svoje deti nikdy neuspavala, polozila som do postielky, zaspievala, pohladkala, odisla. Plac - vratila som sa, pomojkala, zaspievala, pohladkala, odisla. Plac - postup som opakovala do nemlatom. Nevratila som sa v priebehu sekundy, vzdy som chvilu pockala, aj sa ozvala, ze o chvilu pridem. Moja starsia bola tiez velmi narocna, pribuzenstvo z nej bolo v soku, na ihrisku, ak zobrala inemu dietatu nieco, rodic vzdy zareogoval k svojmu dietatu - Nechaj, nech to teraz ma Meno mojejd cery - vsetci vedeli, aky cirkus by spustila... ale vzdy som sa snazila vymedzit hranice a NIKDY som si nenechala ublizovat, ani nikomu inemu.
Ach to ako malý, ma 2 roky a 3 mesiace ale už asi pol roka je každý deň úplne psychiatria, staršia dcéra nemala až také zachvaty zúrivosti ako on tak ma to úplne prekvapilo, lebo čo on robí to je extrém...ale za všetko rev, hádže sa, zúri, kope, niekedy hryzie a bije, vkuse mrnci,neposlucha nikde vonku, nechce ma chytit za ruku, kludne sa mi vytrhne na cestu, nezahra sa ani minutu, no proste hrozne nieco...nezaberá nič až keď tak skriknem ze sa steny trasú...strašne obdobie, každý deň dúfam ze to už bude trosku lepšie ale nie je...a práveže začal už veľmi skoro rozprávať celé vety, kazdy hovorí ze ako krasne rozprava, ma velku slovnu zásobu, ale nezlepšilo sa nič, takže podla mňa to až tak nesúvisí resp.z tejto mojej skúsenosti...snažím sa byť trpezlivá ale je to extrémne náročné, spánok tiež nič moc, kopec iných starosti takže človek má tú zapalnu hranicu kratšiu...no držme si palce..
@anonym_autor môj syn je/bol tiež náročné dieťa. Fakt náročné. Obdobie do 2 rokov - Do obchodu som s nim nechodila a keď áno, len kočíkom. Na peši keď sme išli, tiež výstrajal a skúšal všetko možné. Rozprával len pár slov ale ako tak sme si rozumeli. Nehral sa sám, vždy som musela byt pri nom. Tiež mal obdobie že nás bil, hryzol ale to pomerne rýchlo preslo. Neustále vysvetľovanie a určovanie hranice. Po 16.00 keď prišiel tato z prace, zobral ho von a ja som uvarila na ďalšie dni a vypla hlavu 🙂 spať chodil s nim on večer. Teraz ma malý 2,5 roka a je ako iné dieťa. Môžeme ísť do obchodu úplne v pokoji, začal rozprávať už vety a je už taký malý partak. Dokáže sa aj prehrať s autíčkami sám na dlhšiu dobu. Takže možno ešte prežiť nejaké obdobie a bude to aj u vás lepsie 🙂
@miskamisiq no lenže ešte podstatná info je, že mám ďalšieho 6 mesačného, a proste sa to nedá ísť na kočíku, musí ísť na tom schodíku. No a to zaspávanie je peklo, stále mi rype do kože s nechatmi, hoc ich ostriham na minimum
Neviem si predstavit situaciu, ze by som dieta nechala "driapat a skriabat ma". Dorazne poviem NIE a odchadzam z izby. Ja som vlastne svoje deti nikdy neuspavala, polozila som do postielky, zaspievala, pohladkala, odisla. Plac - vratila som sa, pomojkala, zaspievala, pohladkala, odisla. Plac - postup som opakovala do nemlatom. Nevratila som sa v priebehu sekundy, vzdy som chvilu pockala, aj sa ozvala, ze o chvilu pridem. Moja starsia bola tiez velmi narocna, pribuzenstvo z nej bolo v soku, na ihrisku, ak zobrala inemu dietatu nieco, rodic vzdy zareogoval k svojmu dietatu - Nechaj, nech to teraz ma Meno mojejd cery - vsetci vedeli, aky cirkus by spustila... ale vzdy som sa snazila vymedzit hranice a NIKDY som si nenechala ublizovat, ani nikomu inemu.
@simsalabim veď ja mu to aj zakážem, samozrejme, že ho zruším, ale on to urobí aj 100x po sebe, keď nie do mňa, tak kope do postele, do matraca, nezastaviteľný
Je to proste hrozné, nič naňho neplatí, dokonca sestra ho raz mala, tak skúsila klasické, že sa akože otočí a odchádza, väčšinou dieťa pribehne, keď vidí, že ide rodič preč, syn nič, ešte aj zakrýva papa, a spokojne je niekde aj sám... Ale to len keď chce, keď ho dám na dvor, aby sa hral sám, tak to neplatí. Nechce nič, umyť zuby, boj, naháňanie inak nemá umyté, obliecť po kúpaní, boj, bude chodiť holý aj 3h, proste pri ňom je boj všetko. Najhoršie, že pediatricka sa vyjadrila, že nikde nás posielať nebude, že to je normálne chovanie
@simsalabim veď ja mu to aj zakážem, samozrejme, že ho zruším, ale on to urobí aj 100x po sebe, keď nie do mňa, tak kope do postele, do matraca, nezastaviteľný
@anonym_autor ved nech si kope. Ale ostane v izbe sam. Vratis sa, ked prestane, pochvalis, pohladkas, odchadzas. Ale nebudes mu robit ani hromozvod, ani obecenstvo. Inak, moja starsia bola podobna. Pomohlo dopredu upozornivat, co sa o chvilu stane (este 5x sa smyknes, potom ideme domov) a dat na vyber - dnes sa osprchujes akebo chces vanu? Dieta ma pocit, ze to kontroluje.
@danka_gi toto sa dá uplatniť na klasické dieťa. Každý si myslí že ma živé dieťa. Ale na naozaj živé dieťa ktoré sa absolútne nijak nevie ukľudniť žiadne odratávanie a chytanie za rúčky neplatí. Teda aspoň na to moje nie. Hranice sa určujú veľmi ťažko keďže je nevydieratelna. Darmo jej poviem že nesmieš hodiť pohár o zem lebo nebude to a to. Môžem povedať alebo urobiť čokoľvek. Ona proste ten pohár už 10ty krát hodí naschvál aj keď vie že to bude mať následky. A potom bude radšej vrešťať. Pri reálne živom dieťati nemáš šancu nejakým prístupom veľmi ovplyvniť jeho správanie.
@anonym_1c8fb8 vsetko co opisujes a mozno aj horsie som zazivala ja so synom. Trvalo to pol roka. Ozaj tiez nic nepomahalo, len donemoti som davala alternativy a urcovala hranice. Pripadne napriklad tiez vsetko hadzal, tak pit z poharika sa uci az teraz, lebo nemala som silu ho to ucit ked mal hadzacie obdobie. Mal flasu so slamkou a s tou mohol hrkat kolko chcel a ked ju hodil, tak sa to nerozlialo. Ale inak tiez vsetko hadzal ale vzdy som tu vec zobrala a dala hore na policku a povedala, ze NIE Hadzat, nebudes mat hracku. A aj jedlo z taniera hadzaval 🙈 to mi tiez dlho trvalo ho naucit, ze sa to nehadze. Zakazdym som mu vravela, ze ked to nechce, nech to polozi nabok. Teraz uz je tak nauceny, ze ked uz nechce, tak tanier odsunie dalej od seba. Postupne sa to naucil, ale ano nebolo to zo dna na den.... och a tie hryzance a stipance od neho, co som mala a samozrejme reci mojej mami, ze si to nemam od neho dovolit mi nepomahali. To boli milisekundy, co ma schmatol a ublizil mi. A to fakt sme pokojna rodina a ani sa nehadame. To ked mi raz na navsteve povedali, ze to asi vidi doma, tak som sa smiala, ze maju pravdu, asi pred nim prestanem hryzt muza ako upir 😅😅 (samozrejme to nerobim, keby to niekto zle pochopil). Ale tuto tiez len davanie alternativ. Hryzatka na kazdom rohu a na stipanie mal antistresive lopticky a vankuse. A nemysli si, ze som to davala stale v pohode. Boli dni, ked som uz bola na pokraji sil a zavrela som sa pred nim v izbe na chvilu, ked bol neudrzatelny. Ved aj ja mam nejaku mieru trpezlivosti. Ale ozaj skoda, ze nemas kam dat dieta. Lebo mne najviac pomohlo ho dat niektorej babke a ja som sa bola ako znovuzrodena a napadali ma dalsie veci ako si pomoct.... ale vravim, teraz uz ma dva a pol roka a akokeby mu to zacinalo v hlavicke docvakinat a uplne je vymeneny. Tak aspon trosku nadeje, ze bude lepsie. Ale chapem, ze to obdobie je ozaj narocne.
@anonym_1c8fb8 vsetko co opisujes a mozno aj horsie som zazivala ja so synom. Trvalo to pol roka. Ozaj tiez nic nepomahalo, len donemoti som davala alternativy a urcovala hranice. Pripadne napriklad tiez vsetko hadzal, tak pit z poharika sa uci az teraz, lebo nemala som silu ho to ucit ked mal hadzacie obdobie. Mal flasu so slamkou a s tou mohol hrkat kolko chcel a ked ju hodil, tak sa to nerozlialo. Ale inak tiez vsetko hadzal ale vzdy som tu vec zobrala a dala hore na policku a povedala, ze NIE Hadzat, nebudes mat hracku. A aj jedlo z taniera hadzaval 🙈 to mi tiez dlho trvalo ho naucit, ze sa to nehadze. Zakazdym som mu vravela, ze ked to nechce, nech to polozi nabok. Teraz uz je tak nauceny, ze ked uz nechce, tak tanier odsunie dalej od seba. Postupne sa to naucil, ale ano nebolo to zo dna na den.... och a tie hryzance a stipance od neho, co som mala a samozrejme reci mojej mami, ze si to nemam od neho dovolit mi nepomahali. To boli milisekundy, co ma schmatol a ublizil mi. A to fakt sme pokojna rodina a ani sa nehadame. To ked mi raz na navsteve povedali, ze to asi vidi doma, tak som sa smiala, ze maju pravdu, asi pred nim prestanem hryzt muza ako upir 😅😅 (samozrejme to nerobim, keby to niekto zle pochopil). Ale tuto tiez len davanie alternativ. Hryzatka na kazdom rohu a na stipanie mal antistresive lopticky a vankuse. A nemysli si, ze som to davala stale v pohode. Boli dni, ked som uz bola na pokraji sil a zavrela som sa pred nim v izbe na chvilu, ked bol neudrzatelny. Ved aj ja mam nejaku mieru trpezlivosti. Ale ozaj skoda, ze nemas kam dat dieta. Lebo mne najviac pomohlo ho dat niektorej babke a ja som sa bola ako znovuzrodena a napadali ma dalsie veci ako si pomoct.... ale vravim, teraz uz ma dva a pol roka a akokeby mu to zacinalo v hlavicke docvakinat a uplne je vymeneny. Tak aspon trosku nadeje, ze bude lepsie. Ale chapem, ze to obdobie je ozaj narocne.
@danka_gi Skúšala som zavrieť so izby, ale on nechce byť sám, začne neskutočne vrieskať, nedá sa potom upokojiť, chodí za mnou (pardon za výraz) ako smrad, kde sa pohnem, tam beží
@anonym_1c8fb8 vsetko co opisujes a mozno aj horsie som zazivala ja so synom. Trvalo to pol roka. Ozaj tiez nic nepomahalo, len donemoti som davala alternativy a urcovala hranice. Pripadne napriklad tiez vsetko hadzal, tak pit z poharika sa uci az teraz, lebo nemala som silu ho to ucit ked mal hadzacie obdobie. Mal flasu so slamkou a s tou mohol hrkat kolko chcel a ked ju hodil, tak sa to nerozlialo. Ale inak tiez vsetko hadzal ale vzdy som tu vec zobrala a dala hore na policku a povedala, ze NIE Hadzat, nebudes mat hracku. A aj jedlo z taniera hadzaval 🙈 to mi tiez dlho trvalo ho naucit, ze sa to nehadze. Zakazdym som mu vravela, ze ked to nechce, nech to polozi nabok. Teraz uz je tak nauceny, ze ked uz nechce, tak tanier odsunie dalej od seba. Postupne sa to naucil, ale ano nebolo to zo dna na den.... och a tie hryzance a stipance od neho, co som mala a samozrejme reci mojej mami, ze si to nemam od neho dovolit mi nepomahali. To boli milisekundy, co ma schmatol a ublizil mi. A to fakt sme pokojna rodina a ani sa nehadame. To ked mi raz na navsteve povedali, ze to asi vidi doma, tak som sa smiala, ze maju pravdu, asi pred nim prestanem hryzt muza ako upir 😅😅 (samozrejme to nerobim, keby to niekto zle pochopil). Ale tuto tiez len davanie alternativ. Hryzatka na kazdom rohu a na stipanie mal antistresive lopticky a vankuse. A nemysli si, ze som to davala stale v pohode. Boli dni, ked som uz bola na pokraji sil a zavrela som sa pred nim v izbe na chvilu, ked bol neudrzatelny. Ved aj ja mam nejaku mieru trpezlivosti. Ale ozaj skoda, ze nemas kam dat dieta. Lebo mne najviac pomohlo ho dat niektorej babke a ja som sa bola ako znovuzrodena a napadali ma dalsie veci ako si pomoct.... ale vravim, teraz uz ma dva a pol roka a akokeby mu to zacinalo v hlavicke docvakinat a uplne je vymeneny. Tak aspon trosku nadeje, ze bude lepsie. Ale chapem, ze to obdobie je ozaj narocne.
@danka_gi najhoršie, že ja mám aj druhé dieťa, to sa proste nedá s dvomi , jeden ma ešte veľmi potrebuje a druhý nerešpektuje vôbec
Ahoj 🙂 veľmi ti rozumieme, toto obdobie vie byť extrémne náročné – aj my sme mali pocit, že dieťa je celý deň „na baterky“ a my už na konci dňa nevládzeme. Úplne normálne je, že 2-ročné deti sú zvedavé, skúšajú hranice a pritom ešte nemajú slovnú zásobu, aby vedeli dať von svoje emócie.
Nám sa osvedčilo zaradiť jednoduché aktivity, ktoré mu dajú priestor vybiť energiu a pritom sa sústrediť – nie cez prikazovanie, ale cez hru. Keď má dieťa pocit, že je zapojené do zaujímavej činnosti, je pokojnejšie aj pri večernom uspávaní.
Ja som natrafil na spukid.com – je tam kopec takýchto offline hier pre deti od 0–6 rokov, všetko pripravené podľa veku. Nám to veľmi pomohlo zvládnuť dni, lebo dieťa sa zabavilo a my sme konečne mali pocit, že mu dávame to, čo potrebuje – a pritom bez zbytočného stresu. Možno by to mohlo pomôcť aj vám. ❤️
@anonym_autor prípadne sa ešte opýtajte na veci, skúsim odpovedať, ak vás niečo napadne ako sa ešte správa