Dieťa bije seba a aj nás

andrea_za
4. máj 2016

Ahojte. Rozhodla som sa tu opat napisat, pretoze som sa dostala do fazy, ze uz fakt neviem ako dalej. Predcasom som tu prispela prispevkom, na ktory som mala rôzne reakcie a pravdupovediac sa to na chvilku aj zlepsilo:
https://www.modrykonik.sk/forum/ma-1-az-3-roky/neskutocne-zurive-dvojrocne-dieta/

Ale prislo obdobie, kedy mam pocit, ze sa uz uplne stracam a utapam, niekedy uz vobec neviem, ako mam zareagovat, co povedat. Hlavným problémom, ktorý ma najviac trápi je to, že nás neustále bije. Či je to ak nieco nie je po jeho, alebo niekedy pride ku mne a z nicoho nic ma capne ruckou, alebo ked lezime a mojkame sa, ked jeme, ked sa hrame, hocikedy. Okrem toho ked sa zlosti alebo je uz v amoku, tak bije aj seba, po hlave, po tvaricke, niekedy po nohe. S tym, ze stale dookola opakuje to co si ziada a pri tom sa stale bije. Napr. ak sa hra s inym dietatom a zoberie si hrackou s ktorou sa hral on pred chvilkou, tak dookola opakuje "moje auto" a capne sa, a tak dookola. Proste akykolvek podnet, ktory v nom vznikne riesi tym, ze udrie nas alebo seba.
Dalsia vec je ta, ze ked nas takto udrie, najprv mu chytim rucku s raznym NIE, poviem mu ze to boli a ze je skarede takto bit. Nasledne bud spravi to, ze ma pomojka "moja maminka, uz nebudem bit" alebo niekedy este nasleduje zlost a pripadne to prejde az do amoku, ale vzdy to skonci tak, ze ked sa ukludni, tak mu vysvetlim, ze sa takto nechceme k sebe spravat, ze je to skarede a on vtedy opat povie ze uz nebude bit. Co je pekne, ale zadrhel je ten, ze niekedy pride aj o malu chvilku, par minut, a udrie znova.
Ak je to uz neznesitelne a uz fakt neviem co s nim aby si uvedomil ze sa to nerobi, tak mu poviem, ze ked bude bit maminku, ze pojde do izby. Zacne plakat, bit sa ze nechce ist do izby. Tak si k nemu cupnem a opat zopakujem ze bit je skarede a ze ked nebude bit maminku, nepojde do izby. No o chvilu ma samozrejme capne a vtedy uz do izby ide. No priznam sa, nie som si uplne ista, ci je toto spravny postup. Citim sa vtedy hrozne.
Alebo aj pri jedle - normalne jeme vsetci spolu, zrazu ma buchne po ruke, postupujem tak ako som pisala vyssie. Udrie ma znovu, upozornim ho, ze ked ma bude bit, presadnem si. Opat udrie, sadam si dalej od neho, pride zlost, na to sa zacne za mnou natahovat, ze ma chce pomojkat, tak sa prisuniem, nech ma pomojka. Jeme dalej a o chvilu ma znova udrie.
Aj ked ho uspavam a udrie ma, postup je taky isty ako vyssie, len s tym rozdielom, ze oddidem nakoniec do spalne. On pride po chvilke za mnou, ja este chvilu ostavam lezat v posteli, tiez mu poviem, ze maminku to boli. On ma takto mojka, slubuje ze uz nebude bit. Po chvilke potom idem s nim naspat do postele. Avsak mne to pride ako keby on uz vedel, ze ked pomojka tak sa k nemu vratim, to, ze oddidem uz neberie ako trest. Lenze ja neviem, co mam na neho este vymysliet, aby si naozaj uvedomil, ze bit sa nesmie.

Alebo este situacie ako su pisane vyssie niekedy skoncia tak, ze po ukludneni pride ku mne a povie "Janko je smutny". Ja sa ho opytam preco je smutny a on odpovie "bil maminku". Alebo povie MM ze "Janko je smutny lebo bil maminku". A vtedy na jednej strane mi ho pride velmi luto ale na druhej strane si uvedomim to, ze on tomu velmi dobre rozumie (kedy spravi nieco zle a kedy nie) a ze si to vsetko pamata a zapisuje sa mu to v tej malej hlavicke.

Dalsia vec vecerne sprchovanie. Akonahle poviem ze sa ideme prezliect do pyzama, neskutocny hnev. Malokedy sa mi podari nieco vymysliet, aby sme sa obliekli v klude. A ked ho chcem osprchovat alebo okupat (sprchujem ho len kazdydruhy den) dalsi vylev zlosti. Obcas ked sme doma vsetci, tak velmi pomoze, ked sa jeden z nas ide okupat s nim. Vtedy je vsetko ok (az nato, ze pocas toho kupania su tiez chvile, kedy bije, ale to ho hned upozornim, ze pojde maminka von z vane a prestane). A nasledne aj obliekanie do pyzama a ostatne veci s tym spojene su v pohode. Toto je pre mna znak toho, ze chce byt s nami, ze potrebuje nasu pritomnost? Alebo sa mylim?

Ako mi aj pisali v prispevkoch z prech. diskusie - byt pri nom ked ho nieco trapi, ked sa hneva alebo ma amok. Ja by som pri nom rada ostala v izbe, ale ked ma bije. Co vtedy robit?
Stale rozmyslam, co mi tym chce povedat, ale neviem prist nato co to je. Je pravda, chodi par mesiacov do jasli. Vzdy sa mu snazim ten cas vynahradit a byt s nim co najviac. Ale som z toho potom smutna, ked sa cely den na neho tesim a potom cely vecer riesim len jeho vylevy a to ze ma za akukolvek hlupost a niekedy aj bezdovodne bije.

A celkovo mam taky pocit, ze sme v nejakom bludnom kruhu. Asi to bude aj tym, ze sa tym dost trapim a neviem uz ako z toho von. Ako to spravit tak, aby nebil seba ani nas a hlavne bol spokojne a vyrovnane dieta. A dalsia dolezita vec - kedze to uz preslo do takehoto stadia, MM sa uz na mna hneva, ze "tie moje vychovne metody" su na nic, ze on by mu uz nalozit na zadok a pod. Uplne sa uz v tomto rozchadzame v nazoroch a pritom prave v tomto tazkom obdobi by sme mali drzat spolu. Ani toto na celej situacii nic nepridava k lepsiemu :(

Viem, dost som sa rozpisala, ale chcela som co najblizsie priblizit to co sa deje. Poprosim poradte, kde robim chybu? Velmi sa preto trapim

nyusika
5. máj 2016

@charlie1980 resne tak.
jasne, ze je v urcitych situaciach potrebny. ale teraz chodia naozaj s kazdtym prdnutim k odbornikom, asi to patri ku spolocenskemu statusu, mat dieta v starostlivosti psychologa

charlie1980
5. máj 2016

@sardinka335 Ved ja viem, ze u Vas vsetko odtaaaal-podtaaal 😄 A tak to ma byt.

charlie1980
5. máj 2016

@emilia25 Fuuuuu, ja ani neviem, Co by som spravila, kebyze takto sa bezne moj syn sprava (nehovorim o nejakych vynimkach, beznych detskych bitiek). Ja by som ho asi v zuboch rozniesla 😄😄😄 Fakt neviem. Mozno sa toho Este dozijem (bohaca, dufam ze nie 😄) Inak, Fakt nezavidim tym pedagogom dnes. Kedysi sme sedeli ako pat penazi, ked ucitel vosiel do triedy. Ja tomu proste nerozumiem, Preco sa tak vsetko zvrhlo za tak kratku dobu jednej generacie. Ja sa len modlim, aby to nebolo tak, ze deti si radi odkukaju zle maniere aby isli rovnakym tempom. Dnes vychovavat deti je Fakt narocne. Ani nie preto, ze by som to nezvladala ako Fakt, ze vsetko sa ubera divnym smerom, ci budeme mat silu celit nastraham, ktore su dnes okolo nas...

nyusika
5. máj 2016

inak, ako (resp. naco) chcete vysvetlit dietatu, ze udriet/zbit niekoho boli, ked to dieta nema ani sajnu o tom, ake to naozaj je ??

emilia25
5. máj 2016

@charlie1980 no ale to robia všetko rodičia.pretože kedy,si proste učiteľ dal po rukách a deti mali rešpekt dnes keby,to urobil rodičia by ho sami pomaly zbili ssk to furt vidime aj v telke.aj moj syn vymýšľa v skole naposledy dostal poznámku za telefon ze sa hral aj ked sme mu jasné povedali ze počas hodín ho ms mat v taške.neposluchol TELEFON uz nemá a uz v tomto roku ho ani nedostane.a co mi este hovoril ze jeho kamarát ze zavolal na políciu ze sa stala nehoda tam a tam a,ze potom telefon vyhodil do koša.tak opet sme,si zopakovali na co sa používajú tieto čísla nie pre zábavu ale iba vo vážnych situáciách.

timea7
5. máj 2016

@moni244 ja som proti výchovnej, ani mňa rodičia v detstve neotĺkali, ale ani nerobili zo mňa niečo, okolo čoho sa chodí po špičkách, od čoho sa nemôže nič žiadať. Presne som vedela odkiaľ pokiaľ, to dnešným deťom chýba ako soľ. Absolútne nie sú vedené k úcte k starším, sú považované za stred vesmíru, nič sa im nesmie odoprieť a rodičia skáču podľa toho, ako oni pískajú.... 😒 😒 😒 😒 Nikto nikdy im nedal jasné stop! Ale absolvovali nekonečné hodiny vysvetľovania, ktoré sú k ničomu. Vysvetľuje sa podstatne menším deťom a nie dookola, v dvoch rokoch už dieťa veľmi dobre vie, že ak niekomu udrie, tak ho to bolí a že to robiť nesmie. Ak to urobí, tak by mal nasledovať trest, ktorý si bude dlho pamätať. Ale prečo trest telesný? V tomto prípade mám pocit, že je to od dieťaťa volanie o pomoc. Presne tak, ako tu už niekto vyššie písal, dieťa zistilo, že keď capne, tak je okolo neho vzrúšo a pol rodiny ho rieši.... 😒 😒 😒 😒 Dieťa je ale totálne zmätené, volá po určení hraníc, pevných hraníc, ktoré vnesú do jeho života kľud. Nechce ísť domov, začne revať, tak sa ešte chvíľu poprechádzajú, no nedá sa samozrejme prechádzať do polnoci, takže pri ďalšom pokuse dostať ho domov sa napriek plaču domov ide. Tak ako? Ak capne matku pri stole, je akékoľvek vysvetľovanie zbytočné. Odchod od stola, ostáva hladný. Ak capne matku pri hre, zase je vysvetľovanie a kecy okolo toho zbytočné, matka s hrou končí a nevráti sa k nej, ani keby reval pol hodiny v kuse. To isté s uspávaním, jedno capnutie, do izby sa nevrátim, môže revať koľko chce, zaspáva sám. Autorka témy nie je dôsledná a je málo rázna, dieťa jej neistotu veľmi ľahko vycíti a je tiež neisté. Myslím, že to u nich už zašlo priďaleko, detský psychológ nie je zlým nápadom. Mimochodom, rodiny, kde sú telesné tresty tabu, majú bežne deti, ktoré nemajú takéto problémy, ale majú pevne stanovené hranice, nejdú sa z dieťaťa alebo z detí všetci zblázniť a najmä dieťa cíti, že postoj rodiča je pevný a nemenný, to je veľmi dôležité, aby to dieťaťu bolo jasné, že rodič neuhne a neobmäkčí ho nič. A sú aj deti z rodín, kde facka sem tam padne a deti si robia aj tak, čo chcú.Po tej facke je chvíľu kľud, no rodičia opäť volia - voľnobeh a keď im to začne prerastať cez hlavu zase facka a tak dookola. 😒 😒 😒 😒

timea7
5. máj 2016

@nyusika ani pod auto ho nešmaríš, aby zistilo, ako to bolí, ak sa ťa nebude držať za ruku a vletí pod auto....tiež mu nedáš vypiť kyselinu, aby zistilo, čo to s ním urobí 😖 😖 😖 😖

flavia1
5. máj 2016

@andrea_za Ahoj, ja presne viem, čo tým chce povedať malý. Chce, aby si pochopila, čo vtedy cíti a nie, aby si mu vysvetľovala, že Vás to bolí a že je to zlé. Dieťa nemá vyvinuté logické myslenie, to znamená,že on to v danom momente tak cíti a robí to. Deti nedokážu robiť niečo zákerne, že chcem ublížiť maminke, keď ju udriem, iba má v tom okamihu amok a on má zo sebou čo robiť. Predstav si, keď mi máme zlú náladu, tak sme niekedy podráždení a dieťa to má niekoľko násobne intenzívnejšie, pretože sa mu rozvíja osobnosť. Čiže najdôležitejšie je pochopiť prečo to robí, v amoku vtedy je najdôležitejší on a nikto iný. Napr. niekoho bije, aj seba - Ja viem Ty asi chceš udierať rukou do niečoho, tak skús pozri do gauča sa ti bude super udierať, alebo nájdi niečo čo ho bude lákať, keď aj do zeme, steny to je jedno, alebo vankúš... Nechce sa ísť sprchovať - Ja viem, Tebe sa to sprchovanie asi nepáči, nechce sa ti ísť... z reakcií malého budeš prekvapená. Skús ho naozaj aktívne počúvať a reagovať na to. Vždy mu ukáž slovne, že chápeš prečo ja hnevá, kričí, plače. Ak ta v amoku nebude chcieť počúvať, buď pri ňom, ale to už vieš, nie je správne ho nechávať samého, pretože to sú pre neho najťažšie chvíle, keď ťa potrebuje. Moja malá keď má amok, stačí keď vyslovím pochopenie napr. ráno ked ju budím do škôlky, začne kopať do postele,kričať a ja poviem: Ty si ešte chcela spinkať.... malá mi odpovie áno a ide pekne ku mne do náručia a takto je to pri každom amoku, funguje to. Trochu sa venujem efektívnemu rodičovstvu a funguje to, len je to zo začiatku náročné. Písala by som o tom viac, ale to by bolo fakt veľmi dlhé... Tak verím, že Ti to pomôže🙂)))

babulina
5. máj 2016

My sme mali pre syna dinosaura fera, bola to specialne vyhradena hracka ktorej sa moze robit zle, s ostatnymi nemohol hadzat ani trieskat len ferovi mohol robit co chce, tak sme zvladli aby neotacal zlobu proti sebe, s kopanim do nas a okolitych veci to bolo tazsie. Momentalne ma syn sest rokov a musim povedat ze je to uplne ine dieta nez bol v troch rokoch kedy dokazal hodiny sa zlostit kopat a prskat okolo seba. Najviac kontraproduktivne co sme velmi rychlo pochopili bolo mu to vratit. Nam velmi pomohla knihy o vztahovej vychove a psycholog. Pevne nervy a vela lasky.

andreja13
11. máj 2016

@lucinka511 to ani nestras. Mali by sme sa nejako postarat o zmenu..

sisa1909
3. jún 2016

@eeffka 😀

sisa1909
3. jún 2016

@anickadusicka13 to akoze keď jej maly pleskne ona ho má objať a povedať že ho lubi? Vy ste od kial prisli? Vyhladajte psychologa prosim vas.

sisa1909
4. jún 2016

@charlie1980 to preto lebo niekto niekde cital že to je takto správne a to ako sa vychovali generacie pred nami je nieco strašne. Potom si nevedia z deckami radu a hneď utekajme psycholovi on to za nás vyriesi. Sak to neni normálne čo si tie decka dovoluju a je to len a len chyba rodicov.

sisa1909
4. jún 2016

@timea7 presne 😉