Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

"Inak obdarené deti" a ich umiestnenie v jasliach

precudziedeti
24. apr 2014

Veľmi by ma zaujímalo, aké máte skúsenosti s umiestnním Vašich detičiek v jasliach alebo škôlke. Mám veľké pochopenie pre rodičov s takýmito detičkami.

cairka
24. apr 2014

Asi nerozumiem zadaniu 😅 Ak myslíš deti postihnuté, tak tie medzi 1 -3 rokom zrejme škôlku nenavštevujú...Alebo bližšie rozpíš, čo ťa zaujíma...Mám dieťa kúštik iné, umiestnenie v škôlke bez problémov, udržanie v škôlke nulové. Nezvládala to malá, nie učiteľky, či okolie, tie boli v pohode 😉

precudziedeti
autor
25. apr 2014

Ja občasne opatrujem dievčatko s EPI a ako sa tak rozprávam s maminou, tak má skúsenosti ona a aj iné mamičky, že nechcú brať detičky do jaslí a ani škôlky. To nehovorím o detičkách s DMO. Neviem, prečo sa toho škôlky boja. Však sú to milé detičky, len sú trochu iné. Viem, že niektoré majú ľahšiu a niektoré ťažšiu formu. No ako majú maminky dieťatko zaradiť medzi rovesníkov, keď im tu nevychádzajú v ústrety?
Nikto nikdy nevie, čo sa mu môže v živote prihodiť....

mirka414
25. apr 2014

@precudziedeti ja žijem vo Švajčiarsku a tiež sa starám o ,,tieto iné,, detičky,ale momentálne mam staršie deti,ktore už majú škôlku a aj školu za sebou.tu existuje velmi pekná organizácia a ta sa pomáha starat rodičom o deti aby si mohli rodičia trošku odýchnut a nabrať nových síl.rodičia si môžu objednávať taxíky a tie im vodia deti do školy a aj nazad.milujem moju pracu dáva mi v živote vela pokoja a za tri roky som stretla kopec ľudí na ktorých dokonca života nezabudnem.

precudziedeti
autor
25. apr 2014

@mirka414 U nás na Slovensku moc nevychádzajú v ústrety. Skôr si myslím, že dávajú polená pod nohy. Ak sa niekto čo i len trochu líši, už to nie je ok. Práca s takýmito deťmi je úžasná a aspoň mňa veľmi napĺňa.
Chápem aj rodičov , že sú aj z toho všetkého unavený a niekedy už aj ten rodič potrebuje pomoc.ˇA čo sa týka nejakých stacionárov, tak ak aj je, je veľmi ťažko sa doň dostať. Poradovníky sú dlhé.

mm2008
25. apr 2014

@precudziedeti to je veľmi od teba šľachetné, že sa staráš o takéto dieťatko. To je úžasné... No ale žiaľ realita je taká, ako ti spomínala mamička dievčatka. A na druhej strane, naša pediatrička mi povedala,že pediatri majú dávať odporúčani ana integrovanie takýchto detí do kolektívu "zdravých" detí. Lenže... v štátnych škôlkach sú učiteľky často už pomaly v dôchodkovom veku, česť výnimkám, a tie žiaľ nemajú už asi silu starať sa o takéto deti. A aj riaditeľky sa tomuto vyhýbajú. Pomocnú ruku ťažko podá štátna škôlka. Jedine ak súkromná, tam sa to ešte ako-tak dá... ale tie platby a náklady na súkr. jasličky či škôlku sú neskutočne vysoké. Môj syn chodí do súkr. jasličiek a od sept. by mal byť z neho "štátny*" škôlkár a tiež mám obavy, ako to zvládne. Nielen on, ale hlavne učiteľky. pretože tiež je trochu "iný"... tak necháme sa prekvapiť.

ejuska79
25. apr 2014

tak mojej kamaratke vzali dietatko s DS do jasliciek od septembra, vtedy bude mat rok, chcela len doobeda, lebo musi pracovat, tak na 4 hodinky.. nemali s tym problem... malicka je sikovna, povedala by som ze pohybovo je na tom rovnako ako ostatne zdrave deticky, nejake vaznejsie zdravotne kompilkacie, ktore mavaju deti s DS nema...

precudziedeti
autor
25. apr 2014

@mm2008
Ja tom mám asi dané do vienka - empatiu k iným detičkám. je radosť sa dívať ako sa na Vás také dieťatko usmeje, keď sa mu venujete. Minule prišla jedna maminka k nám do jaslí-škôlky s chorým chlapčekom, lebo chce ho adaptovať medzi rovesníkov. malý bol perfektný, no mala som trocha šok, jedno dievčatko, čo je ukecané ako ´das ostalo ticho a stále sa schovávalo za mňa. Ja si myslím, že choré detičky by tiež veľa toho dali zdravým detičkám. Však ako majú zdravé deti chápať choré detičky, keď v živote neboli blízko chorého dieťatka??? Nie je sa potom čo čudovať, že ak vyrastú nevedia ako sa správať ku chorým. Čo sa týka platieb, tak u nás majú choré detičky zľavu.

felycity
25. apr 2014

Ahoj, úžasné, že v dnešnom svete sa nad touto stránkou života detí a ich rodičov niekto zaujíma! Som mamičkou chlapčeka, ktorý ma fyzický handicap - genetickú poruchu rastu kostí - zjednodušene - oproti svojím rovesníkom výrazne zaostáva v raste, mentálne je v poriadku. Musím povedať, že aj keď som mala veľké obavy, pani riaditeľka nám vyšla v ústrety a zobrala nám ho do štátnej škôlky. Áno, niekto si pomyslí, že to nie je až taký handicap, ale keď dieťa, ktoré výškovo v 3 rokoch zodpovedalo 1 ročnému dieťaťu + z toho vyplývajúce možné nedostatky fungovať v triede / motorika tiež troška zaostávala/, podarilo sa, ja ako rodič som tŕpla ako zvládne schody, či nepadne zo stoličky alebo sa niečo nestane na dvore - proste potreboval zvýšený dohľad, chvalabohu zvládli sme to, aklimatizovali sme sa úžasne a dnes úplne v pohode tam funguje, ale to ma priviedlo tiež k myšlienke integrácie inak obdarených detí so zdravými deťmi. Ja osobne si myslím, že každý rodič by mal vedieť zvážiť či takéto dieťatko je schopne fungovať v kolektíve a následne na to, by mal štát vytvárať priestor na to, aby takéto deti mali šancu byť integrované. Žiaľ vieme ako by to malo byť, ale nie sú na to vytvorené podmienky a niekedy ani ochota zo strany škôlky. Ťažko sa je vyjadriť, lebo na jednej strane je to prospešné nielen pre takéto dieťa, ale i pre ostatné deti, ktoré odmalička automaticky si začnú zvykať, že medzi nami sú aj iné deti a niekedy k nim treba pristupovať inak, ale proste sú súčasťou nášho života, na strane druhej mi asi dajú za pravdu pani učiteľky, že zvládnuť triedu + takéto dieťatko asi nie je úplne možné, pokiaľ potrebuje výraznejšiu starostlivosť. Ale stretla som sa s tým, že dieťa s downovým syndromom bolo umiestnené v štátnej škôlke.

mirka414
25. apr 2014

Ja sa staram ako tagesmami aj o zdravé deti a moju dcerku vodim vsade do prace aby vedela kde sa nachádzam v čase ked je ona v škole ,raz som isla k jednému chalanovi ma uz asi 30 rokov je celkovo postihnutý ja ked som ho prvy x videla plakala som a vravela som toto nezvladnem :( a moja dcerka? Podala mu ruku a povedala mu Ahoj🙂 a jeho sestre povedala,ze je od nej velmi pekné,že sa o brata tak krasne stará .minule som počula ako sa rozpráva s kamoškou,ze mamina sa stara o jedneho slepého chlapceka na vozíčku a to druhe dievcatko povedalo : to nieje,take deti niesú!a moja na to: spýtaj sa mojej maminky,źe su aj take deti alebo nabudúce ked bude ten chlapček u nas tak ta zavolám a naozaj to dievcatko neskor zasa prišlo a teraz uz vie,ze su aj iné detičky.

precudziedeti
autor
25. apr 2014

Ja pred rokmi som mala tiež, ke´d som 1x videla dieťatko s DMO mala smutno na duši. preplakala som celú noc, ako sa také ničo môže stať. No a ako som sa zamýšľala, časom som prišla na to, že musím niečo urobiť, len som nevedela čo. A potom to prišlo. Zostala som bez práce a ani som nerozmýšľala a automaticky som išla na opatrvateľský kurz a čup ho ku chorým detčkám. Boli s rôznymi postihmi. zistia som, že toto je ten smer. Hoci i malým kúskom pomáhať im. Mala som rúzne ťažké situácie v živote a musela som túto prácu opustiť aby som vedela zabezpečiť v tedy svoju maúl dcéru. Teraz ako je dcéra dospelá sa pomaličky znova vraciam k iným detičkám, no vidím aj to, ako sa veľmi rodičia zmenili v postoji umiestniť svoje dieťatko do škôlky, jaslí alebo stacionára. myslím si, že dnes je tých vymoženstí omnoh viac ako v minulosti, len rodičia - nie všetci nevedia čo sami chcú. Ja viem, že majú strach o svoje dieťatko, však kto normálny by nemal? No nech nezabúdajú, že svojim strachom uberajú s radosti ich dieťatka. Rodič by aj chcel umiestniť dieťatko a aj nie, proste rodič si nevie upratať vo svojom vnútry, nakoľko je zo všetkého unavený a veľa krát aj psychicky. Musia nabrať len odvahu, no strah je silneší. Niekedy pomôže ak dieťatko dajú opatrovať a majä voľný deň pre seba zistia, ako je to fajn.

cairka
26. apr 2014

@precudziedeti , pred 20-30 rokmi bolo normálne dávať detí od roka do jaslí, všetky...Dnes je celkovo situácia nastavená ináč, pokiaľ mamy nemusia, alebo vyslovene nechcú, tak sú aj zdravé deti doma do 3 rokov, pri zdravotnom handicape nie je problém do 6 rokov ostať na rodičovskej. Druhá vec je, že ceny za jasle, súkromné škôlky, opatrovateľky sú tiež úplne niekde inde ako pred 20 rokmi a ak je žena doma, tak si to dovoliť nemôže. A pracovať, ak má doma iné dieťa, je dosť ťažko...Nehovoriac o tom, že v kolektíve je väčšie riziko infekcií a pre veľkú časť týchto detí je aj bežná viróza nebezpečnejšia, ako u zdravých rovesníkov...

precudziedeti
autor
28. apr 2014

Je pravda, že za sociku, boli ceny iné, No i dnes ak človek hľadá, nájde rôzne ceny. Neviem, či je aj dobré, ak mamina je s dieťatkom doma až do 6 rokov. Nemyslím, že všetky maminky chcú ostať doma na vždy.
Však aj ich unavuje ten neustály kolotoč.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli