Je výchovné občas dať dieťaťu po zadku?

@trisha_r preco by ti malo skakat po hlave? Pri vychove s hranicami ale s laskou urcite dokazes vychovat dieta tak, aby ti neskakalo po hlave aj bez bitia.

@tiika Naozaj neviem. Keby bývame v meste ,kde mi môže hocikedy ujsť na cestu pod auto ,tak by som sa s ním bála chodiť von. Obzvlášť keď musím dávať pozor aj na druhé dieťa. Musela by som hľadať iné riešenia ,miesta kde nie je tak ohrozený jeho život. Keďže by ma nepočúval .
Ja som ti dala práveže príklad tých láskyplných rodičov,ktorí sú proti akémukoľvek fyzickému trestu a nikdy ho ani len jemne necapli. Venujú sa mu dostatočne. Nevidím žiadnu chybu v ich výchove. Rozprávajú sa s ním. Majú môj obdiv za to ako to zvládajú. Ja som tu už písala predtým,že som proti bitke,ale existujú takéto situácie ,pri ktorých ti už dôjde trpezlivosť. A áno môžme to nazvať aj našim zlyhaním kedy už nevidíme iné východisko,veď sme len ľudia. Dala som po zadku synovi keď viackrát ublížil mladšiemu bratovi. Mrzelo ma to? Áno a veľmi . Lebo som mama. A bolí ma už len ten jeho pohľad plný sĺz. Ospravedlnila som sa mu a povedala som mu tiež so slzami v očiach,že nemôže ubližovať svojmu bračekovi ,že on ho veľmi ľúbi,ale je ešte maličký. A ja som veľmi smutná keď mu ubližuje. Odvtedy mu neublížil a prejavuje mu svoju lásku. Úprimne ,nie preto ,že by som to ja chcela. Len si uvedomil,že to čo robil bratovi nie je správne. Niekedy tie slová nestačia ,neustále dohováranie a vysvetľovanie prečo je zlé to čo robí. Výchova vôbec nie je jednoduchá. Rodičia sa musia často ovládať. Ale bitka nie je riešenie samozrejme. Stále som názoru,že násilie plodí násilie. A vôbec nehodlám biť svojho syna. Bolo to aj moje zlyhanie. Ale ja v podstate súhlasím so všetkým čo tu napísala fantaghiro. Tým,že capnete svoje dieťa nie ste automaticky zlý rodič. Sú situácie kedy dohováranie a neustále vysvetlovanie nezaberá a môže ísť aj o život ako som tu už spomenula. Príklad stavebnice k tomu nepatrí ,tým sme si prešli asi všetci,že naše deti to búranie proste baví. A inak máme teraz dosť silné obdobie vzdoru,niekedy naozaj na nevydržanie. Ani raz som ho necapla keď vyvádzal. Radšej hľadám riešenia ,skúšam mu vyhovieť a keď nič nezaberá tak počkám kým sa ukľudní.
Ale z tvojho popisu nemám dojem,že by si zažívala niekedy také situácie kedy tvoje dieťa ani po tvojom počúvaní ,pochopení a vysvetľovaní nezmenilo svoje správanie.

@samik88 Bývame pri hlavnej ceste a auto máme na opačnej strane, denne musíme tadiaľ prejsť, ak chcem ísť do obchodu alebo na ihrisko, musím ísť iba po chodníku popri hlavnej ceste. Takže bez toho by sme nikam nechodili. Zažila som i obdobie, keď sa dieťa rozhodlo riešiť veci tým, že nás udieralo. Už to nerobí, verím že nie kvôli strachu, ale pretože pochopilo a naučili sme ho riešiť problémy iným spôsobom. A snáď, keď bude veľké, nevytiahne nôž a nebodne ma, ako píšeš. A nie kvôli tomu, že už má konečne fyzickú prevahu, nemá strach a kopec nevyriešených a potlačených problémov, ktoré sa bál riešiť alebo nevedel ako.

Máš pravdu v tom, že takéto capnutie je naozaj rýchle a účinné. Rozdiel je v dôvode, prečo dieťa potom niečo robí/nerobí. Sama seba sa spýtaj, či chceš dieťa naučiť, aby niečo nerobilo z dôvodu, že sa boji alebo pretože to pochopilo? Akože “vychovna po zadku” mu ako dopomôže k lepšími chápaniu? A ten dôvod sa môže/nemusí ukázať aj o vela rokov neskôr. Tak sa prejavuje vynútená poslušnosť, respekt. Prečo mnohí v škole, v rodine poslúchali a v dospelosti pokial s niekym napr. nesúhlasia, sú bezohľadní, necitliví, bez rešpektu voci druhým?

Som aj ja za fyzické násilie, ale iba ochranarske; zabránim, chytím, zadržím, niečo vezmem. Áno, dieťa sa potom veľakrát rozplače a to je úplne v poriadku, má právo sa tak cítiť, keď mu niečo nechcem dovoliť alebo nemôže niečo mať, ale nevyčítam mu to a nevyvrsujem sa na ňom.
Určite niečo vysvetľovať nemá význam. Aký by to malo efekt? Niečo by som akože 0,5 h vysvetľovala a 30 krát opakovala len preto, že nechcem v situácii zasiahnuť a nechcem, aby dieťa plakalo. Avsak následne, keď mi už dôjde trpezlivosť a navyše po toľkom vysvetľovaní, nemám uz ani energiu na to, aby som primerane zareagovala a situáciu pokojne vyriešila, tak to dieťa bude i tak plakať.

Asi teda v tom robia rodičia chybu. Sú trpezliví, láskaví, vysvetľujú, čo je fajn a i ja to tiež obdivujem. No stanovia aj jasne hranice, maju kozistentne pravidla, nieco zakazu a nedovolia, maju respekt oni voci svojim vlastným potrebam? Dieťa ma vždy nejaký dôvod na to, ako sa správa. Hľadajú tu pricinu alebo len kontrolujú svoje pokojne reakcie?

@tiika v prípade,ktorý si spomínala nemám problém
Viac ak máš úprimny záujem,napíš správu,ale to by bolo tak na komunikáciu v hovorovej rovine a nie písanej...
Tu to absolútne nemá zmysel ....

Daj si ale ruku na srdce a povedz si úprimne,či naozaj tie ženy,ktoré tu prispeli do diskusie,ktoré nikdy neboli bité alebo nikdy nedali po zadku dieťaťu,či ich odpovede boli naozaj tie láskave, rešpektujúce, bez postrannývh naraziek, obviňovania, invektiv.. Samozrejme,nehadzem všetky do jedného vreca.(Nie všetky, zdá sa mi ,že práve tie, ktoré capli niekedy po zadku,nemali záujem ani úmysel navážať sa do autorky-vyjadrili slušne názor,a koniec...)
Ako postranny pozorovatel, s niektorými komentármi naozaj nesúhlasím, zbytočne utocive, provokačné,...
Autorku vyprovokovali, ...
Ja u autorky možno vidím nejaký výkrik,možno prežíva obdobie, ktorým si väčšina prechádza,možno popôrodna depresia.... Nikdy nikto nevie, čo je za všetkým, možno je zranená, unavená,v depresii,nema podporu,pomoc... nikdy nevieme.Ale zbytočne pichať do osieho hniezda,...nie je v mojej parkete a niektoré to spravili,a ešte sa čudovali,prečo autorka vybuchla...
To akoby som spravila dieru do bazénu,a očakávala,že nebude tiecť ..

Jej otázka možno nema logiku,ale ja si neodvážim takto zvozit niekoho pod čiernu zem .Jej ďalšie redakcie neboli správne.
Ani jej bitka v danej chvíli,čo som sama napísala,že s tým nesúhlasím a reagovala nie moc správne.ale nie som tiež svätá....

Ale od iných tie reakcie....akoby som niekomu podrezala žili, a očakávala od neho,že s usmekom na perách mi ešte poďakuje poprípade nebude reagovať....
Na jednej strane dávajú dieťa na piedestál,lebo bude vyrovnané,šťastne ,neagresivne,netolerujú násilie,atď a samé o sebe sa nevedia podla mňa správať,v hovorovej reči sú nasilne....A možno robia v iných prípadoch horšie.Co ešte horšie formuje to dieťa.....
Niektoré tu možno travia viac času,ako by bolo správne ,a kde teda učia tie hranice? ...okej,aj ja keď napríklad uspávam malého, prečítam si mk.
Lebo mi po vyše hodinovom kočíkovani nezaspi v kočíku,a musím ho na postelí(vybudoval sa mu tento zlozvyk ,keď bol v jalsiach,žiaľ)Ale naozaj,ruku na srdce ....
Mne sa tiež častokrát nechce,som unavená,chora...Ale neodvážim sa inych zvozit, fakt nie...

Teba dieťa samotné mlátilo ,a pritom ho nebijes,-tu bol taký názor,že všetky deti, ktoré bijú rodičov , iných,to majú z násilia doma.tak to možno nie je tak...alebo všetky tlste deti,sú len od rodičov, ktorí capli dieťaťu.
Dám krk za to,že keby som videla deti týchto matiek,drvivá väčšina má možno nadváhu.....ale tam môže byť spustu dôvodov...
Ale tu vsetok hnoj sveta sa išiel kydnut n tie,čo majú iné predstavy vo výchove

Niekedy je podľa mňa traumatizujucejsie,keď po dieťatu bez nejakého dôvodu niekto ziape,nevenuje sa,dieťaťu strcia mobil do ruky ,posadia pred telku,nechajú vyjednávať,ale v konečnom dôsledku do dieťa zistí,že nema mantinely,o ktoré by sa opreli a ktorých by sa držalo....

Preto som začala reagovať aj ja v takom duchu(ako dámy predo mnou,),opäť to niektoré hnali do extrémov.Hnala som aj ja a asi sa im to veľmi nepáčilo....
Možno na MK sú herečky,ale možno ich deti sú agresívnejšie,menej vychované ako tie deti,ktorým matky raz za čas capli...lebo? Je tu zase 10000 dôvodov.
Aj tie rozprávky, či filmy plne násilia...x dôvod

Ja možno niekdy zaťažujeme deti viac,ako by bolo treba,ale veľa sa rozprávame,snažím sa ich niekedy nie len prichystať na rôzne situácie,ale aj rozprávame o rôznych situáciach ktoré prežili.

Keď sa ma spýtala dcéra, prečo to dievča tak škaredo rozpráva,jej vysvetlím prečo ...prečo ten chlapec bije toho druhého,alebo niektoré deti sa smejú,sú agresívne, vysvetlím...
A pre mňa,ako som spomínala,je veľký vykricnik to,ako som sa ja cítila ,keď Im bola malá ...moji rodičia spravili podľa mňa spustu zlého,veľa posrali.A už to,keď sa snažím o opak,je pre mňa úspech

A ako výsledok je pre mňa to,že má 1 ročné dieťa hľadí po tvári,lebo to videl, cítil na sebe,...
To,že si hovoríme ľúbim ťa,si krásna.
Ráno,keď sa zobudia,sa vždy veľmi objímame,dieťa mi skočí do náručia...
Toto sú situácie na nezaplatenie ...a či tomu niekto verí ,alebo nie....
Moje deti sa nikdy nebili,nebili mňa,ani deti v škole či v škôlke...
Rivalita medzi súrodencami je,ale tiež sa netlcu ,nebijú.preco?
A veľa som pos*ala,snazim sa to napraviť (ak sa to podarí) ale nebudem tu niekoho ponižovat a utlacat ....

Dosť môjho výlevu...a končím tu s debatami v tejto diskusii

@fantaghiro21 👏🏻
@viestta ty mas aj nieco ine na robote ako vysedavat na MK? Ty pracujes ? Prides mi ako kus knedlika co zerie za mobilom cele dni a kuka diskusie 🙂

@autorka zdá sa, že najviac zo všetkého si tu chcela nájsť niekoho, kto ta pochopi. Vyzerá, že si zrejme sklamaná, že takmer nikto taký sa nenašiel. To je zrejme dosť frustrujúce.
Možno si to mala ako dieťa veľmi ťažké, tvoji rodičia boli prísni alebo sa nejako inak nedobre správali, zažila si mnoho bolesti..
Ty chceš byt dobrou matkou. Snažíš sa najlepšie ako vieš. Niekedy je to však naozaj ťažké a vtedy musis byt prísna, lebo chceš, aby ta dieťa počúvalo a neprerastlo ti cez hlavu..

V jednom dieli Toma a Jerryho bolo myšie hladne babatko. Tom ho slahol po zadku a Jerryho yo tak nahnevo ze mal tolko sily a otrepal kociura o zem..
Z toho vidno ze take male deti sa bit nemAju.