Mám rozmaznané alebo náročné dieťa?
Ahojte mamičky, mám dve deti 5 r. a 10 mesiacov. Mladšie dieťa od narodenia nechce byť v kočíku. Od troch mesiacov som ho musela najskôr uspať na rukách a potom preložiť do kočíka. Keď sa zobudil okamžite rev. Nemohla som chodiť ďaleko na prechádzky, mala som problém ísť s malým aj do obchodu, či do poradne. Keď plakal,rodina, kamaráti aj cudzí ľudia sa ma pýtali prečo plače. Ja že lebo nechce byť v kočíku. Oni že veď bábätka sa radi vozia. Ale to chápu len matky, ktoré to zažili. Keď mal malý 7 mesiacov na jar, začala som ho nosiť v manduce a bol spokojný. Zase reči, že prečo ho nedám do kočíka, že je rozmaznany . Malý plače od narodenia aj v autosedacke. Dcéra bola na tom rovnako. Fakt si pripadám ako neschopná matka, alebo ide len o náročné deti? Malý chce byť stále so mnou, keď idem len do druhej izby, plače. Môže to byť aj kojenim? Dcéru som kojila 2 roky, syn je ešte kojeny. Nosenie ma občas vycerpava, ale je to jediný spôsob ako sa s ním dostať medzi ľudí. Máte niektoré podobnú skúsenosť?
@junova jaaj a k tomu placu,este moze mat to obdobie separacnej uzkosti (okolo 9.m). A moja ho mala akoby dlhsie,aj teraz xastokrat len,mama,mama..
A tie reci si nevsimaj,nie kazde dieta je kocikove..
moj drahy zas nechcel byt v postielke. Deti su taky stred,po uspani som,prelozila a vacsinou spinkali do rana,ked nie,skoncili u nas. 🙂
obaja boli kojeni,syn 11m,dcerka 23,5m,obaja na poziadanie a predsa v tomto rozdielni.
@junova ach jaj,neulozilo mi prvy prispevok..
syn bol kocikovy,dcera ani za svet..tu sme,od narodenia vela nosili,lebo bola kolikova a neskor zvedava,strasne rada vsetko dokladne skumala a pozorovala,ale z vysky. Kociku trosku prisla na chut az v dakom 10.m,ked uz bola vo vyvysenej polohe. Ale nesmeli sme,stat na,jednom,mieste. Kedze zaostavala v hrubej,motorike,na,zem,som ju dat nemohla,navyse bola zima.az na,jar,ked uz lozila,sla na,zem a,4nozkovala (na radu neurologicky) vzdy,ked sa len dalo,doma,na,ihrisku..
az do septembra,kedy sa naucila chodit. Teraz skor v kociku obsedi,uz sa to da..
no a cestovanie bolo dost dlho o tom,ze pocas dlhsich tras som,sedela vzadu a dojcila sa. Pre nu v bezpecnej polohe,asi horsej pre mna. Obe pekne priputane..no vzdy som,najskor skusila zabavu s hrackami,dojcenie az,ked uz nic ine nezaberalo.ako je starsia,uz to nie je potrebne,ale do takeho skoro 18.m to bolo nutne...nastastie tych ciest nebolo vela.
v pripade 10 mesacneho dietatka je podla mna velmi predcasne uvazovat o rozmaznanosti. Jednoducho tvoje dieta nema rado kocik. Kazde dieta je ine. Ja som take nepoznala, moje obe sa vyvazali radi. U jedneho sme obdobie separacnej uzkosti nepoznali, druhy si tym presiel. Pokial tebe vyhovuje nosenie dietata, neries co si o tom mysli okolie. Ved je tu tem kopec prave o tom, ze deti vozenie v kocikoch neznasaju, no tak patrite k nim. 😉
@junova ahoj, máš úple normálne deti. Mne zo 4 štrajkovali v kočiku 2. Všetky tie hlúpe reči okolia si nepripúšťaj, počúvaj svoj materinský inštinkt a svoje detičky. Tiež je dobré prečítať si články alebo knihy, ktoré Ťa utvrdia v tom, čo je v rodičovstve prirodzené a ako rešpektujúco vychovávať a nebáť sa toho, že si deti rozmaznáme. Ak chceš, dám Ti tip na skvelú literatúru 😉
Prečo by malo byť dieťatko rozmaznané ak chce byť pri mamičke? Podľa mňa je iba normálne. Sú detičky čo majú radi kľud v postielke a prehrajú sa aj samé /osobne jedno poznám - no nie je moje 😀 / a sú detičky ktoré sú živšie a potrebujú nejakú aktivitku. A naj aktivitka je minimálne do roka maminka. Staršia v kočíku revala a tak som začala nosiť a bol pokoj. Mladšia kočík miluje, no tiež nosím, lebo mi to vyhovuje.
@junova okolo 8 az 10 mesiacov sa objavuje u deti tzv. separacna uzkost, dieta uz nejde ku hocikomu, zacina
rozlisovat osoby blizke ktore su s nim stale v kontakte, hlavne matka, ...a osoby cudzie , pri ktorych sa citi neiste, citlivejsie deti prejavuju plac uzkost , odmietanie. separacna uzkost moze byt silnejsia alebo slabsia podla povahy , trva cca do 2 rokov, u niektorych deti aj dlhsie.
Je to prejav zdravych deti, bolo by divne ak by za tebou dieta neplakalo ak odides... Ja som mala taku dceru ktora za mnou neplakala, ani ma nehladala..vobec to nebolo v poriadku aj ked samozrejme spociatku som bola rada ze si porobim a mam klud ..ale vysvitlo ze dcera ma poruchu porozumenia plus autisticke prejavy.'
Takze bud rada ze dieta je spravne zdravo naviazane ako ma byt, aj ked je to pre matku niekedy narocne 😉
s rozmaznanostou to nema NIC.
@jolinka presne. Nasej malej sa nedavno tiez zacala prejavovat separacna uzkost. Niito to nechape a nikto o tom nepocul. Najma zboznujem ked mi moja mama povie, ze je to blbost, ze ju iba rozmaznavame. To ma ide trafit.
@junova ahoj, urcite nie si neschopna matka, prave naopak, velmi sa snazis a robis co sa da. Keby si bola neschopna matka, tak tu asi nepises a nehladas radu. Je mi luto, ze sa vo svojom okoli stretavas s takymito nie velmi vydarenymi reakciami a radami. Skus si vsimnut, ze najkritickejsie a najviac prichystane "radkyne" su maminky bezproblemovych deti. To, ze vecsina deti sa rada vozi v kociku este neznamena, ze aj tvoje deti su vacsina.
Nerobis nic zle, jedno moje dieta spalo iba v kociku a druhe dieta v kociku iba revalo a nic som nerobila zle a ani sa nepovazujem za neschopnu matku. Manducka je super, ale neurobis s nou vacsi nakup a pod. Zial ani s tym moc neurobis, lebo maly ta momentalne potrebuje trosku viac ako obvykle. Je v obd. separacnej uzkosti a ak chces, aby ju prekonal v psychickom zdravi, v pohode a cim skor, tak ho maj co najviac pri sebe. Apropo kojenie - nerobi z deti rozmaznancov, ale vychova. Ostava ti zmierit sa s tym, ze nemas kocikove dieta, ale pohoda, mozno trosku neskor maly objavi caro golfiek a pod. Alebo ti bude chciet viac chodit ako sa vozit. Ja u mojich deti som musela velmi skoro predat kociky, lebo tam nesedeli vobec, no a co?! Aspon su normalne, zdrave, otuzile a vcelku maju radi sport a nie su to vykysnute usedene kvargle.
Takze hlavu hore, vsetko je vporiadku. Je to teraz trochu narocnejsie, viem sama, mam podobne deti ako ty a tiez rovnaky problem, ale uistujem ta, ze to prejde. Teraz uz mladsia beha sama a je to ovela lepsie. Skor to chce viac pomoci od rodiny, aby ta zastupili v domacnosti a ty sa mohla v klude venovat detom.
@jankastubka ja som chodila s prvou dcerou {ta bola naviazana OK} kvoli neurologickym problemom cvicit...a ked mala 8,5 mesiaca zrazu nechcela ist k rehabilitacnej sestre, ktora ju predtym bez problemov brala na ruky. Jeden den sa proste mala rozplakala a vrhla sa ku mne..
Na moje velke prekvapenie rehabilitacna sestricka radostne vykrikla ze "Konecne" 😉 😉 😅 😅 a vysvetlila mi ze mala ma uz ten spravny vek ked sa ma prejavit ta separacna uzkost a keby to nebolo, bolo by nieco nie v poriadku 😉 😉
Ďakujem, som rada, že nie som jediná, ktorej deti sú nekocikove, nepostielkove, príliš naviazane na mamu. O keď je to občas vyčerpávajúce. Nemôžeme ísť na dlhšie cesty, lebo ma nebaví počúvať silný plač dve hodiny. Dcéra tak naviazana na mňa nebola. Syn je veľmi, preto sa nemôžem často stretnúť s kamarátkami na káve, proste celý čas myslím na to, že malý doma plače. Ale nosenie mi nevadí.
Ono , je skupina nekocikovych deti, nastastie, ono je to totiz akesi prirodzenejsie chciet sa tulit k mame, byt pri jej tele, pohupovat sa v nejakej forme nosica v rytme jej krokov. Niekotre deti si to vedia "vypytat" uz takto skoro, maju svoj nazor. Byt vystrceny neosobne v kociku je sice pre mnohych akoby pohodlnejsie (nemusia vlacit), ale prisamfakt som citala vyskum ze na starych sposoboch je nieco co rozvija spojenia v mozgu, ze take deti su inteligentnejsie, ba dokonca v dospelosti samostatnejsie. Presny opak toho co teraz vyzera ako zavislost, ale vyziju si to, nasytia sa. Kocikove deti mozu neskor pocitovat deficit. Celu historiu sme deti nosili, len par generacii si panicky vymysleli kociky, aj to este na dedinach sa nosilo donedavna. A ze by boli vtedy deti zavisle? Ani omylom, to skor dnes su nesamostatne este dlho...
Ja som mala hned prve nekocikove a to absolutne. A tak som bola nutena na toto prijst a to druhe ktore uz kocik sice znieslo, som mu dopriala ten luxus, mat mamu pre seba viac nez je v sucasnosti bezne.
A tie reci okolia? No, bud vela deti este nezazili, alebo nevedomo zavidia 😎, ved kto uz by len nechcel byt noseny, asi ti neprajnici boli sami v detstve vystrceni 😀
toto som ja neazila 😀 teda chvalabozku, moja dcera odkedy sa sama dokazala hybat - plazit, stvornozkvat, behat, tak na rukach jaci o zivot....aj u nas je jedna baba, co vlaci toho maleho stale v satke a vzdy sa smejem, aky je tam pricapeny a ani sa nehybe, to moja by mi rozkopala uz asi bele brucho, keby som ju priviazala 😀
preto si myslim, ze to je normalne o povahe, jednoducho su taki 🙂
a samozrejeme ako tu vyssie niekto spomina, ze nosene deti su inetligentnejsie atd, tak to je paradna kravina a dalej, ze tie co chcu byt v kociku su "vysotene" do kocika, tak to si vyprosim, moja sa narodila minule leto, ked boli horucavy a lezala cely den vyvalena v kocariku v chladku, ked sme sa dotkli sme sa len lepili o seba a ona jacala z tepla, ked som ju dala do postielky dovnutra, kde bolo prijemne, spinkala jak zarezana.....kazde dieta je ine, netreba hned hladat za vsetkym, ze kto robi nieco inak je mudrejsi alebo nie, alebo je lepsia matka a horsia....to su take dristy 😝
Ahoj, hlavu hore, riad sa hlavne tvojim instinktom. Aj keby som mala deti 10, nedovolila by som si radit druhym v takychto veciach. Kazde dietatko je ine. Moj mladsi napriklad nenavidel postielku a tak sa casom nastahoval k nam, az kym nedorastol do detskej postele. A to som si dovtedy "mudra" myslela, ze si to tak maminky deti naucia, kedze moja dcera s postielkou nikdy problem nemala. Co je vlastne nenormalne na tom, ze svoje dietatko nosis???
Všetkým vám ďakujem. Už som si myslela, že čo za divne deti to rodím🙂 Samozrejme, nemám ho stále na sebe. Na ihrisku ho dávam stvornozkovat. Von nosím aj deku a na nej sedí a hra sa. Vtip je, že sme dcére pred narodením kúpili drahší kočík Jane Slalom pro a je nevyužitý.
moj syn je tiez dost narocny, bezo mna nezaspi, musi ma drzat a to bude mat 4 roky
Moja mama na mna zazera, ze to musis riesit! To nie je vporiadku! Ano nespala som kludne uz viac ako 4 roky, aj pocas tehu kopal od 22hod take tri styri hodiny, chodila som po byte ako duch, nemohla som spat.
V kociariku mi pospal uplne v pohode, kojila som 2,5 roka aj v noci. Potom som ho postupne naucila aby v noci nepytal. Ale to spanie mu zostalo, od 9 mesiacov spi so mnou, postielku som uz davno predala, bola uplne zbytocna. Stale je na mne nalepeny, okrem ihriska ked ma kamaratov. Kontrióluje ma aj na zachode.
Nie je vzorove dieta ako by chcela moja mama, uvedomujem si ze ma svoje fanty ktore mi vadia, ale uvedomujem si aj to ze to prejde, vyrastie, nebude so mnou spat do 18ky.
Treba vydrzat ! Drzim prsty!
@junova 😀 😀 😀 áno, druhí radi kecajú do všetkého, čo je v ich merítku "nemožné" a nepochopiteľné 😀 😀 to kočíkovanie a "autosedačkovanie" našťastie nepoznám, naši obaja si radi vyvážajú prdelky, ale ak tam dieťa byť nechce, nenútiť, manducca je super-vecička, medailu tomu, kto nosiče vymyslel 😵 😵 a deti nemáš rozmaznané (aspoň podľa toho, čo píšeš v príspevku), len ako citlivá mamina plníš ich prirodzené potreby - tvoja prítomnosť. Apropo, náš 3-ročný je "rozmaznaný", pretože je najradšej s nami, haha, tiež si toho vypočujem na margo tohto 😀 😀 držím palce 😉
@konecnefree hej za cias nasich mam bol iny trend-napr dost casto sa pouzivali ohradky-ak zena chcela nieco urobit v domacnosti a mnohokrat musela, bola taka doba, musela si mat navarenu veceru pre muza a vygruntovany dom-inac si bola neschopna manzelka..a mozno je to takto este napr na vidieku...asi to bol aj tlak...dnes sa vacsina muzov naje v jedalnach atd..a nefrle ked je doma bordel😀
@junova vitaj v klube,si normálna neboj a tie reči boli aj budu
@konecnefree Dcéra so mnou spávala do 4 rokov, až pred pôrodom som ju odsikovala do jej izby. Na brata si celkom dobre zvykla, nemá problém ísť spať bezomna k babke. Tiež mi hovorili, že mi bude na krku visieť do 18 -tky.
@barcelona94901 Keď v okolí všetky mamičky kočíkuju a ja som pre ne úplný exot.
@junova Moja dcérka od narodenia plakala. Všetky deti v pôrodnici spinkali a papali, iba Emmka z 24 hodín plakala 20. Neplakala a spinkala iba vtedy, keď som ju mala na rukách (čiže nemohla som ju naučiť na ruky, keďže si to vyžadovala už po pôrode). Keď sme prišli domov začala mať koliky. Čiže zase plač. Každý mudroval, že sme si ju naučili na ruky ... ale nikto nevidel, že keď plakala dlhšie, začala sa dusiť. Nikto z nich nezažil ten strach, či sa nadýchne ... ale mudrovať to áno. V kočíku bola asi 10krát, potom som to vzdala, lebo mať dieťa na jednej ruke a kočík v druhej som nezvládala. Kočík máme na povale odložený a naposledy v ňom sedela asi 5 minút, keď mala 6 mesiacov. V autosedačke nechce sedieť doteraz. Autom chodíme len keď musíme (lekár, obchod). Na dlhšie trasy nemám nervy ju nechať plakať a držať ju je nebezpečné. Od troch mesiacov zaspávala len na fit lopte. To sa zmenilo asi keď mala 14 mesiacov, ale odkedy jej rastú stoličky vrátili sme sa do starých koľají. Nechce sa hrať, nechce sedieť v kočíku, nechce chodiť, momentálne proste nič. Niekedy si nadávam, že som ju mala nechať vyplakať, ale keď sa na mňa pozrie, povie mama, príde mi dať pusu a postíska ma (čo robí často, my sa stískame stále) ... nedokázala by som to. Urobila som pre ňu čokolvek, dýchala za ňu. Dúfam, že časom to bude lepšie a lepšie a nebude taká náročná.
@junova Nehovoris nahodou o mojej dcere? 😀 Ja ani eviem, co je to kocikovanie, v kociku spala max. 30 minut a potom revy..Vzdy len na rukach, ptom som objavila satku a manducu, cize sme zacali na prechadzku chodit v manduce. Az do roka (viem, je to dlho) spavala denny spanok vylucne na mne v manduce...potom sa to nejako zlomilo a zacala spavat v posteli. Bolo to arocne, ale ja som jej dopriala co najviac "seba" (nosenim, castym kojenim), aj ked teda vela oddychu som nemala a vazne to nelutujem. Sm si ista, ze tvoje dcerka nie je ani-ani: ani narocna, ani rozmaznana. Niektore deti su proste narocnejsie na dotyk, blizkost matky nez ine. Poznam deti, ktore vedeli prespat v kociku cele hodiny a poznam vela takych, ktre boli najradsej na rukach. Mne sa to nosenie a casty kontakt vratili v tom, ze dcerka (ma 2,5 roka) je usmiata, vesela, nema strach z ludi, ma veselu povahu a aj ked som sa bala, ci ju tym vsetkym nosenim a okamzitym reagovanim na jej plac nerozmaznam, je to presne naopak. Nie je to ziadny mamin maznacik a uplakane dieta, aj ked mame super vztah. Takze podla mna robis dobre 😉 PS: Kojila som do dvoch rokov tiez.