Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Nemôžem sa od 1,5 ročného dieťaťa pohnúť ani na krok

kubuliatko
7. aug 2012

Ahojte mamicky. chcela by som sa vas spytat ci mate podobnu skusenost. mam 18 mesacneho syna , som s nim na RD a uz 3 mesiace chodim do prace 1 den v tyzdni na 6 hodin. Ta praca je v mojom odbore a vyborne platena a je to taka psychohygiena . Ale moj syn zacal posledny mesiac hrozne plakat ked sa na neho co len meter vzdialim. Nemozem ho nechat ani 30 min ani u jednej babky ani u svagriny, brata jednoducho pri najblizsej rodine. Ked sa nam na ihrisku niekto cudzi prihovori tak uteka ku mne a hlavu si do mna zabori a ani sa na cudzich nepozrie. Nasa pediatricka ked ho ide vysetrit tak to bez sance. Odporucila mi ze ho mam davat ku rodine a do spolocnosti ale vobec to nefunguje. Som z toho nestatstna a rozmyslam ze sa vzdam aj tej prace ktoru mam 1 x do tyzdna lebo neviem kde ho mam dat lebo vsade reve, a mozno mu tym ublizujem ze tam chodim a necham ho 6 hodin bezo mna alebo fakt uz neviem. Ako by ste to riesili vy?

mmaatt
7. aug 2012

@kubuliatko ja by som sa práce nevzdávala. Jeden deň v týždni sa dá prežiť. Dieťatko si zvykne. Treba vydržať. Ja som musela ísť do práce, keď mal malý 8 mesiacov a zo začiatku to bolo fajn, lebo mi s tatom (ten zostal na materskej) zakývali a dalo sa, ale keď mal 1,5 roka, tak to začalo, ranné plače a mamííííííí, mamíííííííí. Trvalo to cca pol roka a potom to prestalo. Vždy ho treba uistiť, že sa vrátiš a časom zistí, že je to tak. Je to aj taká malá príprava do škôlky...

zuhana2
7. aug 2012

ja by som ostala s malym doma, jednoducho Vas potrebuje a lubi, (ak si to mozete dovolit). Je este velmy maly, potrebuje istotu ktoru mu mozete dat iba Vy.

danciacik
7. aug 2012

@kubuliatko určite sa práce nevzdávaj, je to odreagovanie pre teba, malý si zvykne, jeden deň v týždni je úplne v pohode. Podľa mňa budeš ľutovať ak sa práce vzdáš. To chce len čas

ichbinich
7. aug 2012

@kubuliatko:
Moj mal tiez taku fazu. Ja som sedela vedla neho v pieskovisku. Nemohla som sediet ani na lavicke 2m od pieskoviska, kde by ma videl a ja jeho. Nie. Musela som sediet priamo v piesku vedla neho. Ostatnych deti sa nastastie nikdy nebal. Ked siel ku starym rodicom, vzdy pri luceni plakal. Ale potom ho ukludnili a zabavili. Najprv som tiez mala zle svedomie, ale pytala som sa vzdy, ze ako a co a vzdy mi potvdrili, ze po chvili sa ukludnil. A vzdy tam rad chodil, takze nejaku traumu z toho nemal.
Je to velmi narocne, ale ono to prejde. Uz mozem sediet v pieskovisku na lavicke 😉 a rozpravat sa s ostanymi mamami. A ked ide na svojom auticku, nestiham za nim behat.
Odkedy je v jasliach, uz su akekolvek odlucenia v pohode. Vysvetlim mu, ze ide ku starym rodicom, ze sa s nimi bude hrat, ze sa spolu naveceraju a my potom prenho zase prideme. Aj vcera sme boli v kine a v pohode. Ani nechcel ist domov 😉
Tvoj syncek asi potrebuje dlhsie (ako aj moj v jasliach), kym si zvykne a nauci sa, ze ked odides, tak aj prides. Vzdy mu to vysvetli, ze ides prec, a co vsetko on moze zatial robit, ze prides napr. po olovrante, aby mal aj nejaku predstavu o case. Ked sa vratis, tak sa venuj vylucne jemu. Mozes aj na hodiny nalepit post-it, ze kedy prides a pod. To spravil moj manzel, ked som chodila vecer na kurz. Prvych par krat syn tiez za mnou plakal, aj ked bol s vlastnym otcom(!). Ale ta nalepka na hodinach mu pomohla a potom prisiel na to, ze ja naozaj pridem a potom sa mu venujem.
Ked mal 20 mesiacov, tiez ho nemohol lekar ani vysetrit, bol problem mu ostrihat vlasy alebo ho odfotit!!! To bolo take vyvrcholenie, potom sa to znacne zlepsilo. Teraz si da v klude ostrihat vlasy, iba s lekarom je to blbe, lebo tam ideme bud na ockovanie alebo ked je chory, a robi mu CRP test, co je tiez bolestive :-/ Ale uz sme boli aj u zubara a ocneho, a v pohode pekne spolupracoval a vobec neplakal.
Nevzdavaj sa roboty, je to tazke, ale prejde to. Vsetko dobre!

bodka13
7. aug 2012

@zuhana2 myslím,že tu nejde o to či si "môže" dovoliť ostať doma,ale že aj pre ňu mamičku je to istá forma psychohygieny 😉 ....a dieťa nás potrebuje a ľúbi v každom veku 😉
@kubuliatko nevzdávala by som sa práce,je to úplne normálne "umaminkované obdobie" 😉 ....treba malinkého ubezpečovať,že ho stále ľúbiš,že sa vrátiš,lebo veď aj tebe by bolo za ním smutno ...tak ako ti tu radia kočky 😉 ...a treba povedať aj babkám,švagrinej či bratovi že treba odvádzať jeho pozornosť od neustáleho pýtania /plakania za maminou 😉 ...treba mu rozprávať v pozitívnej forme,ako tie hodiny rýchlo bežia a maminka sa vráti a oni nestihli ešte ani ísť na piesok alebo kresliť či postaviť komín z kociek 🙂

boka79
7. aug 2012

ahoj v tomto veku zvykne byt vrchol separacnej uzkosti, bude to tym a prejde to...

bosoriak
7. aug 2012

@kubuliatko Ty musis najlepsie spoznat podla placu, ci ide o plac z toho, ze je smutny pretoze ides prec. Alebo ci je to panika, hroza a strach z toho, ze sa nevratis.
V prvom pripade je lepsie ostat v praci a nechat ho si zvyknut na tvoju kratku nepritomnost. V druhom pripade je zas lepsie ostat s dietatom, kym ho neprejde toto obdobie. Presla som si oboma fazami so starsou dcerou, obcas som aj zle odhadla o co ide, ale vo vacsine pripadov som to spoznala spravne a krasne to preslo.

Hlavne sa neoplati bojovat a "lamat" ho a tiez nie je nic hrozne, ak si priznas chybu. Snazit sa neustupit len preto, aby si "nezvykol", ze si nieco vyplace je podla mna nespravne.

Drzim palce. 🙂

lucik194
7. aug 2012

urcite sa prace nezvdavaj.....
na reci typu - take male dieta ma byt pri mame zabudni....

neboj sa nic sa mu nestane, hlavne neustupuj lebo sa moze naucit ze placom si naozaj vsetko vydobije a bude si placom presadzovat stale viac a viac veci, hlavne vydrz..... 😉 nebude to robit do svojich 14 rokov 🙂

kubuliatko
autor
7. aug 2012

@ichbinich .presne toto iste mi robi. nemozem sa vzdialit na 2 m od neho. aj ked idem na wc tak uz uteka za mnou s revom. ja viem ze ma potrebuje ale nemam pocit ze by som to v praci casovo prehanala. Vzdy mu vysvetlim ze ked sa vyspinka uz budem doma a za zarobene peniazky pojdeme plavat do detskeho kutika a kupim mu knizku atd. nie sme na tom financne zle len ja mam odbornu robotu v zdravotnictve a nemozem tie veci zabudnut a aspon trochu somtakto v kontakte s pacientami a samozrejme aj tie peniazky potesia. Ale potom si to zase vycitam ze nie som dobra matka a mala by som byt pri nom 24 hod. ale dakuje za vase rady pomohli mi

kubuliatko
autor
7. aug 2012

@boka79 prave som si precitala odborny clanok o separacnej uzkosti. asi to bude ono

ichbinich
7. aug 2012

@kubuliatko:
Ani ja si nemyslim, ze jeden den je katastrofa. A ked mu to pekne vysvetlis, tak je to super. Podla vsetkeho kombinacia zo separacnej uzkosti a este "nezvyku".
Suhlasim s @bodka13, ze ti, ktori sa o synceka staraju v tvojej nepritomnosti, by sa mali snazit ho zabavit a tiez sa k tomu stavat pozitivne. Aj ty sa pokus neodchadzat so zlym svedomim a neistotou, on to vyciti. Kratko sa rozlucit, ziadne dlhe sceny, dat pusu, povedat, kedy prides a hotovo. S usmevom a s rozhodnutim. Aj ked z tvojich prispevkov nemam dojem, ze by si robila kadejake srdcervuce sceny, ale ze ta to jednoducho mrzi, co chapem. Urcite nie si zla matka a tiez neplati, ze matka, ktora je doma, je automaticky dobra alebo lepsia matka, ako pracujuca matka. A samozrejme ani naopak. Dobre a zle priklady su pri obidvoch "modeloch zivota".

Inak, ja som tiez musela nechavat otvorene dvere na wecku 😅

Takze, nezabudaj na rodicovsku mantru: to je iba faza, to je iba faza, ooohhhmmm 😉 😀

zebra41
7. aug 2012

@kubuliatko ja som nastupila do prace, ked mal 15 mesiacov a presne taketo sme mali prve dva mesiace. Teraz je uz oveeela lepsie. Sice,ked som niekde aj ja,tak chce byt len so mnou. Ale ked sa vzdialim a riadne sa s nim rozlucim - cize chape,ze som odisla,tak je spokojny v podstate s hocikym. Horsie su chvile,ked som si napr. odbehla ked spal a ja som ho ukladala. Tak ma vsaaaade hladal a plakal. No ked ho ma mamina a ulozi ho, potom sa pri nej aj zobudi,tak je spokojny. Treba vydrzat, dietatko si zvykne. Tiez by som sa prace nevzdavala. Nemyslim si,ze sa treba uplne vo vsetkom prisposobit dietatku. Tym ho na zivot nepripravis. Treba sa mu vsak venovat. Neklamat mu -to znamena, neodchadzat stylom,ze ved sa pekne hra,tak sa vytratim a pod. A ono sa casom nauci,ze aj ked odchadzas,tak sa pre neho vratis.

zebra41
7. aug 2012

a ano, pyta sa na mna. chodi a hovori maminkaaa, maminkaaa. starka povie,ze maminka je v robote a vecer pride a pod sa hrat s autickom alebo pod sa napapat. ale napr. svokra povie..jaaaaj,co len tu mamu vyhladavas 😠 a zacne ho brat na ruky...no samozrejme,ze jej reve...ale tak,ked s nim chce mat taky vztah, nech ho ma. ale to je uz ina tema 🙂

katinam
7. aug 2012

Ak hovoris po anglicky, skus precitat The no-cry separation anxiety solution od Elisabeth Pantley, vela skvelych rad pre strasne vela moznych pripadov.

boka79
7. aug 2012

@kubuliatko

urcite to bude ono a musite durch, pracu koli tomu nevzdavaj

fixska
7. aug 2012

Moja mala je to iste..rozmyslam nad pracou,cca od jej 2rokov,teraz ma 19mes.poradila by som azda len tolko ze sama isto citis ako sa k tomu mas postavit a to aj urob...🙂

kubuliatko
autor
8. aug 2012

dakujem za vase nazory

ichbinich
8. aug 2012

Precitala som sice ine knizky od Elizabeth Pantley, ale vsetky su super, takze plny suhlas s @katinam.

Suhlasim aj so @zebra41: nevytratit sa potajomk,y ale povedat, ze odchadzas a ze prides, a kedy prides. Ale vsak to aj robis podla prispevku zo vcera o 14:26

Tu začni písať odpoveď...

Odošli