Nervózne dieťa

@siska53
No ja mu donemlatom vysvetlujem že aj keď iné napr s ihriska a obetujeme doma okolo 12tej aj chodí spať tak že ideme domov no to veľa krát ho musím ťahať za ruku že ideme a 2 kočík lebo dcéra chce v Tomáš momente jesť a Ján by som ju vonku nakojila ale mali neobsadí pri mne a čo keď sa mu niečo stane. No vzdor nezdor ja sa asi dovtedy zbláznim a keď nevie čo zo sebou je ako čert hlavne na obed on je aj sám pekne ale rev keď má ísť spať to všetci paneláku vedia že syn ide spať a cez noc je to o drzku aj manžel povedal je k.o. Len ako to prežiť keď ja nevládzem

@celiaticka syn jednoducho žiarli, je to normálna reakcia na narodenie sestry, navyše píšeš, že mal, čo chcel, ta sa dožaduje svojho. Je najvyšší čas stanoviť mu hranice. Musí zistiť, že krikom neupúta pozornosť, naopak, budeš si ho všímať, keď je kľudný. Jačať môže, ale sám v detskej izbe, alebo v kúpeľni. Prísť môže, keď bude ticho. Neboj sa, pochopí to veľmi rýchlo, ak budeš dôsledná, pokojná a láskavá. Bábätko ťa okrem kojenia a prebaľovania ešte toľko nepotrebuje, snaž sa s ním hrať, rozprávať sa, jašiť sa s ním, ale ak tvoju pozornosť vyžaduje dcérka, musí počkať. Môžeš mu pripraviť nejakú zaujímavú činnosť, pozri na wwwmontessoridoma, je tam množstvo námetov. Manžel ti pomáha, tak si každý deň nájdi chvíľu, keď sa budeš venovať len jemu - -pôjdete na chvíľu spolu von, nakúpiť....ak máš pocit, že to nezvládaš, pomohla by aj tá opatrovateľka, tentokrát k malej, stačilo by, keby pokočíkovala, uspala, len na pár hodí denne, či už tá, ktorú malý pozná, alebo nejaká dôchodkyňa, študentka VŠ. Naozaj je to len o dôslednosti, snaž sa byť kľudná, aj keď človek má nervy ako špagáty, ak v spálni plače bábätko a v kuchyni syn robí cirkus pri obede. Bábätko daj do šatky, budeš to mať jednoduchšie a krik pri obede? Odveď ho od stola, s kľudom, bez kriku, ale s tým, že ak chce obedovať, tak bez kriku, ináč je hladný. Veľa ho hladkaj, objímaj, stále mu dávaj najavo, ako ho miluješ, ale čo sa týka kriku, nepovoľ. Držím palce.

Mi sme ho davali do deckej nech tam sa vyhuci alebo poslala do kuta a povedala ked sa upokoji maze prist za maminkou a nejaku cinnost budeme ribit spolu.
Ajnby som malu dala do satky ale problem je moj chrbat uz lo synovi mambdvosledky a teraz vacsie este.
Prepac ale po mojej skusenosti s opatrovatelkou radcej nie lebo ani maleho nevedela zvladnut ked mal revaci den ja nemam ani motivaciu trpet tu inu osobu nakolko nestiham bezne veci a je neporiadom a mne to zle vpliva ma prisst napr ona ja mam vsade nieco polozene anmuza nemam az tak na poriadok asi ako vsetci chlapi😊😈. Ja som velmi bexliva na poriadok. No tu stranku pokusimnsa kuknut a uvidim co to tam bude

@celiaticka ťažko potom radiť, že opatrovateľka nedokázala zvládnuť syna, to chápem, veď ani ty ho nedokážeš zvládnuť a si matka. To neznamená, že nedokáže pokočíkovať, prebaliť a zabaviť chvíľu bábätko. Píšeš, že ak kričal, tak ste ho dávali vyhučať do detskej, alebo poslali do kúta, no nenapísala si, aký to malo výsledok, ako dlho ste to praktizovali, ako reagoval syn, či ste to robila obidvaja s mužom rovnako. A pozor, poslať dieťa do detskej, alebo do kúpeľne a poslať ho do kúta, sú dve rozdielne veci, aj keď sa zdajú na pohľad rovnaké. Stáť v kúte pre dieťa znamená trest, poníženie, lebo mu nejako musíš zdôvodniť, že tam je a predpokladám, že ste mu povedali, že preto. lebo vreští. Poslať ho do detskej, alebo do kúpeľne pre dieťa znamená - môžeš kričať, ak sa ti chce, ale nie tam, kde sme my, lebo my nie sme povinní ťa počúvať. To je rozdieľ, mala som to napísať už v predošlom príspevku, sorry. Aj mu to treba takto vysvetliť. Inak mám pocit, že sa mu pár krát podarili, že svojím krikom dosiahol, to, čo chcel, že ste mu niečo dali, len nech je ticho a tak to skúša znova. A že máš doma všade niečo položené, by som vôbec neriešila, normálny človek to pochopí, že pri dvoch maličkých deťoch to tak môže byť a ostatní by ma nezaujímali. Pre mňa osobne by bolo dôležitejšie vyriešiť správanie syna, ako to, či nejaká opatrovateľka vidí neupratané veci. Mimochodom, keby tam bola, tak by si ´mala na to upratanie viac času. A pri dvoch malých deťoch by dokonalý poriadok nebol pre mňa až taký dôležitý, čistota áno, ale poriadok nie.

No ja ho posielam do kuta ked nkeco velmi zle spravy aj mu poviem preco a detk aj do deckej preto ze napr huci ale mu to odvovodnim a kupelku nemozem pouzit nakolko zfrasne sa to tam ozyva

Vies pre mna cistota dvolezita ale syn ma hlavne nervy v tedy ked nema pozornost asi ako kazde dieta a dneska som spravila pokrok ked sme isli domov s pieskoviska tak nebolo to bez uplneho revu ale isiel a nebol na rukach a budem to robit tak asi vzdy len som ho musela tahat lebo mala umierala od hladu chuda..
ja vysvetlujem a vysvetlujem ako papagaj ale niekedy ako stene mam dojem

@celiaticka musí si mladý uvedomiť, že nie je stred vesmíru. Síce ho máte radi tak ako predtým, ale prišiel niekto dôležitejší (samozrejme, že sa mu to nebude páčiť). A úloha rodičov je ho vychovávať. Ostáva jedine dôslednosť, dôslednosť, a ešte raz dôslednosť. Aby on nevychovával vás, ale vy jeho. Tak by to tuším malo byť.
Krikom si vynucuje niečo. A na rodičoch je, aby pochopil, že krikom nič nevymôže. Že sa mu to splní JEDINE vtedy, keď bude dobrý a potichu. Preto - dôslednosť, dôslednosť, dôslednosť. To je asi najdôležitejšia vlastnosť, ktorá súčasným rodičom chýba.

@celiaticka dieťa treba od útleho detstva vychovávať k tomu, že nie len ono má svoje potreby, ale všetci členovia rodiny. Zrejme si pozornosť vynucoval krikom aj doteraz a bol úspešný 😒 . Viem, že si to mala ťažké, keď si bola tehotná s starala sa o neho opatrovateľka. Ešte by som chcela dodať, že vždy mu povedz aj dva krát popredu, čo sa bude diať - o chvíľu pôjdeme z pieskoviska domov, dokonči si garáž z kociek,o chvíľu pôjdeme obedovať....možno to robíš, ale tak ako napísal @worker_falcon treba ho zbaviť pocitu, že je stredom vesmíru a byť dôsledná. Nemysli si, že tvoje dieťa je jediné, čo takto reaguje, s týmto má veľa detí problém, že nedokáže počkať a nechápe, že aj iný môže mať svoje potreby, lebo nebolo doma nikdy k tomu vedené a vždy dostalo všetko a hneď. Držím palce, postupne sa to zlepší, len musíš trvať na svojom, s kľudom, bez kriku, ale trvať na svojom.

@celiaticka starsie dieta treba na prichod surodenca pripravovat. Ako prebehla priprava pre narodenim druheho dietata u Vas? Je uplne normalne, ze syn je nervozny, niet sa co divit. Ma doma votrelca, ktory ho okradol o pozornost matky. Chce to velmi citlivy pristup, urcite je k tejto problematike mnozstvo clankov, vas vplyv na syna, vas postoj a nalada budu dost znamenat teraz.

@lauricka keď bola zakladateľka témy tehotná, staršie dieťa nemalo ešte ani rok a pol, tak je príprava na súrodenca dosť obmedzená. Je iné vidieť bábätko na prechádzke, na návšteve, rozprávať sa o ňom a mať malého súrodenca, ktorý ma oberá o mamu doma.

@timea7 tak to uz musi ona si poznat dieta, co sa da a ako, pripadne to skonzultovat s odbornikom. Deti v tom veku su dost rozdielne. Ak by som nevedela, ako na to, tak sa opytam detskeho psychologa. Maly si zvykne, to urcite, casom, ved co ine mu ostava, nie? Mne tiez dost vadilo, ze som mala maleho brachu, co mi liezol do hraciek. Rozdiel je medzi nami takmer tri roky. Ono sa to pomeni. Ale vediet ako na to a ucinne s dietatom komunikovat nie je nikdy na zahodenie 😉

@lauricka nemyslím si, že toto je na psychológa, stanoviť pravidlá, prejavovať lásku, záujem, ubrať z požiadaviek na poriadok, pridať na hraní sa s dieťaťom a bude to OK. To by museli chodiť psychológom takmer všetci rodičia, ktorým sa narodí dalšie dieťa, len niektoré to zvládnu bez žiarlenia alebo upozorňovania na seba, sú to normálne reakcie. Len tu mám pocit, že si dieťa krikom vynucovalo pozornosť aj pred príchodom súrodenca a dostala sa mu.

@timea7 ved ja nikoho nenutim, dieta moze reagovat roznym stupnom "nervozity", niekedy to zvladne rodic sam, niekedy mu pomoze konzultacia. Nemusia tam chodit vsetci, to je predsa jasne. Kazda situacia je jedinecna. A chce to urcite cas.

@lauricka ja sa zase nebránim tomu, aby rodič s dieťaťom navštívil psychológa, ak nevie, ako s ním zaobchádzať, sama ich tam posielam v každej druhej témy ó deťoch, ale tu sa mi to zatiaľ nezdá potrebné.

@celiaticka jo a aby som teda pridala aj nieco konkretnejsie - mamicky, co som citala, tak najtazsie zvladali prve tyzdne/mesiace, nez si nasli system, rezim, atd., vraj sa potom veci trochu ustalili a bolo lepsie. Aj to dietatko si zvykne. U nas sme sa velmi tesili na malu, prenasali sme to na deti, rozpravali sme sa ako je v brusku - aj ked to nemohli uplne chapat, na to boli este mali. Davam pozor, aby nemali pocit, ze ostatni venuju prilis pozornosti malej a im malo. Napr. do porodnice, ked prisli pozriet malu aj s castou rodiny, som kazala muzovi, aby priniesol kazdemu novu hracku, ze to maju od babatka. Takze boli obdarovani od babatka a pocas navstevy sa venovala pozornost babatku, ale aj im. Pocas sestonedelia najma je to tazke, tam je fajn, ked moze dietatko viac niekto varovat a zabavit ho, napr. stari rodicia. Ked babo chce stale pit a malo spi, a tak. A doma ich zapajam do starostlivosti, poprosim ich, aby mi postrazili babatko, odniesli plienocku do kosa, nieco podrzali a tak... v ich veku to robia radi - 3 roky. A zaroven im ukazujem, ake ma male rucicky, nozicky...oni to opakuju, davaju pusinky, hladkaju, suskaju do uska. Vymyslame im program, aby mali kazdy den nieco, aby to nebolo len o babatku, a tak. U nas je vsak vyhoda, ze su dvojcata. Cize nikdy nemali pozornost rodicov len pre seba a tym padom podstatne menej ziarlia na babo. Oni totiz ziarlia jeden na druheho a na babo uz neostane 😀 . Teraz maju 3,5 roka a tak, ako zoberiem na ruky babo, tak kludne aj ich beriem hopa, aj muz, proste, aby im nebolo luto a tak. Zvladnete to.

@lauricka
Syna som naučila keď sme prišli domov a bola som ako tak fit že babo sa hlavne neťahajú gate ale moja a tak a teraz ju aj pošteklil nazývame to že kilo Kili. Alebo aj plienku vyhodí len strašne je v tom zle že keď malú kojím je ako vymeneneni už som ponúkala citát nech sa pozerá no musím nastojaka len mala si toľko nevytiahne ako keď ležím. Ale nejako toto úhrame dufam

Babi pripravovala som syna len on ešte toľko nechápal a psychologické povie čo aj pediat vzdor dieťa je tažké obdobie a musím sa aj jemu venovať. Hráme sa spolu upratujeme len ten amok chytí konec hlavne keď mi mala spi a viete simpredstavit 2 deti čo naraz placu ktoré skôr čičíkal nech sú ok. A mne fakt nemá kto pomôct nakoľko len mame a svokra mám a ty musia ešte pracovať a kamošky majú zase svoje detičky čo robiť

Cítam ťa celiaticka a rozmýšlam nad tým ako som ja zvládala svoje deti ? Je medzi nimi vekivý rozdiel 1 rok. Ja chybu vidím v tebe ako čítam tvoje príspevky ! Mala by si sa viac venovať synčekovy , lebo on už rozumie a cíti to čo ty si nevšimneš ale jeho to uráža cíti sa odkopnutý ! Stopercentne si mala také gesta smerom k malej čo malého urazilo. Zamyslí sa nad tým 🙂

@prekvapena1
Ja som malému vždy vysvetľovala že určite veci pri malej robiť nemôže lebo jej ubližoval a vieš po pôrode som bola ubolena a mala som fakt toho dosť bola som happy keď som sa preplantala po byte pred dni a syn bol na nabok. Ale ja hovorím o prítomnosti je dosť nervózny aj keď nemá najmenší podnet ale s mužom sme si stanovili hranice a nepustíme hlavne ja