Nezvládam výchovu 6 ročného syna

Ahoj, no ja mám tiež tri doma a to 14-chlapec, 12-dievča, 8-chlepec, ale zasa ja mám problém s najmenším, niekedy presne ako tvoj, vystrája, neposlúcha, robí si čo chce a všetkým rozkazuje. Ale čo sa mne osvedčilo, nájsť si pre neho chvíľku, venovať sa mu a hlavne tá trpezlivosť, lebo ja som tiež taká, že hneď vybuchnem a kričím lebo mám už nervy aj z tých starších. Ale bitka nepomáha, hoci môj manžel si myslí, že aké je to úžasné riešenie, ale nie. Alebo ho nechať vykričať, nech sa ukľudní, vie čo chce, tak nech to povie pekne a dovtedy mu nevyhovieť....

@kvetinarstvo najlepsie ti podari psycholog? 🙂
netvrdim, ze syn ma problemy. ale urcite by som sa ako matka radsej riadila adekvatnymi radami psychologa ako zmesou nazorov matiek z modreho konika (nech su akokolvek mudre, nepozname tvojho syna a nevieme aka je skutocna situacia).

V prvom rade by som si sadla s mužom a vysvetlila mu, že takéto riešenie "nechaj ho doma" synovi viac škodí ako pomáha. Pretože vidí, že keď je protivný, tak dosiahne svoje.

základný kameň úrazu je presne to, čo si napísala: manžel je mäkký... malý kričal, hukoty, skúšala som pekne, potom som kričala, vyhrážala sa... manžel povedal, že ho mám nechať doma...

malý vie, čo si môže dovoliť a čo na vás zaberá. má dve sestry, on je medzi nimi. ako sa správate k nim a ako k nemu? veľakrát je takéto správanie práve o tom vynucovaní si pozornosti u rodičov. ja mám 6 a 8 ročných synov - prirodzene sú dvaja kohúti na smetisku, súťažia, akční sú, potrebujú byť obdivovaní, pochválení. ale musia mať aj hranice. snažím sa venovať obom aj naraz, aj samostatne, ale učiť ich aj to, že musia byť tolerantní voči sebe - venujem sa niekedy jednému, potom zas druhému (napr so starším hrám dámu, s mladším potom človeče; niekedy vezmem na nákup len mladšieho, so starším si niekedy pozrieme film, keď mladší už spí apod). nie je to denne, ale snažím sa o nejakú pravidelnosť. toto u nás naozaj veľmi pomáha. skúste si aj so synom nájsť na seba čas, len s ním, aby vedel, že aj on je dôležitý a ľúbený. že mama nie je tá, čo stále kričí a vyhráža sa a otec nie je ten, čo nakoniec aj tak povolí, lebo je mäkký. rovnako skúste tráviť čas spolu - ty a všetky deti. muž a všetky deti. ja neviem, napr. pexeso alebo niečo také, čo viete robiť všetci spolu.

a hlavne teda - nechcelo sa mu vstať? tak "nech ostane doma"? to - aspoň u nás - neexistuje. škôlka (o rok škola) je jeho povinnosť a vybavené. môj 6-ročný miluje spánok a veru keď sa mu nechce vstávať, tak je ráno odutý a len horko ťažko spolupracuje. spočiatku skúšal aj také, že začal sa jedovať, sadol si na gauč a že nikam nejde. vysvetlila som mu s kľudom, ale rázne, že každý máme povinnosti, že ja nemôžem ostať doma z práce a keď sa nebude chystať, nebudeme stíhať a o to neskôr žiaľ prídem preňho poobede. navrhla som, čo by sme mohli poobede robiť spolu, keď prídeme domov. a ďalej som doňho nehučala, chystala som sa do práce. keď videl, že sa obúvame, zdvihol sa a makal. nemal divákov, nebavilo ho divadlo. kým som kričala, dohovárala, vyvolalo to uňho rovnakú reakciu. teraz - klopem - máme už dlhodobo rána úplne v pohode, občas teda ráznejšie musím upozorniť, že sa šuchtajú a nestíhame 😀 takže neviem, či ti moje rady pomôžu, ale zhrniem to asi tak - celé je to o tom, že treba začať u seba a potom uvidíte zmeny aj u syna. ale teda píšem len na základe toho, čo si napísala do príspevku. nie som odborník a ani nehovorím, že "takto to je správne".

@kvetinarstvo absolútny základ je aby si ty a manžel boli JEDNOTNÍ, lebo ak on vidí že jeden áno a druhy nie, tak ten nesúlad bude využívať vo svoj prospech

@kvetinarstvo na jednej strane ste na neho mäkký, neurcili ste mu mantinely a na druhej strane si chce získať pozornosť. Viac ho žiadaj o pomoc, popros ho nech pomôže tebe, mladšej sestre. Venujte mu pozornosť len pre neho. Ak urobí niečo zle tak mu dajte trest napr. nesmie robiť obľúbenú činnosť, sám do izbičky kým sa neukludni. A striktne to dodržiavajte.
Treba sa s ním rozprávať a vysvetľovať, stanoviť pravidlá a postihy za ich nedodržiavanie a tie potom dodržiavať. Naučte sa dieťa vychovávať a nie aby dieťa vychovávali vás. Dnes má 6 rokov, keď bude mať 12 rokov tak s ním už nepohneš.

@kvetinarstvo skús k nemu pristupovať individuálne a nie ku každému rovnako, už len preto že inak sa vychovava syn a inak dcera.
vieš prečo bije sestry? Bez dôvodu to nebude. Možno mu niečo práve pokazili a on sa vysporiadava s tým po svojom, avsak opakujete iba po tebe! Ty ho trestas (aj keď len občas) bitkou za niečo, on trestá bitkou sestru. Je to kolotoč. Ako sa budeš ty k deťom chovať, tak aj oni. Za ďalšie chalan potrebuje väčšiu aktivitu, neviem jak teraz máte krúžky, ale šup s ním vybehať ho, pohyb a aktivita pomáha aj na psychiku.
Mne veľmi pomáha Nevychova (nájdeš na YouTube, fcb). Krásne dokážu zobraziť myslenie a detskú logiku. Možno by si sa divila, ale možno pomôže práve to, že si k nemu sa na zem (bud na rovnakej úrovni s ním), spýtaj sa ho prečo to robi a ja sa vždy spýtam či chce objatie. Nám to neskutočne pomáha na problémy.

@kvetinarstvo hlavne by som to nerobila nasilu, ale spýtala sa ho prečo nechce ísť do škôlky, možno sa zle vyspal a boli ho hlava ale nemá len svoj deň. Ani tebe sa nechce denne s radosťou vstávať predsa do školy. Ale ty hystericky spravíš scénu, namiesto toho aby si sa s ním porozprávala, ľahla si na dve minútky k nemu a pomojkala. Áno, musí mať hranice a ak chodí so škôlky tak ok, pojde, ale dá sa to jemne vybaviť. Mne keď mala začne protestovať tak ideme na ňu opačne, zmením tému. V zmysle, nie že má predbehnes do kúpeľne (s úsmevom)... Tak ja ti teda vyberiem nohavice aké si oblečies a ona už uteká že Nieee ja vyberieeem sama.
Snažíme sa to vždy otočiť na hru, oni ešte nechápu že to je povinnosť a neznášajú že musíš a bodka. Nase deti majú hranice, za ktoré ich nepustíme ale snažíme sa tomu vyvarovať minimálne tým rozprávaním a smiechom a byť im rovní ak sú v tých hraniciach. Moja prvá otázka keď dieťa plače ( pre hocijakú blbosť, včera večer že si vo vani namočila ruky a nechcela) tak sa pýtam preco, nie že Nerev, Nekrič ale prečo si smutná...ako ti pomôžem.
Tak ako ste si syna naučili spracovávať emócie, tak s nimi nakladá. Treba na Tom zapracovat, nemení sa to zo dňa na den.

@kvetinarstvo a keď sa vyhrážaš, aj to dodržíš? Skús iba reálne "vyhrážky" a neustúpiť v žiadnom prípade.

@diamond007 inak presne u nás toto robí divy : prečo si smutný? čo ťa trápi? môžem ti nejako pomôcť? - veď ani nám kamoška nepovie: Nerev!, ale je tu pre nás. napríklad

@anjelicek26 Ďakujem 😍

Venujes cas aj vyslovene jemu bez pritomnosti sestier? Ked sa mu vyhrazas aj to splnis alebo je to len bububu?

Tiez som stredne dieta a teda viem ze aj negativna pozornost je pozornost, lebo presne ako opisuje @anjelicek26, najprv bol starsi brat kt byval vastejsie chory a potom sa bolo treba ucit do skoly , tak ja ako dcera a sestra som to musela chapat a dat pokoj lebo sa ucia, potom prisiel na svet mladsi brat a zas to bolo je mladsi treba sa mu venovat a potom starsi treba sa s im ucit, ja som dievca v skole mi to islo relativne dobre tak vzdy ked som nieco chcela alebo potrebovala so, bola vzdy na konci a mala som pocit cim viac sa snazim byt lepsia sestra ved pohrat sa s mladsim bratom kym sa mama uci so starsim je samozrejmost, dobra zaicka ,tal bed uz nie je treba pomahat kedze to zvladnem sama tym viac som mala pocit ze pre mamu nie som absolutne dolezite a vtedy som nieco vyviedla a sice sa mi nedostalo pozornosti po akej som tuzila aspin nejaka pozlrnost sa mi usla aj ked megativna...ale bol to moment kedy som bola JA stredobodom pozornosti a nie starsi alebo mladsi brat

@kvetinarstvo,, Skúšam to po dobrom, milo, dohováral, rozprávam sa s ním, vysvetľujem, aj kričím, plačem, aj bitka už padla...nič nepomáha.,

Tak tu máš odpoveď.
Všetko zle. Jedine co ponechať je ze to skúsiš po dobrom. Povedz raz, nepocuvne, povedz druhý, upozorní, ak nepocuvne 3 ti krát primeraný trest.
T. J. Bez PC, TV, sladkosti atď.

Ahoj, tiez mam doma 9 ročnú, 6 r. a 1r. Teraz v tejto kovid dobe to mal stredny najnarocnejsie. Lebo ucit som sa musela so starsiou a potom male babo. Tak sme 6 rocneho prihlasili na futbal, chcel ist aj na ZUŠ na bicie ale som mu povedala ze ak to bude chciet aj o rok tak moze. Po tom ako zacal mat kružok ako najstarsia je uplne super. Uz sa nemusel stale prispospbovat surodencom aby sa citil byt vynimocny. Na trening sa velmi tesi, este taku alternarivu k uceniu mam s nim logopediu. Vela krat za nim pridem ze s cim sa chce hrat, alebo ho len tak pocuvam aky mal den v skolke/ co bolo na futbale. Rozprava mi o kamaratoch o legu ...

Mozno by vam pomohlo par videi z NEVYCHOVA. naučiť sa komunikovat s dieťaťom bez kriku. Povedat mu ako sa citite, ze sa vam nepáči ako rozprava. Spytat sa preco nechce ist do skolky a povedal preco musí ísť a potom nájsť spoločné riešenie. Vediet co chce on a preco - co vy od neho a preco.
Ked dieťa kričí, bud je zrkadlo, ze sa takto chovate vy a on sa vyjadruje podobne v istych situaciach .. alebo si inak nevie poradit s emóciami a vie, ze krikom si ho vsimnete.

@kvetinarstvo najvacsim problemom je manzelov pristup...darmo vy na niecom trvate ak manzel vsetko dovoli...
ostatne sa hodnoti tazko,kedze sa neda urcit z prispevku aky mate k synovi pristup,ale ak mate rovnake meritko na vsetky deti (v zmysle spravodlivosti,lebo pristup potrebuje kazde iny),tak je problemom tolerancia manzela

@kvetinarstvo je tu kopa rad, mozno uz bola aj tato... Chval a vsimaj si ho hlavne vtedy ked je "dobry" ked sa pekne sam hra alebo so sestrani. Ja mam doma 10r a 4r obaja maju problemy so sustredenim a porozumenim, starsi logicky s ucenim, plus muza narcisa. Moja pozornost je vyžadovana vkuse. Príklad, sme v obchode, najmenší v košíku reve naťahuje sa za niecim, starsi mi nosi sladkosti ze aha mami co maju a usta sa mu nezastavia a manzel ich obocj zdrbe nech su ticho a vzápätí mi donesie dajaké mäso, alebo ze sha ske naradie majú, no proste ako dalsie decko :D. Zistila som ze extremne pomaha chvalit ich ked su "dobručki" a kaslat na nich, ked su otrasni. U nas vysvetlovanie skrz diagnozy nepomáha. Najmladsi proste nerozumie, starsi uz ide do puberty a teda nedokaze pochopiy a muž... No narcis ma u prdele vsetku pocity okrem svojich. Sú to chlapi, potrebuju poriadok, hranice, pohladkat ego, vybit energiu a nezostat hladni 😂🤦‍♀️ (nadnesene)

@kvetinarstvo ja som toto mala u najstaršieho potrebuje viac pozornosti. A osobne môžem odporúčať bachovu terapiu veľmi nám pomohla + šport. A hlavne veľa stiskat a riešiť všetko skudom aj keď veľa krát by si vybuchla. V škole sme to riešili tak sme ho nechali doma pokiaľ ho neprešiel jed a potom šup do školy. Treba rozprávať aj z ucitelkami a možno zvážiť aj psychológa bude nápomocní aj vám

@anjelicek26 dakujem ❤❤❤❤❤❤

@kvetinarstvo Ahoj, podľa môjho názoru dieťa nie je prirodzene zle ani nechce ubližovať. Ak takto vystrája, tak je to volanie o pomoc, pozornosť, možno je tam žiarlivosť, hnev...a všetky emócie vyjadruje výbuchmi lebo vtedy ma tu pozornosť, aj keď je to možno krik, napominanie...
Rada: menej hovor, menej napominaj, skús nekricat a nebit ho...keď sa scéna ukľudní, vezmi ho do náručia, povedz mu že ho ľúbiš aj keď sa hnevá, aj keď kričí a že ťa zaujíma aj ho niečo trápi....a POCUVAJ....menej hovoriť, viac počúvať dieťa....možno zo začiatku veľa nepovie, lebo je zvyknutý na prednášky, dlhé napominanie, ale časom, keď zistí že ťa naozaj zaujíma čo ho hnevá, prečo kričí, tak ti povie. Hlavne trpezlivo a v kľude počúvať, byť vtedy len s ním sama, aby sa ti mohol zdôveriť. Držím palce.