Prečo trojročný syn stále neposlúcha, robí zle a kričí?

Zodpovedané
13. jún 2019

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom mojej siuácie. Máme trojročného syna a trojmesačné bábo. Starší syn prežíva obdobie vzdoru a nám sa to vymyká spod kontroly.

Syn robí scény pre maličkosti, silno plače a kričí. Skúšali sme ho dať do detskej izby a byť pri ňom, ale uteká preč. Keď sme ho v izbe zavreli, tak kopal do dverí a skoro rozbil sklo. Bývame na byte, musíme byť ohľaduplní k susedom.

Je problém syna utíšiť. Robí ako keby sme ho drali z kože. Občas dostal aj po zadku, no žiadny efekt to nemalo. Keď mu povieme, že nepôjde do ZOO, tak kričí ešte viac. Potom mu povieme, že keď prestane kričať, tak do ZOO pôjde. On odpovie nie a kričí ešte viac. Už sme bezmocní. Je schopný kričať niekoľko hodín.

Naposledy sme mu kúpili šľapací traktor. Mal ho jeden deň a bol zlý, tak sme mu ho vzali s tým, že keď bude poslúchať, tak ho dostane. On však neposlúcha stále.

Nemyslím si, že sa takto správa kvôli bábätku. Takto sa správal aj pred narodením súrodenca. Všetko voľný čas mu venujeme, chodíme s ním von, staviame lego, učíme sa.

Ako sa máme k synovi správať?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.

Syn potrebuje jasne stanovené hranice a láskavú, vnímavú výchovu. Tiež pracovať s emóciami.

Keď je syn v emóciách, logika ide bokom. Aj rozumové vnímanie. Vtedy ho emócia prevalcuje. Treba mu emóciu zrkadliť. Hneváš sa. Chcel si to inak. Toto sa ti nepáči. Štveme ťa. Toto dieťa dostáva do kľudu. Vracia ho z úrovne emócií naspäť a zároveň mu buduje slovnú zásobu. Vyžaduje to zachovať kľud.

Ak to hnevá aj vás, povedzte mu čo cítite. že sa hneváte, že sa vám to nepáčil. Že nechcete naňho kričať, tak idete radšej vedľa. Ale že keby vás potreboval ste tam. To je dôležité, aby vedel. Tiež mu ponúknuť pomoc v tejto situácii. Spýtať sa ako môžete pomôcť.

Ak pri tom robí nežiadúce veci, bije, trieska, treba dať hranicu. Hneváš sa. Dvere ale nie sú na kopanie. Môžeš kopať do vankúša napr.

Keď sa dieťa hnevá, malo by pocítiť, že je prijímané aj s hnevom. Ten hnev len treba korigovať. Nemá mať pocit, že hnev je niečo zlé.

Je to ťažké, ale treba sa obrniť trpezlivosťou, z hraníc neustúpiť.

Možno tam rolu zohral aj súrodenec, aj keď z vášho pohľadu sa to nezmenilo. Každopádne dieťa potrebuje cítiť bezpečie, lásku, prijatie, hranice.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com