Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Obdobie vzdoru dvojročného dieťaťa

very22
12. nov 2013

Ahojte,
chcela by som rozdiskutovať túto tému, pretože ako veľa mamičiek vie je to najťahšie obdobie pre nás rodičov ale aj pre naše zlaté ratolesti.

Ja konkrétne mám problém s mojim synom, ktorí má 2 roky a na slovíčko "nie" reaguje hnevom, plačom, krikom a hlavne čapcovaním toho kto je najbližšie. Ak niečo nieje po jeho tak poškriabe, čapne, kopne.
Ja som už vyskúšala dohováranie, vysvetľujem mu stále dookola že sa to nesmie, nepatrí, dokonca už zato dostal i na zadok no nič nezaberá. Dokonca ak mu chce niekto niečo vziať alebo on niečo chce a nedostane tak čapne.
No rada by som od vás mamičiek ktoré si týmto vzdorovím obdobím prešli alebo prechádzate vedela ako ste zvládli, zvládate danú situáciu.
Ja už fakt neviem ako na toho môjho syna mám ísť aby aspoň prestal ubližovať ak nieje po jeho.
Všate píšu treba vytvoriť pre dieťa mantineli aby sa malo o čo oprieť ale nikde nepíšu ako na to.

Rada si prečítam všetky názory a rady od mamičiek, prosím píšte a vyjadrujte sa k danej téme. Ďakujem

hradnapani
12. nov 2013

@very22 prave o tom cosi hovorili v damskom magazine na stv. Obdobie vzdoru je potrebne pre dieta a treba sa s tymto obdobim zmierit. Mne velmi pomohla kniha Ako hovorit s detmi, aby pocuvali, odporucam.

123maminka
12. nov 2013

V jednej knihe som čítala, že ak je takýto problém, tak sa treba zamerať na zmenu miestnosti, zmenu činnosti. Jednoducho dieťa rýchlo zaujať niečím iným. Mamička by mala byť kreatívna a vedieť si s tým poradiť. V knihe ešte písalo, že NEPOUŽÍVAŤ slovíčka NIE a ani NEVYSVETLOVAŤ, ANI NEBIŤ. Jednoduché riešenie je zmeniť činnosť, aktivitu a to zaberie. Ja mám doma dvoch dvojročných synov a nemám problém, riadim sa podľa odborných kníh a zatiaľ sa nám darí. Vyžaduje sa veľa trpezlivosti a lásky.

sendy182
12. nov 2013

@very22 ahoj skús ho predbehnúť..predvídať....alebo na to choď okľukou.....mne to viackrát pomohlo ...no čo sa malo stať sa aj často stalo....na výchovu neexistuje recept....komu pomáha to nepomôže inému....napr. nám pomohlo objatie....aj keď sa bránil často sa potom v náručí ukľudnil....no nedalo sa to stále.....alebo zmena prostredia...bol problém tak že napr. som ho odpútala pozri aký vtáčik na okne...neboj prejde to obdobie.....často stačí si narátať do 20 a nervy obaliť cukom 😀 😀 😀 ..........tiež som dnes pozerala dámsky magazín no nestotožňujem sa so psychologičkou ktorá povedala že vzdor končí 4 rokom a potom sú už deti nevychované 😕 to mi prišlo také tvrdé 🙂 ako keby sa už 4,5r deti museli vedieť správať a nerobiť chyby......veď deti sa učia po celé detstvo.... 🙂 🙂 🙂

jul11
12. nov 2013

@very22 ahoj,kuk knihu Harvey Karp-Nejstastnejsi batole v okoli. Alebo aj na youtube najdes jeho metodu a vidis,ako to funguje. napr https://www.youtube.com/watch?v=lrxBKvV1p-A https://www.youtube.com/watch?v=J4Yjd_wLmmk

123maminka
12. nov 2013

Ešte by som chcela doplniť čo som nenapísala. Keď bolo vonku zlé počasie, boli sme doma a to som mala čo robiť, aby som ich nejako zaujala, Vždy som im ukazovala iné hry, spievala. Ale dalo to zabrať. Ale povedala som si: Kupíme si pršiplášte, gumáky a šup vonku. Je jedno aké počasie, je to jedno či fúfa, to je jedno či sneží. Za každého počasia von. A si predstavte, na mojich chlapcoch som si všimla, že keď sa vrátia z vonku, tak su super, spokojní, vyrovnaní, dáme papkanie, neskôr čajíček a ja už oddychujem, oni sa pekne hrajú. Takže mamičky, povedzte si, že za každého počasia vonku, a to budete kukať aké spokojné detičky budete mať. My ideme vonku na hojdačky aj keď prší. Počasia sa netreba báť a deťom to len prospeje a ešte si aj imunitu posilnia. Z vonku prídeme zašpinení, zmočení, ale stojí to zato. Takže nesedieť toľko doma a šup vonku.

alenockap
12. nov 2013

no náš ma 3 a pol roka, a začalo to teraz u nás....ako začal chodiť do školky, nám neni konca kraja...menej poslúcha, alebo vôbec neposlúcha, dokonca bije deti v školke, aj učiteľka už pomaly nevie čo s ním,len dúfame ,že ho to pomaly prejde.... a to do školky šiel ako slušný chapec....no a je pravda, že tam mal " dobrý "vzor, tak to teraz robí aj on 😠

jul11
12. nov 2013

@123maminka super,presne,my sme tiez casto sami vonku,lebo je horsie pocasie.ale pokial sa aspont trosku da,sme vonku

kajkovajanka
12. nov 2013

my mame podobny problem. nasa mala este nema dva roky, ale toto obdobie by som uz obdobim vzdoru nazvala. ked sa jej nieco nepaci, ked jej nieco vezmeme (co jej do ruk nepatri a jej sa to podarilo niekde potiahnut), ked neurobime ako ona chce, jaci, place, krici, hadze sa na zem (aj na chodniku), bucha ludi okolo alebo bucha po stole, s vecami po zemi... nerozumie slovu nie. niektore dni su masaker, a niektore dni je uzasna, spokojna, vesela, da sa s nou dohodnut. a ja uz tiez neviem, ze co robit. uz niekedy, ked vidim, ze nerobi zivotu nebezpecnu vec, tak ju necham, aj ked normalne by som to zastavila. niekedy pochopi aj vysvetlenie a uspokoji sa s niecim inym. je to nase prve dieta a nevieme, ze co s tym. ked ja velmi nechcem, aby z nej bol maly, nevychovany, rozmaznany fracek, ktory si nic nevazi 😔 . uvedomujem si, ze je este mala a ze je to dieta. ale na druhej strane vidim, aka je velmi rozumna na svoj vek ... a mamicky "za kazdeho pociasia von" - obdivujem vas 😎 🙂 , ja na to kapacity a nervy nemam 😝

ludkas31
12. nov 2013

ahojte, nas maly ma uz od jedneho roka taketo obdobie, ale mam troska obavy, lebo teraz nie ze by byl ostatnych ale ak mu nieco nedam, alebo len poviem, nie , nemozes tak sa zacne byt po hlavicke....nie silno ale vzdy si capne, zo zaciatku sme sa aj smiali, ale teraz sa uz aj bojim aby si neublizil...mate s tym niekto skusenost?

jasminka7
12. nov 2013

@123maminka len problem je, ze ked je dieta chore, tak s nim von nepojdes. A preve pri chorobe ma najvacsie sklony vzdorovat, podla mojich pozorovani.

jasminka7
12. nov 2013

@kajkovajanka no Ty si teraz tehotna, tak to mas tazsie ... co sa tyka tej energie a nervov na idenie von ... ja som zistila, ze ak ideme von, tak ten cas, kym sa vychystame je viac narocny, ale akonahle sme vonku, miera narocnosti prudko klesa, takze sa to celkovo oplati, nehovoriac o tom, ze je to zdrave pre deti. Teda samozrejeme, pri chorobe sa neda ...

kajkovajanka
12. nov 2013

@jasminka7 jasne, aj mne sa to vzdy osvedcilo, ked sme sli von 🙂 . len hlavne mne sa nie vzdy chce 😀 . nie, ze by som bola leniva, ale nie som z tych mamiciek, ktore doma neobsedia ani pol dna. ja sa prechadzam velmi rada, aj nemam problem ist peso s kociarom dve hodiny (pokial mi to moj stav vtedy dovoluje). ale ked nemam ciel (aspon ist kupit rozky do obchodu), tak sa mi strasne nechce a dalsia vec je, ze neviem brat malu ako partnera pri prechadzke, stale mam pocit, ze idem sama a to sa mi straasne nechce 😝 . ked sme uz doma dlhsie, tak uz ideme, lebo vidim, ze v konecnom dosledku to prospieva aj mne 😀 , ja len "zavidim" tym mamickam, ktore sa na prechadzky tesia a uzivaju si ich, ja to takto nevnimam 😔

sante81
12. nov 2013

@very22 2 roky som riesila vzdor a myslela som ze ma odvezu do pezinka. čítala som diskusie, otázky nazory odborníkov, aby som vedela ako reagovat. Nebit, ziadne po zadku, a uz nie facku. vysvetlovat, dokola vysvetlovat, odíst z izby, odputat pozornost na niečo iné, pevne objatie, nekričat, a obrnit sa trpezlivostou. 4 deti z 5 prejde vzdorom, dietatu sa tak formuje osobnost, preslo to okolo 4 rokov, dnes som za to vdacna, ze som vydrzala, niekedy som po večeroch revala, čo som bola z celého dna uz vyčerpana, najma psychicky. takze radim len vydrzat, a prosím svoje dieta viac nebi, čo i len po zadku.

nikina17
12. nov 2013

tak aj ja sa pripojim do klubu mamiciek s detickami v obdobi vzdoru. Ja viem, ze je to normalne obdobie a deti si tym musia prejst. Ale je mam pocit, ze svoju takmer 3 rocnu dceru niekedy nezvladam. Su dni ked je proste dobra a poslusna. Ale potom su take, ked je od rana protivna, robi zle, neporiadok,neposlucha, odvrava, a ustavicne kvoli niecomu mrnci. Viem, ze je to ciastocne aj moja chyba. Pretoze ako pribudol do rodiny nas 6 tyzdnovy syncek, vsetko sa teraz toci okolo neho. Jednoducho mala uz nie je stredobodom vsetkych a vidim, ze je z toho v soku. Snazim sa jej venovat, ale niekedy to proste nejde. Niekedy musim proste urobit najprv vsetko okolo maleho a az potom sa mozem venovat jej. Nie vzdy proste idem za nou ked ma vola hrat sa alebo tak. Niekedy to zoberie v pohode a hra sa sama, inokedy zacne robit napriek a je zla. Najviac ma vsak hneva, ze odvrava, ked jej nieco povieme, ona zacne hovorit pravy opak a pravy opak zacne aj robit.
No a najhrosie je, ze ked sme boli na navsteve u starkeho, nechtiac pred nou povedal na psa - "ty somar" asi hneval a nechcel ist do budy. To by nebolo az take hrozne, je to bezne slovicko a okrem nadavky predsa zodpoveda aj zvieratku 😀 lenze nasa mala ho zacala v amoku, ked je nahnevana hovorit manzelovi. A ten je z toho na nervy. Najprv sa hneval, teraz mu je to luto ☹ ona napriklad spadne na zem a zacne sa na nas hnevat ako keby sme my za to mohli. No a ked ju chce muz napriklad zodvihnut alebo jej pomoct, tak ona mu este povie somar a zazenie sa na neho ☹
Uz sme jej aj dohovarali, ze je to skarede slovo, ze tak nesmie tatikovi hovorit. Ze ju lubime a musi aj ona trosku posluchat, no vzdy to ma ucinok len na chvilu. Ja uz vobec neviem ako na nu. Zacali sme ju trestat sposobom, ze ked velmi hneva, tak jej zoberieme nejaku hracku. A ked je potom dobra alebo sa pekne cez den sprava, tak vecer jej ju vratime. No niekedy ju ma zobratu aj niekolko dni. Alebo sa jej v priebehu par dni zoberie viac hraciek. No ani to ju moc nemotivuje. Len vtedy ked jej zoberieme tie najoblubenejsie. Ja uz neviem ako na nu. Nechcem ju trestat, ale niekedy sa to s nou fakt neda vydrzat ☹

kajkovajanka
13. nov 2013

@sante81 klobuk dole 😎 .. ja uz niekedy revem aj cez den 😝 ... a u nas bitie nie je skutocne bitie, je to capnutie na ruku (mala si silnejsie da, ked vystraja 😀 ), alebo ked uz velmi nedobre robi, tak cap na zadok (ked ma kope pri prebalovani a vie, ze nema, lebo mam babatko v brusku a nepocuva, ked jej vravime, prestan kopat..). ale proti fackam urcite som, dufam, ze mi nikdy od hnevu tak neprepne, ze sa neovladnem 😖

kajkovajanka
13. nov 2013

@nikina17 fiha, tak to nemate lahke. kedze vam teraz prislo malicke babatko, stred vesmiru sa presunul. kym si na to nezvykne, to asi budete musiet vydrzat. lebo ano, asi aj vy ju chapete, ze je z toho zrazu v soku (aj nasa uz ma take sklony, ked k nam pride sesternicka na navstevu, tiez este babatko. nasa jej berie hracky, nechce sa podelit a taha ludi prec do inej miestonosti, aby sa s nou hrali). ale to s tym somarom, to mi je ozaj luto 😒 , netusim, ze ako sa s tymto da nieco urobit. mozno, ked ju prejde toto obdobie, prestane to pouzivat, alebo mozno este skor, ked ju to prestane bavit (kazda novinka vydrzi nejaky cas 😀 ). ale myslim si, ze to, ako postupujete, je spravne. ona je uz velka a naozaj uz ma nejake kapacity na to, aby chapala. len teraz ide o to, aby to dala aj do praxe 😀

very22
autor
13. nov 2013

@jul11 je to super ukážka no ja neviem anglicky ale dalo sa niečo pochopiť no rada by som vedela čo rozprával 😒
@sante81 ja sa snažim no niekedy mám tiež pocit že keď nedostanem infarkt tak ma odvezú do pezinka 😀 , ale ďakujem za povzbudivé slová.
@nikina17 ja mam staršiu dcérku a keď sme priviedli domou syna tak som si to zažila prví krát toto vzdorovanie a to mala 6 rokou, dokázala som to velice rýchlo zvládnuť, lebo som ju zamestnala a vysvetlovala prečo sa to deje, že musíme byť stále s bratom a na nu je menej času no predsa bola staršia a rýchlejšie to pochopila. Strážila brata pod dozorom (tajným), asistovala, kúpala snami ..... Ale sňou som si takéto obdobie nezažila, ona bola úplne iná, chápavá, počúvala narozdiel od syna ktorý ma ani len nepočúva.
Trestala som aj ja že som vzala hračku obľúbenú a vrátila keď poslúchal no nezaberala to a niekedy za mnou prišiel a povedal choď a zober mi hračku lebo ja neposlucham, tak sme to potom aj prestali takto riešiť.

Ja som rada a vďačná za vaše príspevky a ďakujem za rady budem skúšať aj keď som už niektoré skúšala.

very22
autor
13. nov 2013

A ešte keď sme vonku tak dosť často mi uteká tam kam nechcem, nepočúva aby sa zastavil, keď mu poviem že do vody nesmie stúpať bez gumákov tak stupí a tak tiež je to aj z blatom, keď sme vonku s kamarátmi tak môj syn ak chce nejakú vec, hračku si požičať a kamarát mu nepožičia tak prvé čo je ho poškriabe, čapne a tak je to všade keď sme s deťmi a ja už sa hanbím sním chodiť medzi deti a radšej sa ideme prejsť.

A k tomu keď su deti choré treba s nimi ísť von no nie v teplotách, ako náhle dieťa nemá 24 hodín teplotu tak treba sním začať chodiť von na pól hodinku aby sa nadýchalo čerstvého vzduchu a na druhý deň na hodinku. Dieťaťu viac prospieva čerstvý vzduch. jJa to provozujem už 9 rokou teda už som začala pri mojej dcére a je to osvedčené. Treba chodiť aj za každého počasia aj keď prší alebo fúka, treba ísť na pól hodinku von je to prospešné pre dieťa, vytvára si imunitu.

very22
autor
13. nov 2013

@kajkovajanka no to dúfam aj ja že mi neprepne lebo to čapnutie na ručku davam aj ja no nie na chrbat ruky ale na dlaň, lebo na chrbte ruky sú nervové ukončenia tam nečapcovať.

jul11
13. nov 2013

@very22 hovori o 3hlavnych bodoch,hovorit kratke hesla,opakovat ich 5-10krat a ist na uroven dietata,ist na kolena a hovorit s rovnajkou intenzitou ako dieta. najskor opakovat,co asi dieta chce, chces kolac,chces kolac, chces kolac,... a potom zacat hovorit nie kolac,nie kolac,nie klac, bude vecera,bude vecera,bude vecera

prajem vela zdaru

megy2013
13. nov 2013

Ťažko sa radí , lebo každé dieťa je iné. Aj ja mám dvojročného syna a tiež vzdoruje. Ale v múdrej knihe som vyčítala, že dieťa v tomto období by rado poslúchlo ale prišlo na to , že " ja " som jednoducho "ja " a nachádza sa a zisťuje , že veci idú aj inak nie ako maminka a ocinko chcú. V tomto období ešte úmyselné zle robiť nevie, len skúša do akej miery sa dá zájsť.Samozrejme, že treba mať medze .Treba sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti a vydržať aspoň ešte pol roka vtedy už bede vedieť , že urobilo zle a aj za to dostalo po zadku . A po zadku treba ťapnúť a pomáha aj kút. Aspoň u nás. Ale príspevok od jul11 bol dobrý , doma sa treba znížiť na úroveň dieťaťa a tak sním komunikovať. Chodíme ku detskej pedagogičke a tá mi poradila dať dieťaťu vždy na výber z dvoch aleternatív .Napríklad pri jedle , hračkách alebo keď niekam idete , ale iba vtedy keď je zlé a trucovité. A jeden krát urobiť podľa maminky a druhý krát podľa syna. Napríklad chodíme na prechádzku a jednu trasu syn nemá rád neviem prečo tak jeden krát sme išli kadiaľ on chcel a druhý krát kadiaľ ja išiel s plačom a všetci sa pozerali ale si zvykol a po týždňoch mojej trpezlivosti a tvrdohlavosti sme si zvykli. Napríklad keď je moc zlý tak za trest ho dám do postieľky a poplače si aj 20 minút a potom je OK.tak sa držkaj a veľa trpezlivosti.Skús keď Vás buchne nereagovať odísť nevšímať si ho.Po ručičkách nebi iba po zadočku.

very22
autor
13. nov 2013

@jul11 vaaauu no a potom by to asi malo zabrať ano? je to super, počujem o tom prvý krát a určite to vyskúšam. Je to niečo nové a verím že to zaberie ako v tom videu 🙂 . Moc ďakujem za radu a dám vedieť ako to zaberá alebo nezaberá. No dnes bol syn ukážkový, ale začala som asi druhý deň nepoužívať slovíčko "nie" a visvetľujem mu to spôsobom :na otázku či si môže dať cukrík mu neodpoviem ako vždy Nie nesmieš, - teraz cukrík necháme ešte odpočívať v skrinke, lebo budeme papať polievku a bruško by sa na nás hnevalo, keby sme mu dali cukrík aj s polievkou a potom by nás to bruško bolelo. Po takomto výkone sa na mňa pozrel a že dobre. No skoro som spadla z nôch. A to bol len jeden príklad je ich už viac ale pre mňa ako mamu je to moc náročné a vyčerpávajúce ufff.
Ale túto metódu ktorú som si pozrela na tom videu určite zavediem aj ja aby sa naučil rešpektovať aj slovíčko nie, lebo ja nebudem pri ňom stále a niekto iný mu to slovo určite povie a zažije šok 😀

very22
autor
13. nov 2013

@megy2013 to je pravda a preto treba skúšať všetko a zotrvať pri tom čo zaberie 😵
Áno máš pravdu no je to aj tak že vie že urobí zle ale za chvíľu to spraví znova síce inak ale spraví. Vie po ukrutnom vysvetľovaní že nesmie hádzať vzduchom hračky aj je za to potrestaný či slovne alebo výchovným čapancom no aj tak to zopakuje zas a zas. A kút je jedno z mojich riešení a na chvíľku i zaberie a hlavne potom čo som ho dala za trest do kúta ny návšteve a v tom kúte bol PAVÚK - tak sa zľakol že teraz má pred kútom rešpekt no ale aj strach s pavúkov ☹ .
A na výber dať jemu ak inak nechce skúsime a uvidíme, ved v takýchto prípadoch treba všetko skúšať a vydržať 🙂 .
Ďakujem za radu

simca06022011
13. nov 2013

U nas je toto novodobo pravidlom, bit sa prestala vdaka tomu, ze ked jedneho chlapceka buchla, on ju uhryzol do ruky ze otlacku mala aj doma. Ja som jej povedala, ze je dobre tak, ked sa bude bit, tiez dostane... na krik nereagujem nijak, casto totiz vrieska napr. "kde mam dudu, kde mam xy.." beha po byte a pritom to ma na svojom stole alebo si to prave hodila sama na zem... ked si to najde ukludni sa a ja jej po xyz-ty krat zopakujem, ze jej veci jej hladat nebudem, nikto jej ich neberie a ked si to strati, ma si to pohladat a nevrieskat. BEhanie vonku riesim tazsie... to som potom ako taka okrikujuca bestia pred ludmi, ale ked uz je zle, ze ju ledva dobehneme pri ceste aebo po nej hukame a nahaname ju po celom namesti, dostane po zadku a kraca za ruku s revom. Dufam, ze odbehovanie a utekanie kade tade ju prejde. Ja nie som jej kamaratka, som jej mama, som za nu okrem ineho aj zodpovena, ze sa jej nic nestane a bude vychovana... co ma najviac trapi je, ze sa jej posledne mesiace zhorsil spanok, vecer bezo mna pri sebe nezaspi a zaspavanie trva aj hodinu-dve... to je nieco co uz nezvladam ani psychicky ani fyzicky. Potom samozrejme zaspime spolu, ja uz uplne kaput spim aj na rame postele, rano som ako by ma ovalili niecim po hlave... 🙂) Mne vo vacsine veci pomohli jaslicky, som menej vynervovana a zvladame to lepsie, bitky presli nastastie. Ked je velmi zle, capne mi ale staci ked sa jej opytam co to urobila a preco a ospravedlni sa mi a potom sa dlho nic nestane. Podla mna to je len taky zurivostny amok... no musime daako vydrzat... 🙂))

very22
autor
13. nov 2013

@simca06022011 aj jeho už pokusalo jedno dievčatko, vlastne mu to vratilo no zabralo to len na chvíľku a potom začal kúsať dalej u nás asi nič take aby prestal nezaberie no skúšam dalej.
To že mi vonku stale uteka to pomaly prestáva, lebo mal incident na odrážadle, že behol pod velký bicykel no našťastie ho len tak lízol a nič sa nestalo, ale zato dostal rešpekt a ked poviem stoj tak zastaví a začal počúvať no len vonku, horšie je to v obchode tam stále uteká hlava nehlava, stále tam kam nemá, medzi regále do kabínok a ja si nemôžem ani nič pozrieť lebo stále ho v obchode hľadám. 😀
A to spanie sme mali take isté a ja som spala aj na zemi pri postielke, ale jedného dňa som povedala dosť takto nie lebo sa zbláznim. Uložila som ho do postielky zakrila dala pusinku a dobru noc a odišla som z miestnosti ale nechala som pootvorené dvere aby som ho mala pod dohľadom a ...... reval asi 2 hodiny a potom zaspal. Ale neišla som tam iba som mu vždy povedala že mam v kuchini robotu a že som tam. Takto to trvalo asi 2 týždne a potom nastal klud, ticho akurát sa občas opíta " mami si v kuchyni?" ja mu len jeden krát odpoviem a on spokojne zaspí, ale ja som to hned vyriešila aj z dudlom zobrala a nedala.
Možno sa to bude niekomu zdať tvrdé, ja som kolko krát v tej kuchyni plakala ale vydržala som to a pekne spinkame a dokonca už prespíme aj celéééé noci 😵

simca06022011
13. nov 2013

@very22 no na tej ulici sa presne takeho dacoho bojim, lebo sa pletie ludom pod nohy a casto niektori maju dost co orbit aby si vsimali co sa okolo deje a nie to este krpanu obchadzat....
no moja neplace v postielke, ona uz je na to velka, odide z nej ako sa jej paci a iba ju nahaname po byte 🙂 v obchode ju mam vyriesenu, posadim ju do nakupneho kosika a hotovo. Na ine nakupy s nou nechodim vobec, lebo sa bojim ze v obchodnych domoch niekde ujde von a budem ju hladat neviem kde... spanie nam pokazil otecko, lebo vraj sa jej nevenujem a mam s nou chodit spat a bla bla.. predtym nikdy takyto problem nebol 🙂 a teraz uz si trieska hlavu aj on a zbytocne sa rozculuje, jej sa to paci ze niekto okolo nej je 🙂 Ked sa jej daco nepaci, zacne vrieskat ako keby som ju rezala 🙂))

hartipa
14. nov 2013

Ahojte kočky. Ja mám 2 ročnú dcérku a 10 ročnú pubertiačku a presne viem, čo je obdobie vzdoru pri nej. Pri staršej som to nepoznala. Ale terajšia bambuľka... to je iný koníček. Hráme sa a z ničoho nič sa vie bez príčiny tak napajediť, že okolo seba začne všetko rozbíjať, hádzať o zem a nikdy neviem, čo je toho spúšťačom. Nepoužijem ani žiadne negatívne slovíčko, ale je to tu!!!. Ako sa radí nebiť detí, akurát vysvetľovať a vysvetľovať a dookola.... naozaj už som skúsila všetko. Vysvetľovanie v tčej chvíli nemá žiadny zmysel, pretože si ma vôbec nevšíma a keď sa jej aj na dačo spýtam, zaryto mlčí. A priznajme si . maminky, aj keď sa snažíme riadiť všemožnými psycho radami, nie vždy to vydržíme a dáme vyjsť emóciám na povrch. Moja malá už aj dostala odo mňa po zadku, už sme aj pár hračiek vyhodili, už sa skúšala fyzicky konfrontovať aj mňa ( a snaží sa stále)... ale ja mám tiež svoje hranice, som iba človek a naozaj za priame konfrontácie sú priame následky. Nie silné a nekontrolovateľné, ale mne zaberajú. Aby st si nemysleli, že ju rúbem hlava nehlava... dávam príklad: Hráme sa a zrazu bez akejkoľvek príčiny...nepoužila som ani slovíčko nie a nesmieš... sa zrazu nasrdila a začala ma kopať a biť. Tak som jej dosť tvrdo povedala, že to nesmie a keď to znova zopakuje, dostane po zadku. Keďže viem, že sa nesmiem vyhrážať tým, čo nikdy nesplním, dostala po zadku . nehovorím, že by sa ten vzdor dajako zmiernil, ale už si nedovolí na mňa útočiť. radšej si tú zlosť vybije na vankúši, pretože to ju spätne nebolí 🙂 a teraz viem, že sa 90% mamičiek vzbúri a ma tu ukameňujú.... aloe môj názor je iba jeden! Nikdy sa nevyhrážať dieťaťu tým, čo nieste schopná aj tvrdo dodržať. Pretože to Vaše malé škvŕňa si rýchlo uvedomí, že Vaše Výhražky sú= iba planá voda. A teraz sa do mňa môžete pustiť 🙂

very22
autor
15. nov 2013

@hartipa 😀 😀 😀 😀 😀 si zlatá a ja sa do teba na just nepustím 😀 😀 😀 😀
Ja ťa viem plne pochopiť a ako príklad uvediem ako môj syn prestal kúsať a teraz pokúše už len málo kedy: - mal mániu všetkých kúsať, aj keď koľko krát z ničoho nič sa na mňa zvalil pri hre a pokúsal ma, alebo ak sa nahneval tak pokúsal - vtedy sme mu hovorili žralok útočí 😀 . No raz ma tak kusol že som mala krvavú modrinu a už ma prestalo baviť vysvetľovať mu stále dokola tisíc krát za týždeň že to nesmie nieje to správne, tak som ho chytila a pokúsala som ho na stehno ale samozrejme tak aby len pocítil že to bolí ( nie tak ako on mňa samozrejme). Od tej chvíle prestal kúsať a pokúše už len veľmi zrietkavo a to sa mu pohrozím že sa mu to vráti a bude to bolieť, tak zasa na dlho prestane.
No a čo sa týka výhražok ktoré nesplníme tak tie už radšej tiež nedávam a riešim situáciu okamžite.
Ja som tiež vyskúšala už asi všetko a teras skúšam tú metódu od Harvey Karp-Nejstastnejsi batole v okoli ktorú poradilam Jul11 no nezaberá to vôbec a vždy ma prekvapí po výkone slovnom mojom novou otázkou a jedom 100 x horšou 😠

Tak že jedna múdra veta na záver: každá mamička vie po skúšaní rôznych metód ako na to svoje dieťa 😉

123maminka
15. nov 2013

@very22 A to ako si napísala, ,,že dieťa ide kam nechceš a nechce sa zastaviť, keď povieš stoj, a stúpa do vody......" Ale to je ono, veď je to malé dieťa a ďakuj Bohu, že má veľa ODVAHY, aby spoznávalo svet. Keď sa dieťa pohybuje, je to znamenie, že je všetko OK a netreba riešiť to, že stúpa do vody. Tak sa zašpiní, NOAČO. Veď je dieťa a má právo sa aj zašpiniť. A to, že nepočúva na slovo ZASTAV sa, ale veď je ešte dieťa, tak má PRÁVO SPOZNÁVAŤ okolitý svet aj bez stáleho rozkazovania. Dieťa TúžI po SAMOSTATNOSTI, tak sa z toho, mamička, teš. Teš sa, že máš ZDRAVÉ DIEŤA. Vtedy sa treba báť, keby sa ani na krok nepohlo od mamy, ale tak to tu netreba písať.A obrniť sa TRPEZLIVOSŤOU A LÁSKAVOSťOU A TEšIť SA spolu s deťmi.

hameeda
15. nov 2013

no u nás pri všetkých deťoch zaberalo len jedno jediné a to bolo odstrániť všetky nebezpečné veci a nevšímať si ich, to znamená keď syn začal vystrájať alebo robiť zle jednoducho som si ho nevšímala, úplne som ho ignorovala, keď po pár minutach pochopil že si ho nevšímal začal skúšať niečo iné, ale keď zistil že ani tak neupútal moju pozornosť začal dobiezať že ma udrel alebo kopol, ja som sa len zdvihla a odišla inam a povedala mu že sa s ním budem baviť až keď sa začne správať normálne, to u nás zaberalo, deti večšinou robia také naprieky pretože chcú upútať pozornosť, chcú zistiť svoje hranice, keď zistia že zlom nič nedosiahnu, nebudú ho používať, keď zistia že dobrom môžu dosiahnúť viac budú dobrý, hlavne neustúpiť od požiadaviek, u nás bol največší problém s chlapcami pri upratovaní hračiek, no pár krát strávili s upratovaním aj pol dňa, potom pochopili že lepšie je skôr poupratovať a môžu isť papať, alebo von, alebo robiť niečo iné,vedeli že neustúpim aj keby tam mali spať na zemi bez večere, môj názor je taký že dieťa musí vedieť kto je autorita a musí sa to naučiť rešpektovať

Tu začni písať odpoveď...

Odošli