Panický strach zo straty vecí a opustenia u 18mesačnej
chcem sa s vami poradit, moja 18-mesacna dcera ma uz asi mesiac taku maniu, ze vsetko musime zobrat, na nic nesmieme zabudnut,napr. ideme z obchodu, nemozme si polozit veci vo vytahu, musime ich drzat, lebo zacne kricat, ze taska, taska, sme u lekara, nemozem zavesit kabat ani polozit kabelku, lebo zacne kricat a stale mi to dava, ze to mam zobrat a drzat v ruke, je to hrozne, proste uplne panicky,ze mamka, mamka, tak isto je to aj v byte s babikami a hrackami, vsetky ich chce presunut z jednej izby do druhej, podla toho kde sa s manzelom nachadzame, samozrejme, ze nemoze preniest celu izbu, vsetko jej pada z ruk a ona zase panicky place. viem o tom, ze to ma odvtedy, co sme sa stahovali a vsetko sme balili a na nic sme nechceli zabudnut. problem je v tom, ze presiel uz mesiac a vobec sa to nezlepsuje skor zhorsuje, v obchode nemozme vylozit veci na pult a zaplatit, lebo vrieska ako blazniva. neviem ako to mam riesit. teraz sa k tomu pridruzil este aj strach, ze ja s manzelo, niekam odideme a nevratime sa. to je zase z toho, ze zomrela moja mamka, jej babka, ktora za nou kazdy den chodila a bola s nou aj 5 hodin denne, nechape preco uz nechodi....zhorsilo sa to natolko, ze nam vobec nechce v noci spat, sme s manzelom totalne vycerpani, v noci vobec nespi, chce, aby sme boli s nou obaja a nosili ju po rukach, nestaci jej jeden z nas. teraz bola chora, chodili sme po lekaroch a po vysetreniach, nic jej nezistili, ja som si totiz myslela, ze ma asi slepe crevo, lebo ona normlane hystericky vrieska akoby ju nieco bolelo. nemate niekto podobne skusenosti, asi vyhladame neurologa,l enze ja uz jej nechcem robit take stresy s tymi lekarmi, dnes dve hodiny preplakala v cakarni, bolo to hrozne, kopa ludi a ona len vrieskala cela spotena, lebo pred lekarmi ma tiez panicky strach. staci, ked vidi niekoho v bielom plasti, vrieska akoby ju rezat isli, uplne tak panicky
skuste sa poradit s lekarom,ci by nepomohli nejake lahke sedativa typu homeopaticka chamomilla,mierne by ju to mohlo ukludnit.myslim ze aj ten spanok by to vyriesilo,ak teda naozaj nema nejaky vazny problem.vnoci ju mozu boliet nozicky z rastu napriklad...ale mne to pride suvisiace s vekom,my sme v tomto obdobi mali zase prehnane reakcie ak sa niekto priblizil k jej hrackam,uplne hystericke stavy a preslo to same po par mesiacoch,mozno si naozaj len buduje identitu.a vela sa jej treba venovat a zatat zuby.drzim palce
nikuska, skus este toho detskeho psychologa. Mozno to je len vekom, ale mozno naozaj preziva vo svojej hlavke horory a treba jej pomoct. Ja som za to, ze treba radsej prehanat ako nieco zanedbat. A ked sa jej ulavi, budete menej unaveni a spokojni.
Kolegynina dcera mala problemy s tym, ked im zomrel v rodine tusim babkin brat.
nikuska IP
nikuska, myslim si, ze mala nieco videla, zazila a nevie si to vysvetlit, tak reaguje ako reaguje... podla mna neuskodi, ak pojdes k detskemu psychologovi alebo dobremu homeopatovi. aj ti vedia taketo stavy riestit...
my mame doma obdobu, i ked velmi slaby odvar toho vasho problemu, a sice, maly je az priliz uzkostlivy, ked mu nejake jedlo (alebo cukrik, ci hocico na jedenie) spadne na zem alebo to nedoje... zacne nam prikazovat, aby sme to dojedli, nic nevyhodili a podobne. odsleduje, co s tym ideme urobit... niekedy sa musim tvarit, ze dopijam jeho mlieko...brrr... alebo naposledy sa stalo, boli sme na vylete na devine a vypadla mu z ruky lentilka a kotulala sa dole kopcom po cesticke, tak zacal za nou bezat, uz som ho videla na nose, samozrejme, ze ju nechytil, spustil hystericky zachvat a skoncilo to tak, ze som hladala odkotulanu lentilku v trave...nastastie sa mi ju podarilo najst a on ju hned zjedol...bal sa, aby som ju nezahodila, lebo dobre vie, ze co uz spadne na zem, nejeme... snazim sa mu len pomaly vysvetlovat, ze to nie je taka hroza, ked nedoje, ze to dame napr. ususit pre babkine sliepocky a podobne...a to sa u nas doma vobec nic nezmenilo, neviem, ci mal nejaky zazitok v skolke alebo nieco podobne... no neviem, ak nezmeni svoje spravanie, skonzultujem to s nasou homeopatickou...drzim vam palce, aby ste svoj problem skoro vyriesili...
nikuska, ani neviem co napisat, je to strasne co prezivate. Nerozmyslali ste ist snou k detskemu psychologovi ? Urcite to stahovanie a strata babky ju poriadne zasiahlo. Mozno potrebuje este viac casu aby zabudla.