Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ročné dieťa sa bojí ľudí

5leni12
2. dec 2013

Moja dcérka bude mať tento týždeň 1 rok a už asi 3 mesiace má panický strach z ľudí. Začalo to tak, že akonáhle sa jej niekto dotkol, spustila plač, potom sa jej už nemohli ani prihovoriť a teraz sme na tom tak, že ak s ňou idem na prechádzku a pridajú sa k nám kamošky, neskutočne plače, až kým neodídem a neostaneme samy. Je to normálne?? Myslela som, že sa to bude zlepšovať, ale je to práveže čím ďalej tým horšie. A pritom sa ju snažím brať medzi ľudí aby sa nebála. Rodiny(starých rodičov, ujov, tiet) sa nebojí, deti priam zbožňuje. Ale cudzí dospelý človek sa nesmie ani priblížiť..už neviem čo s tým...☹

tova
2. dec 2013

nenechala si ju nasilu s nikym?

bastika
2. dec 2013

@5leni12 sú take deti skús psychologicku

ajka30
2. dec 2013

jasne, najlepsie zacat chodit k psychologovi uz tak od pol roka alebo aj skor :/. Podla mna ma len take obdobie, a casom to prejde. Aj starsi syn mal take obdobie, ze pri cudzích plakal, nemohli sme ist nikam na navstevu, lebo tam strasne plakal..... a cuduj sa svete preslo ho to....

januska4444
3. dec 2013

Ziadna psychologicka..dietatku to prejde..ja som mala s malym to iste,len on mi odmietal aj svokru,svokra,ujov,tety..bol kludny len pri mne,manzelovi,mojej mame a jeho krstnej..len netreba dietatko do toho tlacit..uvidite, ze to prejde ja som bola s nervami v koncoch a z dna na den sa to pominulo..dajte tomu este trosku casu..drzim palce

saurian
3. dec 2013

@5leni12
ahoj nepises ako dlho to trva. deti niekedy maju take obdobie. skus porozmyslat nad tym ci to niekde a kde zacalo - ci s niekym nebola s kym nechcela, tiez to moze byt urcite obdobie vo vyvoji ked si dieta viac zacne uvedomovat svoje okolie a mozu jej pri tom vadit niektore veci - napr ze ty pri tom venujes pozornost tomu dospelemu partnerovi a jej sa vtedy nevenujes naplno a chce ta mat len pre seba.... moze toho byt viacej. tiez si vsimaj ze ci to je hned ako sa k vam niekto "prida" alebo az ked sa jej prihovori niekto, popripade ci sa to vtedy ak sa prihovori ci chyti jej niekto nezhorsi... a mozno by si sa mohla trochu vyvarovat toho "spustaca" ak je to mozne, tu treba hlavne intuitivne k tomu pristupovat,....
mnohe deti to mavaju, je pravdepodobne ze to po nejakom obdobi vymyzne, ak nie tak by som psychologicku vyhladala, ale urcite treba vybrat taku co sa venuje tak malickym detom.

5leni12
autor
3. dec 2013

Nikdy som ju s nikym nasilu nenechala..jedine s mojimi rodicmi ale tych sa neboji. Pisala som ze najskor sa jej nemohli ani prihovorit a teraz sa uz nikto nemoze rozpravat ani so mnou. Prvy krat som si ten jej strach vsimla ked sme prisli k lekarke. Myslela som ze je to normalne..to mala asi 8 mesiacov. Ale to co robi teraz podla mna nie je v poriadku. Spusti taky plac ze niekedy sa az nadychnut nemoze..amok jak svet. Skusim teda pockat ci sa to nezmeni..dufam ze ano ☹ kazdopadne dakujem za rady.

jamabe
3. dec 2013

Okolo veku 8 mesiacov sa objavuje tzv. separačná úzkosť u detí (strach z odlúčenia). Tiež to volajú aj úzkosť osemmesačných. Nemá to však každé dieťatko a ani nie rovnako silno. V tomto veku si dieťa začína uvedomovať, že jeho najbližší - mama, oco - od neho môžu odísť a bojí sa toho. Nechápe, že vždy sa vrátia. Moja plakala aj keď som odišla z miestnosti 🙂 Potom ten strach trochu utíchne alebo úplne zmizne, prípadne sa znovu objaví okolo roku. My sme si s dcérkou užili. Plakala, keď sa jej niekto prihovoril v obchode, na ihrisku, keď k nám niekto prišiel alebo my niekam. Až som sa hanbila. Vlastne doteraz do trvá, že je dosť hanblivá a bojí sa úplne cudzích ľudí, na susedov sa už usmeje, ale pre istotu sa ma ešte radšej drží 🙂
Neboj sa, vyrastie z toho, určite jej nič nie je, len je zrejme citlivejšia. Tak veľa trpezlivosti! 😉

diduska
30. jan 2014

@5leni12 my sme mali tiez problem,ze synček sa bál ludí ale ja som dlho nečakala lebo ma to hrozne ničilo,tak sme zavolali jednej vestici,ci by nám vedela pomôct...po chvili navstevy povedala,ze maly mal zly zazitok,ci nedostal bitku alebo ho niekto silno nechytil...my sme rozmyslali ze nie...a potom to uz videla jasnejsie,videla zenu,ktorá ho silno stisla za ličko,a aj nam ju trochu opisala...az ked sme dosli domov tak mi tuklo kto to bol a ze som vlastne pri tom aj bola...ta vestica ho akoby očistila,tak to nazvala a odvtedy je pokoj,z minuty na minutu,neviem či mas nejaku taku babu v okoli,ale nam pomohla aj ked mal silne zoči,..

carrie4
30. jan 2014

@5leni12 niečo podobné sme zažili pri dcérke.. začalo to, ked začala viac vnímať svet v cca 8-10 mes.... nielenže plakala ked uvidela cudzieho človeka, ale stačilo, že vonku zaspala a zrazu sa prebudila na nejakom cudzom mieste vonku a nevedeli sme ju utíšiť čo mala taký hysterický záchvat plaču ... časom to postupne odznelo... jednoducho niektoré detičky sú senzitívnejšie, citlivejšie na všetky vnemy, prostredie a ludí a ked si začnú uvedomovať rozdiel medzi blízkymi a cudzími ludmi môžu to prežívať velmi impulzívne. stačí sa brániť takýmto stresujúcim situáciám a časom to odoznie... pre takéto dietatko je dôležité, aby bolo medzi blízkymi a v prostredí kde sa cíti bezpečne 🙂 ...

lucinenka001
30. jan 2014

@5leni12

ziaden psycholog, daj jej cas to prejde. cosi len klud, my sme to mali doma.

euka210
31. jan 2014

@5leni12 no sranda 🙂 staci si precitat trochu literatury a hned to uz nebude problem, ale normalne vyvinove obdobie a ziadneho psychologa 🙂 Vola sa to separacna uzkost, ktora neznamena len ze sa diet "nalepi" na mamu, ale aj ze sa boji cudzich ludi...lebo ich nepozna a uz je dost mudre na to, aby sa nesmialo na kazdeho ako male babetko. K nasmu sa prihovorili babky z kostola a uz bol plac 🙂 Treba respektovat potreby dietata a ono to prejde. Najhorsie to je asi v 1,5r...aspon u nas a potom sa to zlepsuje 🙂

5leni12
autor
1. feb 2014

No u nas sa to vobec nelepsi..nemozem uz ani s kamoskami ist na prechadzku,staci ze sa s niekym rozpravam ani sa jej nikto neprihovara a uz spusti plac jak svet. Stale dufam ze to prejde lebo je to uz fakt na nervy ☹

simonka313
27. feb 2015

Ahojte,tak u nas je to to iste,ale problem vidim aj v tom,ze nasa mala bola tyzden so mnou v nemocnici,skrz zapal priedusiek a odvtedy sa bala doktorov,zatial len ich,ale teraz tyzden dozadu sa boji uz naozaj vsetkych..ci sme v obchode,ci niekto pride na navstevu alebo kamaratok,co chodime kocarovat..proste vsetkych! Spusti strasne place..a musime jednoducho byt same.Zevraj z toho musi vyrast...dufam ze cim skor.

barborkark
28. feb 2016

Baby ja som uz zufala tiez. Nas ma 17 mesiacov a cca od roka s nim nemozem ist ani do obchodu lebo ma neskutocne hysaky ale nie ze mrnci a place a dobre ze z kocika nejde vyskocit. V nakupnom voziku to iste. Jednoducho len vojdeme do obchodu a koniec.
Tiez sa boji ludi, niekto sa nanho vonku usmeje alebo nedajboze sa mu prihovori a skrieka a vrieska az sa ide zajst. Na navstevach to iste, malokedy sa stane ze by bol ticho a nemuseli sme utekat radsej domov, co sa nesiel ukludnit. Neda sa niekedy ani predvidat co bude lebo zo sekundy na sekundu sa mu zmeni nalada a dovidenia. Nepomoze nic.
Dnes sme boli v obchode lebo som bola nutena, kedze muz nebol doma tak som chcela par drobnosti no co sme tam boli par minut a musela som utekat lebo sa siel zajst.
Neviem dokedy toto vydrzime

kendra73
28. feb 2016

@5leni12 ja som mala ten isty problem so synom.Kazdy kto k nam prisiel ci uz rodina alebo znamy,dobre ze mi na hlavu nevyliezol.Bal sa mojich bratov,sestry,jej muza,mojich kamaratiek.Skratka kazdeho okrem mna,mojej mami,mojho otca a otca.Byvali sme u rodicov takze preto sa ich nebal.Bolo to strasne.Zober si ze akakolvek udalost napriklad krstiny,sviatky,Vianoce,jeho oslava prvych narodenin a on vsetko prereval.Bud som ho hondrlala na rukach ja alebo moja mama.A take ze ist von kocikovat este s niekym?nehrozilo.Akonahle sa k nam pridala nejaka moja kamoska reval tak ze vzdy s nechutov som odskakala domov.V skratke ziaden vztah a kontakt s ludmi.Ani navstevy u nas ani sa stretavat s niekym vonku.Pretoze vsetko prereval a to ta prejde aj chut.ticho bol jedine pri mne ci pri mojej mame.Dokonca aj pri otcovi zvykol obcas revat (nie ze by sa zas nejak trhal mi ho obcas vziat aby som si oddychla).Toto obdobie som horko tazko zvladla aj vdaka mame.Maly sa mi zmenil az teraz nedavno a to v skolke medzi detmi.A to som sa bala ze mi ho po tyzdni vylucia.ale cuduj sa svete zazrakom ani necekol a do skolky chodi rad a vdaka nej si zvyka pomaly aj na inych ludi.Sice nebezi hned k navsteve ale uz neplace.sedi pri mne a po par minutach sa osmeli a zacne sa rozpravat aj s navstevou zacne sa hrat a hlavne neplace.Neviem co by som ti poradila.sama som si nevedela rady a som stastna ze sa to skoncilo.Jedna znama mi rozpravala ze taketo nieco vznika ked ma zena v tehotenstve privela stresu.Ale zas ja na tieto babske kydy a povery neverim.Zelam ti pevne nervy

sense
28. feb 2016

Urcite nepotrebujes psycholiga je to normalny vyvoj, separacna uzkost...horsie by mohlo byt keby touto fazou vobec nepresla...u niekt.deti sa prejavuje viac u inych menej ...a moze prist medzi 8mes. Az 18.mes...vela trpezlivosti a bude dobre...

letuska288
28. feb 2016

@5leni12 Chce to čas, je ešte maličká a je to prirodzené. Separačná úzkosť môže trvať do cca 3 rokov dieťaťa . Mám to od psychologičky, pretože my doma riešime podobnú vec s partnerom, ohľadom jeho skoro 8 ročnej dcéry! Tá sa však ľuďom naďaleko vyhýba, nepotrebuje ich a je samotárka v škole, bola i v škôlke. U nej to ale súvisí s tým,že od malička bola izolovaná od ľudí, žije na samote a je nesocializovaná. Ale to je už myslím iný extrém, u vás sa to určite všetko vekom spraví "samo", veď dcérka má iba rok 🙂

ivetkab.
28. feb 2016

😖
@5leni12 Ahoj, je to normálny stav u detí. Ja som s deťmi stále medzi ľuďmi. Mám ich troch po sebe narodených, takže sme stále okupovali ihriská. Ale ... u všetkých troch detí sme mali taký strach z ľudí. Začalo sa to zlepšovať na dva a pol roka. teraz najmladšia bude mať tri. Pričom keď nastúpili do škôlky starší dvaja, vôbec nemali problém s adaptáciou. A inak bolo to presne ako vravíš. Nemohla som sa ani ja s ľuďmi rozprávať. zavesila sa na mňa a revala ako o život. proste, nezmeníš to. je to typ dieťaťa. Proste len musíš byť trpezlivá a prežiť aj toto obdobie. Nič sa neboj, prídu aj horšie obdobia ... 😀

barborkark
28. feb 2016

No baby ja dufam ze tak ako u vas bude to aj u nas a on sa spamata a prestane vrieskat a revat.
@kendra73 a to presne ako keby si o nasom pisala. Navstevy oslavy vsetko prereve.
Dufam ze budeme mat stastie a aj oj sa zmeni. Uz som uvazovala aj o jasliach ci by si tam nezvykol na ludi a tak ale odhovaraju ma skoro vsetci.

rabarovam
1. mar 2016

Mám ten istý problém s dcérkou, máme 15 mesiacov a už to trvá asi pol roka čo je taká.Bojí sa detí, bojí sa dospelých, keď nevyvádza tak ignoruje úplne všetko a všetkých.Pár krát sa nám už stalo, že manžel prišiel do miestnosti kde bola aj malá a tak strašne začala plakať, že som ju ani utíšiť nemohla.Pri mojej mamine to bolo niečo iné aj na víkend si pár krát zobrali ale teraz to už možné nie je.Boli sme na poradni a nepodarilo sa ju ani odvážiť.Stále s ňou musím byť sama, keď ma nevidí tak ma chodí hľadať na wc chodí za mnou a ja už som z toho hotová. Všetci mi hovoria, že keď príde jar tak sa to zlepší lebo s ňou budem chodiť na ihriská a tak. Už neviem čo mám s ňou robiť, keď sa s ňou chcem ísť hrať tak odo mňa uteká :(

tomasko1997
11. mar 2016

@5leni12 ahoj chcem sa opytat ako ste na tom ja mam ten isty problem k doktorke tev neskutocny pribovorit sa mu niekto ti neexistuje nemozem sa ani porozoravat uz zacne.plakat ku svokrovcom ked ideme tak plac potom sa ukludni a hra sa ale nesmiem sa vzdialit niekedy som zufala a modlim sa nech s toho vyrastie

5leni12
autor
13. mar 2016

Ja som tento prispevok pisala pred dvomi rokmi a uz sa to uplne zmenilo. Ani neviem kedy sa prstala bat..🙂 teraz ma 3 roky a nema so ziadnymi cudzimi problem. Ale zmenilo sa to tak,ze je velmi hanbliva. Ked sa jej niekto prihovori,skryje sa za mna a vacsinou neodpoveda. Takze nie je to typ ktory bude s hocikym komunikovat,len s ludmi ktorych pozna... Dakujem za vsetky nazory a rady 😉

adnane
17. mar 2016

@diduska ahoj a odkial bola ta vestica?my mame podobny problém boji sa velmi žien, ma zly zazitok z,nemocnice😥

adnane
17. mar 2016

Ahojte potrebovala by som radu, mala ma rok a trištvrte a velmi sa boji žien a starých ľudí, neviem co s tym, pred týždňom sme boli na jeden den v nemocnici a ešte sa to zhorsilo, ma zly zážitok stale tam plakala. A ked sa jej niekto prihovori spusti plač až vracia. doteraz bola super, nemali sme problem s ludmi teraz neviem čo s nou, animované v obchode pri pokladni nemozemt stat😢

simonka313
20. mar 2016

Chce to len pevne nervy a byt oporou pre vasho anjelika..my sme boli na tom rovnako a museli sme postupne z toho vyrast a teraz budeme mat 2rocky a nikoho sa neboji 🙂 a to uz sme boli 2x v nemocke a nevratilo sa to,nastastie 🙂drzim palce a vela sil prajem 🙂

bronitka
10. apr 2016

u nás presne to isté..akurát najmenšie deti miluje..normálne to má akoby odstupňované..cca deti do 5 rokov k nim aj ide..ak nie sú ich rodičia v blízkosti 🙂 do cca 10 sa nebojí ale už nejde (ak to nie sú chlapci, tých sa bojí všetkých po cca 5 roku života 😀 ) do cca tých 20-30 rokov sa už bojí ale pritúli sa a neplače..a čím starší človek tým väčší hysák až sa zachádza..vrátane starých rodičov z mojej aj mužovej strany..je to strašné hlavne ked vidím ako by sa chceli starkí s nou sem tam aj pomojkať..ved kedy ked nie teraz, kým je maličká..a ona ich k sebe nepustí len reve reve a reve...jediné čo ju ukludní pri starkých je, ak sa u nich nachádza aj iné dieťa.. (sesternice) no to sa nedá tiež zabezpečiť vždy..ale to sa tiež nedá pomojkať, len plač ustúpi..tak dúfam že to prejde čoskoro..už som z toho na prášky..a áno do obchodu ísť..zakaždým mám strach že sa jej niekto prihovorí..inak to zvláda v pohode... 3 krát sa jej predavačky prihovorili a asi to aj olutovali 🙂

tomasko1997
10. apr 2016

@bronitka presne ako u nas😊

eriketa
19. apr 2016

Ahojte. Moja malá ma 3r2m a stále sa bojí ľudí hlavne starsich. Keď vrci traktor, motorka a kosačky a este nedávno boli so škôlkou pozrieť hasičov a keď sa poobliekali a dali prilbu na hlavu tak že iba ona plakala a nechcela sa odfotiť s nimi ako celá trieda. Do skolky sa teší ale keď príde k dverám do triedy uz zaváha a to nehovorím keď majú inú učiteľku tak to v tedy ide s obrovským nárokom. A ešte nechce rozprávať... Neviem či to má súvis ale ja už som z toho hotová. Chystáme sa k psychologicke ale mám veľké obavy. Som zúfalá ☹

dolphinkate
13. sep 2016

Ahojte nemyslim ze psycholog a psychiater je cesta treba si dokladne vsimat spravanie dietata a tiez tych inych osob voci vam a dietatu a s laskou k nemu pristupovat...

veronika1754
13. sep 2016

@5leni12 : moje deti sa tak báli do dvoch rokov, strašne plakali keď sa k ním niekto ozval, potom to samo prešlo teraz už sú starší a nemajú žiadny problém 🙂