Skoro dvojročný syn má problém socializovať sa medzi rovesníkov
Ahojte,
priznam sa, ze som skor typ cloveka, co pri problemoch hlada v odbornej literature, ale myslim si, ze v tomto pripade potrebujem skor radu od inych, skusenejsich mamiciek: Moj syn ma 1 a tristvrte roka a sprava sa velmi zvlastne v pritomnosti inych deti - odkedy mal rok, raz za cas (ale nie pravidelne kazdy tyzden, ani nie kazdy mesiac) s nim chodim do materskeho centra, aby sa trochu socializoval so svojimi rovesnikmi. Ine deti (ktore tam mozno travia aj viac casu) sa v herni pekne hraju...ale moj syn sa hra len sam a akonahle sa k nemu priblizi ine dieta, asi predpoklada, ze mu chce vziat hracku alebo co (hoci vacsinou sa chce len hrat pri nom), hned zahodi to co ma v ruke, hodi sa o zem (nelahne si, len sadne) a zacne plakat. Pripadne ine dieta capne rukou, len co sa k nemu priblizi. Skratka, nevie sa hrat s inymi detmi, mam pocit, ze sa ich boji, hned sposti zlostny zachvat placu...Zda sa mi, ze reaguje ako rozmaznane dieta, hoci sa ho s manzelom snazime prisne vychovavat, vsetko vysvetlovat (ze aj ine deti sa chcu hrat, ze sa musi vediet podelit) a ked raz na nieco povieme "nie", tak to plati (aby vedel, ze sa nemoze hrat so vsetkym co chce, ze si nemoze robit cokolvek si zmysli, ze musi vediet aj pockat, podelit sa...), napriek tomu, zlostne zachvaty placu stale pretrvavaju, ked sa mu nieco nepaci (kedysi sme mu za vacsie vyciny aj dali po zadku ci po ruke, ale nemalo to ziaden efekt, tak sme prestali). S cudzimi dospelakmi nema problem (najprv je dost hanblivy, ale ked sa trochu rozkuka, usmiava sa na nich, aj im zakyva - kyva dokonca sam odseba cudzim ludom na ulici, aj malym detom kym su v kociku...ale nie ked sa priblizia k nemu). Mam pocit ze moja snaha o socializaciu mojho o tri mesiace dvojrocneho syna v kolektive rovesnikov v detskom centre moc nepomaha, napriek prisnej vychove stale vyvadza ked nedostane co che, boji sa cudzich deti, ale pritom na nich reaguje agresivne....myslite si, ze mam zmiernit vychovu, alebo naopak, ze je rozmaznany a mame byt nanho prisnejsi? Alebo, ze to moze byt predzvest nejakeho psychickeho problemu a treba vyhladat specialistu? Je to nase prve dieta, takze skusenosti nemame a nemame s cim porovnavat. Babicky sa tvaria spokojne, tak sme sa zatial o tom s pediatrickou nebavili. Teraz sme zacali chodit na "Spievankovo" kde deti v jeho veku tancuju a spievaju...vacsinou len pozoruju (aj on), este sa nezapajaju moc, vraj je to normalne, ale syn uz dnes sa odvazil ist si sam po pomocky aj ich sam odovzdat, vela odkukava od ostatnych deti...len ked som s nim potom v herni s inymi detmi, kde nie je program, tazko to znasa (dnes som s nim odtial radsej odisla, lebo to nezvladal). Ak sa vam zda tema trivialna, ospravedlnujem sa, ale ja zacinam byt po dnesku zufala...Ine deti (ktore tam ale asi chodia hodne castejsie) sa tam pekne hraju a moj syn ani neznesie ked za nim vlezie niekto do domceka. Pripadam si ako neschopna matka. Vopred velka vdaka za kazdy (kazdy jeden - aj keby bol negativny) nazor.
Deti asi do 3 rokov sa spolu nehraju, len sa hraju pri sebe. Pozoruju sa navzajom pri hre a ucia sa hrat jeden od druheho. Taktiez si strazia svoje hracky a nechcu ich poziciavat. Tvoj syn je uplne normalny, len ho netlac do niecoho na co este nie je zrely. Ked bude pripraveny ist do kolektivu a hrat sa s detmi, uvidis to na nom...
@tinapa
Praveze vobec nekricime, len asi privela zakazujeme (a uz som v tom asi pokazila aj manzela, uz zacal aj on). Predtym neboj vobec tulivy, ale teraz v poslednom case je velmi (sice vela zakazujem, ale aj sa s nim doma velmi vela maznam, tak som sa bala ci preto nie je rozmaznany). Ked prideme do Centra, len by sa ku mne tulil, hanbi sa (alebo skor boji sa inych deti)..., viem, ze sa este nebudu hrat spolu (hoci parkrat uz t dokazal - vkladat s inym chlapcekom kocky do skatulky, atd...), viem ze v tomto veku je to skor o hrani sa vedla seba...ked sa niekto hra vedla neho, je to ok, ale ked pride chlapcek a zaujima sa o auticko s ktorym sa hra on, hned ho tapne (alebo ked si dievcatko vlezie k nemu do domceka)...asi na kolektiv nie je pripraveny. Z tvojho prispevku mi vsak vyplyva, ze objimanie a tulenie nie je zle (co som rada, lebo som sa bala ci ho doma netulim moc a nerozmaznavam tak). Vdaka za rady.
@ruan chlapci su vecni tulkosi 😀 maminy, kt. maju dievcata aj chlapcov ti to potvrdia.....fakt su pritulnejsi...a co?....ma na to narok......uzivaj si to, lebo vecne to nepotrva.....pojde do skoly a uz len...netulkaj ma mama, je to trapne, budes pocut 😀 😵 fakt neboj sa, nic nerobis zle....
@sorciera24 Velka vdaka, moc mi to pomohlo. Trochu som sa bala - viem, ze v tomto veku sa nebudu hrat moc spolu, ale vedla seba (no niekedy ma aj s tym vedla seba problem - dievcatko k nemu vojde do domceka a uz by ju capol, chlapcek sa zaujima o jeho auticko a to iste + plac)... Mozno len nie je na kolektiv pripraveny a ako pises, staci aj ihrisko - privykat ho postupne. Velmi ti dakujem za rady i za povzbudenie. Este jedna vec (kedze si pedagog 🙂 ) - stari rodicia ho kritizuju ze sa vobec nevie delit o hracky (lebo jeho bratranec len o polroka starsi to vie - on ma uz starsich surodencov, nas maly zatial je sam)....v akom veku by sa uz mal vediet podelit o hracky? Vdaka.
@maciatkolulu Hm, mas pravdu, mozno by som ho mala viac branit (obcas capka deti lebo mu naozaj nieco beru alebo ked viem ze nema "naladu na ine deti", mala by som ich upozornit. Vdaka :! Hlavne som si vydychla ze v tom nie som sama. Moc mi to pomohlo.
@mataaa1979
Vdaka, toto mi velmi pomohlo. Mam len prve dieta, tak som z mojho syna zmatena, ale to co mi pises znie rozumne, vdaka. Musim byt citlivejsia viac k synovi nez k okoliu. Budem na tvoje slova pamatat. Diky za radu a povzbudenie 🙂
@ruan nepocuvat....!....deti sa rodia ako egoisti...je to logicke.....nemal ich kto naucit pravidla.....kazde dieta je egoista (nech sa ti kto chce ako chce vystatuje, ze nie)....a vlastne kazdy clovek, tiez svoje auto nepozicias hocikomu, ze? 😉
proste zatial ma tu potrebu si chranit svoj majetok 🙂 ty ho len postupne uc, pomalicky, ze pozicaj, resp. najlepsie na oplatku, ze chalepc ti pozicia svoje...ale ak pozuri...nenut.....opakovat....pokojne....a ono to pride......vek je tu relevantny....ale v skolke isto, cize po 3 rokoch.....mozno aj skor.....inak aj to moze mat fazy, najprv by sa dieta rozdalo, potom si chrani svoje a tak...uci sa postupne...ale tvoj je fakt este maly......
@sorciera24 Diky moc, velmi ma to potesilo 🙂
@sorciera24 Ani nevies ako si mi pomohla, velmi si to vazim. Velka vdaka 🙂
@ruan a hlavne nepozeraj na ine "dokonale" deti...mne tiez kazdy vravi, ze take ako moje deti ani nevideli....no asi maju anamnezu mnohi.....kaslat na nich, mozno ich v puberte cakaju ine prekvapenia......sustred sa na svoje.....je take, ako ma byt.....a ty mu davas do vychovy vsetko, co treba 😉
vela stastia!
@sorciera24 Tiez mam niekedy pocit ze stari rodicia si nie len ze asi nepamataju ake je to mat male deti, ale dokonca si ani nepamataju, aki boli starsi synovci ako mali (dost problematicki)...v nasej rodine je zial velka tendencia porovnavat nasho najmladsieho s jeho starsimi bratrancami. A ja ten tlak tazko zvladam. Ale ty si mi velmi pomohla a vazim s iaj tvoj odborny nazor. Velka velka vdaka!
@ruan poznam to....nielen stari rodicia, ale aj znami, susedia...skoda reci....tiez sa obcas trapim, ale uz to tolko nerieim! dieta neprerobim a kto nezaije nepochopi....a deti su naozaj rozne.....nenajdes rovnaky exemplar, to mi ver!🙂
@lulistek
Velmi sa ospravedlnujem ,ze odpisujem az teraz, v zaplave prispevkov som tvoj akosi prehliadla a az teraz som si to vsimla. Ale velmi ti dakujem, ze si mi odpisala. Priznam sa, ze (kedze aj my s manzelom sme boli vzdy introverti) nam su blizsie tiez tie vychadzky do prirody (aj maly ich miluje), ale podlahla som svokre, ktora ma tlaci do toho, ze maly si musi zvykat na ine deti, atd...stale sa porovnavaju s bratrancom, ktory je v MC odmalicka ako doma.... Mala by som si mozno spomenut na vlastne detstvo (ako som mala fobiu z cudzich) a viac sa pozerat na svet ocami svojho syna. Ty pises, ze do MC nechodite a deti s nicim problem nemaju. Velmi si ma povzbudila a urcite mas pravdu - babicky su sice mudre ale obcas treba pocuvat aj svoje srdce, ktore pozna syna lepsie a nenutit ho. Vdaka za povzbudenie, velmi si to vazim.
@sorciera24 Vdaka, aspon vidim, ze nie som sama 🙂
Dokelu, a ja uz som rozmyslala, ze sa poradim s detskou lekarkou!!! Ako nas len vie okolie niekedy zmagorit (teda aspon mna - a to som si myslela, ze som skor racionalny typ...rodicovstvo ma asi uplne zmenilo). Musim viac verit synovi a byt mu viac oporou. Vdaka za usmernenie 🙂
@ruan naozaj sa nesnaz dieta "prerobit" preto, ze okolie to chce. Zrejme potrebuje svoj klud a priestor. Moj syn v jasliach prvy 3/4 rok (od 1.5 roka) fungoval ako samostatna jednotka. Jednoducho si riesil svoje. O nejaky program alebo spolocenske aktivity sa zacal zaujimat az potom aj to velmi pomaly postupne. Teraz ma 4 a stale preferuje hrat sa sam (aj ked obcas sa zahra aj s detmi), stale pisti jak pavian, ked sa s nim nechcem hrat podla jeho predstavy (umiestnim legoveho panacika inak, ako mal naplanovane) a pod. Ja mu vtedy len poviem, ze ked chce po mne pistat, tak ja sa s nim hrat nebudem a idem prec. Dospelakov preferuje tiez, zrejme preto, ze my dospelaci casto hru prisposobujeme dietatu a nesnazime sa jeho rozhodnutiam v hre klast odpor. Raz si hadam uvedomi, ze ked sa bude tvrdohlavo dozadovat vzdy svojho, tak kamaratov mat nebude. To ale bude ovela neskor, ked si naplno uvedomi socialne vztahy
@maslenka47 Dakujem za postreh aj za vlastnu skusenost, budem to brat viac vpohode.
@ruan poznam to. Uplne.zrazu sa narodi maly cloviecik, je to nieco nove a nezname a zrazu kazdy vie vsetko najlepsie. Poviem ti neverila som si skoro v nicom.mala sa mi narodila ked som mala 22.najmudrejsi su ti co deti nemaju alebo ich maju uz odrastene.a tiez porovnavam, i ked v srdci mi to nie je blizke.robim to podvedome.tiez aj preto lebo mala zacala chodit ako 15mesacna. Ale co ked znamej dcera zacala uz v 10mesiacoch.co na tom ze ma skoro 2 a nevie chodit rovno , nohy ma do ,,O,, lebo ju vsade tahali za rucky a predbiehali sa. A k tym materskym centram, ak je tam malemu zle, vazne tam nechodte, svokra ak je normalna tak to pochopi ak ne nech si spravi vlastne a chodi tam alebo aj sama nech tam ide. Deti treba ucit inym veciam a nie len ucit samostatnosti a spolocenskosti, na to maju cas. Ake je krasne detom ukazovat v prirode barsjaku malickost, co ako funguje, ako byt slusny,vela sa rozpravat aj rehotat, a nie len ucit deti aby boli silne odolne, same si v sebe vyriesilo smutok, hnev,zavriet , nechat vyplakat, davat kade komu nech si zvyka. Pisem to v dobrom. Deti musia citit lasku a chcu len nasu pozornost, aby sme sa im venovali.potom aj to zakazanie ide lahsie.
@lulistek
Ano, takuto vychovu ako popisujes, by som chcela dosiahnut aj ja...myslim, ze vtedy dieta naozaj respektuje rodica. Tiez sa hnevam sama na seba, ze sa niekedy necham zastrasit tlakom okolia (presne ako pises - aj nas maly zacal chodit az v 15. mesiacoch a stari rodicia ho stale tahali za ruky). Musime byt silnejsie pre nase deti. Ja sa to len ucim. Velka vdaka za podporu.
Ahoj, máme skoro rovnaký problém, akurát, že náš chlapček sa v spoločnosti iných detí úplne zmení ( v decembri bude mať 2 roky ). Doma je to šidlo, bývame v rodinnom dome, tak to je nonstop vonku, keď prídu mladšie deti kamarátok ( mám dve také najbližšie s detičkami ) tak sa hrá síce sám - na odrážadle, v piesku a tak ale toleruje ich a dokonca sa usmieva. Akonáhle ideme do centra alebo niekde na návštevu k preňho cudzím deťom, stiahne sa a je smutný, nesvoj, len sedí v kúte, je plačlivý alebo sa na mňa či na ocka zavesí a ani sa nepohne. Často potom ideme domov skôr ako sme plánovali lebo malý je mrzutý. Keď sa k nemu priblíži iné dieťa je submisívny, odovzdá mu hračku, ustúpi dozadu a stiahne sa do kúta,Myslím, že časom z toho vyrastie a nebude mať problém s cudzími deťmi. Doma mi hovoria, že mám s ním častejšie chodiť do centier a tak ale keď mne je ho ľúto keď je taký smutný.
@sonia1712 Ahoj, no tvoj aspon odovzdane sa vzda hracky a utiahne sa...moj reaguje (uz preventivne obranne): zahodi hracku, zacne plakat, pripadne pacne druhe dieta rukou. Mne tu viacere baby poradili, aby som ho do kontaktu s inymi detmi nenutila, ked na to nie je pripraveny a ja s nimi suhlasim. Hovoris, ze ti ho je luto tahat ho do MC, hoci ti to doma radia. Ja si myslim: pocuvaj svoje srdce, ty svojho syna poznas najlepsie. Ked sa tam malemu nepaci, nechodte tam nasilu, ved je este malicky, ma na tieto veci cas - aj ja som si to uvedomila az tu na tomto fore, je tu vela milych skusenych mamiciek, ktore maju dobre rady a vedia ma povzbudit, aby som si stala za synom a bola mu oporou, lebo aj ja sa lahko necham prevalcovat tlakom okolia. Odporucam to aj tebe, myslim si, ze z toho nasi synovia vyrastu a vsetko bude fajn. Nebali by sme ich zbytocne nutit. Drzim ti palce 🙂
@ruan ďakujem pekne za pochopenie a radu. Aj ja si myslím, že naši chlapci majú na všetko čas takže si netreba zbytočne lámať hlavu. Niektoré detičky sú extrovertnejšie a iné menej. Držím nám obom palce aby sme vedeli odhadnúť potreby a pocity našich chlapčekov a uvidíš, že raz z nich budú skvelí mužskí 😀
@ruan ja len jednu jedinu otazocku:
zacala si ho socializovat v ramci styku s rovesníkmi len teraz? alebo bol od malinkata babatka v priamom kontakte casto aj s inými detmi? casto nie je raz do tyzdna na ihrisku....
@ruan alebo jednoducho patri medzi ludi co cely zivot nejdu s hlavnou skupinou.

@ruan aj nas ma dni, ked sa napriek velkej radosti, ze k nam niekto prisiel, chova zrazu ako besny, ruci, pisti, tiez sa hadze o zem, tiez sviha ruckami ked sa k nemu detska navsteva priblizi, takze musime davat pozor. Niekedy to je z potreby predvadzania, niekedy unava a niekedy proste nalada na nic. Takze je to ok. A je normalne ked nema este potrebu a mozno ju nikdy nejaku velku mat nebude sa hrat s detmi, ze sa brani hned ako sa k nemu niekto, mozno aj nevedomky priblizi. Sadni si k nemu a ked uvidis, ze sa priblizuje nejaky maly votrelec len kludne povedz, ze tvoj maly sa teeaz chce hrat sam. A hotovo. Predides utoku tvojho a pritom bude v kolektive pomaly pozorovat ine deti