Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Správanie 21 mesačného chlapca

zuzkamacken
22. jan 2015

chcem sa opytat na spravanie nasho syna. uz si neviem rady. ok, obdobie vzoru, ale odtial potial. najradsej by som s nim chodila len von, ale vonku to skonci vzdy s revom lebo nechce pocuvat, za ruku ani omylom, najradsej by si trasu urcovall sam (co by nebol problem keby sa drzal ruky). ked udam smer ja, zacne trucovat. trpezlivost mi dojde po 10min, chytim ho razne za ruku a ide sa. to zacne hysteria plac.. inokedy zas nechce ani za nic ist, len na ruky. ked mu "prepne" na ihrisku zas ani za svet z kocika.. mam aj 3mesacneho cize nemam cas len na velkeho.. proste je to o dusu. doma sa najnovsie rozbesni, je ako divy. prave preto by to chcelo pobyt a behanie na vzduchu ale co ked to nefunguje.. mate tipy?

38lentilocka
22. jan 2015

ahoj, tak ja mám 18 mesačného a tiež to nejak takto u nás funguje, ked sme vonku tak za ruku nie, lebo chce ísť sam, ale tiež chce ísť po ceste alebo väčšinou iným smerom. ja myslím že to chce len svoj čas, ved nemá ešte ani dva roky, nemôže vedieť že po ceste idú autá, ktoré ho môžu zraziť a podobne. ja myslím že nejakým neustálim upozornovaním sa to raz naučia.

jojake
22. jan 2015

Ahoj, ja mam 2 rocneho a 7 mesacneho syna. V lete boli prehadzky horor - utekal, nepocuval, za ruku sa nedrzal, 10 minut stal na mieste a hral sa s kamienkami a potom 5 minut bezal. On nechodil nikdy. Len bezal. Jak forest gump, sme sa smiali s manzelom 🙂 teraz sa to zlepsilo, ale za ruku sa este nedrzi a trasu urci on. Len uz neuteka a da ruku cez priechod pre chodcov. Ja som ho nenutila drzat za ruku, lebo to sa hystericky hadzal o zem. Snazim sa ho naviest na mnou vybranu trasu - je to siroky chodnik popri hlavnej ceste ( auta, autobusy, sanitky, elektricky) to sa mu paci, ale od cesty nas oddeluju kriky a siroky pas travnika. Tam si chodi relativne jednym smerom zo strany na stranu a za hodinu prejdeme 15 minutovu trasu.

bbbarunka
22. jan 2015

@zuzkamacken ahoj. U nas sa takto prejavovala ziarlivost voci mladsiemu surodencovi. Tak sme starsiemu dovolili spat s nami v posteli a zlepsilo sa to. Rozhodne to nie je dokonale, ale je to omnoho lepsie.

zuzkamacken
autor
22. jan 2015

@bbbarunka no on s nami spi v posteli od malicka. malinky teraz spi so mnou vo vedlajsej izbe aby starsieho v noci nebudil.. no proste otras, uz som z toho spravania zufala.

andromeda_ja
22. jan 2015

Zial, toto spravanie je typicke pre tento vek. Uz sme si tym 2x presli a este nas to caka s dalsimi. Skus mu dat trosku viac volnosti. Nech sa drzi napriklad kociara alebo ide vedla teba. Je to obdobie, kedy objavuju svoje JA a prvykrat sa pokusaju o osamostatnenie. Treba ich nechat, nech si vyskusaju robit niektore veci sami. Obliect, umyt zubky (samozrejme potom im ich docistit), vybrat si oblecenie... Su to drobnosti, ale zamestna ich to a malicko to ten cirkus ukludnil. Nasa najstarsia je velky temperament a ta mi vie este aj dnes urobit horuce chvilky... Musis najst, co bude na toho tvojho fungovat. Kazde dieta je ine a na toto univerzalny navod nie je.

bbbarunka
22. jan 2015

@zuzkamacken uf, tak drzim palce, nech to rychlo prejde

sosanna88
22. jan 2015

@zuzkamacken poznam..90% nasich ,,prechadzok,, konci nervami. mojimi aj malej...ked ideme peso, tak len na kratku trat, napr. taka cesta k nasim alebo na postu co mi samej zaberie max. 10min. mi s malou trva hodinu. a to dojdem, ze mi po chrbate tecie. raz za cas sa stane, ze je dobra, pekne vie, ze aspon cez prechod musi dat ruku, inak ju nenutim a tiez nesmie ist na travu bo u nas to je s prepacenim same hovno!
nahanam ju, hladame vtacikov, havina...atd...niekedy zabera, inokedy ignoruje akekolvek moje snahy a leti, neposlucha, uteka, ked nedovolim, cupne si a ziape (raz skusila sa hodit o zem, ale vyfasovala, tak teraz si aspon cupne a nechce sa zdvihnut)...ach...
cakam uz ledva na leto. to sme boli cele poobedia na zahrade, kde mohla lietat kade chcela, alebo pri vode ako rybarska rodina, takze takisto mala relativne volny vybeh...skratka dalo sa ist na take miesta kde bola minimalne obmedzena.
teraz som odkazana na tieto prechadzky a teda nebavi to ani mna, ani ju. ani odrazadlo, ani kocik s babikou, nic...ak sa potrebujem niekam dopravit rychlo a bez nervov, tak ide do kocika a tam obsedi. popripade ju podplatim lizatkom a pekne sedi (viem, neni to moc vychovne ale co uz. aj ja mam len jedny nervy)...
takze spravanie tvojho maleho nie je nicim vynimocne a vymykajuce sa normalu. bohuzial dnes sa rodia taketo nejake polosialene deti...alebo sme my matky ine ako kedysi? neviem, kazdopadne spolucitim 🙂

ena1903
22. jan 2015

Ja som minule rozmyslala, ci si nezohnat "voditko" na deti. Ja viem, je to tu citliva tema, urcite dostanem za to, ze mi to vobec napadlo. Ale ja na tom nic take hrozne nevidim. Ked sa raz dieta nechce drzat za ruku a clovek s nim chce chodit von a musi ist obcas aj popri ceste, tak co ma s nim robit? Moj akoze nie je velmi zly, vacsinou sa drzi, ale obcas ani za nic a ked ho drim za golier na bunde, je to nepohodlne pre nas oboch a ani nie velmi bezpecne. Ved ja by som ho tym voditkom len istila, aby nevbehol pod auto, netahala by som ho za sebou smykom ako psika 🙂

monicm
22. jan 2015

@zuzkamacken možno sa mýlim,ale je možné,že dieťa je vonku zlé preto,lebo mamka ide von "s nervami",lebo sa bojí,čo zas bude.ako mne sa zatiaľ osvedčilo,že ak som bola nervozna ja,hoci len vnútorne,odrazilo sa to na deťoch.a ked sa k tomu pripočíta obdobie vzdoru,znásobuje sa to.a rada?ak idete len von na prechádzku,nech určí trasu samo dieťa,ale určia sa mu mantinely,nie na cestu,ale vyber si,ktorým chodníkom pôjdeme,ak treba ísť do obchodu,skúsiť ho nalákať,že bude pomáhať nakupovať,tlačiť košík a pod.......... ,určite mu už doma povedať,ideme do obchodu,ideme na poštu,ideme...............ak nechce dať ruku a nie je to nebezpečné,nechať ho,nech si ide samé,kľudne aj po mokrej tráve,treba ho správne obliecť,ak nechce ísť s kočíka na ihrisku von,nechať ho tak,nevšímať si ho,resp. rozprávať sa s ním,ako sa mohol hrať,prípadne úplne o niečom inom.a hlavne,pri všetkom,čo sa ide vybavovať si treba dávať rezervu minimálne 30 minút,potom je to všetko oveľa lepšie,toť vlastné skúsenosti 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

zuzkamacken
autor
22. jan 2015

@monicm mas pravdu, idem von s nervami lebo nikdy neviem co ma kde caka, aky rapel ho chyti... zial za ruku musi chodit dost casto nakolko auta v meste hrozia na kazdom kroku. aspon teda on je velmi rychly, neviem kedy a ktorym smerom sa rozbehne..

monicm
22. jan 2015

@zuzkamacken tak treba skúsiť hľadať chodníky,kde nie sú cesty,neviem,kde presne bývate,ale ja som tiež v meste a máme tu väčšinou aj chodníky mimo ciest,prípadne ak chodíte s kočíkom,nech sa drží kočíka,alebo nech pomáha tlačiť kočík,to je také dôležité 😀 😀 😀 😀 😀 😉

tenerifka
22. jan 2015

Moja mala toto obdobie ked mala 12-13 mesiacov, ked som ju dala z kocika na zem, rozbehla sa hlava-nehlava k prvemu kvetinacu s kaktusom(take spicate listy) a ten si pichla rovno do nosa asi 1 cm od oka....z nosa sa jej zacala valit krv, ja som takmer skolabovala.....odvtedy bola obozretna, rozvazna a neblaznila sa, na upozornenie v nebezpecnom terene davala ruku...aj ked potom bolo este vela nehod, tato skusenost ju trochu "skludnila", aj ked to mohlo dopadnut daleko horsie.
Tvoj maly je uz vacsi, ja by som sa s nim porozpravala doma este pred prechadzkou a urcila pravidla, ak ich nebude plnit, tak do kocika alebo detske voditko(strasne to slovo 😀 )

maminag
22. jan 2015

@zuzkamacken u nás je to tiež podobné, má už 2 roky aj 2 mesiace, ešte keď ideme na prechádzku ešte akosi, ale ruku mi nedá, ide ako on chce, ale keď sa už vraciame, tak to je katastrofa, stúpi do každej mláky, dnu ani počuť, potom začne rev...a pritom vychádzame s úsmevom, tešíme sa, neponáhľame sa, ideme vždy peši, aby sa unavil, a aj sa naučil chodiť pekne za ruku a pomaly, ale ako som písala, tam ešte akosi, ale nazad......asi musia z toho vyrásť....

zuzkamacken
autor
22. jan 2015

@monicm no tu u nas na kramaroch tazko.. a kocika sa tiez nebude drzat ani za tojo ;) ale vdaka

gretocka
22. jan 2015

u nas vzdy na deti zaberalo ze potrebujem pomoc, dat nejaku zodpovednost... prosim ta pomoz mi tlacik kocik alebo prosim ta chyt ma za ruku lebo mam zle topanky.... urcovanie trasy - kadial sa ide do mesta? zavedies ma tam? a podobne.... nezabera to vzdy a stopercentne, ale kazdopadne u nas to je najschodnejsia cesta, komunikovat s nimi ako s rovnocennymi. Obe deti mam total "protiprikazove" teda ak sa ich snazim k niecomu donutit, zacnu okamzite protestovat, ak ich navediem na to, ze vlastne chcu to iste co ja, spolupracuju :.-) zlozita ale ucinna cesta

sense
22. jan 2015

no ja mam len jednu rovnako staru a ruku neda tiez ale ked ideme von na prechadzku tak mi to problem nerobi lebo chodime tam kde sa jej nic nestane..

gretocka
22. jan 2015

a od malicka som ich ucila, ze nemusia ist za ruku ak pojdu popri mne pomaly a pokojne. Akonahle mi zacali utekat, sli do kocika alebo pevne za ruku. Stanovili sme si pravidla a pokojne bez nervov som ich opakovala..... vytrvalo a oni sa to naucili.

monicm
22. jan 2015

@zuzkamacken no hej,kramáre sú v tomto na figu,ale rady @gretocka naozaj často zaberajú,môj manžel to nazýva "aj tak som vyhral".(napr. kto bude prvý,ja skôr umyjem riady,alebo ty upraceš hračky,jasné,že vyhrá synátor,ale v skutočnosti vyhral manžel 😀 😀 😀 😉 😉 😉 )

Tu začni písať odpoveď...

Odošli