Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Umrnčané 26 mesačné dieťa

lulistek
16. máj 2015

Ahojte,
začnem diskusiu asi takto. Moja dcéra je úplne super baba. Má skoro 26 mesiacov. Maľuje, tancuje, papá ako treba, poslúcha, občas si dupne - trucuje, ale zato má dobrý zmysel pre humor, je to baba do koča aj do voza. Snažím sa jej venovať aj na úkor domácich prác, seba. Máme taký dajme tomu problém. Od malička bola také umrnčané dieťa. Bála sa vysavača, kanvice, cudzích ludi. Ale ako rastla vsetko bolo lepsie a lepsie. Ale teraz mame zase obdobie, ze len mama, tatko. Nechce ist ani s babkou na prechadzku. S babkou s ktorou vyrastala, s ktorou vsade rada chodila. Chce byt stale doma. Alebo s maminou - so mnou. Potom ked sme niekde a niekto sa jej prihovori ( nevravim ze to robi vzdy ale tak 70% ) ci je to niekto z rodiny alebo nie, zacne kvikat. Ide chlapcek za nou na smyklavku zacne kvikat. Vysvetlujem nepomaha. Nechce ist ani na ruky babke dedkom. Odtahuje sa. Ja to beriem ze ked jej nieco vadi tak dobre ze sak kazdemu nieco vadi. Ale mrzi ma ze moja dcera je sikovna ale kazdy v nej vidi len uplakane dievca a nevidia ze co vsetko vie. Ked im to ja poviem tak to ma ani nepocuvaju. Myslite ze to niekedy prejde?

Dakujem za odpovede

adkat13
16. máj 2015

prvé čo mi napadlo, keď som si prečítala otázku - ako môže niekto na dieťa povedať, že je "ukvíkané"? kvíkajú prasiatka...

lulistek
autor
16. máj 2015

@adkat13 kazdy mame na to svoj nazov, umrncane uplakane to je len synonymum - ziadna spojitost s prasiatkom

barboritta
16. máj 2015

@lulistek neboj sa, to ju prejde.možno by potrebovala kolektív. Nechceš ju dať do škôlky?

sardinka333
16. máj 2015

@lulistek ja mám taku žiačku v škole...tá by mohla robiť plačku na cintoríne...plače za všetko, ale doslova. A tomá 9 rokov...
Podla mna toto všetko tie deti prejde, treba mať s nimi trpezlivosť, vysvetliť im, ale asi sa tým proste nestresovať. Predpokladám, že je uzkostnejšia, labilnejšia...preto ju všetko lahko a hned rozruší. Alebo je možné že toto jej ,,obdobie,, odštatovalo niečo, nejaký zažitok,ktorý spustil zase tie ,,plače,,. Verím, že starkým je to luto že sa od nich odťahuje, sama píšeš, že sa to aj lepšilo takze je pravdepodobné, že je to len nejaké dočasné ,,kvíkanie,, 😀 a som presvedčená že to bude lepšie, ale chce to čas, trpezlivosť, vysvetlovanie.

xevulax
16. máj 2015

Prejde to, mali sme to iste. Teraz mame obdobie vzdorovite, tak je zase veselsie 🙂 inak moja starsia vude mat c auguste 3 a stale sa boji niektorych veci.

lulistek
autor
16. máj 2015

@xevulax
@sardinka333
@barboritta dakujem dievcata za prispevky. Ano je to aj vzdorom, a kedze dcerka je uplakanejsi typ tak vzdoruje hlavne placom. Dnes chcela si nechat na sebe bundu tak zacala kricat a este aj mne do ucha ze normalne ma to ucho zabolelo. Mozno je to vazne len prechodne obdobie. Len uz som z toho unavena. Najma ked potom stary rodicia pozdvihuju pozitiva tych neumrncanych vnucat. A na mojej vidia len to ze je taky "urevanec". Ja to beriem aj tak, ze ja aj moj priatel sme boli ublekane deti, tak preco by nemala by aj nasa dcera taka. Do skolky ju este nechcem dat. Zda sa mi to skoro.

lulistek
autor
16. máj 2015

@xevulax ahoj, no nasa mala sa bala vysavaca, fenu, neskor aj kanvice. mala aj take dva dni ze sa bala ked som umyvala riady, no totalne je vtedy clovek paralyzovany nic nesmie. Ale to uz bolo davno to mala tak okolo roka. Moja sa velmi bala mojho otca, i ked neviem preco, lebo on je taky smiesny stale len sranduje. Normalne si na nho akokeby zasadla a plakala len co ho videla. Velky pokrok nastal vtedy ked otec ostal doma z prace a chodievali sme k nemu a super to pomohlo. Uz celkom kamosia. A tvoja mala sa boji akych veci napriklad este v takomto veku? Moja ma take vlny, ze napr. teraz prerabaju ihrisko detske a tam bola zelena a modra slonikova smyklavka a dali to prec a asi tam daju nieco nove a vravim jej ze super daju nove smyklavky a ona chytila taky chudatko hisak ze ne ne stare. Akokeby si tazko zvykala na nove veci alebo co.

jeennyv
16. máj 2015

@lulistek podla mna je to zbytocne riesit, niektore deti su jednoducho take...bud z toho vyrastu alebo budu aj take v dospelosti..niekto je proste viac citlivy...a 26 miesiacov je stale este pre mna dost male dieta a ma myslim si, ze narok na mama, tata....skor by som bola rada pre tu naviazanost...pomoze vam neskor vo vztahu....a k tym strachom...dieta v tak malom veku este nechape zmeny ako dospeli a vacsie deti vid ihrisko atd...., nie kazdy sa hned rychlo adaptuje....

janinah
17. máj 2015

nerieš...rešpektuj čo dieťa cíti,ak nechce ísť s babkou,tak nech neide.....a už vôbec nech ťa netrápi,že pred ľudmi vyzerá ako nešikovnica,nepretláčaj ju dopredu,ak sama nechce.....moje niekdajšie "mraučadlo" má teraz 21.,študuje aj mimo SK,,doma sa neohreje,do debaty sa pustí aj s mimozemšťanom,o mesiac letí sama do USA 😉

xevulax
17. máj 2015

Mojama panikuzdetskeho vysavaca trn ani vidietnemoze a vseobecne nema rada zvuky ktore nepozna. Ludi sa neboji ale presli sme si tym. Aj jedna z dvojok sa boji mojho otca 🙂 ale ta ma 17 mesiacov. Ja to nejak netiesim, nechavam zo plynut. Avsak musim povedat ze starsia dcerka uz v 2 rokoch vyliezla na lezecku stenu na ihrisku, od 18 mesiacov robila take veci ake niektore 2-2,5 tocne deti nerobia, ona sa zas nevoji nicoho. Ale so zvukmi mala problem od malicka nezasala hudobne hracky. Dvojicky sa napriklad zvukov vobec neboja. Ale maju zas odlisnosti od starsej aj medzi sebou. Naozaj plati ze kazde dietatko je ine a ak sa boji nenutit, casom zo prejde

velkacica
17. máj 2015

"26-mesačné dieťa"... Matka má teda koľko mesiacov?

sabina1975
17. máj 2015

@velkacica co prispevok to perla

ena70
17. máj 2015

@velkacica 24x12 mesiacov 😀 😀

slavkadi
18. máj 2015

@lulistek ahoj, presne toto pozname aj u nas. Maly ma 2,5 roka a pred vyse mesiacom zacal chodit do jaslí, odvtedy je umrnčaný, až zúrivý, zamamičkovaný, nikoho iného nechce, ani tatina. A keď má svoju chvíľku (čo je pomerne často), kričí že nechce ani maminku, že máme ísť všetci preč. Dokonca aj zo sna vykrikuje: nič nechcem, choď preč. Cez deň nechce spávať a málo papá. Mám pocit, že som niekde urobila chybu. Dúfam len, že je to prechodné obdobie, lebo niekedy je to o dušu. Keď sa pustí do plaču, všetko okolo seba zhadzuje, hádže na zem, tak ho väčšinou zoberiem do náruče a snažím sa ho utíšiť, ale to ma bije zo všetkých síl, kváče, snaží sa vymaniť z objatia. Pomáha len, keď ho niečím zahovorím, pustím mu obľúbenú rozprávku, tak poraďte žienky, ako ste to zvládli vy.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli