Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Uplakané, vzdorovité a drzé dieťa

honey1151
11. aug 2014

Ahojte,moj syn má 1,8 roka a je to s ním dost zlozité. Za všetko plače. Ked chce pit,nepovie to,ale zobere flasku a zacne plakat,ked mu napriklad niekam zapadne hracka,zacne plakat,robím nieco napriklad varím,chce moju ruku ale nemozem mu ju hned dat a zas place,bola by som rada keby to radsej povie aspon nejak detsky,ale on nic vsetko takto len riesi placom,co by som uz povedala,ze by nemusel...Ani vlastne nehovori,aj ked ho to ucim,maximalne len ma-ma aj to uz tiez ked je krajna situacia a tiez za nieco place...som z toho dost na nervy lebo ked pocujem ten plac xkrat za den som z toho nervozna...ked mu zoberiem nieco napriklad chyti nejaku vec co nema a zoberem mu ju tak hned sa urazí hodi na zem a place,poprípade nejake veci pobliz neho smari tiez o zem,dudel,hracky hocico ...to iste vonku...idem s nim po vonku minule sa mi rozbehol na cestu a stale na nu chcel ist tak som ho drzala,a zacal plakat,kopat,cely sa trepal,dokonca od kedy dostava po zadku tak aj on bije ludi ...ci uz dojde a buchne ich po nohe alebo ja minule ked som ho drzala tak mna po tvari ....som z toho uz hotova....neviem ci je to nejaka jeho etapa alebo co...moja mama vravi ze je to nervácik proste,ze ja som taka nebola a ze sa mam naco este ,,tesit,, staci ked neni po jeho a konec...Neviem poradili ste si s podobnymi situaciami ?

seat967
11. aug 2014

ahoj tak ja mam toto doma hned 2 krat ☹ tiez si nedam s nimi rady ako na nich. chvilu je super a potom ked neni po nich tak nastava koniec sveta. ale nepolavim nech sa robi co sa robi ja mam len jedny nervy a nedovolim ked teraz su maly co potom ked budu velky ☹

25daniela
11. aug 2014

S usmevom a kludom (bola by som najstastnejsia na svete keby som to vedela dodrzat vzdy):
Nepovolit, ked raz nieco zakazez, casom pochopi a bude aj lepsie...
Ak nieco prikazes, kontrolovat splnenie a nepovolit, kym to nieje hotove...
Trvat na pravidlach, nikdy nemenit...
Ak dieta s tymto vyrasta, po prekonani obdobia vzdoru, co je niekedy okolo troch, niekedy az styroch rokov sa im to pekne zrovna v hlavicke a budu najlepsie deti na svete 😀
Niekedy sa to ale nezmeni... jedine co nam potom ostava, akceptovat dieta take ake je... ale to je strasne tazke a pokila budem moct, budem sa snazit to dieta formovat kym je malicke, lebo ked vyrastie, nebude vediet co je povinnost..

slobodnabaculka
11. aug 2014

@honey1151 Buc ráda, že máš zdravé a živé díte. Neboj se, hlavu hore, vydržíš to ješče s ním 3 roky a budeš mít klid. Uteče to jak voda, nakonec být s malým doma je lepčí jak drótem do oka. On se utrese, teďkáj robí jen to, čo okukal z okolia a z prostredia v kerém zrostl. To že bije ostatných nikemu vadit nebude, nikto se hnevat nebude, když ho capne. Vždyť je to jenom díte a múžeš jim to vysvetlit, že malý naháni muchy kolem. A že plače? A keré díte neplače? To je normálni. Však mu pusci nejakú rospravku, zabav ho s nečím jiným, nenudí se doma? Pusci ho na trávu, rátajte spolu stebélka trávy, ukaž mu oblaky, mesác v splne, vyrobte spolu hračky z dreva, buď trpelivá srdénko a uvidzíš, že se ti to raz vráti a budeš pyšná.

dobromila
11. aug 2014

@honey1151 je to ťažké, keď má človek prvé dieťa a nie je podľa našich predstáv ☹ Ten plač za všetko je náročný na psychiku. Synček potrebuje veľmi citlivý prístup, krik ani bitka nič nevyriešia. Aj keď ja osobne neviem nekričať v krízových situáciách (keď dieťa odmieta dať ruku pri ceste, alebo na ňu naschvál uteká a pod.). To, že ešte nehovorí, je úplne normálne, má ešte kopu času. Aj keď chápem, že iné spôsoby vyjadrovania sú predsa len ťažké na dešifrovanie a reč by to uľahčila - nezostáva nič iné, len byť láskavý a trpezlivý. Ja mám doma 3 živých chlapcov a plač, vresk a vzájomné bitky na dennom poriadku. Veľmi mi pomáha táto kniha, odporúčam, dá sa aplikovať na malé aj väčšie deti a aj na dospelých a nie je ani hrubá a číta sa veľmi dobre - je napísaná tak "po lopate" 😉

lucy125
11. aug 2014

U nás presne to iste,len nebije deti vonku,ale plač za všetko,hovorit-nehovori,musi mat všetko a hned,ked nie je po neho,všetko hádže na zem,aj seba a reve a reve a reve ale tak prišerne že susedia si musia mysliet že ho dereme z kože 100x denne a to má 2r a 2mes. ☹

siska53
11. aug 2014

@honey1151 ma vzdor...treba len vytrvat a neustupit. Ked nerozprava,nema ti to ako povedat..
Aj moji si tym presli.
Syn 1. faza - 20-24.m, teraz druha faza s obdobiami pokoja od 3atristvrte roka (teraz ma 4.r.a4m.).
Dcerka od 24.m.,teraz ma 28m. No tiez este poriadne nerozprava a z toho je nervozna,ako aj syn v tej 1.faze vzdoru.

Mne pomohli knihy:
A dost!
Dieta ako vyzva
Ako hovorit,aby nas pocuvali.
5 dni,ktore zmenia vase dieta.

Z kazdeho nieco..
Pevne nervy,vela lasky a co najmenej capania. Lebo oni to po nas opakuju. Skor len vo velmi vaznych situaciach - na ceste,ak neposluchne.
Trvat na svojom,naucit ho pockat,aj ked je to tazke.
Vysvetliz mu milo,ze to nie. Ale to nie musi byt rozhodne!
Pomoct mu pochopit jeho emocie,pokusit sa vyjadrit,co citi,aj ked to on este povedat nevie.
Ja mam pravidla vypisane a obcas si ich citam pre pripomenutie,lebo v kolobehu clovek aj pozabuda a zbehne do nepsravneho stereotypu.

siska53
11. aug 2014

@honey1151 u nas,ked hadzu hracky ci veci,tak tie predmety idu mimo dosah a dostanu och at loo ede ci na dalsi den najskor.
A ak tobia zle na ihrisku,sup prec odtial. Dat max.jednu sancu. A jasne ,ospravedlnit sa tomu napadnutemu dietatu,pohladkat...a sup prec. Pochopi,ze to nesmie. Nie hned,eate je maly,ale casom. Ja som malemu od asi 28m.stanovila pravidla a z xasu na cas ich zopakujem.
A pred odchodom nejaky cas vopred upozornim,ze odchadzame a je menej odchodov s revom.

k_a_j_k_a
11. aug 2014

@honey1151 ahoj, vitaj v klube. My mame taku druhu dcerku. Uz som to tu aj kdesi pisala, no nepamatam si uz kde. Ona je dost citliva a od malicka tiez za vsetko place. Momentalne ma 4 roky a mame to stale. Nieco jej nejde, zacne hucat, chce nieco, zase huci, nechce nieco, znova, najhorsie je u nas, ked pride k stolu a este ani poriadne nesedi a uz huci. Aaaaa, to je na porazenie jest takto kazde jedlo 😠 Ono sa to casom trochu zlepsilo, ale to pistanie je tam stale. Najhorsie je, ked pride od starych rodicov, to s nou potom nie je rec vobec. Najlepsie je, ked ide do skolky, tam uz vedia ako na nu a my si s MM v praci oddychneme.
Kolko som sa jej ja navravela, ze ked nieco chce, ma rozpravat, ze tym ziska omnoho viacej, ze ked bude rozpravat, tak sa vieme dohodnut na vsetkom, ze ked huci, tak som smutna a nahnevana a vtedy nic nedostane a pod. Zabera to mozno trochu. Jaaaaj. Trvalo mi asi 2,5 roka kym som sa ako tak stotoznila s tym, ze mam take dieta. Ze je proste uplne ina ako starsia. Ale zase, mladsia je v mnohych veciach omnoho sikovnejsia, lahko si pamata pesnicky a basnicky, cudzie slovicka, je dost vnimava a dost detailista. Ono, treba to zase brat tak, ze kazdy sme nejaky 😀

marionmarion
11. aug 2014

Ahoj, ja to mam doma...zo zaciatku som tiez nevedela preco, az som pochopila, ze moje dieta ma problem s porozumenim aj s vyjadrovanim...cize ked sa mne zda ze by uz mohol povedat co chce, on to jednoducho povedat nevie...nie je to o tom, ze nechce a robi napriek, praveze velmi by chcel sa vyjadrit, ale jeho mozocek na to este nie je zrely...on sam je z toho frustrovany ze sa nedokaze vyjadrit a preto sa aj hneva aj place, lebo vnima ze mu to nejde. A to iste s porozumenim...ja mu nieco poviem, ale on to nechape...ja sice mozem mat pocit ze uz by to chapat mal, lenze on to este naozaj nechape. Napriklad mi povie ze chce pozerat ( rozpravky) ale ked sa ho spytam ktoru chce pozerat, to mi uz povedat nevie...proste nerozumie suvislosti vo vete...potom je dieta zakonite nervozne, uplakane, nahnevane...ale ver mi nie je to schvalne, ono trpi minimalne tak ako ty. Treba vela trpezlivosti a casu, treba nanho rozpravat velmi jednoducho jedno dvojslovne vety, vysvetlit aj tisickrat dokolecka. Ak nieco chce a nevie povedat co, treba mu davat alternativy, pytat sa ci chce toto alebo tamto, davat na vyber. Prose od neho neocakavat ze pochopi a povie, skusit sa do jeho situacie vzit...je to asi ako keby teba vyhodili z lietadla v Cine a ty by si sa tam musela dorozumievat po cinsky. Jasne ze by si tiez bola frustrovana, uplakana, nahnevana. Pre to dieta to naozaj nie je sranda. ak sa to nezmeni ani po druhom roku, uz by som to riesila u logopeda ci psychologa, su na to diagnozy...ale tvoje je este malicke, moze to kludne dobehnut. Prajem vela trpezlivosti!

anjelik2509
11. aug 2014

aj naša staršia je ako keby bola v puberte, ale má len 4 roky....Chvíľu je v pohode, potom jej asi uletia včely či čo a je ako vymenená....Piští za všetko, jeduje sa, hneď sa rozreve.....Tiež by som ju niekedy najradšej roztrhla ako žabu, ale vždy si poviem, to chce kľud....Nechám ju vyrevať sa, nech sa upokojí aj sama a ideme ďalej....A keď tie jej výstupy odignorujem, prestane...

honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
misaelka
11. aug 2014

@honey1151 tym ze si ho pritulis ked je zly to spravnie poslinujes - odmenujes ho defacto. skus ignorovat. prip. kym sa sprava zle nenastane nieco pozitivne pre to dieta (nepojde sa na vylet, do zoo apod.) dobre spravanie treba odmenovat.

siska53
11. aug 2014

@honey1151 tak ho daj dole,nech si to pozbiera,inak nedostane jest a bude hladny.

slobodnabaculka
11. aug 2014

@honey1151 Podla teho co píšeš, tak si velmi dobrá mamina. Jenom si treba ustrážit prcka. Možná ani netušíš a už teraz si testuje co si múže dovolit a co né. Deti sú čoraz vyspelejší, evoluce napreduje milovými krokmi. Netreba to brát tak tragicky, veď napr. Pavarotti byl trucovité uplakané díte a pozri jaký svetový operenec z neho virástel. Byl znám na celém svete a pritem žrál nervy svým rodičúm od detství. Možná z tvého malého bude budúci spevák, když má takú výdrž, co ty víš? Nečí dušu v sebe predsa nosí. Když se hádže o zem, je možné, že v nem bude poteciál, bude hrát házanú, alebo bude hráč rugby, dobrý v hodu s gulu na 1000 m., co ty víš? Budeš mít z neho radosci ješče to ti ríkam. Když máš perní časy dnes, budeš žat neskorej a mít s ním radosci potom.
Když trucuje, nech ho, nech se mu líbi, nech narobí binec, ale pekne nech si ho aj sprace, fakt ho neobjímej, ale veď ho k temu, aby si posbíral, nech se učí porádku. Ja ríkam, toto bude nesmírne nadané díte, když se už teďkáj takto aktvizuje. Když plače, namaž si tvár šminkáma, urob ze sebe klaunku a uvidzíš, že se bude šklebit, malý si kce hrát, poščekli ho pod pazucháma, nech se smeje jak malá veverice.
Jen pevné nervy moja, když se to už nebude dát vidržet, kúp si sadu štuplú do uší, teďkáj majú fajné, také žluté-makke v jedném nemenovaném hypermarkete, Títo štuple netlačia na slimáka ani na bubínek, to je dúležité. Všetko sedne akurátne ani nákovka nezlobí. Ja si také dávam, když moje ratolesci na posceli večer falešne spívají oddane hymnu pod obrazem nášho rozvetveného rodokmene...

k_a_j_k_a
11. aug 2014

@honey1151 tak ho posad k stalu az ked budes mat prenho nalozene 🙂 inak, u nas plati, ked sa je, tak sa je, t.j. ziadna telka (tu maju k jedlu tak raz za mesiac max. a za odmenu) a to, co maju nalozene, tak sa zje. Nakladam pravdaze male porcie, kt. viem, ze zjedia. Kedysi, ked vymyslali, tak sme mali aj take, ze 15min. a dost a ked ma nastvali a bolo zle, tak to dostali na dalsie jedlo a medzitym len vodicku. Dokonca sim raz starsej spravila aj to, ze nechcela ranajkovat, tak ok, isli sme von a vonku sa na ihrisku deti krmili nejakymi susienkami, tak som jej to zakazala a ona sa chuda pozerala na ostatne deti ako jedia. Odvtedy uz jedla ok 🙂
Obcas teda s jedlom bola u nas zabava. Teraz sa staci skaredo pozriet. U nas stakym ako napr. to nechem, to je zelene, zelenina a pod. deti nikdy neuspeli.

marionmarion
11. aug 2014

@honey1151 ak chape, to je dobre...no to neznamena automaticky ze sa dokaze aj vyjadrit a povedat...to naozaj nie je o tom ze sa dieta rozhodne nerozpravat...proste musi dozriet na to, ab to slo...ono sa to casom zmeni urcite a jedine co terazpomaha je trezlivost z tvojej strany, lebo cim viac budes nahnevana a podrazdena ty,m tym horise to bude o dietata. Hovorim to z vlastnej skusenosti...u nas velmi pomaha takzvane uznanie pocitov...aj ked vidim ze sa jeduje, hadze sa o zem, place, tak sa nanho snazim nekricat iba mu uznat ze chapem, ze sa hneva, ze je sklamane a podobne, nehodnotit ci je to spravne, ci ma dovod...proste iba tam byt pri nom...a pockat kym sa trochu upokoji, objat, pomojkat...ak dieta bude mat pocit ze mu rozumies a nehnevas sa nanho ked robi sceny, potom tieto zachvaty postupne odzneju...mali sme obdobie, ked syn vrestal aj hodinu v kuse, ja som bola samozrejme nahnevana, okrikovala som ho nech prestane, cim sa to iba zhorsilo...odked sme zacali uznavat pocity, jeho zachvaty sa skratili na minutu dve...dieta proste potrebuje v tebe mat oporu aj v tejto chvili a aj ked je to tazke, skus sa nad to povzniest a tu pomocnu ruku mu podaj...velmi som tomu neverila, ale teraz som rada ze som to zacala tak robit, lebo to naozaj pomohlo...

saurian
11. aug 2014

@honey1151
ahoj, neda mi, ale spravanie ktore popisujes, moze byt za nim obdobie vzdoru, pripadne s kombinaciou narocnejsej povahy, ale aj nejaka vyvinova porucha - ci uz komunikacie, oneskoreneho vyvinu reci, porozumenia....
v tom veku uz by mal rozpravat, aspon nieco, mal by pouzivat ine "komunikacne kanaly" ako plac. nepises ci ti dieta rozumie, ci ukazuje prstom (alebo pouziva tvoju ruku aby ti vyjadril co chce...), ci ta pocuvne inokedy a pod.. treba sa nad tym zamysliet, co je za jeho spravanim, a podla toho aj pristupovat k nemu.

siska53
11. aug 2014

@k_a_j_k_a my mame podpisanu dohodu,ze sa pri stole nehravame s hrackami.
Jedine ranajky tato povolil v obyvke pri rozpravke,lebo on zvykol tam ranajkovat,kym sme my spali a maly vstava s nim,tak preto...ale ked sa nastvem,tak to zakazem,zatial to tolerujem..

honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
k_a_j_k_a
11. aug 2014

@siska53 my mame spojenu obyvacku s kuchynou a stol sme dali tak, ze deti su chrbtom k telke 😀

k_a_j_k_a
11. aug 2014

@honey1151 verim, ze je to na nervy, ja som tiez detom schovavala hracky, ci uz ich hodili o zem alebo si ich nechceli upratat. Obcas som ich mala schovane aj mesiac, ked som na ne zabudla 😀

misaelka
11. aug 2014

@honey1151 a skusit ho dat do izby aby sa upokojil sam?

saurian
11. aug 2014

@honey1151 no to fakt vyzera ze nepojde o vaznejsiu vyvinovu poruchu. niektore deti su proste nerocnejsie. ide tiez o to, preco ma take spravanie (huci, buchne sa o zem...) proste funkcia tohto spravania - podla popisu zrejme to robi aby dostal co chce. deti si vytvaraju tzv. "vzorce spravania" - napr. nedostanem nieco-buchcem sa o zem a hucim-dostanem to. tymto si zafixuje ze taketo spravanie funguje a tak ho pouziva. niektore deti viac, niektore menej. mozes ist na to "tvrdo" ze proste tymto spravanim nic nedosiahne - jednoducho mu nevyhoviet, ignorovat ho, robit si dalej to svoje, ale tu pozor - deti velmi dobre vycitia ci to myslis vazne, ci si mu naozaj neni ochotna vyhoviet. tiez musis byt pri tom pokojna, nie nervozna - co nie je jednoduche. tym ze uz ma nejaku "historiu" (ze mu to velakrat fungovalo), aplikacia tejto metody nie je lahka - velmi psychicky narocna pre mamicku (viem o com hovorim - moj vydrzal aj 7-8 hodin s prestavkami na nadychnutie 😀 ), ale funguje. tiez nemozes zabudat na to, aby si s nim travila vela zmysluplneho casu, casu, pri ktorom sa s tebou bavi, zisti ze je s tebou sranda, zabava. nezabudat na pochvalu, odmenu (sociialnu - pohladenie, tlieskanie - proste cirkus, ci nieco ine co ma rad) ak sa sprava pekne. asi tolko v skratke mozem poradit.
co sa tyka tej reci - tu su vyvojove normy velmi siroke, co niektore deti vedia v roku, ine aj pred druhym, ak nepocitujes nejake kvalitativne neodstatky v hre, porozumeni a pod, tak sa to neriesi, caka sa zvycajne do toho tretieho roku ako sa rec rozbehne. drzim palce 😉

25daniela
11. aug 2014

@honey1151 no, to je zaklad, nepovolit, staci raz povolit a uz sa vezies a kedze uz vie ze ked bude plakat a zle sa spravat, dostane tvoju pozornost... Vsimat si iba ak sa pekne hra a pekne papa, chvalit iba vtedy, ignorovat plac, lebo bude plakat az kym sa mu nezacnu v skole vysmievat...
a hlavne ukazat ze s tebou nic nerobi, ked place. Ale prehodit si to v hlave naozaj tak, plac ignoracia, aj on si to musi spojit... a s usmevom. Viem ake je to tazke, aj mna deti stale "testuju" ale manzel ich prekukol a vidi ked si zo mna robia vrtulu a je na mne, aby som to nedovolila.
A este, deti niesu nasi nepriatelia, ale nase zlaticka, nase vsetko, nas cely zivot, preto sa snazime spravat razne, ale s LASKOU...

honey1151
autor
Odpoveď bola odstránená
Zobraz

Tu začni písať odpoveď...

Odošli