Čakáte niekto 4. dieťa? Alebo aj viac?
ahojte baby najde sa tu niekto kto caka stvrte alebo ....... babo?
tak sa pekne podarilo 🙂 a kolko mas rokov,ak teda tajne neni?
preto sa pytam,lebo nasi chlapci su teda ini "energetici" 🙂 vystavia aj nevystavitelneho cloveka...ale niekedy je prilis asi nekalkulovat,ze? nechat veci,ako idu....
@denisakunzova jeeej gratulujem troch chlapcov a dievcatko,dufam ze aj mne sa podari uz mat dievcatko...
@denisakunzova moc gratulujem k ružovučkej bábike, veru môžeš sa pri dievčatku riadne vyšantiť s nákupmi, až neskutočné, aké veci sa na ne dajú kúpiť, ešte teda taká maličkosť, banku na chrbáte nosiť 😀 tak prajem veľa šťastíčka ja mám tak ako @stojdulka Lucka 3 dievčatá a stále manžela prehováram na ďalšie, že by to na tých 50% mohol byť aj ten chlapec 😀 ale zatiaľ som ho ešte úplne nezlomila a teda mne by vôbec nevadila ďalšia kvetinka, ružová je moja najobľúbenejšia farba, aj spálňu mám ružovú 🙂 , no možno preto mám samé dievky 😀
@ewellina ja mám zatiaľ len 3 deti a periem minimálne 2 práčky denne a keď nejaký deň vynechám, tak ide práčka celý deň a to nespomínam keď vyzliekam postele, to v pohode 8 práčiek denne ide, ja teda najmenšiu látkujem, tak mne pribúda z toho každé dva dni jedna práčka 🙂 a minulý rok sme kúpili sušičku, tak mi to teraz neskutočne šetrí čas, nemusím vešať a oveľa menej žehlím, síce to ide riadne do spotreby, ale zas to pomáha, keď je pekne suším vonku ale keď je chladno, či vlhko, alebo prší, tak šup do sušičky a je po probléme 😉
@cakova a kolko chlapcov uz mate???
Som rada ze je nas viac co maju 4 deticky,ja cakam teraz v decembri stvrte babätko a bude to chlapcek .Doma mam dvoch chlapcou a jedno dievcatko.
@mamama11 Dakujem pekne za gratulacie 🙂 juj ani si nevies predstavit ako si uzijem to nakupovanie, obliekanie a vecicky s tym spojene 🙂 prajem vela stastia aby si mamzela zlomila a a ked tak nech sa postasti ten chlapcek 🙂
@denisakunzova ďakujem pekne aj ja, tiež dúfam, že sa mi to podarí a teda hlavne kvôli nemu by som sa potešila chlapcovi 🙂
Ahojte, zienky, uz davnejsie som sledovala tuto temu, aj som parkrat prispela, je tu tych tem viac, ktore som mala medyi oblubenymi, no posledny rok som sem na MK moc nechodila...
drieme vo mne tuzba mat velku rodinu, este pred svadbou sme hovorili, ze kolko Pan Boh da, tolko berieme... tri roky po svadbe sme mali stale tento postoj, s narodenim druhej princeznej (prveho mame suhaja), som sa vsak nejako zasekla a vnutorne sa branim.... i ked prvy rok zivota malej bol uplne "pohodovy" pre mna, ako od roka chodi, mam vsetko dvojmo... stereo... ale len jedny nervy.... som unavena z hasterenia, bitiek, napominania... mam asi vysoku latku na deti a ocakavam poslusnost na prve slovo (samozrejme v mudrosti zadane rodicovske prikazy), ludia hovoria, aki su vychovani ako posluchaju, no doma na cvicisku si aj poplacem.... ale o inom som chcela.... mam asi i vysoke naroky na seba, stav domacnosti, vychovu deti.... no mam pocit, ze to nezvladam pri dvoch, tak co stale hovorim o 4plus... a naviac je mojou tuzbou robit este i profi mamu...
nakukam sem po povzbudenia, je to pre mna povzbudzujuce vidiet, ze su tu zeny, rodiny co maju viac deti... najmä ste mi inspiraciou tie, co mate deti po sebe... medzi mojimi je 16m rozdiel... vzdy ma napadne, ako to zvladate... casto pocujem, ze od troch to uz ide lahsie... si so smiechom vzdy hovorim, ze musime teda vyskusat 😀
casto hovorim, ze keby sa ma niekto spytal, ci som pripravena mat druhe dieta, poviem nie, ked som zbadala 2 ciarky, neskakala som nadsenim, maly mal vtedy 8m... mnohi ma strasili, este i v porodnici mihovorili, ze mi nezavidia... ale verim, ze &Boh uschopnuje, on dal, on uschopni...a fakt som rok zivota druhej prezila v pokoji....
ked sa povznesiem nad vsetky bezne domace rodinne povinnosti apozriem na nich, som naplnena takym krasnym pocitom, sa z nich neskutocne tesim... a srdce s ozve, ze je mozno cas na dalsie...
mat deti je pozehnanie
budem vdacna za vase postrehy, povzbudenia, pozdielania sa....
neda sa mi uz opravit prispevok.... snad to bude spravne pochopene... nie je mojim cielom sa nejakopysit vychovanymi detmi, chcela som povedat, ze prave zlyhavam vo vxchove a placem poslednu dobu vela vela, najmä ked je manzel prec cele dni, som unavena a nerozna.... posledne dva dni som trochu zmenila postoj k niektorym krizovym situaciam a dost to pomohlo, ale stale ma unavujue riesit to iste den co den... snad bude moj prispevok dobre pochopeny
@denisakunzova Ja troch a teraz cakam stvrte,ale som len na zaciatku....
@myzma Pises ze si unavnena s napominania a riesenia hadok,ze si poplaces a ze mas asi velke naroky na domacnost....Ano poznam aj ja take situacie,ale mne zase vela ludi hovori od deti vela vyzadujem,su to len deti....Nas denny rezim je,rano vstat,poskladat postele,lebo byvame v dvojizbovom byte,naranajkovat sa a povysavat,upratat riady po ranajkach,niekedy aj s vecere,zacat prat,varit,utierat prach...poobede,ked najstarsi pride so skoly,urobi si ulohy,namensi si pospi somnou,lebo mi nebyva dobre a ked vstaneme najeme sa a ideme von...no teraz je chladnejsie,uz sme aj doma...aj ja mam starsne zive deti a kazdy den je tu nejedna sarvatka a dokazu sa pobit aj riadne hadat,strkat a tak....Vela krat pokial to nepresahuje hranice ich neham nech si to vyriesia a ked uz hej,kazdy ide na svoju postel a musia iba pozerat a nehraju sa....Potom ked sa ukludnia,tak sa samy zacnu hrat spolu....a nejlepsie je ked si mozu vystrihovat a lepit,no najmensi im vsetko berie,tak sa hnevaju...
@myzma chápem Ťa, manžel je celý týždeň v práci mimo...nie je to vždy ľahké, deti poslúchajú aj nie, treba sa starať
o domácnosť, chodiť do práce aj k lekárom, študovať aj učiť sa s deťmi............vľakrát som mala pocit, že som zlyhala.
No chcem povedať, že teraz keď mám 40+ a malé dieťa, tak akosi nevychovávam a veľa vecí neriešim, často si pomyslím, že škoda, že som na niektoré veci pred 10-12 rokmi nereagovala inak(kľudnejšie, s rozumom).
Neviem či to zvládam, no viem, že som spokojná a šťastná a verím, že aj moje deti 🙂
@myzma ahoj, trošku ťa uteším nie si jediná, čo si unavený s výchovy detí, domácich povinností a že si aj občas poplačeš, že je toho veľa? To asi väčšina z nás, ja som nikdy neplánovala viac detí ako dve, až keď sme sa nasťahovali do domu a zrazu tu bolo tak kopec miesta, tak som začala túžiť ešte po jednom, máme, je to malý 21mesačný maznáčik, staršie dve už majú 12 a 9, takže sa moc s ňou nehrajú, tak teraz presviedčam manžela ešte na jedno, mm odkedy sme spolu jazdil kamiónom, niekedy prišiel raz za týždeň, niekedy ani to nie, víkendy takmer nepoznám, lebo keď sa aj vrátil, takmer vždy bola robota na kamióne, ktorú musel urobiť, v podstate som si deti vypiplala sama, až pred rokom konečne prestal jazdiť a už si len riadi firmu, vyťažuje kamióny, robí opravy atď, hoci je niekedy preč od skorého rána do noci, ale aspoň príde a ja robím tiež aj popri MD účtovníctvo, takže sme spolu aj v robote, malá tam chodí so mnou, má tam zriadený svoj kútik a ja si pri nej robím, ale tiež to nie je úplná pohoda, lebo nie vždy ma nechá, ako typické dieťa chodí kolo stola, berie mi papiere, doklady, perá, zošívačku, no všetko čo dočiahne a stále niečo potrebuje, ale keď zaspí, tak makám ako šróbik 😅 tiež nemôžem povedať, že by som mala domácnosť v trakoch, stále sa snažím mať vyupratované, navarené, popraté, požehlené, náš deň vyzerá asi takto: ráno vstanem, staršie idú do školy, tie väčšinou už teraz vystrojí aj zavezie mm, my s malou sa dáme do poriadku, raňajky, káva a ona sa hrá, prípadne díva na rozprávku, ja rýchlo poupratujem postele, riady, všetko, čo nájdem rozhádzané, dám prať, povysávam, navarím, naobedujeme sa, zabalím manželovi, zbalím malej veci, valíme do roboty, tam si ju dám spať, porobím koľko sa dá, buď ideme domov, keď sa vyspí, alebo ťaháme spolu aj do 19.00, potom prídem domov, zas upratať všetko, čo sme mali so sebou, večera, umyť, o 20.30 malá už spinká, ja ešte porobím s prádlom, riady a keď nestíham porobiť v robote, tak ešte aj to a cca o 22.00 sadám konečne k TV, alebo ku koníku 🙂 jasné, že aj von chodíme, ale nie vždy mi to výjde každý deň v lete to bolo v pohode, bolo dlho teplo, teraz je to nepravidelné, občas ju zoberiem doobeda, keď mám navarené na dva dni, alebo keď skôr skončím v robote, snažím sa variť na dva dni, aby som mohla s ňou aj von chodiť, alebo ideme skôr do práce a skôr sa potom vrátime 🙂 takže tiež mám kolotoč poriadny a čo sa týka výchovy bývala som oveľa prísnejšia, ako teraz, už mám toho asi ozaj dosť, tak som troška povolila, ale hneď sa mi to odzrkadľuje na starších dvoch, stále riešime bordel v ich izbách, lebo tie ja už upratujem len minimálne, tak veľké upratovania, inak ich nechávam samé, však okrem ich dvoch izieb tu mám ďalšie 4, samozrejme plus kuchyňa, kúpeľňa, aj záhradu mám, čo to zo zeleniny pestujem, tak sa musia aj ony troška činiť 🙂 takže možno aj ty keby si poľavila troška s tou prísnou výchovou a aj trošičku čo sa týka domácnosti, možno by si sa skôr odhodlala na ďalšie bábo, ja si tiež uvedomujem, že toho už budem mať ozaj dosť, ak samozrejme mm povolí na to 4., ale hovorím si, čo iné , tak dokonalé tu po mne ostane? tá uprataná domácnosť? tú si nikto nevšimne, ale tie krásne deti áno! S deťmi je ťažká práca, ale zároveň je to tá najkrajšia práca na svete ale zas nikto ťa nemôže nútiť do toho, aby si mala viac detí, ty sama to musíš chcieť a cítiť sa na to 😉 Moc držím palce, nech sa správne rozhodneš 🙂
@cakova
@jamlia
@mamama11 dakujem velmi pekne za reakcie, povzbudia, ked citam, ze mnoho veci preziva viac ludi, ze nie som sama... nam sa zmenil posledny mesiac sposob fungovania, prestahovali sme sa po 11mesiacoch od svokrovcov do vlastnehodomu, ktory treba este dorobit, mame hotovu len polku domceka... cize urcite i to sa podpisuje na mojom momentalnom prezivani, ze zrazu mam tej prace viac ako doteraz, u svokrovcov som takmer nic nerobila, nie ze by som nechcela,a le svokra bola vzdy "rychlejsia" 😀
deti asi tiez vnimaju trochu tu zmenu.... no ked sa im venujem, su to perfektne dni,a le ked potrebujem urobit nejake domace prace, zakladne mam na mysli, varit, umyt, usporiadat, tak robim kazdych 5 min rozdhodcu... som unavena z ych dennodenych rovankych konfliktov... ale to su veci, ktore asi su vsade v kazdej rodine, medzi vsetkymi detmi.... a musim sa k tomu len dobre postavit....
dnes sme mali tiez super den, pomahali mi varit, luskali sme fazulu, cistili zeleninu, rychlo som postavila na polievku, kujli rozpravku, spolus sme si kreslili, vystrihovali,s pali 2 hodky, kedy som pisala prvy prispevok, postihala som vsetko, co bolo treba 🙂 mam poprate, umyte, kuchyna cista a deti spali, ked treba...
ako som spomenula, psoledne dni sa snazim trocu zmenit postoj v niektorych veciach, uzivat si ten cas s detmi a popri tom urobit co treba... posledne tyzdne a mesiace boli viac menej o tom, kedy pride muz z prace a to ma dost deptalo, ked prescasoval, hodinu, dve, na druhy den opät... jaj...
ak mi okolnosti dovolia, rada sem ku vam nakuknem 🙂
dakujem este raz
@myzma určite tvoja únava a pocity sú spojené aj so zmenou bývania, väčším množstvom práce na dome, ja som to tiež videla, keď sme sa z bytu nasťahovali do domu, že na byte som nemala čo robiť oproti domu, tu máš stále čo robiť, na byte som upratala tie 3 izby a hotovo, mohli sme sa hrať, ale tu je stále čo robiť a jasné, že aj podstatne viac izieb, my tiež nemáme ešte komplet dorobené, prerábame za chodu, tak nejak každé dva roky nám výjde taká väčšia prerábka, ešte nám ostáva kuchyňa s jedálňou a chodba a niekedy potom ešte jedna kúpeľňa a potom zas zvonka, takže stále čosi, dokonca keď som bola s poslednou tehotná, tak sme fajn veľa naraz prerábali, mala som necelé dva mesiace do pôrodu, bola to fuška, ale zvládli sme, tak sa neboj zabehneš sa, zvykneš si na viac povinností, nájdeš si systém, niektoré veci vypustíš, pri niektorých poľavíš a bude to v pohode, budeš pomýšľať nad dalším prírastkom 😉
ej veru,tak aj ja sa pridam,aj my sme sa takmer pred dvoma rokmi prestahovali z bytu do domceka 🙂 vonku -18 prvy sneh,my bez riadneho kurenia,o kuchyni som snivala este riadneho polroka, umyvala riady vo vani,tehotna prve mesiace, tfuj zle mi byvalo ako konovi,ako aj pri dvoch starsich, vsetko za pochodu, detska izba-najviacsia asi v dome plna vriec oblecenia.....chlapci spali par tyzdnov na matracoch na zemi,kym sa im kupili uz riadne nove postele...my sme mali 🙂 este teraz stale nieco riesime,ale vdakaBohu,zvnutra uz celkom ok,som fakt moc rada,ze nemame dom velky,len bungalov,ale aj tu sa je co obracat,ako pise mamama11 oproti tym 3izbam na byte, ale samozrejme je to nesporne velka vyhoda byvat v dome...aj ked som si na zaciatku aj poplakala a teraz obcas frflem,ked sa robi vonku,vsetko rozkopane,zaprsi,a moji chlapi vsetci su ako dive svinky....no hold, nie sme milionari,ci miliardari? aby sme si dali na kluc vsjo spravit, resp.ono sa to da,vsakze, vsak potom clovek """"len"""" splaca....len sme nechceli,zeby este aj nase deti nemuseli...tak mm na kolene za pochodu skoro vsetko sam si robi....tak presne presne tak,uz s bruchom a stale sme nieco riesili ....
MYZMA, tak poznam to velmi dobre aj ja....mame chlapcov, a oni su fakt chlapci...biju sa a hasteria a ja mam dni,ked po nich len kricim,az minule mm mi povedal,ze naco ich mame,ked po nich len kricim....je to tak trochu aj o konstelacii hviezd 🙂 o tom,kedy ma dojst tetka cervena a vsetko mozne nemozne okolo. ano ,ten zivot mamy je da sa povedat take jedno velke kolo....chlapi maju tiez kolo,ale oni z toho kola chodia prec castejsie. oni aj ked sa deti narodia si drzia tu svoju liniu alebo ako to napisat, im ostane futbal, lezenie po skalach,alebo pivo...ale nam sa to rapidne meni....ale zas- chlap nikdy v zivote nepociti-drzat v rukach prave spraveny tehotensky test, kopance v brusku a pôrod, ktory aj ked moze byt riadne narocny,je to nadherny zazitok v zivote zeny, zazitok zo zrodenia zivota,ktory prislucha len jej...niekedy ked mam tazke dni si hovorim,ze ti chlapi to maju v zivote lahsie,ze preco som sa ako chlap nenarodila a podobne halusky mi letia hlavou,ale potom ma to rychlo prejde.....
a presne ako pise mamama11, tu cistu vyupratovanu kuchynu si len malokto vsimne-ale deti, tie tu po nas ostanu....aj ked ,ano , aj ja mam rada,velmi rada mam cistu upratanu kuchynu, upratanu kupelnu,aj izby, pripadne aspon pocit,ze je povysavane a umyte,ze je cisto,aj ked nie poriadok perfekcionistky...moj mm ma stale presviedca ze radsej nech idem von,nech si idem zabehat a nech sa na to vykaslem,na cely poriadok. a ma pravdu,len malokedy to dokazem. mam to nejako v sebe,asi z domu,som proste tak nastavena,az sa niekedy hadam sama so sebou...
a presne tak,ked sa veci trosku utrasu a potrasu a vytrasu,a najdes si svoj system, tak potom ti mozno napadne,ze "este nie sme kompletni ako rodina" 🙂
@myzma Ahoj. Je to veľmi sympatické, ako si sa tu pozdieľala. Nejdem teraz veľa písať, lebo dievčatá tu už dosť popísali, len chcem povedať, že tá "prísna" výchova sa Ti vyplatí a v dobrom sa Ti vráti, ak samozrejme, strunu nenapínaš príliš. To už musíš vedieť Ty sama. 😉 Mať veľa detí je krásne, ale tiež som si pri tom neraz poplakala. Najkrašie a najvzácnejšie veci v živote stoja najviac, často aj slzy.
@myzma ahoj, tak tvoj prispevok ma uplne odrovnal, lebo akoby som o sebe citala 😵 tiez tu obcas nakuknem, precitat si od inych mamin ako dokazu zvladat viac deti, velmi ich obdivujem, ja som kedysi tuzila mat 4, rodina je pre mna nieco vynimocne ale po tom co sa narodila druha dcerka som zistila ze to nezvladam, ani tie 2 😔 syn je velmi zivy ale ako babetko nebol velmi narocny, lahko sme si nasli rezim, ked mal 2 a pol narodila sa dcerka a s nou som si dlho dlho nevedela rady, prvy pol rok som myslela ze umriem od fyzickeho a psychickeho vycerpania, nase manzelstvo to velmi zasiahlo, o domacnosti ani nevravim, vsetko islo bokom lebo kristinka stale plakala, nevedela spat ani cez den ani v noci, ale postupne ako rastla sa to zlepsovalo a konecne maju drobci ako taky spolocny rezim, ja stiham navarit, upratat, pohrat sa a snad aj vztah s muzom sa zase zahoji ... uplne ta chapem ako sa citis, ja som si tiez vela poplakala, tiez by som chcela poslusne deti, vychovat ich tak, aby sa z nich stali dobry ludia, aby mali uctu k inym, k prirode, aby sa starali jeden o druheho ... ale velakrat zlyham ja sama, casto stracam nervy a kricim, aj po riti obcas schytaju, no viac veci naraz robit nedokazem a niekto musi aj obriadit domacnost, a ked sa pri tom zacnu natahovat a robit si zle a ja 28-krat odbieham od roboty aby som robila policajta tak uz vybuchnem a potom ma to mrzi, lebo som zase zlyhala... tiez byvame v dome ale beriem to ako vyhodu, lebo ked sa hraju vonku tak si stihnem spravit kopu roboty a nepletu sa mi pod nohami... manzel im spravil pieskovisko a domcek so smykalkou kde sa vedia zabavit, mame kopu zvieratiek tak si stale nieco najdu sami a nemusim im robit program, hracky ich velmi nezaujimaju 😕 v poslednej dobe zase zacinam uvazovat nad dalsim dietatom, ale realne si to vobec neviem predstavit, takisto som vela krat rozmyslala nad detmi v detskych domovoch, kolko ich tam je a niekde vo vnutri mam pocit ze by som im vedela spravit domov, ale asi na to este nie je spravny cas, asi sa este sama musim ucit, hlavne ako byt trpezilvejsia 🙂 byt mamou je tazka uloha, ale ucime sa cely zivot, robime chyby... no nase deti nas miluju aj tak, tak im lasku opatujme a ucme sa spolu ako byt lepsimi, stoji to za to 😵
@mam4 ahoj, dakujem za reakciu 🙂 ako som uz spomenula inej mamine, niekedy je to takym povzbudenim i to, ze clovek zrazu vie, ze i ine prechadzaju podobynmi sitauciami a ze nie sme same... ale samozrejme, nechcem aby ma to nejako negativne uspokojilo....
niektore veci si ovela trefnejsie pomenovala ako ja, som sa nasla v tvojich riadkoch 🙂
hlavny dovod, preco sem chodim je ten, ze nemam vo svojom okoli fungujuce mnohopocetne rodiny, poznam len jednu odtialto, ktora ma 5 deti (relativne vsetko male), ktora je mojim momentalne najvacsim vzorom, menovat nebudem 😀 😀 😀 ale ked bude citat tieto riadky urcite sa spozna 😉 a zial, potom poznam viacpocetne rodiny, kde to nefunguje, rozpadlo sa manzelstvo a pod...
rada by som vedela, ako tieto rodiny funguju, ako sa to da vsetko v pokoji a kludne postihat co treba a i na zabavu, rozvoj a hry zostane cas... vidim uzpri dvoch, ze druhej sa nevenujem tolko , co mojmu prvorodenemu, snazims a im obom venovat casto naraz v ramci ich vnimania, no niekedy je to fuska, ale cims us starsie, tym to bude v tomto urcite lepsie, hovorim preto casto, ze cim mensi vekovy rozdiel, tym sa mozu spolu viac vyhrat a spolu robit veci.... ale to hovorim za seba a ako vnimam ten maly vekovy rozdiel medzi mojimi.....
preto am i napadlo, ze ked uz by som si mala planovat, mozno by som zase dve po sebe,a by boli opät partaci... ale viete ako to, clovek mieni a Pan Boh meni.... to, co si my myslime a my naplanujeme nemusi byt vobec pre nas dobre...
neviem ako vy, ale stretavame sa dost s nazorom, ez dve stacia, ako nam to dobre vyslo, ze aj chlapca aj dievca mame (akoby sme uz teda mali skoncit 😀 😀 😀 ), aj u nas v rodine odzneli vela take narazky, a boli to... ked som nasim oznamovala, ze cakame druhe babo, odchadzala som s placom, oni nam chcu dobre, ale niektore poznamky zabolia.... jaj...
soms a rozpisala opät... muza opät doma nemam, deti spia.... ale ja budem koncit, nemame totiz umyvacku riadku, takze mi zostala tato cestna funkcia a idem sa do toho pustit....
@ewellina a kludne sa rozpis, ked budes mat cas a chut a bude sa ti zdat, ze zostalo neico nevypovedane... pozeram, ze prave ty patris k maminkam, ktore maju deti relativne blizko po sebe, velmi by som ocenila tvoje prispevok
a samozrejme i vam ostatnym velmi pekne dakujem a ospavedlnujem sa, ze neodpisujem kazdej jednej zvlast osobitne,a le len poslednym dvom...
pekny vecer, este sem mozno nakuknem, ked dokoncim robotku 😉
@myzma Ja sa snažím svoje pôsobenie na MK mierniť, lebo som schopná tu presedieť hodiny a potom by som nič nespravila doma. 🙂 Na tie boľavé poznámky od rodiny sa treba vopred pripraviť. Už "čakám", čo budú hovoriť ľudia v dedine... Avšak ja s manželom budeme tie deti vychovávať a živiť. Sama v sebe mám ujasnené, prečo chcem viac detí a ostatných do toho nič. Keď dnes je taká čudná doba. Ľudia majú pomýlené predstavy a zlo nazývajú dobrom a naopak. 😖
jasne, nebudem ta pokusat.... ja som urobila s MK razny rez pred vyse rokom a daco a popravde, vela sa tu za dva roky zmenilo a nelaka ma to sem chodit. len ako som spomenula, tych mhohodetnych rodin poznam tak malo, ze ked som sa sem prihlasila uz len kvoli bazaru, tuto temu som si vyhladala kvoli povzbudeniam od vas....
dakujem za postrehy a prajem vsetko dobre,
j
@myzma Citim presne to, co vy 🙂 S mm sme mladi a cakame druhe dieta. Ked sme to oznamovali rodine, hodne som si poplakala a dlho to trvalo, kym som sa s ich nazorom vyrovnala. Ale uz je to za mnou, aj ked to este stale niekedy boli. My s mm chceme velku rodinu a chceme si deticky aj casom osvojit, takze nas bude naozaj vela 😅 Ale my sme sa tak rozhodli, vieme, aka je nasa situacia a my sa budeme o ne starat.
A to uz terz pri druhom na nas tlacia, aby sme uz skoncili 😒
@ewellina prispevok vyssie
@mamkabeika akoby som o sebe citala.... s tvojim prispevkom mozem len suhlasit, resp. sa zhodnut. a spon takto anonymne ta povzbudit ... a priat tebe a tvojej rodine len dobre
@myzma Aj tvoj prispevok ma velmi povzbudil, a vzala som si jedno ponaucenie: nemam mat na seba prilis velke naroky (lebo v tomto som rovnaka ako ty 🙂 A nebudem si vsetko dopredu tak idealne predstavovat ako som to robila doteraz, lebo zjavne moja predstava dvoch a viacerych pokojne sa hrajucich deti sa vyrazne lisi od skutocnej reality 🙂
Dakujem za povzbudenie a prajem tvojej rodinke Bozie pozehnanie, rodinny pokoj a vela radosti z deticiek 🙂
@lulka78 tak to uz teraz uzivam to nakupovanie 🙂 no moji chalani su az velmi energicky jak jeden,druhy a aj treti 🙂no ked mam povedat pravdu nie nechceli ale tak sa to nejako podarilo 🙂