• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Neviem si zvyknúť na priateľove deti

31. januára 2016 
nastastie mame velky dom a moze byt v izbe zavreta aj cely den,no tiez to ma este rok cas :confounded:
25. sep 2008 o 11:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Titkovamiriam: aj u nas to hrozi....ze deti ked pojdu na VS, pridu k nam...no ak sa nezmenia vychovne metody, neviem si to celkom predstavit. :frowning2:
25. sep 2008 o 11:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pardon.....nevsimla som si,ze sa mi to predsa poslalo :slight_smile:
25. sep 2008 o 11:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, prečítala som si túto diskusiu a som rada, že nie som sama s podobným problémom. Manžel má z prvého manželstva dve deti, syna a dcéru (9 a 12rokov), chodievajú k nám momentálne zriedka, pretože manžel pracuje v zahraničí a domov chodí len raz za 6-8 týždňov. Vždy, keď k nám majú prísť, bojujem s podobnými pocitmi, ako tu už boli opísané - prajem si, aby do toho niečo prišlo, potom čakám, kedy už odídu domov a pod. Na jednej strane sa tieto pocity snažím v sebe potláčať, hanbím sa za ne sama pred sebou, no na druhej strane sa im neubránim. Deti mám rada, beriem ich ako naše, aj oni ma majú myslím radi, všetko je v pohode, kým spolu skypujeme, voláme si a pod, ale akonáhle sú u nás, som z toho na nervy. Máme malý byt, pre nás dvoch s mužom je akurát, ale akonáhle do toho vpadnú deti, okamžite je všetko hore nohami, neporiadok, krik, žiadne súkromie...čo sa týka pozerania telky, je to to isté, ako píše narcis, akonáhle naznačím, že si neželám, aby pozerali telku po 10. večer, lebo za 1. tam pre nich nič nie je, za 2. si myslím, že o takom čase majú dávno spať, manžel mi povie, že nech nie som taká, že je predsa víkend, tak môžu. Už som s tým tiež rezignovala, zoberiem sa a idem spať, ale mrzí ma to kvôli tomu, že si tiež manžela chcem trochu nárokovať, keďže sme spolu tak málo, chcem s ním stráviť aj nejaký čas osamote...
Čo sa týka ich výchovy, je to tiež bieda, sú rozmaznaní, zahľadení do seba, nevedia sa slušne najesť, pozdraviť, poďakovať,pri stole mľaskajú ako prasiatka, 12-ročný chlapec sa nevie sám osprchovať... Manžel tieto nedostatky tiež vidí, uvedomuje si ich, je to hlavne chyba matky, ale viní aj sám seba z toho, že sa im málo venuje, keďže skoro stále je preč... Súhlasím s ním v tom, že za jeden víkend to nemáme šancu napraviť a nemá zmysel ich v kuse upozorňovať a napomínať, nechceme aby sa k nám báli chodiť. Ale na druhej strane ma to vytáča, poznala som ich ešte ako škôlkárov, (s manželom sme spolu už 6 rokov) a boli to úžasné, šikovné a milé deti, som v šoku z toho, čo z nich rastie. :astonished:
30. sep 2008 o 19:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mam trocha opacny problem,s byvalym sa sudime o syna a zatial byva u neho a ku nam chodi na vikendy,ma 8,5roka a da sa povedat ze ho môj ex vychovava v duchu:ty môzes vsetko.Ked pride ku nam je to ako zacarovany kruh.S mojou polovickou si celkom rozumeju no maju aj take dni ze sa syn k môjmu milemu jednoducho neozve a ked od neho nieco chce posiela sa opytat mna.No a môjho to tak nahneva ze mu to vracia tym ze sa mu snazi dohovarat ci nema usta.Potom sa len hneva na môjho ex ze kto vie co mu tam hucia do hlavy,ze na neho urcite nadavaju a preto sa k nemu David tak sprava,no namiesto toho aby to ignoroval a snazil sa s Davidom viac zaoberat a hrat sa tak mu to vsetko chce vratit.Samozrejme ja si svoje dieta branim a hadka je na svete.A tak je to skoro kazdy druhy vikend.Jednoducho nevie pochopit ze dieta nemôze za to ako sa sprava,je to vychovou.Niekedy som uz zufala,nebavi ma donekonecna robit im rozhodcu.
30. sep 2008 o 22:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
adik 64: presne viem o com hovoris,resp.pises......aj u nas je to tak a tiez mam podobne pocity ako ty. Neviem,ci raz sa to zmeni...chcela by som, ale neviem,neviem........tesim sa na svoje, ze uz potom nebudem mat kedy si vsimat veci,ktore ma momentalne rozculuju, ale na druhej strane mam obavy, aby som este pri malom dietati nemusela sa starat o manzelove deti-nebodaj ich vychovavat uz ako takmer dospele.....no musim verit,ze to vsetko bude dobre, aj ked casto-casto krat to je nelahke.......
15. okt 2008 o 13:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mám tiež podobný problém. Môj partner má syna z bývalou priateľkou. Chodí k nám len cez víkendy no už aj po menej tak raz za mesiac ale je to hrozné. Vždy sa modlím aby niečo do toho prišlo aby k nám neprišiel, každý štvrtok sa strašne bojím aby nezavolal že k nám ide na víkend...Hanbím sa za tieto pocity ale je to tak :pensive: Normálne mám alergiu na to keď sa spomenie....Tiež ako ste písali je hrozne rozmaznaný, dostane všetko čo chce, môjho priateľa úplne využíva, robí si s nim čo chce....a on si nechá kľudne skákať po hlave...To by bolo na dlho tu o tom písať :sweat_smile:
Už som rozmýšľala aj nad rozchodom kvôli nemu, lebo to proste nezvládam...Ale najhoršie je to že už vyše roka sa snažíme o bábo a teraz v januári ideme na IVF a ja mám hrozné pochybnosti :frowning2:
Stále si hovorím že keď budem tehotná môj názor sa zmení a začnem ho brať inak ale neviem neviem...
Svojho partnera veľmi ľúbim dokonca ma požiadal už aj o ruku a chce si ma vziať ale ja si ho nechcem zobrať kvôli jeho synovi....Jaj dúfam že ste ma aspoň trošku pochopili...
Inak syn má 13. A myslela som si veď čím bude starší tým to bude lepšie ale je to práve naopak. Mám pocit ako by sme mi dvaja stále súťažili o môjho partnera...
18. nov 2008 o 19:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jeeej, konecne tema aj pre mna.....
no ... ja by som mohla romany pisat< ale to by som sa len rozculila.. ja sama mam dceru a som rozvedena, ale to vsetko prebieha v absolutnej zhode s ex, vychadzame si v utrety, aj mala OK... ale aj moj priatel ma dceru , o kt. sa sudil 2 roky a kt. zije s mamou v BA. Chodi kazdy druhy vikend, ak nam ju jej velactena matka da....
Mame problemy prave kvoli jej mame... malu vychováva uplne nesamostatne, je na nu strasne upnuta , az chorobne, ulpne jej vymeta hlavu sprostostami tipu: na rodostrome v 1.roc. na miesto otca a starych rodicov dala svojho noveho partnera a jeho rodicov, Otca malej, teda mojho priatela nie.... Mala zije v uplnom chaose, nechape, ze dieta, co jej mama ma z novym partnerom nebude mat za ocina jej ocina .. vsetko jej to musim vysvetlovat.... tiez veselo vyhlasuje, ze jej mamina je najmudrejsia, lebo ona vzdy vsetko vidi, vsetko vie, aj ked je Veronika, teda dcera napr. u nas v TT... pochopite te??? A veronika? CHuda male je taka zmagorena... ale je fakt, ze aj ja mam z toho uz mindraky....
Aj vcera vecer. Mali sme ju mat tento vikend. Predtym si ju bral Danko dve vikendy po sebe, lebo ho o to poziadali, mali ist na nejaku svadbu... min. vikend bola s nimi, aj ked na svadbu nesli a teraz sme si ju chceli vziat, nech su spolu s mojou dcerou ( maju sa rady). Ale neda nam ju, lebo ze sme ju mali dva vikendy po sebe( to, ze na jej ziadost akosi zabudla....) a teraz ju bude mat dva ona.... inak je na meterskej, s malou bola doma dva tyzdne den-noc, lebo nechodila do skoly... ale oni chcu byt spolu ako rodina !!!! Chapete?? A uz teraz mam stres z Vianoc.
Min., rok nam uplne ta pi... pokazila Vianoce. Malu chcela dat az 2.1 (!!!) hoci v rozhodnuti sudu ju mam mat aspon na 1 den ( 25. alebo 26)..+ polovicu prazdnin... Sme sa tak hadali s nou za to, ze sa nedalo dohodnut, ze sme mali uplne po nalade... a este navyse tym, ze ja zijem v PD, priatel v TT a mala v BA, tak aby sme nemuseli kazde 3 dni chodit hore dole pre jednu a druhu, chceme to zosuladit a mat jeden tyzden obe.... ale to ju nezaujima, lebo je tak sebecka.... ze mala musi ist k babke( jej mame)... OK, tak nech tam ide v case kde je s nou ! Na 1. mieste je otec, az potom starka... Jááááááj, ludkovia, to si neviete predstavit, to by bolo na roman, vazne....
Ja sa s mojim ex vzdy pekne dohodnem, da sa..ked su dvaja normalni..
Aby som to zhrnula... mne by ta mala nevadila, ale vadi mi, co z nej robi jej matka... ake sceny a problemy to su, jej uplne hrabe.... upiera otcovske prava a potom ja aj na tu malu kukam tak nejako inak, lebo ona si nevie povedat,a presadit svoje..... moja dcera je tak isto stara a povie si, je samostatna, vsetko vie sama... aj sa sama uci ( skola to je kapitola sama o sebe, ako Veronika hrozne pisala, citala... matka do 18.00 v robote... ulohy si robila s placom o 19.-19.30...) no hroza
My sme sa fakt snazili, a ja som si naivne myslela, ze sa da, ze to chce cas... PRD !! ta zenska sa nezmeni, potrebuje sa na nieco stale hrat, pritom mala odkedy je s nou v BA, je stale stale chora( dokial zila s Dankom, chora nebola cely rok.... 8 mesiacov sa o nu dokonca staral sam, matka bola vo FR...)
Jednoducho som si nikdy nemyslela, ze ake problemy robi dieta vo vztahu.. vcera sme sa bavili o viacnciach tento rok.... zas na nas chce kaslat.... proste des, a to sme povedali, nech si ju necha cely prvy tyzden, ze ju chceme na silvestra a tyzden po nom...
Lenze na vsetko treba dvoch... NAjlepsie na tom je, ze to ona odisla, rozbiula rodinu, nasla si kovboja a musela ratat s tym, ze bude musiet davat dieta otcovi... jááááj, ale ma to celé stve........
Inak, baby su spolu zlate, vo finale nam je lepsie mat ich obe... ale napr. bo obrovsky problem, naucit malu spat bez ocina, neoznamovat nam , ze ide na WC, a podobne blbosti.... tiez sa niekedy hanbin, co citim, ale je fakt , ze bez nej by sme mali vacsi klud a pohodu.....
19. nov 2008 o 12:17  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a tiez mi vadia proste odlisne zvyky... malla nechodi voebc von, len sedi doma, von ju musime vyhanat.. ale pritom by labzovala po navsetevach a tak... nevie poriadne jest priborom, lebo " ona nemusi"... ma 7 r.( 2 roc)!!!! Kupuju jej len najdrahsie oblecenie a hracky, asi aby jej zalepili oci... u nas sa nasmeje, s mojou dcerou robia blbosti, cely dom hore nohami, ale nasmejeme sa na nich... normalne by mi viac vyhovolalo, keby bola furt s nami, lebo by si zvykla na nas rezim... takto je to o nicom.... taky zasah do chodu.... ale moj priatel to tak nevidi, lebo je to jeho dcera..... ja to ale vidim. SOm uplen nervozna, ked sa zacen pytat, "co budeme dnes robit?""... a co by sme mali? Je vikend, budeme nakupovat, varit , upratovat, pojdeme na prechadzku.... dookola... ona sa nevie vobec sama zahrat.... max, TV pustit.. moja dcera je samostatna jednotka....
19. nov 2008 o 12:25  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ak mam odvahu na partnera s dietatom, musim mat odvahu aj na jeho dieta :slight_smile: Je to jeho sucast a vzdy to tak budem, jednoducho si treba zvyknut. Nevravim, su veci, ktore sa tazko zdolavaju.. vtedy to treba riesit s partnerom (nevyhovuje mi, ako su vychovane, nepocuvaju ma, zasiahni, lebo ty si ich otec, ja len teta), ale neviem si zvyknut? :slight_smile: Budete si musiet, damy :slight_smile: nic ine vam neostava
19. nov 2008 o 12:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
slnieckova: ja to tak aj beriem, lenze on mi vzdy povie, ze co moze spravit za 4 dni z 30... a ,ma pravdu.. lebo velakrat vidim, ako jej nieco my povieme, ze sa to nerobi alebo robi, a ona sa za dva tyzdne vrati taka ako predtym... lebo je tak zvyknuta a ked jej nieco my povieme, tak este aj to jej jej matka vyhovori......
Uz som raz aj povedala, ze budem taka tvrda , ako na svoju dceru a zavediem rezim: paci sa ti? nepaci? U nas to je takto a doma si rob co chces !!! Ale to zas budem pre celu jeho rodinu macocha.... ale asi to spravim, lebo je to jediny sposob, ako neprist o nervy aj o vztah...
19. nov 2008 o 12:45  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no hold holky je to tazke, ale tie deti za to fakt nemozu, oni boli do tohto celeho cirkusu vtiahnute bez toho, aby sa ich niekto pytal, ci to tak chcu... je mi ich luto... a jasneze dieta poslucha vlastnu matku, co mu nahucka, aj keby to boli blbosti, ono este nevie posudit, ze je to blbost a nevie, ze matka je, aka je... preto krotte tieto pocity pred nimi... je to tazke.
peta131 neviem, ci je dobre mat alergiu na dieta tvojho priatela, predsa len, ak ho mas rada, tak aspon trosku musis mat rada aj jeho syna... a ber to tak, ze je teraz v puberte - najhorsi vek, plny vzdoru.
19. nov 2008 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Katrin,ja som mala ten problem s vlastnym synom.U otca mal vsetko a u mna si to musel zasluzit a to sa mu nepacilo.Mavam ho kazdu stredu a kazdy druhy vikend.Skusala som to tak ze proste kaslem na vychovu ved ho mam len par dni v mesiaci ale nepomohlo,bolo este horsie,tak som to zobrala z druheho konca.Zo zaciatku to bolo tazke,kazdy piatok sme odbili tym ze som mu cely zvysok vecera vysvetlovala ze u mna nieje v Mokranciach(to je dedina kde byva jeho otec)a ze my tu mame ine pravidla.A zacala,ja tomu hovorim drezura,postupne som ho naucila ze si ma umyvat ruky zakazdym ked ide z WC,rano-vecer umyt zuby,pri stole sediet ako clovek,nie ako ozran.To vsetko sme zvladli za taky pol rok,ale ako naucit jeho otca ze detom treba aj nechty na nohach strihat na to uz recept neviem.(na rukach si okusuje)Takze nic iba pevne nervy a vojensku disciplinu ti odporucit neviem,ale velku rolu v tom musi hrat jej otec,inak to nebude mat ucinok. Slnieckova-ty asi nemas tento problem,este som nikde nepocula ze zvyknut si vyriesilo nejaky problem
25. nov 2008 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mam dceru z predosleho manzelstva. Momentalne zije so mnou a s terajsim manzelom v zahranici.... Ale sudu sa nevyhnem, pretoze ex ju chce mat pri sebe.. Ale tiez ako pise szivem, on zije na dedine a take nieco ako starostlivost a dieta je mu cudzia... Ked som mu ju davala na vikendy, tak mi ju po 2 dnoch vratil v "povodnom stave"... Este aj gumicka jej vysela z vlasov. vobec ju neprezliekal, spat chodila v nohaviciach, co mala na sebe... Proste hroza, zadok cerveny, zapareny, vacsinou na druhy den sme s teplotou leteli k lekarke...
Aj ked to zo zaciatku bolo medzi nou a terajsim manzelom trocha tazke, teraz je to uz ovela lepsie. Predtym ju moji rodicia a aj jej otec dost rozmaznavali... Kopec hraciek, priznam sa, ze aj ja som na tom mala svoj podiel..Nejak som jej chcela vsetko vynahradit hrackami a oblecenim a neviem cim este... Terajsi manzel je proti takemuto niecomu... Hrackam sme urobili koniec, pretoze aj tu ich ma viac nez dost. Najprv sa hnevala, trucovala, plakala, ale pochopila. Na narodeniny a sviatky si chce skor kupit nejake oblecenie ako hracky, comu som len rada..takisto sme zaviedli rezim, spat chodi o desiatej, teraz uz bez zbytocneho frflania, ruky si vzdy umyva po jedle, ked pride z vonku, este aj nas upozornuje... Vie, ze s topankami sa nema vchadzat do bytu, vymeni si topanky, ked ide na balkon...Proste za 6 mesiacov sa dost zmenila. ma 6 rokov. Manzel to mal s nou tazke, netvrdim, ale som mu hrozne vdacna za jeho trpezlivost... Len som jej stale dookola vysvetlovala preco toto nie, preco takto ano atd... Neviem si ani predstavit, ze by sa mala vratit spat na SVK a k tomu este byt so svojim otcom, ked viem aky je nezodpovedny... Zimomriavky... :confounded:
2. dec 2008 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby poradte.....schyluje sa nam ku svadbe a moj priatel vyrukuval s tym,ze by si chcel vziat deti z prveho manzelstva k nam do starostilivosti (11,13). Aby zachranil zanedbanu vychovu.....mam sa k tomu vyjadrit. Neviem si to predstavit,kedze ja si robim dialkovo vysku, chceme ist vstavat dom....ako chce ci uz financne ale aj casovo zvladat deti? Ostane to zas na mna.....a ja si chcem zalozit svoju rodinu. Neviem ako dalej. Viem,ze su to jeho deti, ale musi aj on predsa mna pochopit....ze si netrufam a nakoniec to ani nebudeme stihat. Ex-manzelka ich zevraj po vychovnej stranke nezvlada, doteraz nik s ich vychovou nerobil.....a teraz si to mam ja zliznut? Pripadam si ako macocha, ale zobrat deti bude pomale ale isto nas koniec....a este ked moj nazor nie je prvorady....je tu este jeho mama, ktorej slovo je ucinnejsie ako moje....Poradte prosim....fakt neviem ako sa k veci postavit? Co ak po svadbe mi ich proste dovedie domov a basta? hm... :frowning2:
3. dec 2008 o 07:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
narcis-tak jednoducho to nejde - musel by mu ich zveriť súd - alebo teda ich matka .....a ak ich matka nedá , na Sovensku súd v prospech otca zrejme nerozhodne

ináč narcis - si si istá , že manželstvo s človekom , ktorý stavia matku nad teba je dobrý nápad ???? lebo vo väčšine prípadov , žene nakoniec dojde trpezlivosť a potom ....rozvod....
4. dec 2008 o 05:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Narcis a s jeho detmi vychádzaš dobre? Viem, že tý čo to nezažili (partnerove deti s pred. manželstva) na to majú väčšinou názor typu: "Vieš do čoho si išla.." Niečo na tom je.. V prvom rade je to vec, ktorá sa týka teba a tvojho priateľa a nie starej mamy :unamused: Ty s nimi máš žiť v jednej domácnosti a starať sa o ne. Keď sa vám schyluje ku svatbe, asi máte dobrý vzťah. Hlavne mu povedz čoho sa obávaš, veď to nieje len na nejaký ten víkend.. S jeho strany by mala vyjsť iniciatíva k vysvetleniu deťom, že keby bývali u vás musia (viem že to znie tvrdo pre dieťa) ťa rešpektovať a poslúchať rovnako ako jeho aj keď nikdy nebudeš ich matka.
Priateľ má tiež 2 deti s prvého manželstva (15,16) sme spolu 8 rokov a tak dlho poznám aj jeho deti. Mala som šťastie, že sme dobre začali a vychádzali spolu s deťmi od začiatku. Nebývajú u nás, ale tiež sa o tom uvažovalo, keďže ich mám rada súhlasila som aj keď obavy tu boli a veľké. Mala som ale "výhodu" v tom, že priateľ im od začiatku vysvetlil, že keď sú s nami, tak mám rovnaké slovo ako on, že čo poviem ja to je ako keby im to povedal on a v podstate to skoro vždy platilo. Možno to bolo o to jednoduchšie, že ich matka sa opäť vydala a vedeli akceptovať nového partnera ich rodičov. Teraz sa ten vzťah zmenil, prišla puberta a sú to "iné deti" ale aj tak ich máme radi a musíme mať len trpezlivosť kým ich to prejde. Ale aby ste si nemysleli, že to je u nás super bezproblémové. Problémov bolo a aj je strašne vela. A asi stále bude..
4. dec 2008 o 08:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivca82: s detmi vychadzam dobre.No predstava toho vsetkeho skola, stavba, partnerove deti, pripadne uz aj nase deti....neviem si to dost dobre predstavit....Zavidim Ti tvoj pristup a pohlad na veci....viem,ze vedela som do coho idem, ale je to niekedy dost tazke a to pochopi iba ten,co to zazil. A navyse, kebyze uz mam/e deti, tak je zas pohlad na veci o nieco iny ako takto,ja som zatial bez deti, takze 2 deti v puberte, nie je med lizat.....no dakujem kazdopadne za radu :slight_smile:
4. dec 2008 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fuu narcis tazka situacia.mam kamosku a ta ma dcerku no jej manzel ma dvoch synov s prveho manzelstva-po vsetkych peripetiach co spolu prezili tak sud dal deti otcovi.a byvaju vsetcia spolu-chalani maju 14,13 jej dcerka 2.ona ma len 23 tak si to viete predstavit.
niekedy ma normalne vycitky svedomia ze obcas uprednosti svoje dieta/ked nieco kupuje co potrebuje na malu a nomoze kupit aj chalanom/.
stavaju dom - jej rodicia jej nepomozu a jeho uz neziju,bio-matka si ich berie tak raz za dva m.

kamoska je z toho nestastna pretoze nemaju ani sukromie,su tam stale hadky,ziarlivost chalanov a pod.
4. dec 2008 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no toho sa aj ja obavam......ziarlivost, nebudeme mat na seba cas..... :frowning2: Nakoniec sme to vyriesili,ze teda pridu k nam vysku az ked pojdu....tak snad to uz budu mat rozum a pomozu mi ako tak.....a my uz budeme mat vlastne, tak ocinko nebude na nich tak lipnut.....hm?
4. dec 2008 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uz to vidis ako ti budu pomahat!!!

povedia ti ze oni toto doma robit nemuseli!!!! :frowning2:

zazila som :frowning2:
4. dec 2008 o 14:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano, ale budu u nas a u nas to robit budu...ale to je daloko a tazko hovorit, co bude a nebude.....ale ratam aj s takymto spravanim :frowning2:
4. dec 2008 o 14:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je to tazke - moji obcas tiez priatelovi odvknu ze nech sa do nich nestara a mna to potom trapi :angry: :frowning2:
4. dec 2008 o 14:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Narcis tak ste to predsa len vyriešili. :wink: Veď ťa musí chápať aj tvoj priatel.. Keď pôjdu na výšku, budú chcieť byť na intráku an nie u otca, ktorý by ich aj kontroloval a nemali by takú volnosť. A s tým, že nemáte čas pre seba je to holý fakt, žiarliš aj ty aj deti :pensive: teda aspoň ja som to tak cítila, niekedy viac, niekedy menej.
4. dec 2008 o 16:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
som rada,ze tu je niekto, kto to vie pochopit a vie o com tu pisem......vdaka :slight_smile:
5. dec 2008 o 06:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Narcis, poviem ti uprimne,ze ak je objektivne vsetko tak, ako tu pises, tak by som dala ruky prec. Nie len preto, ze vziat si na zaciatku vztahu (a svadba je vzdy zaciatok) do starostlivosti dvoch pubosov je listok do konecnej stanice vztahu. Zrychlenym spojom. Ale ked uvazujes nad variantou, ze ta buduci manzel postavi pred hotovu vec, bez toho, ze by ti to vobec oznamil (o prekonzultovani ani nehovorim), ze sa mozno pred tym poradi s matkou (ty si len do poctu, vsakano :angry: ), tak to by som utekala snad rychlejsie nez samo svetlo :confused:
Aj moj partner priniesol do vztahu dve deti a tiez vyvstava otazka o NASOM (a nie jeho) vzati si do starostlivosti. Ale tiez som prvy a rozhodujuci faktor, ktory povie ano alebo nie (samozrejme, ze sudne rozhodnutie neovplyvnim :grinning: ) Chce zit s tebou alebo chce mat opatrovatelku svojich deti?
5. dec 2008 o 19:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no vroni.....vdaka za nazor. U nas to vyvrcholilo, ja som nesuhlasila, a kedze som len cakala na postoj ako to dopadne....nastastie pre nas, dopadlo to dobre. Bola som rozhodnuta,ze ked si bude trvat na svojom, odchadzam, proste finito. Aj ked by to nebolo lahke, ale ako pises....takto sa to neda. Proste bud sa to zmeni, alebo dovi....zmenilo sa.Preco chlapi nedomyslia veci skor, ako nieco povedia? Vsetko som musela zargumentovat....a potom uz to aj sam pochopil,co odo mna vlastne ziadal......som straaaaasne, prestraaasne rada, ze si to uvedomil. :slight_smile:
8. dec 2008 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no pripojim aj ja svoju skusenost....moj priatel ma z prveho manzelstva dcerku (6r.), ked sme sa zoznamili mala mala 3,5 roka. ja mam deti rada s malou sme si hned porozumeli, chodili sme na prechadzky, hrali sme sa spolu, citali si rozpravky, varili sme spolu, piekli, sankovali sa atd. proste pohoda, dokonca som ju chodila vyzdvihovat do skolky, ked bolo treba a aj som ju odovzdavala jej mame...no proste idyla...potom, ked mala asi 4 roky zacala ku nam mala chodit na noc a tu sa to vsetko zvrtlo...nakolko nebola naucena spavat sama, musela spat v posteli medzi nami, ja som s tym od zaciatku nesuhlasila a navrhla som, ze jej zriadime kutik (izbicku), byvali sme v 1izb. byte, kde bude mat svoju postielku, hracky a tam bude spinkat...priatel suhlasil a tak sme vsetko nakupili, prva noc bola uspesna, dalsia polouspesna a od tretej navstevy tam uz spavat nechcela, ja som povedala, ze do postele ju nevezmem a tak priatel povedal, ze si bude rozkladat gauc...takze vzdy, ked bola mala u nas, rozlizili si spolu gauc a tam spali...nebudem hovorit o hadkach, ku ktorym tato situacia viedla...v jednom som s nim ale musela suhlasit, ak matka a stara matka vychovavaju dieta tak, ze s nimi spi v posteli, tak my tazko nieco zmozeme, ked ju mame 1 den v tyzdni, nakoniec to vyvrcholilo do toho, ze sme si ju prestali bravat na noc a mali sme ju len cez den...clovek by si povedal, ze je to vyriesene, lenze vo mne sa za ten cas nieco "zlomilo", neviem to opisat, co to bolo, proste som k malej zacala citit taku nechut, vzdy ked mala prist, tak som uz od vecera predchadzajuceho dna bola nervozna a potom aj cely den, ked bola s nami...na druhej strane - ja som bola ta, ktora vymyslala program, ked bola s nami, ja som jej varila, nadalej citala, kreslila si s nou, kupovala jej "potrebne" veci...to ma bavilo a tesilo a tesila som sa z toho ako bude reagovat, ci sa jej to bude pacit atd., ale aj tak som sa bala okamihov, ako bolo jedenie, prechadzka apod. vtedy sa v nej ukazala ta zvlastna stranka, ku ktorej ju viedli a vedu mama a stara mama - mala nevie a nechce riadne jest - nic z toho co som kedy navarila jej nebolo dobre - okrem palaciniek a spagiet - jest pri stole, to jej nic nehovori, radsej bude behat z reznom po byte alebo nebude jest, kupat sa to ano, ale umyvat vlasy len s takym revom, ze som sa vzdy bala, ze zobudi maleho, ktoreho som ja niekedy pracne inokedy lahko uspala...nakoniec to vyvrcholilo na dovolenke, ktoru som si naplanovala s mojim synom a priatelom a pretoze som mala pocit, ze priatelovi bude luto, ze tam nebude mat aj dcerku, tak som mu navrhla, ze ju vezmeme so sebou...OSUDNA CHYBA...tyzden pred dovcou bola u nas, priatel v robote, ja na nu a maleho (vtedy mal 5 mesiacov, mala takmer 6r.) sama, jest riadne nechcela, o kupani a spanku sa nevyjadrujem (teda spala dobre, ale uspavat sme ju museli dlhsie ako maleho), dohody nevedla dodrziavat - na dovolenku som isla frustrovana, stresovana, vycerpana...tam som si trochu oddychla, lebo som isty cas travila len so syncekom, ALE na druhy den po prichode zacal mat maly tmavo zelenu stolicu, mal ju cely tyzden, myslela som si, ze z vody, budil sa kazdu hodinu, velmi zle spal a ja s nim...po prichode domov a potom, co mala odisla, asi na 3. den, sa mi prsia naliali ako po porode, ja som proste so stresov mala taku laktacnu krizu a najviac ten pocit viny, ze som na to neprisla a maly tyzden hladoval...vtedy som si povedala dost a priatelovi som povedala, ze jeho dceru nechcem ani vidiet, dokial sa jej mama a stara mama nespamataju a nenaucia ju riadnemu spravaniu, lebo ja toto trpiet nemusim a na to, aby som ju vychovavala tu niesom, na to su tu ini a ked si s nou on (priatel) nevie urobit poriadky, tak ja s mojim synom za to trpiet nebudeme...to bolo v juli, od vtedy som ju videla len teraz na vianoce, objali sme sa, spolu sme si rozdali darceky (ktore som az na jeden mimochodom vsetky vyberala ja) a stravili pekne poobedie a stacilo...a neviem, kedy ju zase budem chciet vidiet, ta zlost, co je vo mne (nie na nu, ale na tych co ju vychovavaju a ani za svet nechcu pochopit, ze to ma vplyv aj na inych) ma stale nepresla a nez si ju vrsit na nej, tak sa s nou radsej nestretnem...
...ma to ale aj iny dopad...chceli sme s priatelom svadbu...ja teraz vaham, niesom si ista uz tolkymi vecami, dokonca ani zmysluplnostou nasho terajsieho vztahu...a to som sa tak snazila, nie byt jej nahradnou matkou, ale kamaradkou, clovekom, ktoremu moze doverovat, na ktoreho sa moze spolahnut, ale pri ktorom musi respektovat aj urcite pravidla...bohuzial z inych stran podpora neprisla a ja tu musim byt hlavne pre svojho syna, kludna a bez stresov...

prepacte za dlhy prispevok, ale potrebovala som to zo seba dostat, aj ked viem, ze sa mi to kruto vymsti
8. jan 2009 o 17:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tazko napisat ku kazdemu jednemu pripadu nieco co by pomohlo, kazdy pripad je dost specificky. vacsina ludi si neuvedomuje, ze ked zacne vztah s rozvedenym partnerom so zavazkom tak si zacina neilen s nim, ale aj s jeho detmi a ex. a nikdy nikto vam nemoze zarucit ako to vypali. ja som prisla k nevlastnemu synovi ani neviem ako a nikdy mi nenapadlo, ze raz mu budem robit desiate a chodit na rodicko, ale je to tu. ma 15 a uz 4 mesiace u nas byva. a aj ked som to vedela asi 3 roky ze k nam v tych 15tich pride aj tak som sa toho bala ako certa, ale narozdiel od vasich nevlastnych diablikov ten moj je pubertak v tazkej pohode a vztah sme si budovali 6 rokov a myslim ze je viac nez dobry a chvalabohu aj nasa ex je vcelku ok, az na nejake obcasne vykyvy v minulosti.
a dalsia vec, nemohla by som si vazit svojho manzela keby sa na vlastne dieta vykaslal a nestaral sa o neho a nikdy by som to od neho nemohla ziadat.

keby som vedela to co viem teraz tak uz ziadne chlapa s ex manzelkou a detmi nechcem. ale toho mojho ano aj s pubertakom.
8. jan 2009 o 22:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Smatulka.
Poviem ti jedno po tom tvojom príspevku mám pocit že nevyníš mamu a starú mamu za to všetko ale práve to dievčatko. Prečo si sa motala do ich vzťahu a zobrala si maléj otca to platí pre kažú zvlášť čo to spravila .Ja to preto tak hned napíšem lebo ja som tak isto ked som bola malá tak otec od nás odišiel nestaral sa o nás ako my to bolo ľúto že ho nemám a doteraz je.
Teraz sa stará o cudzie hm, :frowning2: vôbec sa nerozprávame nevidela som ho už ani neviem koľko rokov a v živote by som mu to neodpustila že nebola pri mne ked som bola malá..
Tolko chcem tým povedat ked si začnete s chlapom zo závezkami myslite trošku aj na tie deti. A že ešte že tie deti aj neznášte,však vy ste im ukradli otca oni vás k životu nepotrebovali!!! Ja by som to nedokázala ešte obviňovat dieta a pred ním sa stažovat ako ta uči mama že toto tamto,vy ste pre to dieta cudzý človek skúste to vnímat jeho očami.:pensive: :pensive: To je všetko čo som chcela povedat..
8. jan 2009 o 22:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok