• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Neviem si zvyknúť na priateľove deti

31. januára 2016 
kika aj ja mam muza rozvedeneho s dietatom.
nie vsetky su tu tie,co rozbili rodinu.niektore sa zoznamili az po rozchode a teda ziadneho otca detom nekradli.
ja chapem,ze ta tvoj otec zranil a zasade s tvojim nazorom suhlasim.no tiez viem z vlastnej skusenosti,ze budovat si vztah s dietatom,ku ktoremu ta neviaze materinsky pud-teraz z pohladu druhej zeny- je velmi komplikovane.

ja mam napr. specificky problem.nie ze si neviem zvyknut na jeho dieta.to uz bude mat 18,zije v zahranici a ma uz vlastny zivot.
ja si totiz nemozem zvyknut na jeho psov.ktori su vlastne jeho ex.dostali sme ich od nej ako "svadobny dar" asi dva tyzdne po svadbe.su strasne hlupucki ,nehygienicki,nevychovani a su traja.ona sa ich chcela zbavit ako 7rocnych.
z troch takych starych psikov uz nevychovate nic.
ja som sa najprv na nich naivne tesila a potom som zistila,preco sa ich chcela madam zbavit.spinia totiz po celom dome,lebo ich nenaucila sa vencit a robit potrebu vonku.chutne vsak?
odbocila som od temy viem,moj muz tych psov zboznuje a ja sa musim priznat ze ich nenavidim.
a nenavidim aj zenu,ktora sa ich takto zlomyselne zbavila.
vsetky zname,ktore u nas boli mi hovoria, ze by to nezniesli.a co mam spravit?
viem,ze tento prispevok v danej teme vyzera ako zly vtip.ale moj ich miluje a ma ich ako deti.
preto ma zaujima,co by ste urobili vy v mojej situacii.trva to uz tri roky.asi musim len cakat,kym uz nebudu. :confounded:
9. jan 2009 o 08:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kika,
tvoj otec sa o teba zaujimat mohol...ale neurobil to, a to nie je chyba dievcat na tomto fore. Snazia sa iba riesit situaciu v ktorej sa ocitli a skutocne nie vsetky rozbili fungujucu rodinu. Napokon ak by tie rodiny boli take perfektne urcite by sa nerozpadli. Smutne je, ze na to doplacaju deti. Ja osobne by som si muza co sa vzdal svojich deti nemohla vazit.
Moj manzel ma tiez 9 rocneho syna z predchadzajuceho vztahu. Chlapcek mal 5 rokov, ked si musel zacat zvykat, ze ocko s mamou uz nie su spolu. Rozisli sa okrem ineho aj preto, lebo ex-priatelka vymenila mojho muza za noveho. To len tak pre uplnost, ze tiez nie som ziadna rozbijacka vztahov. Manzel od zaciatku chcel byt so synom co najviac. Pacilo sa mi, ze sa k tomu tak stavia, aj ked som nevedela co to obnasa.. Maly byval u nas casto pretoze jeho matke to vyhovovalo. Tiez nevedel poriadne stolovat, nechcelo sa mu umyvat, sem tam sa pocikal aj pokakal. Nos si utieral do rukava, aj ked mal vzdy poruke vreckovky. Raz som ho nachytala, ze smrkal do uteraka a bohvie kolkokrat to urobil predtym. Byval tvrdohlavy, trucovity a klamal. Ked sme sa chceli ist zabavit a nechat ho u starych rodicov reval ako o zivot, ze aby sme ho neopustali a tak sme nikam nesli. V noci plakaval a tak spaval s nami.
A raz ked som sa rano zobudila spal pri mne nalepeny ako maciatko a ja som sa predstavila v jeho kozi. Pochopila som, aky musi byt bezradny a smutny, ze stratil tie istoty na ake bol zvyknuty a bolo mi ho strasne luto....a potom otvoril okale dal mi pusu a zacal robit neplechu.
Teraz byva tyzden u nas a tyzden u mamy, je to urcene sudom a aj maly to tak chce. Vzdy sa tesim ked ma k nam prist. Nevravim, ze je to teraz idealne dieta ale vytvorili sme si celkom pekny vztah. Naucil sa respektovat pravidla nasej domacnosti, aj ked je vzdy nieco, comu ho treba ucit. Som rada, ze sa mi tento cloviecik priplietol do zivota a viem, ze urcite nebude patrit medzi tie deti, co rozchodom rodicov utrpeli :slight_smile:
9. jan 2009 o 10:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Cestne sa priznavam, ze by som psov otravila. Pes sa moze dozit aj 20 rokov, rozhodne by som neakceptovala, aby mi este 10 rokov tentovali po byte.
Kika, myslim, ze prehanas. Jednak mnoho zien sa zoznamilo s davno rozvedenymi chlapmi, nikoho nikde "nekradli". Okrem toho nebyvaju chlapi predmetom obchodu a nedaju sa ani kupit a uz vobec nie ukradnut!!!!
Nesuhlasim so smatulkou, nepaci sa mi jej pristup a povazujem ho za zly, ale to este neznamena, ze niekde kradla chlapa alebo mam pravo ju odsudzovat. Ako sama pises, otec od vas odisiel. Odisiel sam, nova mu neprilozila revolver k hlave, neodtiahla ho na retazi, rozhodol sa ako slobodny clovek. A blbo. Ze sa viac nestaral bolo tiez jeho rozhodnutie. Kde je vola, tam je cesta. A pre pripady partnerstiev so zavazkami to plati niekolkonasobne.
9. jan 2009 o 11:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vroni
predstava toho revolvera pri hlave a odtah na retazi...si ma pobavila :grinning: :grinning: :grinning:
9. jan 2009 o 11:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kika,
suhlasim s tebou, co sa tyka "kradnutia" partnerov, ja som sa s tym mojim zoznamila az po jeho rozchode s manzelkou, takze rozhodne nie som zodpovedna za to, ze mala nevyrasta s otcom, mimochodom nevyrasta riadne ani so svojou mamou 50% casu travi s priatelovymi rodicmi (teda so svojimi starymi rodicmi), nevinim malu za to, ze nema navyky, ale nevidim dovod, preco by som ich ja mala trpiet, ked s nimi nesuhlasim a nechcem, aby to videl moj syn a bral si z toho priklad a nebodaj sa tak zacal chovat...mam ine nazory na vychovu, moj priatel so mnou, co sa vychovy tyka suhlasi, ale malu nemame ako prevychovat, byvame v inom meste ako ona, takze sme s nou velmi malo, takze, ked som na tu chvilu s nou, tak mam povolit ja zo svojich zasad? alebo sa mam ku kazdemu z deti spravat inak? ako to bude vnimat moj syn? nebude sa nahodou citit trosku ukrivdeny, ze nesmie nieco, co jeho sestricka ano? ja myslim, ze bude, preto by mala mala respektovat pravidla, ake su u nas...a ak to nechce alebo nevie, dobre, ale v tom pripade ju v nasom dome nechcem...podla mna si kazde dieta vie zvyknut na urcite pravidla (aj ked su u kazdeho ine), proste ide niekam a vie, ze tam to funguje tak a onak...lenze tym, ze sme s nou tak malo, tak tu dochadza k citovemu vydieraniu, lebo ona k nam nebude chodit, ked sa bude musiet spravat, tak ako to my pozadujeme...a teda pardon...ja sa citovo vydierat nenecham, preto ma moj priatel volnu ruku a ked sme u rodicov, moze byt s malou kolko chce a kde chce, ale pokial sa nenauci respektovat nase pravidla, doma ju nechcem...
a este otazocka, ked moj pristup povazujete za zly, ako by ste k danej situacii pristupovali vy, lebo lahko sa pise, ze je nieco zle, ale najst tu pravu cestu je trochu tazsie, ja by som tiez bola radsej, keby to fungovalo inak, lepsie, tak mi poradte ako na to?
9. jan 2009 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Smatulka, možno si to len napísala tak, že mi to pripadí, že v podstate priateľova dcéra nerobí nič tak strašné, moja malá sa napríklad tiež len ťažko naje pekne v stoličke a môžem sa aj aj pokrájať, pri umývaní vlasov kričí ako o život, zaspáva neskoro a vždy len pri nás (potom ju prenesieme) a to je naša spoločná dcéra. Možno si unavená s 2och detí naraz a s toho jedno ešte maličké. Možno by pomohlo, keby sa s dcérkou išiel prejsť tvoj priateľ, išiel s nou na nákup, prečítal jej rozprávku, pripravili by a ty by si sa za ten čas venovala malému, prípadne by ho zobrali na vychádzku a ty by si si zatiaľ vyložila nohy a niečo prečítala..
9. jan 2009 o 19:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pripravili by obed alebo večeru tam malo byť :grinning:
9. jan 2009 o 19:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivca, nie ona nerobi nic strasne, mas pravdu, ona je tak vychovana, pre nu je to normalne a prirodzene...mozno je to vsetko prave tym, ze mi s nou priatel minimalne pomahal, chcel, aby bola pri nas...ok...hrat sa s nou vedel, ale to bolo tak vsetko...ostatne bolo a keby znova prisla aj je na mne, varenie, upratovanie, kupanie...hadam okrem toho uspavania, to som odmietla robit...ja viem, ze to nieje jej chyba a z nicoho ju nevinim, priatelovi v stretavani nebranim, ale pokial sa o nu nezacne starat riadne on, ked je u nas, tak ju tu jednoducho neznesiem, lebo je toho na mna prilis vela, a co sa este toho jedla tyka, keby bol problem len v tom, ze nechce sediet pri stole, tak to este prezijem, ale nic z toho co som uvarila nechcela a to som varila na jej prianie!!! a zrazu si zmyslela, ze to nechce a hop varit nieco ine, pri vtedy 5 mesacnom babatku ziadna sranda, teraz si poviete, tak mala zostat hladna, potom by si rozmyslela, ale kdeze nerozmyslela, radsej cely den nebude nic jest a takto kazdy den... :confounded:
9. jan 2009 o 19:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Smatulka, možno to nieje ani o výchove, je malá, tak sa to ešte dá "uhrať" neskôr to už bude ťažšie. A porozprávala si sa o tom s priateľom, že tebe v podstate nevadí, keď je malá u vás, ale vadí ti, že by sa mal starať aj on ako otec? Ved dcéra príde za ním a nie za tebou, tak by si mal pre ňu urobiť čas, keď nechce jesť, nech jej on urobí čo chce a uvidíš ak nebude jesť ako to začne riešiť, lebo keď si dá chlap námahu a varí (aspoň väčšina) a nikto to potom neje, vie sa rozzúriť. A keby si ju neponúkla, že proste jej nepovieš, daj si polievku alebo tak ale jej len oznám, že keď bude hladná, nech si vezme čo chce.. S dieťatom si podla mňa vybuduješ vzťah skôr teraz, keď je malá, neviem si to predstaviť s takými pubošmi :sweat_smile: aj keď ako som čítala, tak aj to sa stáva našťastie :wink: Fakt to máš asi skôr o tvojej únave. Aj ja som si tým prešla, veci sa špinili do pár minút po oblečení, lebo však to robia pre mňa aby som mohla prať :rolling_eyes: rozhádzané veci všade, všetko chceli jesť a polovica ostala na tanieri, spať ani za svet, striedali sme sa s priateľom, kto bude s ktorým dieťaťom spať, potom sa deti hádali, že kto s kým chce spať, ale keď podrástli, chlapec hádam nebude spať so mnou a dievča s otcom :grinning: :grinning: zrazu chceli spať radšej spolu a nás nechali vo vlastnej posteli :grinning: a tiež sa o všetko staraj, a vždy som sa tešila keď mali prísť a niekedy ešte viac keď išli domov :sweat_smile: :grinning: ale je pravda, že sme vtedy ešte nemali malú, a teraz sú už dosť velký aby mi oni pomohli, zobrali malú von, odbehli na nákup, prebalili :sweat_smile: a teraz vôbec nelutujem, že som mala občas nervy na prasknutie, aj sme sa hádali s priateľom, ale v deťoch aj keď nie mojich vlastných (krpatá je ešte stále len krpatá) sa mi to zatiaľ vrátila tá starostlivosť.
9. jan 2009 o 20:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivca, rozpravala som sa o tom s priatelom a nie raz, stale mu hovorim, ze ide predovsetkym za nim a nie za mnou, tak nech sa tak aj sprava, ked mu poviem, ze nech si to skusi byt s nou cely den sam a vyhoviet vsetkym jej ziadostiam, tak mi radsej povie, ze ju zoberie k rodicom, proste sam s nou nebude lebo to nevie resp. si uvedomuje ake to je narocne, na druhych to hodit vie, ale sam ani za nic, keby jej mal urobit jest on a ona ho odmietne, tak si z toho nic nerobi a necha ju jest sladkosti, cipsy, pukance a podobne sprostosti len aby sa najedla, ja mam s malou dobry vztah, mam ju rada a ona ma rada mna, respektuje ma (v dobrom) viac ako kohokolvek ineho z rodiny, ked jej nieco zakazeme (spolu s priatelom resp. ja) a nepaci sa jej to pride za mnou s placom, ze tatinko zakazal atd., od malicka som ju naucila strasne vela veci, ktore by mozno dodnes nevedela...citat si knihy, kreslit si a vymalovavat bez toho, aby u nej niekto sustavne sedel, na zachod som ju naucila chodit samu bez dozoru, upratat si po sebe hracky a oblecenie, upratat si postielku a pyzamko, ked rano vstane, obliect sa tak, aby mala aj nohavicky (lebo normalne si ich zabuda obliect) a takto by sa dalo vymenuvat dalej...asi mas pravdu, ze som z toho unavena, ale mna asi najviac dozralo, ze z tych vsetkych stresov, ktore som s nou mala som takmer stratila mlieko a vlastne tak "ohrozila" svoje dieta...
9. jan 2009 o 20:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
smatulka ja to vidim tak,ze problem nie je v tej malej ale hlavne v tvojom drahom.
ona je len male bezbranne dieta v rukach dospelych.odkazana ako vsetky male deti na ich milost a nemilost.
podla mna on by sa mal zamysliet nad tym,ako ta odbremenit a pomoct ti to vsetko zvladnut.
ja z tvojich slov nemam pocit,ze tu malu nemas rada,aj ked asi k svojmu vlastnemu dietatu su tie city predsa len troska ine,tomu sa neubranime.
uvidis ,ako ti bude malinky rast,troska sa to utrasie.ivca ma pravdu.zrejme si teraz dost vycerpana a v takej situacii by ti mal pomoct hlavne tvoj partner.
mne to pripada,ze ta mala sa chuda akosi popri tom vire udalosti u vas len vezie a ani za nic nemoze.
9. jan 2009 o 21:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zle s´te to pochopili ak vztah už stroskotal a potom ste sa dali do kopy berem to,ale ak manželstvo trvá aebo vzťah a pripletie sa dakdo tretý a pre to sa rozídu to jednoznačne odcudzujem.
Smatulka čo sa týka teba viem že si rada že priatel sa o malú stará,že ju neopustil,ale s toho čo si tu písala tak my pripadá že mu aj tak dávaš dve možnosti bud nech sa malá naučí správat alebo ju nechceš mat u seba s toho vyplíva zachvílku otca už nebude mat malá vôbec..
Ja sama mám dve deti a vreštia pri kúpaní pri umývaní vlasov,niekedy skoro celý den nič nezjedia,môžem za nimi celý den behat a aj tak ma neposlúchajú snažím sa ale ked nechcú tak nechcú a ked my chcete tvrdit že sa o ne nestarám tak to si vyprosím.
A mne sa zdá pri tebe že jednoducho chceš mat všetko pekne poukladané všetko rad radom tak ako má byt a to sa pri detoch jednoducho nedá,oni potrebujú aj trošku volnosti a nie len ponaučenia.
A popros partnera nech sa aj on stará nielen ty,nech ti pomôže sama to nezvládaš jednoducho mu to povedz,ja mám dakedy nervy na pokraji zrútenia to dám vtedy deti ku babičkám a dedkom a ám jeden den volna ale dakedy sa to nedá a musím byt či chcem nechcem s nimi :unamused: Ale musím to zvládnuť sú to predsa deti :slight_smile: Však ten kukuč je na zožranie :slight_smile: :slight_smile:
9. jan 2009 o 21:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kika, poviem to trosku inak, my s priatelom byvame cca 200km od malej, takze ked sme u rodicov, tak je s nou kedy len chce a brava si ju ku svojim rodicom...sem ku nam ju nema zmysel vozit, lebo by tu musela stravit minimalne vikend a to neviem kto by ju doviezol a zasa odviezol a na autobus take male dieta same posadit nemozes, do uvahy pripadaju len prazdniny a to tiez len v pripade, ze si priatel zoberie dovolenku a tolko dovolenky tiez nema, takze momentalne u nas ani nemoze byt a nikdy, podotykam nikdy, by som nedopustila, aby sa s malou prestal stretavat...dokonca som mu v slabej chvilke navrhla, ze by mohla s nami byvat natrvalo...ale to odmietol a odmietla by to aj jej mama
a co sa toho jedla tyka, keby to bol jeden den, tak z toho vedu nerobim, ale to bolo takto cely tyzden a ja si mam potom brat na zodpovednost, ze dieta u nas pocas dvoch tyzdnov schudlo? este ma obvinia, ze ju nezivim, lebo nieje moja
9. jan 2009 o 22:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
smatulka,
a mala nepapa dobre ani u svojej mamy alebo len u vas ? ak odmieta jedlo aj doma tak teba nikto nemoze obvinit, ze jej nedas najest. V tom pripade nech to riesi jej mama a ide s nou k lekarovi, nech ju vysetri.
Moja sestra ked bola mala tiez odmietala jedlo a z nedostatku vitaminov v tom obdobi ma teraz krivu chrbticu.
Sestra je o dost mladsia ako ja a tak si pamatam ake mavala nasa mamina s toho nervy a to bolo jej vlastne dieta.
Co sa tyka jej navykov si v nevyhode, lebo mas malo priestoru na prevychovu. Manzelov syn mal tiez spociatku vselijake maniere co sa mi nepacili, ale kedze bol s nami velmi casto postupne som ho naucila poriadku.
10. jan 2009 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
amaretta, ano ma aj jej mama aj stara mama problemy, ale ony to riesa asi takto - mama je s nou len po skole a to jej da na veceru nejaky chleba s maslom alebo spagety a cez vikend sa radsej idu niekam najest (asi) a stara mama to riesi tak, ze ked jej mala jedlo odmietne, tak sa jej opyta co by chcela a uvari jej to a ked jej odmietne aj to, tak jej vari zase nieco ine, takto jej vari aj 4x kym sa mala nenaje a to ja ozaj pri malom babatku nemam sancu stihat a nikto si neda vysvetlit, ze to nieje spravne a hlavne, ze tym pridavaju starosti inym a cuduju sa, ze ja take starosti mat nechcem a problemy s jedlom mala aj v skolke, teraz v skole neviem ako je na tom, radsej sa uz nepytam...
10. jan 2009 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kika viem, že máš zlú skúsenosť ako dieťa s rozvedenej rodiny kde sa otec nestaral o vás, ale Smatulka skôr potrebuje poradiť a povzbudiť, ako sa nechať v podstate urážať :wink:
Smatulka Ada má v postate pravdu, že problém je v priateľovi čo sa vzťahu s malu týka. Tažko sa radí, keď si to už skúšala s rozhovormi s priateľom, veď sa jedná hlavne o JEHO dcéru. Ja osobne si myslím, že k deťom ktoré niesu naše ale našich chlapov si my môžeme vybudovať skôr kamarátsky vzťah, aj keď musí tam byť aj rešpekt voči nám, lebo zase po hlave si skákať nikto nemusí nechať. A to či už od vlastných alebo skoro-vlastných detí. Viac urobiť nemôžeš ako sa snažiť s malou vychádzať dobre. Je to predsa len "časť" tvojho priateľa. Možno by ešte pomohlo sa nestarať, nech príde k vám malá, ale nie s tvojej iniciatívi, ale nechaj rozhodnutie na partnerovi, nech on rozhodne čo dostatne malá pod stromček, k narodeninám, meninám a podobne. Možno sa ten prístup potom zmení. Ty mu len pripomeň že idem mať sviatok malá alebo podobne.
10. jan 2009 o 10:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
smatulka, tak v takomto pripade si nepomozes...je tak naucena z domu a ak jej mama na to kasle a stara mama skace ako mala piska, tak ty to predsa robit nemusis a ani nestihas, si predsa na materskej a nie na dochodku.
Ked bude u vas, daj jej co mas navarene ak to nezje sprav to ako jej mama, chleba s maslom...aby dieta ,,neumrelo,, od hladu a viac spravit nemozes si s nou prilis malo na to aby si v jej spravani nieco radikalne menila.
10. jan 2009 o 11:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivca dakujem za podporu, ja myslim, ze kiku ozaj trapi to, co urobil jej otec a nechcela ma ani urazit ani nic podobne, len to tak asi vyznelo, kazdopadne, ja som sa neurazila, tiez som z rozvedenej rodiny a moj tato odisiel kvoli inej zene, s ktorou maminu podvadzal, ale teraz uz sme dospeli a mame spolu perfektny vztah s otcom, dokonca mam niekedy pocit, ze lepsi nez s mamou a to som ho v puberte doslova nenavidela

amaretta, kiez by si mala pravdu s tym chlebom, ale ako som uz napisala vyssie, teraz nieje sanca, aby k nam prisla, lebo ju nema kto doviezt a odviezt, ja sa snazim s tym vsetkym nejako vnutorne vyrovnat a obrnit sa, kazdopadne som priatelovi povedala, ze uz NIDKY, NIKDY s nou nebudem sama, pride k nam len vtedy, ked ON bude mat dovolenku a bude sa o nu moct starat, nech si to vychutna

a este ivca ja sa uz nestaram do nicoho, len k tym darcekom sa vyjadrujem lebo sa ma pyta a tiez ak vidim, ze sa niekde kona nejaka akcia pre deti, na ktoru by s nou mohol ist, tak ho upozornim, ale to je asi tak z mojej strany vsetko, pri vsetkom ostatnom som ticho, lebo aj tak som potom ta, co to nechce pochopit a on ten, co s tym nic nemoze urobit
10. jan 2009 o 16:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte ja som nikdy nechcela nikoho uraziť len povedt čo si mysím.Nemôžem si pomôcť ale s toho čo tu bolo napísané som mala pocit že najviac aj tak trpia deti toť vše čo som chcela povedat :slight_smile: :slight_smile:
10. jan 2009 o 16:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
smatulka :slight_smile: prajem ti vela trpezlivosti a drahemu viac iniciativy, je to hlavne jeho dcerka
10. jan 2009 o 22:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chcem sa pridať ku vašim názorom, ale vlastne by som potrebovala možno aj poradiť s veľmi podobnou situáciou.Môj manžel má 9,5 ročného syna z prvého manželstva.My máme spolu 20 mesačnú dcéru.Chodieva k nám väčšinou na víkendy tek raz či dva krát do mesiaca.Vždy keď má prísť mám žalúdočné krče už dopredu.Zo začiatku ako sme sa zoznámili tak som s ním celkom vychádzala.Teraz mám niekedy nervy na konci.Keď je u nás celý čas nič nerobí iba sedí pred televízorom a hrá sa playstation.Ráno keď vstane tak pokiaľ mu nepovieme aby sa prezliekol a umyl bude chodiť v pyžame.A na margo toho umývania mi minule povedal, že zuby sa čistiť nemusia.Keď si vysniaka sople hodí hygienickú vreckovku na zem alebo tam kde práve je.Minule keď som našla malú ako mi ožužláva jeho kapesník som myslela, že vyletím z kože.Pri jedení,čo samozrejme nevie poriadne jesť príborom je všetko okolo špinavé aj napriek tomu,že mu dám tácku.Po jeho odchode som našla sopel utretý do dverí,alebo kakačku na záchode na stene
12. jan 2009 o 15:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alford
presla som si niecim podobnym. Mala by si mu povedat co sa ti nepaci a hlavne byt v tomto zajedno s manzelom. Muzov syn sa tiez najradsej hra na pocitaci, ale musi aj pomahat. Postlat postel, povysavat,umyt po sebe riad a upratat po sebe chlievik zo stola, lebo aj ked nanho vplyvam uz 4 roky, v jedeni je stale riadny gebroško. Staviame dom a ked sme cez leto robili na stavbe, najprv vzdy aspon hodinku pomahal a az potom mohol lietat s kamosmi. Musim povedat, ze tieto povinnosti si plni uz uplne automaticky bez komentara. Spociatku bolo take ,,to u mamy nemusim, to mi nerobime, to netreba, to nechcem alebo neviem,, ale rychlo pochopil, ze inej cesty niet. Teraz uz byva aj sam dobrovolne aktivny a veru ma neraz milo prekvapi. No a niekedy aj nemilo, ako nedavno ked bolo v kupelni uz velmi velmi dlho ticho, tak tam vojdem a nas fešáčik mal celu hlavu mokru od polovice mojho draheho parfemu a druhu polovicu vylial na vatove tycinky do uší. Zostala som v nemom uzase ked mi zahlasil, ze aj on chce pekne vonat a mne s ockom, ze budu aspon vonat uška, ked si ich budeme cistit.:grinning: :grinning: :grinning: hotovy poklad, vsak
14. jan 2009 o 10:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte všetci,
amaretta ďakujem ti za tvoje slová trošku ma to povzbudilo, no neviem či sa to niekedy napraví som už dosť skeptická v tom čo sa týka tohoto. A čo sa týka manžela mám pocit,že tam veľmi neuspejem.Keď sme sa zoznámili malý trávil s nami nejaký čas, alebo skôr somnou.Kupovala som mu knižky, omaľovánky a tak rôzne aby sme sa mali s čím zabaviť.Lebo väčšinou bol len somnou, no nie sám ale starala som sa o neho väčšinou ja.A od tej doby akoby sa mu zastavil psychický vývoj,bol šikovný na svoj vek,ale vtedy mal 5 a teraz má skoro 10 a vie dokopy to isté.Je to smutné,že jeho matke nezáleží na tom aby niečo vedel.Ale ona teraz žije s jedným bohatým pánom a doma majú pani čo im pomáha z domácnosťou a on nemusí nič robiť.Takže tam sa nič nenaučí.Keď je u svokry,tak tá mu skáče okolo zadku,lebo ako sa ona vyjadrila tak on je chudiatko lebo jemu sa rozviedli rodičia.Keď sa u nás niečo navarí on to neje, lebo on neľúbi zeleninu ani také mäso ako robím ja,on by jedol len pizzu a mcdonalda pritom má 145 cm a 50 kg.Žiadne športy ho nebavia a tak ja neviem čo sním.Cez sviatky sme boli na chate aže sa ideme sánkovať.Čo spravil sadol si na sánky a chcel aby sme ho ťahali až na kopec.Skoro ma šiblo.Keď je dlhšie u nás tak aspoň sa naučí posteľ spratať a odložiť si tanier,ale len pokiaľ neodíde.Potom je to znovu ako na začiatku.
15. jan 2009 o 00:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alford, verim ze si s toho zufala. Je unavne behat za nim ako policajt...aj ked mne sa to oplatilo. Ked sme s muzom este len chodili tiez bol maly zlatucky, len sme sa hravali a chodili po vyletoch a ked potom prisli kazdodenne povinnosti tak nastalo obdobie vzdoru. Skusal to aj na muza ale ten mu dal pocitit ze ma musi respektovat. No a potom to uz šlo. Manzel chodi z prace domov len vecer a vtedy je uz maly po veceri, ulohy napisane a tak mu len zreferujeme co sme robili, co bolo v skole, podpise ziacku knizku a dobre ho pred spanim rozblazni a to je asi cela vychova. Takze ta povzbudim tvoj manzel nie je ziadna vynimka. :slight_smile: drz sa
15. jan 2009 o 11:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
amaretta,no obdivujem ťa že to takto zvládaš.No nejako to tu hapruje lebo som už posilala príspevok a neprišiel.Ja by som si toradšej hodila ako učiť sa s ním.To keď je u nás a spomenie sa učenie.Hneď sa naduje a začne revať z nervami si to potom ide robiť a je to tak na 4 hodinky.Obdivujem manžela,že má na to nervy.A možno ani nemá ale domov ho bez úloh poslal len raz a mala si vidieť tú šťavnatú sms čo mu prišla od ex.On sa bude húpať na stoličke a hľadieť do blba,ale učiť sa nebude lebo jemu sa nechce.Ja by som ho vyplieskala a hneď by vedel ako sa správať.Asi ti miestami musím pripadať ako dobrá sviňa,ale je som fakt spokojnejšia keď ho nevidím.Asi taký hlavný zlom nastal v tom,že sme sa vždy keď bol u nás s manželom za neho hádali.On si ho stále zastáva a mňa to už nebaví stále o niečom diskutovať.Dakedy mám chuť zbaliť si svoje veci a malej a odýsť preč.Už som sa rozhodla,že ho budem úplne ignorovať,ale to sa nedá vydržať keď po celom byte máš taký bordel,aký nedokáže urobiť ani malá a to má dva roky a teraz akurát stále niečo rozvláka z jednej izby do druhej.Keď mu poviem aby sa chvíľu pohraĺ s malou,tak ju po chvíli radšej vezmem,lebo keď vidím ako sa tvári,tak nemám chuť ju tam ani nechať.A to pritom ona ho má veľmi rada.Minule naveľa chvíľu s ňou bol a asi po troch minútach som sa išla pozrieť čo robia,lebo aj tak som ako policajt a stále dávam pozor.A započula som ako jej hovorí "choď za mamou,choď za mamou",tak ma vytočil že som ju vzala a viacej sa s ním nebavila až do jeho ochodu.A samozrejme s manželom sme sa pohádali,že sa s ním nebavím a že on sa bude ku mne a ku všetkým deťom mojich známich chovať tak ako ja k jeho synovi.Vieš je mi to ľúto lebo ja som dosť citlivá osoba,že som stále na vine ja.Ale niekedy už rozmýšlam nad tým či to tak nieje,lebo ja už neviem.Možno miesom dosť objektívna,lebo sa to týka mňa.Je to blbé,že tu takto o ňom píšem ale je to pravda.A ja som rada,že to môžem zo seba dostať.Už som sa chcela kôli nemu s manželom rozísť,ale vtedy ma presviedčal,že to zvládneme.Ale čím viac času prejde,tým to je horšie.
15. jan 2009 o 23:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fuuu, alford mas to tazke...netrufam si porovnavat, lebo mi zatial babo spolu nemame, takze mam o starost ale aj radost menej. Aj u nas je ucenie nekonecny pribeh, ale to preto, lebo jeho matka na to kasle a potom mame co robit, aby sme za tyzden co byva u mamy dobehli co zameskal. Mohla by som na to kaslat ako ona, ale chlapca mi je luto ved by prepadol...co sa aj skoro stalo ked chodil k nam len kazdy druhy vikend. Teraz ma dvojky, trojky...ale riadne vydrete. Manzel chce, aby bol u nas natrvalo, lebo u mamy nema vhodne prostredie...dalsich dvoch surodencov, samozrejme od roznych muzov a ine veci co tu nechcem rozoberat.
No a muza sa musim zastat, lebo nemoze zarabat, stavat dom a sucasne byt doma o druhej a venovat sa synovi, ktoremu zatial musi stacit, ze ho lubi a nevzdal sa ho.
Musis verit, ze sa to u vas nejako utrasie, skuste sa o tom s muzom bez hadky porozpravat. Snad tvoj manzel pochopi, ze ak ma jeho syn u mamy lažo plážo tak u vas to tak byt nemusi. Nejake pravidla by mali byt, lebo ked bude starsi uz s nim nepohnete. Rodicia mavaju niekedy po rozchode vycitky svedomia voci detom a tak sa im snazia zniest aj modre z neba a vsetko dovolit a myslim, ze to je chyba, ktora sa v buducnosti moze obratit voci nim, pretoze deti nie su sproste a vedia takuto zmenu situacie vyuzit vo svoj prospech. Drzim palceky :slight_smile:
16. jan 2009 o 08:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby,
ma niektora skusenosti s tym,ze by k vam prisli byvat partnerove deti vo veku cca 12,14 rokov? My este deti nemame, ja studujem, robim....neviem si to predstavit? Ako by asi fungovala nasa domacnost?Varenie, pranie, upratovanie, neustale napominanie....asi aj hadky, ziadne sukromie...... :frowning2: . Asi som sebecka....ale fakt si to neviem predstavit....
27. jan 2009 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby,
rada by som pridala svoj nazor a skusenosti, lebo stoji pred podobnou dilemou ako narcis.
moj muz ma dospievajuceho syna (takmer 17), ktory sa chce, aspon teda podla slov jeho matky pristahovat k nam :confounded: ...no ja som zasadne proti, lebo momentalne cakame nase spolocne dieta a ja nie som ochotna robit sluzku alebo pomocnicu v domacnosti,llebo viem ze by to tak 100% bolo :confounded:
chalanisko neprelozi jeden papier cez druhy, len vysedava pred telkou alebo chatuje, proste ako na navsteve.
nemyslim ze by sa to byvanim u nas nejako zmenilo
a myslim si ze je to len zbozne zelanie jeho matky, ktora si s nim uz nevie dat rady, aby sa teda odstahoval k otcovi, ked si mysli ze mu tam bude lepsie
no v pripade ze by sa takto rozhodli, ja k tomu zaujmem egoisticke stanovisko a budem mysliet len na svoje dobro a pokoj dietata a odidem k mame
proste sa bude musiet rozhodnut: my, jeho nova rodina alebo on
4. feb 2009 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak to si ani nepredstavujem :frowning2: ,ja by som si to hodila-lebo tie mrsky by urcite hutorili stale po madarsky a ja rozumiem asi 5 slov :frowning2: .
a inak v tomto som egoistka jak pes-ved to niesu moje deti :angry: je mi to luto no kedze si nevychadzame co uz :sweat_smile:
4. feb 2009 o 13:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
medeana, a ako dlho toho muzovho syna poznaš ?
4. feb 2009 o 14:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok