• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Neviem si zvyknúť na priateľove deti

31. januára 2016 
Rada by som pripojila k tejto téme. Ja sama niesom vo vašej situácií. Ale sestra je. Jej prístup je hrozný. So svojim manželom sa spoznala, keď boli v rozvodovom konaní. Deti mali 6 a 3 roky /presne ako moje 2 staršie deti/. Nerozumiem ako može niekto takto malé deti nenavidieť. Oni za nič nemožu. Dnes je to už 10 rokov. Moji rodičia ich nikdy nevideli. Sestra nemá rada jeho prvú ženu. Ja ju naopak obdivujem. Mladší mal obrovské problémy s nožičkami. Deti sú krásne vychované, šikovné. Ale prečo svoju nenávisť prenášať na deti. Najlepšie v nich hladať to najlepšie. Pri starších deťoch je to určite ťažšie. Podľa mňa často nevedia, alebo nechcú dať najavo svoje pocity. Jednoduchšie je odporovať. Moj manžel v 10 rokoch dostal 20 ročnú macochu. Všetko mu zakazovala. Jednoducho chcela dokázať, že je lepšia. On nesmel nikam chodiť, musel doma makať. V 19 rokoch utiekol z domu. Začal sa búriť. Troch slobody treba nechať.Každé decko je iné. Asi najlepšia je dohoda. Pohovoriť si medzi 4 očami. Povedať, čo si želáš Ty a čo nie. Aj on by si mal povedať svoje predstavy.
6. feb 2009 o 19:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
amareta,poznam ho nieco vyse 4rokov.vtedy mal 12,bolo to male pojasene decko...velmi detinske decko a zostalo mu to podnes
7. feb 2009 o 13:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj manžel má tiež 2 synov z prvého manželstva. Teraz sú už velky jeden ma 23 a druhy 21, majú už svoj život a svojho malého brata - nášho syna, milujú a rozmaznávajú. :slight_smile: Ale nebolo to vždy tak , pred 11 rokmi tu tiež chodili každý druhý víkend a verili, že sa ich rodičia daju este do kopy a a ja so ta čo im v tom bráni.Ale časom pochopili, že je to ináč a ich matka už mala iného priatela. a ked boli u nás , staral sa o nich manžel. Varil, upratoval , presne podla hesla : tvoje deti tak sa staraj. :confounded:
10. feb 2009 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
monny86 • Včera o 23:30
Ahojte rada by som si vypočula i vaše skusenosti čo sa týka tejto témi,detí vašich priatelov...
som tak trošku sklamana z toho ako to funguje u nas doma :frowning2:

monny86 • Včera o 23:32
budem rada k sa niekto pridá,pretože len kto žije v takom vzťahu dokáže pochopiť pochopiť ake to je,ked vas to deckoo ignoruje,ubližuje a robi naprieky.

jaduska • 3d • Dnes o 11:06
skús pozrieť sem:

http://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThreadID=42499&vGroupOffset=160
18. júl 2009 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
neviem ako u vas to funguje s manzelovymi detmi z prveho manzelstva? Môj manzel tuto oblast berie hrozne.Co poviem,je hned ako narazka na ne,ze ich nechcem,co sa tyka napr. exmanzelky-vidim ako cicia z neho peniaze cez deti, on aby mal klud,pristane....strasne mi to lezie na nervy, ale jemu to povedat, to sa pohadame. Baby,mam si to nevsimat? ako na neho? Poradte prosim. Dakujem.
21. júl 2009 o 11:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Margaretka, definuj hrozne.... A prečo by si mala "chcieť" jeho deti? Nemajú matku (asi majú, z ďalšieho popisu) ? Podľa mňa alebo máš k jeho deťom vzťah (a oni k tebe) a potom je normálne, že sa o ne zaujímaš (áno, niekedy to znamená AJ že ich kritizuješ) alebo ho nemáš a potom by som ich nekomentovala nijako, ale nechala otecka, nech sa stará sám (no čo, keď sa nedá, tak sa nedá)
21. júl 2009 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,
som na tom rovnako ako vačšina tu z vas.
možno si budete omne mysliet že som hlupa ale ja jednoducho neznášam to jeho decko.Je ku mne odporná,robi mi naprieky a ignoruje moje rozkazy.Moj mužik je nervozny ked na zvyšim hlas že po nej len ziapem ale jednoducho to decko si može u nas robit čo kolvek bez toho aby ju tatičko za niečo vyhrešil.som zufala
21. júl 2009 o 13:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
margaretka sme na tom asi rovnako....u nas tiež malej všetko chyba len ked pride k nam.nemá to,nemá tamto a chce to, no jednoducho hroza všetky rozumi dostáva od mamičky.máme spolu dieťa a nechcem aby naše dieťa doplácalo na jeho ex a dceru.nemožem jej kupit to čo by som chcela,preotže viem kolko penazi pojde zasa na alimenta a na malu.
margaretka a nedá sa tonevšimat
21. júl 2009 o 14:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no kocky ahojte, ja som bola v takej istej situacii, moj ex bol totalny gauner ktory je hladany interpolom, ked sme sa stretli hral to na lasku a slusacika, navyse financny riaditel, ktory je uspesny slobodny a hlada laska - mna, haha, chodil ku mne k mojej rodine a znamym ako slobodny az si ma po 9 mesiacoch slolocneho zivota nasla jeho manzelka ktora mi ukazala ich dve deti, samozrejme slusacik z nej urobil najvacsiu kurvu a zo seba naj chudaka, tak som mu uverila stotoznila sa s tym ze ma ako podla neho jedno dieta, ze to druhe je podla jeho presnych slov vydrabane a dokonca ho dal na zapretie otcovstva aj napriek naramnej poddobnosti no ja som jeho druhe dieta nikdy nevidela, ale teraz viem ze je urcite jeho , lebo je neskutocny klamar. Je to velmi tazke ak vam niekto povie ze je slobodny a zrazu mu niekto hovori ocko, jeho mala bola anjel, snazila som s nou vychadzat no viete nikdy nie je vase dieta a hlavne tatka stale taha chtiac nechtiac domov k mame....
21. júl 2009 o 17:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
poskytnem vám trocha iný pohľad , pohľad zo strany exmanželky, ktoré občas a veľmi zriedkavo chodia k bývalému manželovi.
Keď som sa ja vydávala, ako svadobný dar môj manžel dostal do svojej rodiny aj dve moje deti z prvého manželstva. Vedel že sú tu a že sa o ne musí starať. Aj sa stará a to príkladne. Deti ho rešpektujú a majú radi.
Myslím že obdobná situácia je aj zo strany druhého rozvedeného partnera. Ak si mladá žena berie alebo žije s mužom ktorý má záväzky, má byť pripravená na to že bude súčasťou výchovy aj jeho detí z predchádzajuceho vzťahu.
Poznámky typu, že ich matka nevychovala - prepáčte ale kde bol teda otec ???? a kde je ? , že " Deti sú u nás často lebo to ich matke vyhovuje " - prečo by to nemalo vyhovovať, veď aj otec je rodič a teda nech sa stará.
Priateľka môjho ex moje deti moc nemusí a to si dovolím tvrdiť že moje deti sú vychované a nespôsobujú výraznejšie problémy, len im treba navariť a oprať- jednoducho ich tam nechce. Pohodlie, žiarlivosť ? Neviem , neriešim to , zobrala som to ako fakt. Ale moje deti sa ničím neprevinili a že je ich otec zbabelec a nie je predovšetkým otec - no čo už.
Neobviňujte exmanželky a ich deti za vlastné zlyhanie a zlyhanie komunikácie medzi vami a vašimi partnermi.
Veľmi ťažko sa mi číta za čo všetko sú zodpovedné bývalé manželky a ich deti, ako ciciame peniaze cez otcov na ich deti. ( teda pardon na seba ).
22. júl 2009 o 14:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
A ešte si dovolím pridať jednu vec - len deti bývalých partneriek sú nevychované, moje sa snažím vychovať a oni mi to kazia" . Deti sú deti a vždy budú uvrešťané, nebudú chcieť jest, dobrovolne si zuby umývať nebudú chcieť, budú robiť bordel - to je normálne decko, nie ktoré bude sedieť a poslúchať na slovo ako stroj. Deti sú aj problémové a matka sa môže aj rozkrájať a nikdy nebudú podľa vašich predstáv.
22. júl 2009 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ak budete stále vidieť že sú to jeho deti tak ten pohľad vám zostane.... :astonished:

jeho ste si našli...jeho ste si brali....prečo potom jeho deti vám vadia ???

aj vaše spoločné deti budú neposlušné a nevychované len to nebudete vidieť,lebo uhol pohľadu sa mení ...

vy to totiž delíte na jeho deti a spoločné deti a to je hlavný problém....

maminuska súhlasím s tebou a máš veľkú pravdu...
23. júl 2009 o 00:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
maminuska pekne si to napisala.suhlasim.
ja som aj v pozicii ex,teda prvej manzelky,aj v pozicii druhej a moj muz ma syna zo svojho prveho manzelstva.
je pravda,ze jeho syn nie je moj vlastny,tak ako moj prvy syn nie je jeho,ale nastastie sme si v tomto rovni,ja som si ho so synom brala,z jeho zivota ho nevymazem,tak naco si zneprijemnovat pekny vztah nenavistou voci jeho synovi.jasne,nie som jeho mama,ale aspon sa snazim byt s nim kamaratka.ano ma tiez svoje muchy,ktore asi vidim ostrejsie ako na vlastnych detoch,ale kedze mojho muza milujem asi je zbytocne zivit v sebe nenavist a ziarlivost,lebo tym mozem len stratit a cely nas vztah to nahloda tak,ze moze ist do plynu.
baby ked vam mozem poradit,snazte sa s jeho detmi vychadzat a bude to lahsie pre vsetkych.
ja tu nechcem moralizovat,ale ked sa nad tym zamyslime,oni sa svojich deti nevzdaju a budu u nich /ak ako otcovia za nieco stoja/vzdy na prvom mieste este pred vami.taky je uz vztah rodica a dietata.treba si na to zvyknut.trva to kym sa hrany obrusia...

a ked to tu tak citam,som rada,ze moj ex si ziadnu dalsiu partnerku zatial nenasiel,lebo keby mala takto nenavidiet mojho syna- dost by ma pri srdci bolelo.
vyzivne je kapitola sama o sebe.
nasli sme si muzov ,ktori proste uz maju zavazok.ja osobne to respektujem.
naroky deti vekom rastu.a podla mna vzdy na to financne vyrazne doplaca zena.
preto neriesim,ci kupi toto alebo tamto.je to jeho syn a tym to pre mna konci.neriesim to.
23. júl 2009 o 01:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
adus moja....ty nesklameš nikdy...lepšie by som to nenapísala :slight_smile:
23. júl 2009 o 07:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
P.S. Mám nevlastného syna,3 nevlastné vnúčatá a jednu pravnučku :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
23. júl 2009 o 07:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Posledným príspevkom (počnúc maminuškou) tlieskam. A do bodky súhlasím. Vzala som si na krk chlapa s deťmi, ale bolo to moje rozhodnutie, nikto ma k tomu nenútil. Keď otec dovolí svojmu dieťaťu skákať mu po hlave, je chyba u otca a nie u dieťaťa a nemá nič s rozvodom. Naša dcéra tiež "cvičí" s tatkom ako s opicou a nie sme rozvedení :angry: U nás som práve ja tá, ktorá je ku chalanom (ktorí nie su "moji") oveľa benevolentnejšia než ich otec (nie, neskáču mi po hlave. Rešpektujú ma a ja rešpektujem ich)
23. júl 2009 o 12:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte...

necitala som diskusiu dozadu..chcem sa len podelit s mojim pribehom... moj manzel ma s predoslou partnerkou 4 rocnu dceru a tiez mi chvilku trvalo,kym som si zvykla....ale potom som si povedala,ze to nie je jeho byvala priatelka,nemozem mu zakazat sa s nou stretavat... je to jeho dcera a keby si musel vybrat urcite by si vybral ju...a tak je to spravne,pretoze aj ja by som uricte uprednostnila svoje deti....takze bud ho budem milovat aj s nou,ale ho nebudem mat vobec... a kedze sme uz manzelia,zvolila som si mozno tu tazsiu cestu,ale oto krajsiu... mala k nam chodi na prazdniny a uz sa velmi tesi na braceka,ktory sa ma o chvilku narodit...
23. júl 2009 o 12:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte! :slight_smile:
Čo ja by som za to dala, keby mužov syn bol maličké uvrešťané deculo! Nuž ale, keď som sa s mužom zoznámila, jeho syn mal 15 a keď ma "zoficiálnil" aj jemu, mal niečo po 16tke... Takže už taký puberťák a tam sa oveľa ťažšie vytvára vzťah. Na syna nemôžem povedať nič zlé - je to fajn chalan, len mi je trošku ľúto, že si k sebe nedokážeme vytvoriť bližší vzťah, aj kvôli tomu veku.
23. júl 2009 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, pridám sa aj ja. S priateľom som sa zoznámila, keď jegho dcéra mala 13 rokov - ukážková puberta :grinning: . Rozviedol sa, keď mala 6 ale pravidelne sa nevštevovali, chodieval k nim, lebo aj s bývalou vychádzal v pohode, chodievali spolu na dovolenky. A zrazu ja. Tie začiatky boli hrozné, využívali všetko možné len aby ocinka nestratili. Doma sa im pravidelne všetko kazilo, museli maľovať, slečna potrebovala každú chviľu odvoz... no, bola som na nervy. A keď som otehotnela, to som si myslela, že je všetko v pohode, slečna vraj týždeň preplakala. Ale chcelo to len čas. My už máme dve detičky, slečna má už 25, navštevujeme sa, dokonca aj jeho bývalá k nám chodí na kávičku a ja k nej :slight_smile: A s mladou máme vzťah úplne super.
5. aug 2009 o 09:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak to su tie lepšie pripady gratulujem no u nas to je trošku inak....
a nikto mi nevyhovori to čo si myslim a to čo je pravda aj deti dokažu byt pekne odporne a dokažu pekne raniť....
11. aug 2009 o 17:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
táto téma by sa mohla volať "neviem si zvyknúť na bývalkinu výchovu" pretože naši (MM) chalani majú fajn povahu a hlavne so starším sa dá v pohodičke dohodnúť a existovať. s mladším je to trochu problém, niekedy mám dojem že by na neho nestačil ani bachar s SS. dokáže využiť všetky mamičkine slabosti a snaží sa ich aplikovať na nás.
jedného dňa bez varovania k nám mamička poslala zbaleného st. syna s tým že u nás bude bývať lebo ona odchádza pracovať do zahraničia (tu prácu mala) ml syna strčila k st rodičom. po roku zistila, že st rodičia výchovu ml syna nazvládajú a zas bez varovania ( vrátili sme sa z dovolenky a chlapec bol už u nás) nám strčila ml syna. teraz sa neunúvala ho ani zbaliť, prišiel len v tom čo mál na sebe. chlapec má reparát a MM to má vyriešiť.
14. aug 2009 o 13:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ako dobre, že sa mi podarilo natrafiť na túto stránku. Snáď sa nájde spriaznená duša, ktorá mi pomôže. Moj problém ma trápi už dosť dlho. chcela som už navštíviť aj psychológa no nejak sa mi to nedá. Nechcem totiž aby o tom vedel môj partner. Pretože ten problém sa týka jeho dcéry a tak trochu dosť aj jeho. Prečítala som si tu všetky odpovede, aj všetky príspevky ohľadne partnerovych detí. Súhlasím aj s tými negatívnymi aj s tými kladnými. Keď Vám opíšem môj príbeh prosím poradte mi kde som urobila chybu, alebo robím chybu. :frowning2: NO ešte som len začala už musím, skončiť. Práve sa mi zobudil môj synátor. Takže snáď sa mi sem podarí ešte vstúpiť. Aj keď nie dnes, tak zajtra, alebo od pondelka.
15. aug 2009 o 12:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Keď som sa zoznámila s mojim partnerom bol slobodný, no mal za sebou vzťah /nie práve dobrý/ podľa slov okolia - teda tých, čo ho poznali aj podľa neho a podľa jeho rodiny. Z tohto vzťahu má dcéru vtedy 7-ročnú. Naše prvé stretnutie prebehlo v pohode. Keď sa ma spýtal či mi bude vadiť, že má dcéru z predchádzajúceho vzťahu - moja odpoveď bola - to dieťa za to nemôže. Tak som sa k nej aj správala. Brala som ju ako jeho dcéru. Prvé stretnutie s ňou bolo v pohode - dokonca povedala svojmu otcovi, že túto frajerku si už nechaj nastálo je super. Samozrejme ma to potešilo. No tam asi naša cesta k sebe aj skončila. Odišla domov a ďaľšie stretnutie už bolo plné nenávisti voči mne. Že ma nikdy nepozdravila keď sme sa stretli vždy som to brala deti sú také. Dnes pozdraví pekne inokedy nie. No keď začala hladať všetko zlé na mne a prvé, čo bolo hneď volala mame a všetko jej rozprávala o mne bolo mi ťažko, ale zvládla som to. Asi som sa zaľúbila, alebo neviem čo. Vždy to takto trvalo tak jeden deň potom už bolo v pohode. O dovolenkách ani nehovorím. To sme na každú dovolenku odchádzali bez nej, pretože vždy jej niečo bolo a to zrovna v deň odchodu. Lenže keď sme prišli na miesto, tak to boli samé telefonáty, ako sa decko tešilo a on ju sklamal, a nech okamžite príde pre ňu a veci podobné. Tak vždy sa zohnalo auto a išlo sa pre dcérenku. No tam som ja končila - vždy a so všetkým. Dokonca sa na to už nemohli pozerať ani jeho sestry, no dcérenka - teda mamička, alebo obidve zvíťazili. Celú moju rodinu brala - resp. nebrala a nikdy nikoho nepozdravila, hoci každý sa jej snažil byť milý. Moja mama mala vždy na jej narodky, meniny Mikuláša vianoce pre ňu darček. To zobrala a brala to ako samozrejmosť. Keď sa jej to snažil partner povedať, alebo vysvetliť jej odpoveď bola nikto sa im neprosí - keby nechceli tak mi to nedajú. Ja nikoho zdraviť nebudem pre mňa sú to cudzí ľudia. Tako to šlo roky až sme sa s partnerom rozhodli žiť spolu. Proste každý mu vravel nech si nepokazí vzťah, ktorý je tak nádejný /pretože sme sa mali skutočne radi/ teda dúfam, že sa j máme. Napirek všetkým vzdorom nadávkam a to nie že ty si hlupák, dilino a pod, ale k---- vyje-----a k tomu prislúchajúce. Prvý list takého znenia mu napísala keď mala 8 potom 10, už aj ako 14 ročná a dokonca SMS aj ako 16ročná. :rolling_eyes:
Nakoniec sme sa rozhodli založiť si rodinu. Keď som bola tehotná s dcérkou a oznámili sme jej to /bola u násna prádzniny/ tak jej prvá odpoveď bola v koľkom si a to sa dá ešte odobrať. Najskôr som sa nad tým pozastavila, no potom sme sa jej to snažili vysvetliť. Ja som konkrétne na ňu išla aj takým, že ak sa mi narodí chlapček tak to vôbec nevadí, že dcérku hoci nie vlastnú budem mať ju. Aj sa tomu celkom potešila no len nachvíľu. Potom sa to všetko vrátilo do starých koľají. Celá partnerova rodina bola rada, že sa nám narodí bábo, každý veril v to, že parner už nebude taký zaspený láskou a bude sa ju musieť naučiť deliť. Hm bolo to len pokedy sa nám dcérka nenarodila. Samozrejme ja som zostala na MD a potom na rodičovskej dovolenke. No nároky jeho dcéry /alebo jeho matky/ sa stupňovali. Vtedy sme vôbec neľutovali, že sme sa nezobrali. Ja viem poviete si, že veď aj to je jeho dcéra aj ona potrebuje - ale vedzte aj to, že čím dávaš viac tým si horší a tým je to menej. Pravidelne platil výživné, pravidelne si chodieval pre ňu aj ju vždy išiel zaviesť / 6OO,-Sk cesta/ a to bolo vždy raz za mesiac. Prispel je na čo potrebovala, či na lyžovačku, či na výlety zo školy. Dokonca s tou lyžovačkou, to bolo tak, že on jej prispel polovičkou no peniaze sa minuli /25OO,-/ a keď prišie deň kedy bolo treba vyplatiť lyžovačku tak sa oznámilo, že ona nejde. Po ťažkom vysvetlení vyšlo na povrch prečo. Tak sa sadlo do auta išlo sa niekoľko km za ňou, vyplatil sa lyžiarsky aj výstroj sa požičala a išlo sa . To všetko sa bralo ako samozrejmosť. Veď on je jej otec a je povinný. :frowning2: Nie žiadne ďakujem za to nebolo. A ja . Ja som o tom všetkom ani nevedela. Až keď som zistila, že nám chýbajú peniaze. Tak sa vyšlo s pravdou von.
Takto sa kupovali topánky, drahé botasky poza môj chrbát. Poviete si veď je to jeho dcéra. Áno je, ale keby bolo za to aspoň trochu vďaky, že nie ku mne na to som si už zvykla veď ja som cudzia osoba, ale ono jej neni k vlastnému otcovi. Nejeden raz sme za to hádali. Ja som bola staršia múdrejšie, ja sa nedám ovplyvniť, ja mám mať rozum veď ona je len dieťa. Raz ma tak dopálila - to bolo keď už sa s nej stala slečna. Samozrejme, že vždy keď išla k nám tak zrovna mala svoje dni. A vždy prišla bez potrebných vecí. Raz nikomu dokonca ani nič nepovedala, jednoducho mne zobrala vložky a po víkende odišla aj snimi. Keď som to dostala ja tak som išla jak nahotove, lebo som vedela, že vložky mám a tam ničoho. Tak som rýchlo obiekla malú a taho do obchodu. Keď k nám na ´daľší mesiac prišla a snažila som sa jej to vytknúť tak som dostala odpoveď - no bože mala si dať papier :rolling_eyes: .Toto vypisujem len taký výcuc, z toho všetkého ako sa mi darí s jeho dcérou. Švagrinky postupom času zmenili aj názor, pretože už sa ich vlastne nič netýka, všetko to prežívam s partnerom ja a dokonca majú aj taký nazor, že ju nenávidím. Ja to už nikomu nevysvetlujem - nemá to význam. dokonca ani môjmu partnerovi.
to čo sa stalo pred dvomi rokmi nás akoro rozdelilo. Boli sme cez prázdniny u našich. Totiž sestra mala pred svadbou a bolo treba tam porobiť nejaké veci okolo domu. Tak sme tam išli aj s ňou veď večer ju mal otec odviezť domov. bolo hrozná horúčava tak som sa išla osprchovať. U nás vždy platilo, že nemusím si nosiť svoju kozmetiku - kľudne som mohla použiť sestrinu /nikdy totiž u nás nikomu nič nezmizlo/. Po mne sa išla osprchovať jeho dcéra a po nej moja sestra. No haha - tá sa už nemala čím umyť. Milované dievčatko všetko zhabalo. Teda najskôr sa ma sestra opýtala, či som to náhou nedala do izby kde sme spali. Vraj jej veľ vecí z kúpelky chýba. Hneď som vedela čo je vo veci. S drzosťou som je vošla do ruksaku a tam boli všetky potrebné veci. Hneď som o tom informovala partnera nech si to s ňou vybaví on. Vybavoval to až po ceste domov. Samozrejme, že nevrátila všetko - ani 200,-ktoré zobrali mojim rodičom. Asi za tri týždne k nám prišla opäť a hádajte kto bol na vine. No predsa ja, lebo som si dovolila sa jej hrabať v jej veciach. a teraz sa ona bude báť k nám chodiť, že ja jej budem lašovať v jej veciach. Keď odišla, s partnerom sme sa viac o tom nebavili. No kríza prišla po sestrinej svadbe. kvôli tomuto všetkému sme sa strašne pohádali a zlá som bola v jeho očiach aj ja lebo som sa s ňou mohla rozprávať citlivejšie a jemnejšie a nie jej povedať to čo som povedala a to bôž so zvýšeným hlasom. Od vtedy k nej už necítim nič, ani to, že je partnerova dcéra. Aj keď k nám príde, ja mám vždy len dobré nervy už tni pred tým ako sa dozviem, a vždy sa po jej odchode pohádame. Ospravedlniť sa za nič to nie, veď to sú všetko pre ňu cudzí ľudia a ja takisto. Dneska už má 16 rokov - aj jej názor, že ja som povinná na ňu prispievať, lebo žijem s jej otcom je samozrejmosť, otec je povinný dávať lebo je jej otec. Keď si náhodou dovolí opnovať alebo nespraviť tak je dr----a neviem aký.A poznámky charakteru - dieťa má žiť na urovni svojich rodičov sú samozrejmé. My už máme druhé bábätko /teda vlastne tretie - len to druhé nám zomrelo- nechcem nikoho odcudzovať, ale ke´d som bola tehotná s druhou dcérkou tiež som prežívala dobré stresy aj vďaka nej./Teraz máme synčeka. Hoci si ix krát poviem, že tie dva dni, čo k nám príde sa budem snažiť byť kľudná nevšímať si jej, no jednoducho som pod stresom a som pred explóziou. Keď bola malá tak som to stále brala že z toho vyrastie - vraj stále bola štvaná mamkou. No dnes už má 16 a jej drzé poznámky už nedokážem uniesť. Poradte mi prosím Vás, čo mám robiť. Nechcem stratiť partnera - mám ho rada. Je to skvelý otec, ktorý mi s deťmi veľmi pomôže aj ich má veľmi rád, ale toto už nevládzem - teda po tom všetkom. Partner mi stále hovorí, že ju nenávidím a že som na ňu až moc kritická. No ja nedokážem len tak robiť čiary za všetkým ako on. ja viem, že si poviete veď ako ľúbi moje deti tak ľúbi aj svoju prvú dcéru aj to je jeho dieťa, ta to všetko beriem, len to nedokážem zniesť, keď viem, že s jej strany je to len využívanie. Nie sme boháči aby sme si mohli všetko dovoliť šmahom ruky. so mnou sa jednia omastené chleby /obrazne povedané/ atam sa rozdávala na želanie. Pritom jej mamka od kedy ju poznám ešte nikde nerobila. A ja som musela dať svoje ani nie dvoj ročné dieťa na varovanie, aby som mohla nastúpiť do práce, aby sme vyšli s korunou bez hádok. Teraz som na MD opäť a až mám strach keď prejdem na rodičovký ten je podstatne menší. No my musíme maťž na všetko - veď sme povinný.
Snáď sa nájde niekto kto mi pomôže, poradí alebo ma aspoň povzdbudí a možno mi niekto povie, kde robím chybu a či je to len vo mne tá zlosť.
15. aug 2009 o 19:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janu, tak ja teda teda povzbudim, poriadne, pokial sa to takto da cez net :slight_smile: obdivujem tvoju trpezlivost, ze si to tak dlho, skoro 10 rokov zvladala. Ja sama som druhykrat vadata, mam dceru z prveho mnazelstva aj mos manzel ma dceru, spolu mame synceka. Vidim podobne situacie aj u nas, ci uz na jednej, alebo na druhej strane.
Moja dcera je na mnazela castokrat drza, odporna, na druhej strane ked nieco chce, tak vie byt milucka ako medicek :grinning: Jeho dceru zasa vidame malo, ale ked je u nas, tak to stoji za to, vsetko sa dobehne. Som velmi zvedava, ako sa to bude dat zvladat, ked sa prehupnu do veku vasej pubertiacky a ake naroky bude mat mamicka
Naozaj je pravda, ze s partnerom ktoreho milujeme si do rodiny pustame aj jeho rodicou, deti, exmanzelov a exmanzelky, celu minulost a historiu kamaratov a znamych..drzim velmi palceky, skus to nejako zvadnut, skus radu osychologa, predsa sa len na to vie pozriet z nadhladu a poradi ti, ako ostat v klude a nepokazit si vztah.
15. aug 2009 o 22:50  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulec,

precitala som si teda tvoj pribeh a nemyslim si ze sa velmi lisi od tisicky inych :frowning2: tu by bola kazda rada draha ale takto na povel to nefunguje.

ak sa mozem k tomu vyjadrit , tak osobne si myslim ze vela vody nenamutis ak tvoj partner nebude stat na tvojej strane, pretoze vasa pubertiacka citi tichu podporu v nom a to pre teba nieje prave najlepsie. podla mna skus sa porozpravat s partnerom, ze dalej niesi ochotna znasat tieto excesy, ze mamte spolocnu rodinu a kym ste deti nemali tak si sa snazila ale teraz svoju energiu musis obratit inde ako na zabomysie vojny. nech stoji pri tebe ked na nu dvihnes hlas, popripade jej nieco odopries atd...., ved si vezmi ze mozno dva, tri roky a uz vas nebude potrebovat, navstevovat a podobne..to mi ver..

nemyslim si ze robis niekde chybu ty, to skor tvoj partner...no a z tvojej strany, budovat respekt si si mala odmalicka, teraz v puberte je uz na to neskoro, no mohla by som tu vypisovat ale je to len moja skusenost a nakazdeho plati iny meter, tak nazaver ak ti nebude drzat stranu partner tak si neporadis, prepac ale to je realita

drzim palce
17. aug 2009 o 10:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby, dík za povzbudivé slová, aspoň viem, že chybu nerobím, ja, pretože už som si začala vyčítať, že zlá som asi ja a nedokážem pochopiť partnerove dieťa. Viem kde som spravila chybu. Daša máš pravdu, že sutoritu som si mala budovať od samého začiatku a nie teraz. Lenže to bolo v tom, že stále som dala na reči partnerove, že sa jeho dcéra zmení, keď bude staršia, pretože teraz je veľmi ovplyvňovaná mamkou, vraj potom, to pochopí aj sama, čo je dobré a čo je zlé. No ale figy borovej som sa dočkala. Stále je to rovnaké, ba ešte horšie. Je pravda, že fakt bola veľmi ovplyvnovaná materou, lebo to som počula aj z telefonátov, ktoré spolu mali keď bola u nás. ale to ma nemalo zaujímať mala som byťž tvrdšia a stáť si za svojim. vieš a stále som čakala. že aj partner ma v tomto podporí a ukáže jej, že aj napriek všetkým jej odpornostiam, bude stáť vždy pri mne. Áno ukázal jej to, ale len v tom, že sme spolu ako rodina a máme dve deti, ale aby ona mňa rešpektovala ako jeho partnerku a že ona na tom nič nezmení, tak to sa mu moc nedarí. Už sa teraz upokojujem len tým, že snáď ešte také dva tri roky a bude od nej pokoj. Vieš ona takto by mi ani nevadila, veď keby záležalo od nej tak sem príde len na narodeniny meniny, vianoce. Pretože si myslí, že inak by nedostala darček. Koľkokrát sa menili plány jej príchodov, pretože vždy na poslednú chvíľu zavolala, že nemôže prísť. No a potom akože chcela prísť na iný termín a nedajbože, že nám to nevyhovovalo. Tak to boli samé vyhovorky, a nadávky, že uprednostňuje všetkých cudzích pred vlastnou dcérou. A za svet to nie a nie partnerovi vysvetliť, že aj tam robí veľkú chybu. Niekedy mi to pripadá, že jej a jej mamky bojí. Najviac ma dopálilo, keď našej spoločnej dcére, /ktorá má 4 roky a samozrejme je v takom veku, že je vzdorovitá, a skúša pokiaľ a čo si môže dovoliť/po jednom jej vystúpení a neposlúchaní nacapal na zadok a potom povedal svojej dcére,/lebo zrovna bola u nás/, že to je hrozné, veď ty si bola jedno poslušné dievča a na teba som nemusel ani vtedy ani teraz ani ruku položiť. Radšej som sa zobrala a išla som spať, lebo explozia sopky oproti môjmu hnevu je nič.
Baby ešte raz ďakujem. Teraz keď viem o tejto stránke, snáíď sa tu objavím častejšie, keď nič iné aspoň mi to pomôže že si tu vylejem zlosť a môžem to aspoň napísať a takto to dostať zo seba. aj keď nie nastálo aspoň nachvíľku. Čaute.
17. aug 2009 o 21:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj janulec, ja som napísala hore trocha iný názor a je to presne o tom o čom som písala.
Zlyhala komunikáci medzi tebou a partnerom. Jednoznačne na začiatku sa mali vymedziť hranice a to ako z tvojej strany tak aj z jeho.
Nemôžeš vyniť bývalú manželku že dcéra sa tak správa ako sa správa, a že dá na mamku. Je tu jej otec ktorý mal vymedziť hranice, samozrejme po dohode s tebou. Preto hovorím že sa jedná o zlyhanie komunikácie medzi novými partnermi.
Tiež to mám z obidvoch strán, až na to že druhý manžel nemá deti. Ale aj moje deti prešli vývojom vo vzťahu k nemu - musím však povedať že bol dobrý . Aj nám sa syn vyhrážal že pôjde k otcovi bývať lebo mu nechceme kúpiť to a to ......choď , však mi na teba platiť budeme, nech sao teba stará ( šoková terapia ). Dodnes ho mám doma a to s tým rozdielom že dávno sú vyhrážky ta, ta. :wink:
17. aug 2009 o 21:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj maminuška, ďakujem aj za Tvoj názor, áno máš pravdu v tom, že hneď na začiatku som si mala s partnerom vymedziťhranice odkiaľ pokiaľ. Keď som videla, že to k ničomu nevedie, mala som sa s ním dohodnúť na iných pravidlách. ale musím Ti aj trošku opnovať v tom, že tá mama jeho dcéry je skutočne jedna nepríjemná osoba, podľa ktorej všetci sú zlý včítane otca jej dcéry, jeho sestier a všetkých čo su v kontakte s jeho dcérou. vieš medzi nimi nebol ten vžťah dobrý nikdy. Keď si dohodli, že si príde dcéru keď bola malé bábätko, že ju chce povoziť v kočíku /mala cca 2mesiace/ tak mu do kočíka prichystala bábiku. Až keď bol pri výťahu tak nakukol do kočíka. Uznaj to je o čom. A to nie je všetko. bolo toho ďaleko viac. A pritom nikdy nemeškal s výživným ani deň, dával jej peniaze aj naviac, keď bolo treba tak jej kúpil. Jemu nikdy nevydržali peniaze od výplaty do výplaty. Pretože vždy raz za mesiac si brával dcéru a tam bol schopný minúť aj posledné. Na to sa vždy jedovali hlavne jeho sestry, pretože potom sa chodilo k nim požičiavať, aby prežil. Ale to bolo stále málo. Keď sme začali spolu žiť tak od jeho bývalej sme sa niečo napočúvali, či sa on nehanbí, takto odhodiť vlastné decko pred cudzou ženskou. /pritom to nebola žiadna pravda/ Mpjmu ešte nenarodenému dieťatku vynadala do pankhartov a to všetko pred očami sich spoločnej dcéry. Keď sa pred tromi rokmi rozhodol predať svoj byt/ktorý mal vlastne len 2roky/ aby sme si mohli kúpiť väčší byt /teda po predaji aj toho môjho/ to si mala počuť tie nadávky. Vraj ako mohol takto sklamať svoju vlastnú dcéru, ktorá si už predstavovala, ako jej tam spraví svoju izbičku, ako si tam budú spolu nažívať /samozrejme bezo mňa/. No a malá /vtedy 13 ročná/ to zaklincovala" krásnym listom" venovaným otcovi - ktorý bol plný nadávok.
Ver mi jej otec /môj partner/nemôže nič, ona môže všetko. Veď keď ešte bol aj nebol s nimi - teda on nemal nikoho a žil s nou, tak ona bola tá, ktorá ho vyhodila lebo už mala nového chlapa. Jej mama je vlastne už s tretím partnerom. A so všetkými má deti. Takže tri deti - traja otcovia, ale môj partner je ten zlý, ktorý sklamal ich dcéru, lebo sa zaľúbil a má rodinu. Viem, že deti dokážu byť zlomyselné veď mám doma len 4-ročnú a už viem, čo dokáže tá. A neviem si prdstaviť keby sme ju ešte jeden z nás štvali proti tomu druhému.
A ver mi dlho som mala tie SMS odložené, ktoré písala nielen môjmu partnerovi, ale aj mne. Prepáč, zase som sa rozpísala a to vždy chcem reagovať len v skratke. Ale akosi my to nejde.
17. aug 2009 o 23:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulec, keď si vydržala tak dlho, ostáva ti vydržať ešte zo 2 roky a potom sa mladej slečne nebude chcieť ku vám chodiť. akurát by bolo dobre už teraz ju (nezabudni ani na svojho partnera) pripravovať na to, že keď bude dospelá nedostane od vás nič - nech si zarobí. na tvojom mieste by som od partnera tvrdo žiadala aby svoj čas a peniaze delil každému svojmu dieťaťu rovnako. matku ani dcéru nezmeníš, jediné čo môžeš zmeniť je tvoj partner.
18. aug 2009 o 08:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulec, ja som sice podobnu situaciu nezazila, ale skusim napisat moj subjektivny pohlad na vec. Tvoja nevlastna dcera je poriadne drze decko, jednoznacne pod zlym vplyvom svojej matky. Jej matka sa hneva na svojho muza a na Teba a vase deti ziarli. Svojou nenavistou zial krmi aj svoju dceru a tym jej velmi ublizuje. Ako matka by mala v prvom rade mysliet na dobru citovu a moralnu vychovu svojej dcery a neucit ju nenavisti.

Tvoja nevlastna dcera je len obetou vychovy oboch svojich rodicov. Ona za to nemoze aka je a kto vie, ci si to niekedy uvedomi.

Neviem, ci ty s tym budes moct nieco urobit, asi ich nezmenis. Jedu radu, co Ti mozem dat z vlastnej skusenosti je, ze skus urobit nieco s tym, co citis ty a co zoziera teba vovnutri. Lebo tvoje trapenie nici teba, ovplyvnuje tvoje chovanie k muzovi aj k tvojim detom. Sama si pisala, ze si v strese uz par dni pred tym, nez ma prijst. Nevravim, ze je to lahke, ale skus drzat svoje nervy v klude a seba v pohode, chranit si svoje vnutro. Ak bude treba v nejakej situacii zasiahnut, tak sa skus obmedzit na argumentaciu faktami a vynechat emocie, ak to pojde. Dalsia vec je, ze musis ist dobrym prikladom svojim detom. Aj ked Ta nevlastna dcera vytoci, ty musis byt ich mudra rozvazna matka, ktora im ide prikladom, ukaze im, ze aj krizove situacie sa daju riesit rozumne.
No nechcem sa hrat na psychologia, ty sama vies, co je spravne a dobre pre Tvoje deti. Drzim Ti velmi palce.
18. aug 2009 o 11:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok