• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Neviem si zvyknúť na priateľove deti

31. januára 2016 
Janulec, niekedy výnimky potvrdzuje pravidlo. Súhlasím s betkou, že je obeťou výchovy svojich rodičov, ona v podstate nie je zlá je len pokazená výchovou, ale tak otca ako aj matky. Aby si sa nehnevala na mňa za toho otca tak ti vysvetlím prečo to ja tak vnímam.
Matka robí zle, žiarli na to že ex si založil rodinu a má sa vcelku dobre. Cez dcéru sa snaží vnášať nesúlad. Ak tvoj manžel nevie kde nastaviť hranice dcére a ex, no tak zákonite to deti využívajú - to je prirodezná decká vec.
A aby som nepôsobila tak dokonale, tak ti napíšem ako som to ja ako exmanželka vnímala u mňa.
Po tom všetkom čo mi ex spôsobil a spôsobuje nie raz som mala na jazyku aj ja štipľavé slová, ale vždy sa mi ich podarilo zadržať. Načo zatažovať deti tým čo bolo medzi nami. Tým že som sa vydala a postupom času ma prestalo zaujímať s kým a kde žije môj ex. Ale nebolo to samozrejme hneď.
Lenže u mňa to bolo pol roka, kdežto u teba je to ...fúha už riadny počet rôčkov. To že ex vás chce mať pod kontrolou to ukazuje len na jej slabosť a určitý druh primitivizmu. Dcéra nebude mat vždy 16, bude mať aj 30 a aj viac a človek dozrieva a mení sa. Možno neskôr bude sama zazlievat matke že ju tak štvala proti otcovi.
18. aug 2009 o 16:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Čaute , to čo ste mi napísali je pravda, nejeden raz som partnerovi povedala, nie že len jej matka zle vyhcováva svoju dcéru, vedie ju k zlomyselnosti, ale robíš to aj ty. Ohradil sa mi že ale ako ju môže on vychovávať, keď od dvoch rokov s ňou je vlastne len 1x za mesiac. Tak som mu podela, že to máš síce pradu, ale vo veľa veciach /kedy by jej aj jedna otcovská neuškodila/ ju nemo podporuješ. Všetko sa snažím jej vysvetliť a odkedy Ťa poznám to je už skoro 10 rokov tak sa sňou vždy len rozprávaš a stále jej vysvetlujuš a stále je to len horšie a horšie. Ona si Ťa vypočuje aj Ti odpovedá /vyhovujúce jej/ale to je asi tak všetko - jedným uchom dnu a druhým von /typické pre decká, viem to aj podľa seba/. No a ďaľší argument bol ten, že má 16-ročnú otĺkať. Tak som mu povedala, že nikto tu nehovorí o otĺkaní a ani nie už teraz /aj keď ja som od svojho otca dostala facku keď som mala 18 a na škodu to nebolo - neublížila mi/, ale to som ti hovorila už aj predtým. No proste stále robí tú istú chybu. A ja osobne som mu povedala, že sa mi nebude páčiť, keď takto bude vychovávať aj naše spoločné deti. No ale to bude o inom, to vidím už teraz /aj keď dcéru určite rozmaznáva ďaleko viac ako ja/.
Ak môžem reagovať ešte na tie peniaze, tiež som mu povedala, nech dáva z výplaty zvlášť na deti tak ako platí alimenty. A to čo ide pre ňu a dá jej nech dá aj deťom. Tak mi povedal, že veď to by mu nič nezostalo na živobytie a potreby domácnosti. Tak som to raz spravila tak, že som si celý mesiac presne odkladala a písala, čo sme minuli na deti - potom som to delila dvomi, aby videl, koľko prispel on a koľko ja. Keď videl, že dal podstatne menej spoločným deťom, ako svojej dcére tak mi argumentoval tým, že no ale aby som si zobrala, že s týmito deťmi trávi každý deň a s ňou len raz za mesiac. Aj ma to nahnevalo a moja odpoveď bola no tak nech sa páči môžeš ísť zbytok času tráviť s nimi/ s dcérou a jej matkou a ďalšími dvomi deckami aj keď tá jedna je už dospeláčka 21/.To si si mal rozmyslieť predtým než si si rodinu zakladal, či budeš čas nahrádzať peniazmi. To sú bohužiaľ v takýchto prípadoch neporovnateľné veci.
No nemám to s ním v tomto smere ľahké a ani nikdy nebudem mať, snáď až vtedy keď moja trpezlivosť už zlyhá úplne. Len aby to nedopadlo potom oveľa horšie.
Budem sa snažiť držať kľud aspoň pred deťmi, už som aj rozmýšľala, že vždy keď k nám príde tak ja sa zoberiem a pôjdem k mame, ale niekde, no s tým nechce súhlasiť, lebo vraj sme rodina. No ale keď to takto pôjde ďalej tak to jednoducho začnem robiť. a tiež mu poviem, že to robím, len pre dobro rodiny, ako nie raz povedal on mne. Tak baby dík. Na druhý týždeň má dovolenku /aj to sa mi podarilo uhrať tak aby k nám chodila, len keď on má dovolenku, alebo voľno/ tak sa potom ozvem, alebo možno neozvem až ma odvezú. No nebudem predbiehať, možno ostanem veľmi prekvapená. Tak sa zatiaľ majte a veľmi pekne ďakujem, všetky vaše názory mi pomohli.
19. aug 2009 o 08:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulec urcite nie si sama s takym problemom.
ja som s mojim partnerom 7 rokov a tiez sme so preskakali vselico.
on chce tej svojej dcere zrejme vynahradit nekompletnu rodinu a tak voli radsej opiciu lasku.nech sa deje cokolvek,hlavne nech on nie je ten zly.a dcera to zjavne zneuziva.

nasa ex ma zo mna dost velky mindrak uz preto,ze je vo veku mojej matky.tiez som prezila blbe reci aj obtazujuce telefonaty,ktore MM chudak statocne filtroval dost dlhe obdobie.ja sa nehnevam,chapem zenu,ktora ma uz aj pravdepodobne hormonalne problemy z prechodu,z pribudajucich rokov,pokial viem,partnera asi nema,lebo jej naroky su velmi vysoke a kto ich splna,ten si hlada mladu babu.
tiez sa pokusala o drobne intrigy,ktorymi nam chcela sprijemnit zivot ci uz cez dieta alebo aj sama.
posledna taktika,ktoru zvolila...Budem Dobrou Priatelkou mojho ex a budem ho potrebovat casto aby mi prisiel pomahat :grinning: tak som si vypocula take kraviny ako ze prepla sa mi klavesnica a neviem si s tym poradit,nemohol by si sa zastavit?a podobne blbosti.teraz uz dala dlhsie pokoj,mozno pochopila,ze to nema vyznam,alebo sa pokusa vymysliet nieco nove. :sweat_smile:

s ich dietatom sme mali jednu taku zlomovu situaciu,kedy si MM musel uvedomit,ze na jednom mieste je dieta a na inom je partnerka.ako iste vieme,dieta je na prvom mieste.tak je to aj u mna s mojim synom.
ale dieta partnerku respektovat ma.a ked to nema odvahu riesit otec,aby nestratil lasku dietata,
tak si to musi vyriesit partnerka sama.
bolo to tazke,skoncilo to az jedovatymi telefonatmi s ex,o ktorych som ja samozrejme nemala vediet,nase laskyplne manzelstvo sa vtedy otriaslo v zakladoch,ale ubojovala som to a aj ked si myslim,ze vztah mojho nevlastneho syna ku mne vobec nie je uprimny,kedze pochopil,ze na mna intrigy nezaberaju,mame doma klud a ked pride vieme sa bavit na urovni kamaratstva.

je to ako hovoris,velky podiel na tom ma urcite jeho exmanzelka,lebo ta v detstve tomu dala zaklad.
16 rocne dievca...nech sa na mna niekto nahneva,podla mna uz tolko rozumu ma,aby vedela,ze vam robi zle.
to uz nie je malicke dieta.
takze ked sa k tomu nema tvoj manzel,ja by som to s nou na tvojom mieste riesila sama.asi by som to nevydrzala a ziadne dohovaranie a naznacovanie v ramci slusnosti-a ona za sebou potom zavrie dvere a ukaze ti prostrednik.podla toho co si pisala.
pekne osamote by som si s nou vydiskutovala uplne vsetko.a hlavne aby stratila pocit,ze vam bude skakat po hlave,kolko sa jej zachce.
ked k tomu zavolas aj muza,bude sa zase citit ista v "kramflekoch" /lebo ved tam ma predsa svojho ochrancu a ten nedopusti aby si si k nej nieco dovolila/a skonci to zase len nejakym formalnym dohovorom, ktory jej je zo srdca ukradnuty.
ale len ty vies,aku ma manzel povahu.

a urcite by som neodchadzala,ked ma prist.vyzera to potom ako utek.a ked je taka potvorka,asi by to tak aj pochopila.to by si len pomastila brusko jej aj mamine.
19. aug 2009 o 14:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
v ziadnom pripade som ta svojim prispevkom nechcela nabadat k nejakej zlobe,pomste a podobne. :pensive:

ale v zaujme vlastneho zdravia a atmosfery v rodine by si to uz riesit mala.ked nema ziadne moralne zabrany kradnut,tak to uz by som asi riesila radikalne.
ved sa predsa nechcete nechat znicit.
a trva to uz velmi dlho. :frowning2:
19. aug 2009 o 14:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no a ešte by som si ten rozhovor pekne potajme nahrala, aby som mala dôkaz že som jej nenadávala a nebila ju a podobné veci.... lebo také nevychované dievčisko si môže vymyslieť čokoľvek :sunglasses:
19. aug 2009 o 18:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne tak bora.
ziadnu agresivitu alebo krik to nepotrebuje.
ale treba jej tvrdo vymedzit hranice.
19. aug 2009 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
podľa mňa ani ten odchod nie je zlý nápad, nech sa ocko stará o dcérku. :slight_smile:
19. aug 2009 o 21:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mtsl ja by som to nerobila.
kedysi,kym sa u nas brusili hrany,tiez som tak vselijako uvazovala.
a potom som si povedala:a preco mam ja vypratavat priestor v ktorom zijem?ved som tu tiez doma.
asi povies,ze je to v zaujme jej nervov,ale ten problem unikom nevyriesi.
akurat sa v nej bude -mozno aj nevedome- zivit pocit,ze ta dcera jej este o kusocek viac skomplikovala zivot.

ja mam taku mamu,ktora pred problemami vzdy nejakym sposobom unika namiesto toho,aby ich riesila.
a vzdy ju v nejakej inej forme tie iste problemy dobehnu.
je to zvlastne,ale uz to mame vela krat overene.
19. aug 2009 o 22:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Čaute, veľmi som Vám povďačná zaVaše názory, nápady, niektoré somužsíce skúšala no boli bez úspechu. Skúšala som aj ten rozhovor, je síce pravda, že to bolo už asi pre možno aj rokom a pol. Vtedy ma odbila slovami, že ona sa bude rozprávať len s tatkom. No môžem to skúsiť znovu. Možno teraz by sa so mnou už rozprávala /teda ja si fandím/ :sweat_smile: ale minule som prišla z vonka a bol umytý riad. Tak som sa milo obrátila na partnera, že umyl riad bez toho aby som mu to kázala no a on hneď, že to nie on ale jeho dcéra. Tak som zostala prekvapená a vtedy som sa je opýtala ô"Ty si u mnňa umývala riad," tak mi povedala, že no a veď doma to musí robiť každý deň tak som jej povedela" no ale veď ty si sa vyjadrila, že mi tu nebudeš umývať riady a behať s handričkou ja voľáka puťka" Tak sa na mňa pozrela a povedala že to muselo byť strašne dávno. :confused: No bolo to asi pred pol rokom a možno trošku viac. A to som jej nekázala ani ja , ale boli u nás na návšteve aj švagrinky a ked sme sa najedli tak jej tie kázali umyť riad. Ale môžem to skúsiť. rozprávať sa ešte raz. Potom Vám dám vedieť ako to dopadlo.
20. aug 2009 o 07:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ada asi máš pravdu, možno by to šlo ako jednorázová akcia. trvalé riešenie to nie je.
mňa na šťastie chalani vytáčajú málo
20. aug 2009 o 08:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulec....škoda,že si na ten riad nereagovala úplne nečakane..ježiš,ty si šikovná...atď :slight_smile: :slight_smile: ...ja problematické deti položím na lopatky láskou a humorom :slight_smile: ...proti tomu nemajú šancu bojovať :slight_smile:
20. aug 2009 o 08:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
frisbee, to ma ani nenapadlo, ale snažím saaj humorne napádať decká k tomu aby niečo spravili, alebo, poslúchli, a pod.... no to väčšinou tak reagujem na decká sestier, ale to je asi preto, že na ne tak ešte dokážem reagovať. No na ňu mám asi po tom všetkom už úplne iný uhoľ pohľadu a nedokážem sa toho zbaviť. :frowning2: Viem možno, že je to na moju škodu, ale to že s ňou chcem byť kamarátka už mám za sebou a vtedy to nevyšlo. Pretože ako som písala zo začiatku som sa k nej správala tak aby som si nadviezala kamarátsky vzťah. No po rokoch snaženia som to vzdala. ale možno teraz keď je puboška tak pôjdem na ňu ako na decko. A budem to skúšať všetko od znova, len či sa mi to bude dariť :unamused:
20. aug 2009 o 09:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja ti rozumiem :wink: ,tam ide o to,že oni chcú provokovať, a majú radosť,že ťa vytočia...pre nich je šok to,že reaguješ ináč,ako čakali,a to ich totálne zneistí a rozhodí.A keď ty na nich srandou a prehnanou láskou...tak si musia sami pripadať ako idioti...tam je ten kontrast strašne vidieť :slight_smile: ...píšem ako hotentot,ale vieš,ako to myslím :slight_smile:
20. aug 2009 o 09:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mtsl my uz tiez na stastie tieto problemy nemame.

inak keby mi povedala,ze sa bude rozpravat len s tatkom,tak by som jej asi odpovedala ziadne take moja mila.chodis do mojej domacnosti a v tej rozhodujem ja.takze budes pocuvat aj mna.basta.
janulec aj ja mam ten problem,ze v tom spravnom momente proste neviem hned adekvatne zareagovat.

janulec zda sa mi ,ze si prilis makka.proste to dusis v sebe a ako keby si nemala odvahu konat.
v tomto pripade treba konat raznejsie.
20. aug 2009 o 09:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fris kiezby som to tak s niektorymi ludmi dokazala.
ja ked sa vytocim,tak triesky lietaju. :grinning:
a klud je tatam.
ale toto sa netyka temy.
s nevlastnym synom uz sme to za tie roky utriasli.
ale tiez som si musela vydobyt svoje miesto pod slnkom.
20. aug 2009 o 09:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
adi :slight_smile: ..ja som si to natrénovala na svokre,práve to píšem v jednej téme..ona bola stále pripravená k boju a hádkam,takže som sa naučila s nežným úsmevom odpovedať na otázku otázkou...a na to agresor nevie reagovať :grinning: .No a potom na problematickej vnučke mojeho manžela.
Je to hodne o sebaovládaní a potlačení prvotného záchvatu,ja s mojou povahou tiež musím najprv zvládnuť seba :grinning: ....ale ide to.Ja mám k tomu ešte ten ironický humor...obnažím problém na podstatu,že to druhému dojde,že jeho chovanie bolo trápne.
No s úplne malými deťmi sa to nedá a zase s mojou dospelou dcérou sa tiež niekedy musím kúsnuť do jazyka v záujme zachovania dobrých vzťahov.Presne chápem vaše problémy,je to vážna vec,tam naozaj ide o rodinu a myslím si,že často tí bývalí partneri narobia viac škody,než úžitku a rozum ide úplne stranou. Mám jediné šťastie,že moj nevlastný syn je dospelý a rozumieme si viac,než si rozumejú oni dvaja ako otec a syn.
Podstatné je,aby manželia držali v tomto pri sebe a určili jasné a jednotné pravidlá,inak ten partner fakt nemá šancu niečo dosiahnuť. :wink:
20. aug 2009 o 09:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ada, asi máš pravdu v tom, že som moc mäkká, to mi už povedala aj sestra. Ona to zavŕšila ešte aj tým, že jej to pripadá tak, že sa bojím, že tým stratím svojho partnera. Už som sa zamýšľala aj na tým. Možno niečo bude aj na tom, ja už sama neviem. Len sestra mi sama povedala aby som sa poradila s niekým, kto takéto situácie prežíva. Ten mi bude vedieť lepšie poradiť. :unamused: Ešte mi povedala, že ona pri jej povahe, a to sme trošku odlišné, ale aj veľa máme spoločného, by už kašlala na to či nejaký chlap pri nej bude, alebo nie, veď on by si veľmi rýchlo rozmyslel, čo by chcel. :grinning: a to mu nekážem aby prerušil kontakty so svojou dcérou, ale že pri nej by už dávno musel určiť hranice.
No budem si to musieť všetko v kľude nechať prejsť hlavou. Vaše názory mi dosť pomôžu. Sú dosť podobné, aj tým mojim, no asi mi chýbala len odvaha na ich uskutočnenie :cry: ale teraz vidím, že podporu mám vo viacerých, ktorý si v podobnej situáciii/teda myslím, že majú nevlastné decká/
20. aug 2009 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Chcela by som prispiet tiez s jednym prispevkom, co som si zazila. Zijem vo Svajciarsku uz pät rokov a pred dvomi rokmi som sa tu aj vydala. S mojim manzelom som sa spoznala ked uz bol dva roky rozvedeny, jeho (vtedy dvanastrocna) dcera zije s nim. po dvojmesacnej znamosti som zacala u neho byvat a po dvoch mesiacoch som otehotnela. prvy polrok s jeho dcerou bol uzasny, bolo to jedno dobre dieta, ale potom zacala strasne problemy robit. zacala velmi klamat, z malych veci zacala robit velke divadlo proste zvelicovat, co sa jej zakazalo ked urobila nieco zle tak to riesila utekom z domu a mne zacala skaredo nadavat. dospelo to az k tomu ze ubila jedno o rok mladsie dievca tak ze mu museli v nemocnici sedem krat nohu operovat (skoro hrozilo ze uz nebude moct chodit). nevlastna dcera navodila svoje kamaratky aby aj oni nam klamali atd. ona pred svojou rodinou vyprava take klamstva a veci co som ja nikdy nepovedala. jej vlastna matka robi na nu psychicky natlak, manipuluje ju a velmi ju hucka proti mne (moja nevlastna dcera nema rada svoju matku,preto zije s otcom). taketo peklo uz zijem dva a polroka. doteraz nechapem co sa vlastne pokazilo, vsak na zaciatku bolo vsetko take uzasne, ja som ju velmi zboznovala. teraz ma nevlastna dcera pätnast rokov, pije alkohol a fajci nielen cigarety ale aj marisku (cigarety fajci uz od trinastich rokov), a ja beriem antidepresiva chodim ku psychiatricke a po doktoroch vdaka stresu ktore stale robi manzelova dcera. ja ju uz nemam vobec rada za to co narobila a strasne mi tu vadi, zijeme v spolocnej domacnosti ale ako cudzi ludia. manzelovi som povedala ze chcem rozvod ale on nechce pretoze si je vedomy ze pride o mna aj o nasho syna. ja nemam ziadny problem s manzelom on je fantasticky muz, jediny problem je jeho dcera.
6. feb 2010 o 13:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a preco to vsetko musis riesit ty?...co jej otec, tvoj manzel...co on vlastne robi, ako sa k tomuto problemu stavia?...a ako moze jej vlastna matka na nu robit natlak a huckat ju, manipulovat, ked ju vlastne dcera nema rada, preco sa s nou teda stretava...pocuva ju...????
6. feb 2010 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Diddi to je velmi spravna pripomienka... preco ja?! Vzdy ked bol nejaky problem s nevlastnou dcerou, isla som za nou ja osobne do jej izby a dohovarala som jej, spravila som tak uz niekolko krat, no moj muz ten to tiez neriesi ten mi dal vzdy rovnaku odpoved niekolko krat " a co mam s nou urobit". Ja uz tuto odpoved NEZNASAM! Zacal to riesit az vtedy ked som spomenula rozvod. Muzova rodina ju tiez nechce, svokra povedala ze jedna vnucka (vychovava ju cely zivot svokra) co ju nici jej staci preto nechce muzovu dceru (druha vnucka). Problem je aj v tom ze mame rozdielne narodnosti, moj muz je svajciarsky obcan ale s tureckou narodnostou. A ako som za tie tri roky zbadala oni teda deti vychovavat vobec nevedia. Mozno nevlastnej dcere zacalo vadit to, ze som vzdy reagovala na to nepriehladnute a to je napr. ked svojmu otcovi povedala parkrat ze je sprosty tak som jej povedala svoje alebo svojej starej mame povedala ze je stara zena aj nato som zareagovala, lenze oni su taky sprosty ze jej nepovedia na to vobec nic. Vsak ona nema ziadny respekt, ale za to si mozu jedine sami. Svokra bola u nas minule leto, ale to som este nikdy nevidela aby 14-rocnej slecne upratovala stara mama detsku izbu a kazde rano pripravila kralovske ranajky. To bolo teda trapne. A ked som svokre povedala, ze aby to nerobila ze to uz je velka slecna tak ona mi na to povedala ze "vsak to je este dieta". Ale malovat sa od dvanastich rokov aj bozkavat sa a od trinastich cigareti fajcit a chlastat to uz dieta neni?!! Diddi pytas sa na jej matku, lenze to je ten problem - rovnaky charakter. Ona nema rada svoju matku, ale ma velmi rada ohovaranie a staranie sa do takych veci do ktorych jej nic, presne ako jej matka. takze v tom sa s nou na 100% zhoduje. Ale pred nami zase ohovara svoju matku a zle o nej vyprava. Ona je v podstate jak diabol, ma mnoho tvari. Ako keby nevedela sa o niecom inom so svojou matkou ( aj s druhymi ludmi) rozpravat len ohovarat. Ja s nou uz dlhe tyzdne nekomunikujem len chodime okolo seba v jednej domacnosti ako cudzie osoby, ale ona je taka hrda ako keby ona je ta co jej ublizili. No, a moj muz mi povedal tolko, ze : ked on posle svoju dceru od nas prec tak ja budem stastna ale on bude nestastny. Takze chapem to tak, ze aby bol on stastny ja musim tolerovat to co robi jeho dcera a zit s dalsimi problemamy co robi..............
6. feb 2010 o 21:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...v skole zacala nevlastna dcera robit velke divadlo ze jej otec zacal drogovat. veduca hned informovala socialnu pracovnicku aby to okamzite zacali riesit lebo ona chudatko ma drogovo zavisleho otca. socialna pracovnicka nas momente predvolala a tam vyslo vsetko najavo. slecna chce byt zaujmava s klamstvami. este aj socialnej pracovnicke klamala ale ta zareagovala super a zbadala co je moja nevlastna dcera zac. vsetko som jej povypravala o vsetkych problemoch co napachala aj ako sa ku mne sprava a dala mne vo vsetkom za pravdu a nevlastnu dceru velmi vyhresila a povedala ze ak to bude takto dalej tak ju socialka posle do internatu pretoze vidi ze ona nasu rodinu nici. Muzova dcera svojej matke navypravala take kecy ze ta blba zenska napisala list socialnej pracovnicke, len spinavosti na mna. Nevlastna dcera bola soknuta jak vyorana mys ked socialna pracovnicka nam precitala co jej matka napisala o mne. Ta zacala hned klamat ze nevie odkial to jej matka zobrala take veci o mne pisat. Socialna pracovnicka sa zase rozculila na muzovu dceru ze opät klame a pritom to je cierne na bielom.

..."ACH BOZE CO SOM KOMU UROBILA KED MAM TAKYTO ZIVOT V PEKLE"... :frowning2:
6. feb 2010 o 22:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no boze :confused: su dve moznosti: bud ju budes absolutne ignorovat,starat sa len a len o svojho syna,tzn.neper jej veci,neupratuj po nej,navar,ale nech sa milostiva sama obsluzi,nech si umyje po sebe...ak nie,odnes ten spinavy riad z ktoreho jedla do jej izby na postel,nestaraj sa o nu kam chodi a kedy chodi,ani o skolske veci-jednoducho,teba zaujima len tvoje dieta,ktore ta potrebuje,pre ktoreho ty musis byt zdrava- to je pre teba argument!....mlada slecna bud sa podriadi - prijime teba za "svoju" matku-kamaratku,bude respektovat tvoju poziciu,tvoje poziadavky,rady....alebo mozte zit v jednom dome/byte oddelene,ak si to tak zela,ALE so vsetkym co k tomu patri:ziaden servis,ziadne tvoje rady,pripomienky,poziadavky....nech si vyberie.....prestan sa o nu starat,zaujimat-nestoji ti predsa o to,aby ta takto nicila...kazda tvoja bolest,cize jej radost ta vzdaluje od tvojho syna,to si vzdy opakuj,ked ta ide vytocit......no a k tej narodnosti,neuraz sa prosim,ale vsetky tieto "vychodne kultury" su v samotnej podstate lenive,arogantne,pomstychtive individua.....davaj si pozor!
6. feb 2010 o 22:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som rozpisala jeden plan na upratovanie, ktory musi dodrziavat. vidim ze jej to je proti voli podla kysleho ksichtu na jej tvari ale dodrziava ho. prestala som uz okolo jej riti behat jak som robievala, taku chybu uz nikdy neurobim. s nou som prestala uplne komunikovat, len fakt ked nieco potrebuje pride sa ma opytat ale to je ozaj zriedka. s muzom nemam ziadny iny problem ale po tejto stranke ma velmi sklamal. vies, ja sa stale pozastavujem nad tym a premyslam, preco som urobila taku velku chybu ze som sa vydala za rozvedeneho chlapa s dietatom. keby sa to dalo vsetko vratit spät, rovnaku chybu by som v zivote neurobila. keby aspon ona odisla byvat k svojej matke ale nechce tam ist, lebo by si skakali stale do vlasov ked maju rovnaky charakter. matka s dcerou sa stale hadavali ked bol moj muz este v prvom manzelstve, preto to bol jeden z dovodov na rozvod. nevlastna dcera chodila pred rokom ku psychologicke kde ju socialna pracovnicka poslala ale dva tyzdne bolo dobre a zase zacala s problemami. ja hovorim stale ze je to problem jej rodicou ale aj jej kamaratov ktory maju na nu spatny vplyv.
7. feb 2010 o 12:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jani ja sem ti napsala na IP. A doufam ze sem te teda nenastvala..... :confounded:
7. feb 2010 o 12:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nie momin, preco by som sa mala nastvat? kazdy ma svoj nazor. :wink:
7. feb 2010 o 13:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som sa sem zaregistrovala len vcera, a chcela som sa len tiez podelit s mojimi problemami lebo ich uz nezvladam. som strasne z toho unavena. zijem vo svajciarsku a moja rodina je na slovensku, nemam sa s kym povypravat o tomto vsetkom a nasla som na internete tuto stranku, paci sa mi ze su ludia ktory dokazu aspon takymto sposobom chapat a napisat svoj nazor, odpoved... :slight_smile:
7. feb 2010 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a keby si na urcity cas, povedzme na mesiac odisla so synom k vasim...nech si tam muz poradi s dcerou...nech vidi co za kvietok ma...aby si ta vazili ked prides naspat
7. feb 2010 o 13:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Bola som v lete na tri tyzdne u nasich. Citila som sa fantasticky s mojou rodinou a vobec som neuvazovala co sa deje u mna doma vo Svajciarsku. Bolo mi vsetko ukradnute... Po navrate domov bol klud priblizne dva tyzdne a opät zacalo nevlastnej dcere sibat. Moj lekar a psychiatricka uvazuju ze ma poslu aj s mojim synom na jednu kliniku kde budem relaxovat ale hlavne budem mat klud. Vyzeram ako anorexicka mam len 48 kilov preto ma aj chce lekar poslat na tu kliniku.
7. feb 2010 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak chod, zober si so sebou aj maleho, alebo zanes maleho k rodicom...myslim, ze to nebude dobre nechat ho s muzom
7. feb 2010 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Prave preto som mojmu lekarovi povedala ze bez mojho syna nepojdem, nechcem ho nechat pri muzovej problematickej dcere a muz robi od rana do vecera, aj tak by nemohol s nim byt. Lekar mi hlada kliniku kde by som mohla aj s dietatom ist. Ked som to povedala muzovi te zostal jak obareny, ze na niekolko tyzdnov odidem aj s malym. Myslim ze mu svitlo v hlavicke az tak to zaslo daleko. Ale aj tak, sam si je na vine, mohol uz davno nejake riesenie najst.
7. feb 2010 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok