Neviem si zvyknúť na priateľove deti

mersedesa
17. dec 2007

Ahoj žienky,to s čim sa vám chcem posťažovať bude asi pre niekoho krute,ale je to tak.Mám priatela,ktory je rozvedeny a ma dve deti,dvoch chlapcov.Bol rozvedeny už ked sme sa spoznali a vedela som o detoch no nechodili k nemu,pretože ich ex nepuštala.mužovi bolo za nimi smutno tak sme to dali na sud,začali k nam chodiť na vikendy.a vtedy nastal ten zlom a ja som zistila,že ich nemožem.Osobne nemam proti nim nič su to deti ako každe a predsa ine.ked viem,že maju prist prajem si aby do toho niečo prišlo.ked su u nas ratam každu minutu aby odišli.doslova povedane mam hrôzu ked maju prist.nieje to nenavist,doprajem im všetko.ked nieco chcu ja som ta co im to kupi.ja pripominam otcovi kedy maju narodeniny,po každej stranke sa o ne staram,len neviem zniesť aby k nam chodili.mam dôvody a to,že nevedia po slovensky ani ň,nevedia čo je to zakladna hygiena,dokonca ten starší 8ročny sa ešte pocikava a pokakava,su arogantny,neskutočne vulgarny a ubližuju našej malej,viem že na ňu žiarlia a bojim sa ju nechat na chviľu samu pretože ma len 8mesiacov.ked sa snažím ich trochu scivilizovat,muž povie že ich mam nechat aj tak su u nas sem-tam čo je pre mna dost často.takto to je už 4roky a som z toho na nervy,viem že voči mužovi je to nefer.ako by ste sa chovali v podobnej situácii 😔

jana.ch
7. feb 2010

Momin, tebe by som chcela este odpovedat na tvoju otazku: pred rokom chodila nevlastna dcera ku psychologicke kde ju poslala socialna pracovnicka. Mesiac bol klud, fajn ale potom zase zacala s problemami a utekmi z domu ( napr. moj muz jej povedal raz, ze ci musi stale behat po vonku, ci nemoze ostat aspon raz s nami doma a ona zacala revat, hucat ze jej kazime zivot a vyriesila to utekom z domu k materi). Po dvoch dnoch sa vratila k nam.

janulec
20. feb 2010

Ahoj Jani, vôbec Ti nezávidim a viem si predstaviť Tvoje nervy. ak ešte vôbec nejaké máš. Ja som sa tam rozpísala dosť o problémoch, ktoré robí manželova /teda partnerova/ dcéra. keby sa to tak dalo tak dobre ich nakopať do riti. No keď čítam, že čo všetko sa deje a býva u Vás, tak už mám zimomriavky, pretože dcéra môjho pratnera prestala chodiť do školy /lepšie povedané vyrazili ju/ pretože robila veľmi zle/nadávky, jedy, psychický šikan a pod/. Vôbec ju ani neklasifikovali, čo mala toľko vymeškaných hodín.. Je to všetko veľmi čerstvé udialo sa teraz k polroku. To si jej matka teraz požiadala o zvýšenie výživného, a teraz vo štvrtok bude súd. No keď tam partner bola opýtať sa čo sa vlstne porobilo, tak ako tradične všetci boli zlý, čo je večnému chúdiatku poriadne ubližovali len ona bola tá dobrá. Vraj sa k niečomu priznala ale s veľkou hrdosťou. No najnovšia verzia je, že jej musia vybaviť nejakú školu, a ona chce ísť na tú istú školu /teda zameranie/ zdravotnícka škola odbor masérka. No a je taká škola aj u nás v meste a ona sa rozhodla, že od septembra nastúpi na tú školu a chce bývať u nás /zbohom/

janulec
20. feb 2010

už som sa aj s partnerom rozprávala, no nie je moc nadšený ani on, dokonca povedal, že si to nevie poriadne predstaviť, ale vraj je to predsa jeho dcéra. Inak tú otázku, ktorú si si položila ty už sto krát, že preči, si sa práve Ty vydala za muža s deckom si kladiem aj ja a veľa krát.

bobi3
14. apr 2010

holky, prečítala som si takmer všetky vaše osudy a príbehy, vidím, že každá má nejaké to trápenie, či už väčšie alebo menšie... môj manžel má tiež syna z predchádzajúceho vzťahu (6r), bráva ho k nám dosť často, niekedy aj každý víkend. Sú dni, keď to zvládam v pohode, malý je celkom dobrý, až na nejaké tie detské móresy, ale naučila som sa s ním fungovať, Manžel sa o neho aj stará, nenecháva všetko na mňa. Poznám ho ešte keď sme mu prebaľovali plienky, takže ten vzťah je relatívne dobrý, som zvedavá ako to bude, keď bude starší. Môj problém je ale trochu inde. S manželom vlastné dieťa nemáme a vyzerá to tak, že ani nikdy nebude. Mám za sebou už rôzne vyšetrenia, zákroky a stále sa to nepodarilo, aj keď lekári ešte nepovedali konečné NIKDY. A práve tu je môj problém. Keď vidím manžela so synom, ktorého mu dala iná žena a ja toho nie som schopná, trhá mi to srdce. Viem, poviete si, že som sebecká, je to predsa jeho syn. Lenže ako v sebe potlačiť tú bolesť, že človek, ktorého milujem, má dieťa s inou? A ja mu naše spoločné dať neviem? Manžel mi vraví, že mám byť rada, že máme aspoň jeho, no ja si k nemu taký vzťah vybudovať neviem. Pre mňa je to stále "cudzie" dieťa, aj keď to znie trochu surovo. Tak ako už mnohé tu z vás napísali: Keď mi manžel povie, že na víkend budeme mať malého, stále si len v duchu opakujem, nech už je pondelok. Nie je to v tom, žeby som ho nemala rada, starostlivosť o neho tiež nie je až taká náročná, no keď je u nás, nie je to pre mňa jednoduché. Len ako sa s tým naučiť žiť?
😒

filipal
14. apr 2010

jaajaaj, Bobi ☹ veru, nie je to lahke! podla mna v tomto pripade ani nie je najrozumnejsie, zdoverit sa s tym manzelovi.
asi by ho to zranilo a mozno by si aj klesla v jeho ociach. aj ked to co pises je take ludske...
u nas je to opacny pripad. ja mam syna z prveho manzelstva a so svojim terajsim muzom dieta nemozme mat. (z jeho strany)
so synom sa mm pozna od jeho 5 rokov. urcite ho to tiez trapi, ako aj teba, ked sa tu zverujes, ale nikdy mi to nepovedal.
snazi sa so synom dobre vychadzat a velmi by ma trapilo, ze ho len trpi.
preto ti ani neradim, aby si sa mu s tvojimi pocitmi zverila. skor by si sama mala najst v sebe nejaku metodu, ako sa s tym vyrovnat. na tvojom mieste, by som asi isla k psychologicke a popracovala na prijati manzelovho syna.

kveta
14. apr 2010

Bobi, môj exmanžel ani ja sme nemohli mať deti a bol to smutný život bez detí... Preto som bola rada, keď som si po rozvode našla priateľa s dieťaťom... Nebol na mňa až taký tlak splodiť potomka, priateľ už mal svoje otcovské potreby naplnené a ja som bola rada, že sa môžem teoreticky v budúcnosti realizovať ako "náhradná mama" pri jeho dieťati... Asi sa Ti to tak nezdá, ale Tvoja situácia má z môjho pohľadu viac pozitív ako negatív. Bola by si oveľa smutnejšia, keby bol Tvoj manžel, Tvoja láska, bezdetný "vďaka" Tebe. Ver mi.

bobi3
14. apr 2010

filipal, máš pravdu, neostáva mi nič iné, len si to trochu usporiadať v svojej hlave a naučiť sa s tým žiť... asi by som to mala brať skôr z tej lepšej stránky, ako napísala kvetka, že aké by to bolo, keby manžel to dieťa nemal a očakával by o to viac, aby ho mal odo mňa... a tlak na mňa ako možnú matku jeho detí by bol o to väčší.
Kvetka, a dieťa tvojho priateľa žije s vami alebo ho mávate len niekedy?

ozaj, a ďakujem vám za vaše názory a povzbudzujúce slová 😉

maggieuska
22. apr 2010

Ahojte vsetci 🙂
som tu prvy krat a co ine ma sem privadza ako problem s dietatom 🙂 alebo skor s jeho otcom 😉 .
Citam tu rozne nazory a dufam, ze aj mne ten svoj nazorik na vec poskytnete.
4 roky zijem s rozvedenym muzom, ktory ma dceru v pubertalnom veku. Mne osobne mlada dama nerobi problemy, ani vylomeniny, skor ma trapi ako sa sparva jej tatko. Dnes mame uz vlastne dieta a mam pocit, ze nas otecko uprednostnuje svoje prve dieta, nasa mala je este malicka, nic nechape, ale mna ide rozhodit. Naozaj moj partner ma so svojou dcerou zvlastny vztah - sice zije s matkou, no mame ju kazdy druhy vikend a aj nejake prazdniny, na dovolenky chodia sami dvaja - tak boli zvyknuty, ked je u nas spavaju spolu, sedava mu na kolenach, na prechadzke ju drzi za ruku - a ja sa citim ako 5 koleso na voze ideme s malickou povedla 🙂. Neviem, ci je to normalne, ale kazdy nas rozhovor o tom stroskota na slovach je to moja dcera, bola tu skor ako ty a tak sme boli zvyknuty....
je to O.K.????

filipal
23. apr 2010

Maggie, napis prosim ta v akom veku je manzelova prva dcera a v akom vasa spolocna....
ako dlho ste manzelia a ako dlho bol rozvedeny?

maggieuska
23. apr 2010

Manzelova dcera ma 15, nasa 1 rok, no spolu zijeme 4 roky, predtym bol rozvedeny nieco vyse roka. 😒

filipal
24. apr 2010

Maggie, dost cudne, ze 15 rocna dcera mu este sedi na kolenach, spava s nou a pod. to, ze ma s nou dobry vztah a venuje sa jej, ber ako pozitivnu informaciu, ze je zodpovedny k svojim detom. to, ze ju ma na starosti kazdy druhy vikend a cast prazdnin, je normalny kontakt, ktory sa aj urcuje sudne. ved aj otec ma zodpovednost na svoje dieta, rozvod na tom nic nemeni.
vasa spolocna dcerka je este malicka a chlapom robi problem
hrat sa s takym malym dietatom. jednoducho su stavani na iny druh komunikacie... ja si myslim, ze sa to o chvilku zmeni.
jeho prva dcera je uz velka, prirodzene sa mu odcudzi (vidim to aj na mojom synovi) a vasa dcerka podrastie, cize ich vztah ziska iny rozmer. co ti mozem odporucat, nesnaz sa mu to vycitat, lebo sa to obrati voci tebe. skus vydrzat, ja tipujem, ze to vydrzi este rok-dva.

latvia
24. apr 2010

15 rocna holka je uz "privelka" aby sedavala otcovi na kolenach a drzali sa za ruku pri prechadzkach 😕 aspom mne to nepride normalne...

jaaty
24. apr 2010

Maggieuska, ja osobne si myslím, že ju to prejde. Je v puberte a myslím, že je dosť dievčat, ktoré v tomto veku priľnú viac k otcovi ako k matke. Navyše, ak sú rodičia rozvedení a nestretávajú sa denne, tak má zrejme potrebu ho mať a vlastniť. Ja by som z toho veľkú vedu nerobila, skôr sa pokús nadviazať s ňou nejaký bližší kontakt ty. Keď idete na prechádzku, tak chyť manžela za druhú ruku aj Ty. Ak zbadáte niečo napr. vo výklade, skús jej navrhnúť, či si to nechce skúsiť, že by jej to možno svedčalo......
... a Vaša spoločná dcérka je predsa maličká 😉 a počítam, že sa jej otec venuje celé dva týždne, takže ten každý druhý víkend venovať dcére z prvého manželstva má nielen nárok ale predovšetkým povinnosť 😉 ... a je asi bohužiaľ málo chlapov, ktorí to berú tak vážne 😠
.... akurát s tou dovolenkou..... Ja by som sa im tam nejako votrela 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀, a keď v rámci nej budú chcieť ísť napr. na nejaký výlet, tak nech sa páči.

maggieuska
24. apr 2010

Ja s jeho dcerou nemam ziaden problem, pomaham jej s anglictinou, odporucam jej knizky, kedze je knihomol, myslim, ze vychadzame celkom v pohode, to skor jej tatko ma problem, pred nou prejavit nejaky cit ku mne. A mne je castokrat blbe, ked pridem na telku a oni sedia v objati na jedno gauci, no proste mi je to cudne. Poznam ludi, ktori ziju ako ja s rozvedenymi partnermi, ale taky vztah aky ma moj manzel s dcerou je pre mna fakt prehnany. Chapem, ze sa jej snazi vsetko vynahradit, ale co je vela, to je moc, to si bude nase dievcatko mysliet, ze je normalne objimat dceru a nie mamku?
Casto chodime s malou k nasim na dedinu asi 50km, pre mna prijemna zmena a pre malu tiez, castokrat sa stane, ze ma prist za nami, no napokon nepride a ostane s dcerou doma. Je mi to iba luto....

filipal
25. apr 2010

prepac, ale napada mi, pri tychto podrobnostiach.....je ich vztah "normalny"? mne ta prilisna fyzicka dovernost v puberte s rodicom opacneho pohlavia pripada nejaka cudna. ved moj syn sa mi od takych 14 rokov nedal ani pohladit. hoci bol predtym taky mojko a velmi pritulny. je typicke, ze v puberte sa deti stiahnu a hanbia sa....nechcem podozrievat, ale su vselijake pripady...
preco napriklad spolu spia? povedz mu, ze v spalni spite vy dvaja a dcera nech spi v obyvacke. na tom by som trvala. 😝
uff, divne!

ada32
25. apr 2010

maggie podla mna moze mat tvoj mm vycitky svedomia voci svojej prvej dcere.aspon u nas to tak bolo a aj je.
a vycitky svedomia casto prerastu do opicej lasky,kedy rodic nevidi,lebo nechce ze jeho spravanie k dietatu je neadekvatne.
mm ma syna,bude mat pomaly 20 rokov,je to uz samostatny mlady muz a pomaly do dospelosti ho oslovoval ako 3rocne dieta.objimal ho na dobru noc,zvatlal sa snim a pod.
niektori rodicia nejako nevedia prijat fakt,ze to dieta uz je pomaly samostatny dospely jedinec.

maggieuska
25. apr 2010

Adi, tak to bude asi ono 🙂, oslovuje ju vselijakymi zdrobneninkami, stale spomina na to ako robili to, ci ono, ked bola malicka atd. No a povedz mi ako si to prezila 🙂 ?

maggieuska
25. apr 2010

No a inak dufam, ze to ostatne je vporiadku, mne je to tiez velmi cudne, ze dievca v takom veku sa nehanbi na verejnosti ist s tatkom za ruky, ved uz by mohla randit.... a sama si pamatam, ako som sa ja spravala k mojmu otcovi, urcite nie tak vludne 🙂.
No niekedy mi ztoho riadne vrie v hlave 🙂 .

adriana2810
10. máj 2010

Ahojte som tu prvy krat a prekvapilo ma kolko nas je s takym istym problemom.Mam tak isto rozvedeneho muza s 2 dceramy mali 11 a7 rokov ked sme splu zacali zit mal 8 rokov po rozvode.Zaciatky boli v pohode vychadzali sme super len som robila chybu ze mali vsetko co chceli a teraz sa mi to vypomstieva.Ked mala starsia 14 rokov tak ju byvala vyhodila z domu zevraj si s nou nevie dat rady tak nam ju sud zveril do vychovy na zaciatku bolo dobre len ked som otehotnela tak zacala robit rozbroje medzi mnou a muzom 2 krat som potratila ale potom sa nam narodila nasa mala a to uz zacalo u nas peklo na zemi.Byvala ju neustale hucka proti mne a zneuziva muza s tym ze sa mladsej dcery vzdy zbavi a vysle ju ku nam a nezaujima ju ci sme doma alebo nie jednoducho ju posle a basta.Uz niekedy premyslam co som take spravila ze sa musim tak trapit.Momentalne ma starsia dcera 18 rokov a 2 rok ma ignoruje muza vydiera ked sa zastane mna ze si nieco urobi a tak to ide dookola ja radsej odchadzam z domu k mame ale tym zas sa vzdalujem od muza momentalne som dala poslednu sancu nasmu manzelstvu a uvidim ci nieco vyriesi a bude zas dobre.Zienky drzte palc

imarikai
11. máj 2010

hm zaujmava tema moja skusenosť je s ineho pohladu otec sa rozviedol a založil si novu rodinu najprv mna a mojich surodencov braval k babke tam nas nechal a odišiel preč na futbal a potom do krčmy potom nas vyzdvihol a šli sme domov ked sa oženil nosil nas k macoche samozrejme že odišiel a nechal nas s nou a to mala male deti citila som že nas nema rada a po čase zariadila to že otec pre nas prestal chodiť uplne ale ani jej to nezazlievam keby som na jej mieste tiež by sa mi nepačilo aby mi muž doniesol 4 deti a staraj sa čo sa týka rozdielov tie robila ked jej deti niečo papali mi sme sa len pozerali ako im chuti druha skusenosť je zase ina moje prve manželstvo skončilo rozvodom a exmanžel si našiel priatelku najprv bolo všetko v poriadku ale po čase jeho frajerka na moju dceru začala žiarliť ich vzťah sa vraj koli mojej dcere rozpadol takže som bola poriadne nahnevana že sa k mojej dcere špatne chovala treba sa vžiť aj do pocitov dieťaťa a hlavne sa chovať tak ako by ste chceli aby sa chovali machochy keby vaše dieťa ide tam na naštevu teraz ked si exmanžel najde znamosť dcera o tom nevie a on ich ani už zoznamovať nechce ma ju moc rad aj ja som vždy robila všetko preto aby sa mali radi aj ked sme rozvedeny nemame určene naštevne hodiny dceru si berie kedy chce a dosť často a čo sa týka mojho druheho manžela a ich vzťahu bol by radšej keby jej je otec uplne ale to proste nejde nevola ho ani otec iba menom i ked ju vychovava on 😒

ada32
14. máj 2010

maggieuska my sme spolu uz takmer 8 rokov a pretoze sme zreli ludia a obaja druhy krat v manzelstve,tak nam zalezi na tom aby to manzelstvo aj vydrzalo.mame sa velmi radi aj po tych rokoch co sme spolu.
to je zaklad.
takze ked uz to bolo naozaj velmi neadekvatne spravanie k veku dietata, vsimli si to aj znami a sami mi hovorili ze to nie je normalne.tak som to, co sa zdalo divne im ako cudzim ludom uz len ako sprostredkovatel posunula dalej priamo jemu.
nejako sa uvedomil a skrotil vsetko to zvatlanie.ved chalan uz mal pomaly 18 rokov. 😕 😲
chapem ta ,lezie to na nervy a urcite nie len partnerkam takychto otcov/alebo aj matiek samozrejme/ ale normalne deti v tomto veku sa tomu prirodzene same zacinaju branit.
a niektore deti nie.stanu sa z nich dobri obchodnici ,nechaju so sebou zaobchadzat ako s malymi steniatkami,lebo z toho logicky plynu vyhody .a nie len emocionalne.niektore deti naozaj velmi dobre chapu, ze ked su milucke a nebrania sa takemu zaobchadzaniu môzu z toho dost vytazit.
ale to teraz nemyslim adresne ani na vase dieta,resp.tvojho manzela-ved ju nepoznam. ani na moje/nase/ dieta .len som tak zauvazovala.

dugyna
10. máj 2011

ahojte exituje aj sukromna tema?

lelle2111
1. feb 2012

ahojte babule,tato tema uz asi nie je aktualna,ale aj tak sem prispejem a prosim o radu... s priatelom s apozname asi 2 roky,je rozvedeny a ma 6 rocneho chlapceka, v tom ja nevidim ziadny problem, uz ako sme sa spoznali vedela som o tom,vobec mi nevadilo,ze sme ho mali kazdu stredu od poobedia do vecera a kazdu sobotu. lenze sme sa rozhodli,ze chceme babatko a vtedy sa nas vtah upne zmenil ako som otehotnela. Zacali so mnou lomcovat hormony, bola som stracne placliva, nervozna, pre co moj partner vobec nemal pochopenie,namiesto utesenia som sa dockala iba hadok, nadavok, ako som zla a podobne veci, dokonca sme sa raz tak pohadal a to iba pre to,ze som prosila priatela,aby si zmenil stretavanie so synom na kazdy druhy vikend s tym,ze by sme ho mali aj cez noc...co mi aj pred otehotnenim slubil,ze to tak spavi, tak ma nakoniec dobreze nevyhodil z bytu a svojej mame sa vyzaloval,ze aka som ja zla,naladova, hystericka,ta to uzavrela,tak ze som male decko a ak chcem odist od neho,nech si odidem,vsak on uz ma jedno dieta a to je jeho priorita...strasne ma to zranilo,ale nejak som sa nad to povzniela a snazila som sa to neriesit, kedze priatela lubim a bola som tehotna. cele tehotenstvo bolo o nicom, nedokazala som sa tesit uz na malicke, priatel vobec nejavil zaujem o nic, dokonca ma ani raz nepohladkal za brusko, ani si ma neofotil, ani raz nepovedal,ze sa tesi, pricom svojho synceka si fotil kazdu chvilku... kazdu sobotu ked tu bol jeho syn sa mi vobec nevenoval, iba v nedelu aj to skoro celu prespal, nehovorim o tom,ze ked je tu jeho syn,tak vsetko robime podla neho,vsetko co si on povie my musime skakat okolo neho,ked povie ,ze nejdeme von,tak celu sobotu presedime iba pri nom...priatel sa stale so mnou hadal za malickosti,ako napr . mensi neporiadok v kuchyni...dokonca mi zacal vraviet,ze sa k sebe vobec nehodime a podobne veci...vsetko to vyvrcholilo,ked sa nam narodil syn,ja som bola po cisarskom,ked sme dosli domov,som sa ledva hybala, kazdy krok ma neskutocne bolel,syncek mal strasne koliky v noci,ja som bola velmi unavena a priatel ma vadil,ze zas je tu bordel,ze preco neupratujem,ze si len rit valam cely den v posteli,ked on je v robote...no strasne..az nakoniec ked som si nezelala,aby k nam jeho syn nechodil prvy tazden po navrate z nemocnice,dockala som sa prveho udretia, ze toto bolo posledny krat,co mu ja hovorim,co ma robit, ze ak chcem nech si odidem aj s malinkym, ze pre neho je jeho prvorodeny syn vsetkym...zopakovalo sa to druhy krat, dostala som facku taku ze ma hodilo o stenu.... tak sa pytam, ma ma tento muz vobec rad????ked mi dokaze povedat,ze jeho prvorodene dieta je pre neho viac ako ja s jeho druhym synom? a priatelova matka ho len k tomu vedie,lebo podla nej je jeho prvorodeny syn najvacsi chudacik,ktory nema otca a preto sa mu musi jeho otec venovat naplno,ked je s nim a my mame ist vtedy bokom,to mi povedala doslova,ze vtedy ich dvoch nemame rusit...a aj tak to je ked, je tu maly v sobotu,ja sama sa musim o svoje dieta starat, priatel mi s nim vobec nepomaha....a po tomto vsetkom som nakoniec po mesiaci stratila mliecko,co ma najviac mrzi a trapi,ze pre tieto veci a stresom som nedokazala kojit

usacek79
1. feb 2012

@lelle2111 moja zlata, toto uz nie je ani na debatu s tym chrapunom, netreba mu davat ziadnu sancu, hovado jedno, ako ma to vytocilo!!! 😠
naozaj, udriet zenu je svinstvo a slabosstvo za kazdych okolnosti, ale cerstvu mamicku, ked by mala laska kvitnut, to je znak absolutnej ubohosti a zial aj toho, ze ta naozaj nema rad ☹ toto by inak nedokazal, aj keby vasa laska nebola dokonala, normalneho chlapa by aspon jeho babatko urcite malo obmakcit a zmenit k lepsiemu.
U vas nastal presny opak a to je game over 😖
drzim ti palce, aby si sa co najskor odhodlala odist, dufam, ze mas kam 😕

viki2912
1. feb 2012

@lelle2111 ahoj ,

citam tvoj pribeh a som smutna...ty si jeho sucasnost s vasim dietatkom a mal by va prikladat rovnaku dolezitost aku priklada prvemu.to ze sa jeho rodiocia rozisli neznamena,ze ma privilegium a vase dieta ma byt degradovane na nizsiu poziciu.s tym zasadne nesuhlasim.ak by mal charakter a skutocnu otcovsku lasku,rozdeli lasku medzi vas troch rovnakym dielom tak,aby ziadny netrpel a necitil sa byt ukrateny.ale aj to ako sa chova ked maly place..celkovo to nie je dobry clovek...zvaz aj dalsie moznosti,neviem ci to moze dalej takto fungovat.ak chces,mozes mi viac napisat do IP....

turkija
2. feb 2012

@mersedesa možno si sa o tom zmienila v ďalších príspevkoch, ale ja som všetky nečítala, ale akým jazykom hovoria chlapci?

turkija
2. feb 2012

@turkija aha maďarsky. Tak to máš ťažké, lebo kde nie je dobrá komunikácia, tam vznikajú aj nedorozumenia. Môj manžel je cudzinec, a tak tiež máme s tým problémy,nakoľko ja niečo im poviem, ale oni to zle pochopia, alebo opačne a už je z toho problém jak hora. Ale pri dobrej vôli, obrovskej toleráncií a mnoho veci jedných uchom dnu a druhým von, a nehovoriť všetko to, čo si myslíš, sa to dá zvládnuť. A po čase sa dá na to aj zvyknuť.

renatka737
2. feb 2012

@lelle2111 Ahoj citala som tvoj prispevok a velmi ma to mrzi, ale chcem ti len povedat ze to neostane len pri jednej ci dvoch fackach.... bude to robit coraz castejsie a intenzivnejsie, vyburi si na tebe kazdy svoj hnev. Poloz si otazku co je pre teba dolezite... zit bez strachu so svojim dietatkom alebo zit ako rodina,kt. je peklo. Syncek bude vacsi a uvedomi si rychlo co sa deje, bude vnimat vase hadky, bitky, budes depresivna a smutna a inak to nebude ani s tvojim synom, zabran ho vystavovaniu stresu skor ako bude neskoro. Myslis si ze to uz nezopakuje? toto nie je laska

renatka737
2. feb 2012

@turkija Nech hovori ako len chce ale NIC SA NERIESI FACKAMI

turkija
2. feb 2012

@renatka737 riešiť niečo fackami, tak to si ja ani neviem predstaviť. Ja som facku nikdy nedostala, dokonca ani ako dieťa. A ja mám dosť veľkú rodinu, ale v našej rodine žiaden muž nikdy neudrel ženu. Žiť s niekym,kto by ma udrel, to si ja ani neviem predstaviť. Neviem prečo muž udrie ženu,nech sa ide biť vonku s chlapmi. Ale udrieť ženu. Je mi veľmi ľúto každej, ktorá musí znášať facky od svojho" milovaného" a pritom sa jej nikto nezastane.