• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Zhoršilo sa mu správanie. Reakcia na nového súrodenca?

31. marca 2009 
Ahojte maminy aspon 2 deti a prosim poradte .Pred 2 mesiacmi sa nam narodil druhy syn,ten prvy ma 3 roky a 4 mesiace.Asi pred tyzdnom zacal vymyslat s cikanim a to spôsobom, ze tvrdi ze mu treba cikat kazdu chvilu, cca kazdych 15 -30 min.ZAcal s tym v skôlke a teraz uz aj doma.Pre istotu sme mu dali vysetrit moc a cakame na vysledky, no ja si skôr myslim, ze je to psychhickeho razu.A k tomu, zacal mat v kuse prsty v ustach.Inak na maleho reaguje uplne v pohode,neublizuje mu, stale ho hladka, pusinkuje.Snazim sa mu venovat co najviac,ak to nejde, tak je u nas babka, manzel je doma iba na vikendy.A okrem to ho zacal neuveritelne vrieskat a robit cirkus vzdy, ked mu nieco nedovolim urobit.Ale to je neuveritelny vreskot, kopanie,niekedy snaha o kusnutie a pod.Toto nerobil ani ked bol mladsi.Je to neuveritelne unavne a som z toho nestastna,niekdy uz fat neviem ako reagovat.Nezabera ani kompromis,dohoda,krik,zakazy oblubenych veci,po zadku dostal iba raz,nie som zastanca bitiek.niekedy ma to stoji ale neuveritelne mnozstvo sily, aby som ho,prosim o prepacenie za vyraz-neprizabila.Ked ho afekt prejde, tak pride a povie-maminka uz nebudem vrieskat a o 10 min. je to tu zas.Zaujimave je, ze v skôlke je ako anjel,teda az na to cikanie.Uz rozmyslame, ze pôjdeme za detskym psychologom, tie afekty su fakt hrozne.nechceme, aby nam maly prerastol cez hlavu.Mate s tym prosim niekto skusenost?
Dakujeme za kazdu radu.
30. mar 2009 o 23:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem ci je to reakcia na narodenie surodenca, ale nas samko toto tiez zacal robit, a to surodenca este nema....tiez je to snim asi take iste ako pises, krik, hnev, vsetko musi byt tak ako on chce a ked nie tak sa hneva, kope a nepomaha naozaj nic, ja ho zavriem do jeho izbicky a poviem mu ze nech sa tam ukludni a potom nech pride, a presne tak ako ty pises, ze za chvilku pride za mnou ze mamicka nehnevaj sa uz budem dobry....a za chvilku je to zas to iste......neviem, dufam ze ich to casom prejde, ze je to len take prechodne vzdorovite obdobie, lebo som niekedy tiez na konci so silami....
31. mar 2009 o 07:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
U nas to bolo presne tak, ked sa narodil Matusko..Uz sme si pomaly zvykli, ale zaciatky boli tiez tazke..Len vela trpezlivosti a prejavujte starsiemu co najviac lasky..
31. mar 2009 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
treba si to len odzit. mali sme to pri prvom, teraz je to repete s druhym. chce to pevne nervy a stuple do usi. :wink:
ale nie, ja uz tiez stracam nervy. :stuck_out_tongue_closed_eyes: neviem, ci psycholog pomoze. ved vyskusaj. podla mna tie stavy dietata sa navstevou psychologa nezmenia, len ti povie, ako v danej situacii reagovat.
31. mar 2009 o 09:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja som si tym presla uz dvakrat.ked sa narodil syn tak dcera ktora mala vtedy tri rocky zacala mat histericke zachvaty toho najvyssieho stadia a to ked zacala plakat tak zmodrela a jednoducho prestala na par sekund dychat.nikdy malemu neublizila ale o 120% viac si vyzadovala pozornost a bolo jedno ako ci placom krikom odmietania chodit alebo jest.trvalo to dlhsie ale nakoniec po dlhom vysvetlovani ze aj ked mame druhe babo je pre nas rovnako dolezita a stale ju aj rovnako lubime to pochopila .je pravda ze sme si ju aj kupovali a urcity cas spala pri mne ale preslo ju to a teraz je jedna zodpovedna velka sestra.no a teraz to mame zo synom pretoze pred rokom sa nam narodila tretia dcera.a je to presne take iste ako pri dcere az na ten maly rozdiel ze ten nema zachvaty.je zapistany zaplakany maznavy a trucovity ale uz viem ze potrebuje vela pozornosti a stale utvrdzovanie ze je pre nas nepostradatelny a hlavne ze ho stale lubime rovnako
31. mar 2009 o 09:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
daduch, toto sme absolvovali aj u nás..Staršia dcérka mala 3,5 r, keď sa nám narodilo bábätko..Dotiaľ už samostatné rozumné dievčatko sa zmenilo na postrach...Úplne išla späť vo všetkom-zrazu potrebovala šerblík-už nie wc, v noci sa sem-tam pocikala, pre všetko plakala a hnevala sa...A pritom-malú neskutočne ľúbila a ľúbi..Všetko by pre ňu urobila už od začiatku-pomáhala mi ju prebalovať, kúpať, kŕmiť, kočíkovala ju..Takže som si ju ešte rok nechala doma a nedala som ju do škôlky,aby nemala pocit, že som ju odkopla len kvôli bábätku a snažili sme sa jej urobiť plnohodnotný program-výlety vždy, keď sa dalo, rozvíjali sme u nej jej vlastné záujmy, nehovorili sme, že tak toto nemôžeme urobiť, lebo máme malé bábätko. Jednoducho musela cítiť, že sú sestričky a obe sú pre nás najdôležitejšie...Síce to bolo niekedy o nervy a hrozne vyčerpávajúce, ale zasa sme museli pochopiť aj malú, že to pre ňu muselo byť ťažké..Čo už, malé deti majú malé hlavičky plné neskutočných nápadov a myšlienok. :wink: :wink: :wink:
31. mar 2009 o 10:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Juuj to mi pripomina mojho Ondrejka zhruba pred rokom ked sa nam narodilo babo. Nemal este ani 2 roky mozno preto sa prisposobil rychlejsie ale nebolo to nic moc. Nastastie este nosil plienky aj ked iba preventivne ale znova sa zacal pocikavat pokavavat a hadzal sa o zem. Snazila som sa mu venovat co najviac sa dalo. Domace prace som robievala iba ked spal ... no ... bolo to tazke obdobie. Urcili sme si jedno miesto v byte kde sa moze plakat a zurit (funguje to do teraz) a snazili sme sa mu dat tolko lasky a pozornosti kolko potreboval.
Zvlast ma rad veci ktore babo nemoze lebo je este maly. Vecer napriklad uspime najprv Martinka lebo je este maly a musi vela spinkat a potom si este iba my dvaja citame v posteli lebo my sme uz vyrastli tak mozeme byt este chvilu hore. Taketo drobnosti mu daju pocit dolezitosti ale zaroven ich mozem vyuzit. Taktiez bolo celkom faj ked sa babo zucastnilo hry. Nas Ondrejko sa rad nahana tak som ho nahanala s martinkom v naruci. Martinko bol drak. Malemu drobcekovi v perinke sa pacilo ze ho nosim na rukach a vobec mu nevadilo ze Ondrejkovi pri tom hovorim ake ma velke zuby a dlhy chvost.
Prajem ti Daducha vela trpezlivosti a pevne nervy. Toto tazke obdobie rychlo ubehne a zachvilu sa drobci budu spolu hrat a ty budes spominat ake to bolo ked...
31. mar 2009 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok