Ako reagovať na obdobie vzdoru u dieťaťa?

Tak ak jej vo všetko ustupis a v podstate ti veselo rozkazuje tak nemá dôvod na plač

Ale zas odtiaľ potiaľ, lebo potom budeš mat vojnu ak si ju naucis že ona šéfuje tebe

2 stoličky pri stolíku …..nevidím žiadny dôvod aby som si presadla, nech si sadne na tu čo je volna, alwbo nech stojí. Estw si môže sadnúť na zem. Akože toto nie je o posilňovaní jej zručnosti že si sama otvorí jogurt, toto je už o tom že ti rozkazuje

Decko si s tebou robi co chce, vie, ze jej ustupis a vyuziva to. Tvoj muz ma pravdu, potrebuje pravidla. Ak chces, aby veci robila sama, tak sa jej opytaj - chces si otvorit jogurt? Povia ano, nechaj ju. Ak povie nie, alebo zacne ze chcela otvorit ak je uz otvoreny - proste smola. Snad jej nedas otvorit dalsi. Sedis na stolicke a dalsia je volna - z akeho dovodu ti ma rozkazovat sa postavot? A preco ty skaces ako cvicena opica? Spamataj sa dievca, zarabas si na velke problemy.

Len ju tak nechaj ako ju učíš a o pár rokov si neporadíš..
Tvoj muž má pravdu.

Aktualne to mame prezite takze ja to nevidim az tak cierno. Vela krat som musela dat novy jogurt, alebo novy banan aby si ho otvoril sam. Alebo sme sa vracali do vytahu, lebo chcel on stlacit a milion inych veci. Naozaj to bolo len obdobie, ktore uz preslo aj ked to bola riadna skuska nervov. Ale hnevat sa pre to na dieta nepomoze, proste s kludom ho nechat nech sa uci robit veci samostatne. Co sa tyka toho ze ta vyhadzuje zo stolicky, minimalne by som trvala na to, ze ma povedat prosim. Urobit kompromis, ked uz chce, nech sa aspon popri tom uci ze treba poprosit a podakovat. Ale vela krat som ho aj nechala vyzurit, sama musis uznat co uz je cez ciaru. A vela vysvetlovat, preco zaco. Neboj sa jeho reakcie, je to normalne obdobie, aj keď zúri, plače, hneva sa, trvaj na svojom. Ale blbosti ako jogurt by som neriesila...

Manžela upkoj, že tomu dieťaťu sa vyvíja nervová sústava a že si ešte "užije", s presadzovaním to nemá nič spoločné... Normálne vezmi druhý jogurt, nádych výdych (alebo 10x nádych výdych) a nech si ho otvorí sama. Ešte neviete, čo vás všetko čaká, kým z nej bude pohodová dospeláčka 🤣. A že toho bude... 🤣. PS - nie, nie je to výchovou, je to nevyvinutá nervová sústava, takéto záchvaty jedu sú úplne normálne a je dosť možné, že sa to bude aj zhoršovať. U náš sa to začalo zlepšovať tuším až okolo piateho roku, ak si dobre spomínam. A to bolo absurdity typu, že malý chce na večeru vývar, a ja že nemám, sú špagety a krpatý trojročný, či koľko mal, že "tak uvar!". A hysák, že mu nedám vývar na želanie. A ja nervy, že krpec malý rozmaznaný, no áno, tiekli nám nervy obom rodičom... Ale postupne to prešlo, už sa celkom vie orientovať v realite, čím je starší 😁. Ale vytočiť vie stále. Držte sa. Podľa mňa aj štvrté dieťa, keby sa mi narodilo, aj tak prídu momenty, že proste to nedávam niekedy 🤷🤷🤷. PS: tie dve staršie deti sú už na 99% v pohode. Ale zas to 1%, keď príde, tak to je taká pubertálna šleha, že to nevymyslíš 🤭.

Veci na ktorých nezáleží by som ju nechala nech si spraví sama, napr. spomínaný jogurt, ale aby som si sadla inde lebo chce moje miesto tak to nie.
Moja už má 9r a funguje nám to, nerozkazuje mi.

@mimikarol nemáš také dieťa 😉. U nás to funguje tak, že malý rozkáže, ja poviem nie, polhodina záchvat jedu, lebo on je aktuálne v nálade "riaditeľ zemegule", 10 minút sa so.mnou vyháda, že on povedal áno a ja nie, potom odpochoduje nasratý do spálne a po nejakom čase príde odfučaný naspäť a správa sa, ako by sa nechumelilo. 😁. Má 7. Ja hovorím, on bude proste jedného dňa ťažký menežér. Len aby bolo koho menežovať 😄. Tam nenaučíš nič, ver mi, od malička mala sme už tooooľko návodov poskúšali a s nami aj babky dedovia tety a neviem kto všetko 😁. Tu pomôže len absolútny pokoj a nechať ho vyjedovať sa, to je najrýchlejší postup, ako prísť ku kľudnej domácnosti (ak teda nechcem v danej veci ustúpiť).

Na jogurt by som sa vyprdla nech si otvorí keď chce ale určite by som nevstávala len kvôli jej rozmaru. Nemôže ti rozkazovať, ty si rodič.

Pocitat do sto, ono to prejde ked sa nauci, ze nie vzdy bude po jej a aj vy sa naucite, ze niekedy je lepsie ustupit, pretoze dieta si uz uvedomuje svoju samostatnost a treba mu dovolit o niecom rozhodovat podla toh ako ono chce. V niektorych veciach jej ustupit, na niektorych trvat.

Bude to mam zaujimave medzi detmi a druhymi dospelakmi ,ktori budu mat jej zachvaty vies kde. Potom este len nastanu obdobia

@mikadooo u nas je to tak, ze ked sme boli same doma, zakazala som, tak bol zachvat revu mozno 5sekundovy a ukludnila sa. Potom prisiel muz z prace a ked som nieco zakazala, tak sa rozrevala a utekala za nim sa pytat na ruky. Ten ju vzal a este tulkal a mojkal, ako keby som ja nieco zle spravila. Teraz je doma s nami a robi to mala stale. S tym, ze mu vie revat aj 10minut, kym ju nevezme. A odvtedy, vzdy co zakazem, tak je revu tolko, ze uz nemam nervy na to. Do toho muz do mna huci, ze nas mala diriguje a ze som ju zle vychovala, ze jej vsetko dovolim aby robila sama atd.

Záleží na okolnostiach. Ja mam 22m, a mame to isté. Ale snažím sa mu dávať na výber, napr sa ho opýtam, chceš túto súpravu alebo túto? Chceš sa ísť okúpať alebo osprchovať? Chceš jogurt, otvorím ti ho ja alebo ty? On už rozpráva, čiže mi vie povedať co chce. Ale samozrejme stane sa, keď nie je podľa jeho tak sa začne bit co nikdy v živote nerobil. Vtedy som ale razna, že toto nesmie, a neustupim. Sú veci ktoré proste nemôže - presne lieky, po ceste ruku, vylievat vodu, atď. A tam mu na výber proste nedám. Nepocuvne ma? Nepocuvne, tak bude plakať, cez tú cestu mi proste ruku dá.
A čo sa týka tej stoličky, ja chápem ze chceš mať pokoj, tak si radšej presadnes, ale zas musíš jej ukázať ze ty si mama a aj ty máš slovo v domácnosti. Lebo fskt vám o pár rokov bude rozkazovať a bude to horšie. Treba nastaviť hranice ale aj nechať rozhodovať dieťa. Nájsť v tom balans.

Ahaaaa 😄 no tak to je veľmi zaujímavé 😄😄😄. Tatova princezná. Povedz to manželovi, že dcérka hrá pred ním divadielko, v podstate on to správanie podporuje. Normálne mu pokojne vysvetli, že keď nie je doma, zákaz funguje v pohode, ale keď je doma tata, tak sa chce dcérka potuľkať "dobrému" tatinkovi a aby to tuľkanie bolo čo najdlhšie, tak je aj rev dlhý 😉. V podstate si chce len užiť tatinka 😁. Vlastne je to tak milo vychcané 😄. 😘. Ani neviem, či by som sa vedela za to hnevať 😄😄😄. Ona to asi ani nerobí úmyselne, pochybujem, že v tomto veku by to vedela úmyselne, proste je to také neúmyselné, že tata je doma a tata pomojká....

Sorry teraz čítam dôkladnejšie, že ona plače a až potom ju vezme, zle som prečítala. No tak tiež, urobil jej v podstate taký návyk manžel. Tak nech ju pomojká teda skôr. Asi je od tata zvyknutá, a potrebuje tú poistku, že "tata sa už nehnevá" a až potom prestane plakať. Neviem to presne vydedukovať. Každopádne, ja si nemyslím, že toto má niečo s rozmaznanosťou. Nedovolenie a plač idú ruka v ruke a dlho ešte pôjdu, to holt patrí k deťom... Neexistuje dieťa, ktorému povieš nie a ono si povie "ok" (teda - funguje to do istého veku, potom nastupuje už protest, slzy, jed, atď.). Ak má dcérka "len" 20 mesiacov, u nás také echt obdobie vzdoru došlo okolo 2,5 roku, vtedy naše deti začali robiť veci naschvál napriek, to len bolo rodeo. Držte sa ❤️. Sú to všetko len fázy. Z vášho dievčatka vyrastie rozumná a šikovná školáčka, uvidíte. Všetky sme si tým v rôznych mierach prešli. (Podľa povahy a temperamentu dieťaťa)

muz ma pravdu, manipuluje ta, ked chce tvoju stolicku, proste neodsadni si nabuduce, ked jej vsetko dovolis, jej spoluziaci v skolke sa z nej zblaznia

@zobaka spolužiaci ju budú mat v paži. Takéto deti potom v kolektíve zažijú šok, že svet sa netočí podľa nich
A to sú potom aj tie ťažké adaptácie v škôlke, keď si dieťa nevie osvojiť základne fungovanie v sociálnej skupine