Prečo deti utekajú pred mojou dcérou?

@autor kde byvate? My mame dvojrocneho chlapca kt sa chce s kazdym hrat 😁 minule sa nam v budapesti v zoo pridal k cudzej rodinke lebo mali deti v jeho veku😂

Napíšem ti môj pohľad. Nechce sa mi čítať 7 strán.
Ani ja nemám rada objímanie s cudzími ľuďmi a ani by som nedovolila aby cudzie dieťa objala to moje, pokiaľ s tým doslovne moje nesúhlasí.
A viem ze by nesuhlasilo ani jedno a keby matka svoje dieťa (ktoré chce objímať) v tom momente kedy by ku tomu malo prísť, neupozornila a nezabránil tomu, moje deti by som dotiahla a išli by sme preč alebo sa hrať ďalej.
Skús sa vžiť so role ostatných osôb, nie len na svoju dcérku ze ona chce len objať. Ale ona tým prekračuje najintimnejsiu zónu každej osoby. Alebo deti sa hrajú a ona ide k nim a chce ich objímať ? Ako wtf?
Vysvetľovala by som až kým by nepochopila a dokola...aj na iných príkladoch, ze pozri ani druhé detičky nemôžu len tak hocikoho hocikedy objať a pekne sa spolu hrajú atď...
Ako ja sa ty deťom nečudujem keďže ju poznajú a vedia že sa bude chcieť objímať...prvá možnosť čo ich napadne je útek.
A to môžeš byť este rada, ze ju silno neodsotia zo "svojej" bezpecnej zóny.

Ja by som sa s dcérou začala hrať nejakú zaujímavú hru a možno sa k vám niekto an prida. Ale jednoducho by som jej nedovolila objímať cudzích ľudí.

@anonym_autor ako cez kopirak moja skusenost😀 dcera detto vzdy sa chcela hrat s detmi, ale oni nie vzdy s nou. Nastastie ich neobjimala ani nechytala, skor sa im prihovarala, chcela sa spolocne hrat. Potom neskor ju tymto stylom volali na nahanacku, lebo ich bavilo ked ich nahanalo mensie dieta. Neboj, pominie to. Mnohe deti su do troch rokov, niekedy aj dlhsie, najradsej same so sebou, niekedy je to odraz rodicov a vychovy. Tolko moja pieskoviskova psychologia 😀😀 ale tiez mi to bolo luto, obcas ma az hnevalo , ze beha za detmi ked sa moze pohrat sama 🙂

Mne to príde milé že je taká kontaktná, aj mi to príde oveľa normalnejšie ako mať bezkontaktné dieťa. Na Slovensku celkovo su ľudia odťažiti a citovo chladní. Veď vidíš čo píšu. Skús to nevnímať negatívne, to je pekná a v dnešnej dobe vzácna vlastnosti. Držím palce aby si Tvoja dcérka našla nejaké kamarátky a kamarátov.

@anonym_autor ahoj, nečítala som celú diskusiu, ale chápem ta. Ja mam syna extroverta. Tiež je kontaktny nemá sa už od malička dat problém do reči s každým. Vedel skôr rozprávať ako chodiť 😄 mali sme s tým trochu v škôlke problém, ale časom to prešlo. Vysvetľovala som mu ze nie každý sa chce objímať a nie každý to ma rad. Raz mi bolo veľmi trápne lebo keď mal.cca 2 na nejakom krúžku začal objímať dospelých. Aj teraz mi je občas trápne keď začne debatovať s radom človekom. Ináč ja som na nho taky mäkkys ,musím priznať. Myslím ze pomohlo ze mu to aj muž vysvetľoval. Pripadne ak on na neho zvysi hlas berie to inac ako odo mňa. Teraz ma 4 a už to celkom prešlo, to objimanie (myslim cudzích deti . Inac je stale kontaknty na rodinu a tak ) Tie debaty nepresli 😅 ale rozmýšľam teraz ze nam tiež objednám tu knihu co tu bola spomenuta. Držím palce. Keby niečo kľudne napíš aj správu.

@anonym_f09782 presne to akoby si o mojom písala. Na pieskovisku 1 dieťa chce samé sa hrať a on musí hneď k nemu sa ísť pýtať ci sa môže hrať s nim. Ale už teraz skôr pochopi ze keď povie nie. A tie naháňačky tiež poznám z čias keď bol menší 😅 inac ja som introvert a nechce sa mi na ihrisku debatovať pripadne riešiť konflikty ale co uz.

@anonym_autor aj naša to robila a vyrástla z toho ...tam kde sme predtým bývali, neboli takmer žiadne deti...keď nejaké uvidela tak hneď bežala ho objať ...toto utekanie...to poznáme tiež...to bolo skôr vtedy, keď staršie deti dali rozum mladším...
a tieto komentáre tu..to akože vážne ženy??? Toto je hrozba pre vaše dieťa, že druhé 2.5r chce objať vaše dieťa? No to je strašne strašné, aby vám z chúďatiek neubudlo...

@anonym_d0281e najlepšie je ak sa stretnú aspoň dve deti s podobnou povahou a spolu sa hrajú. Vtedy je to paráda, netreba nič riešiť ani dohovarat nech nechá chlapca lebo sa chce sam hrať. A potom vysvetľovať prečo .. ze každý ma inu povahu , každý sa rad hra ináč a bla bla bla... je to občas únavné tie ihriska obzvlášť pre nás co mame také deti hr hr

Jooj, to mi pripomenulo casy so starsim synom.. Keby mohol, tak si tych vsetkych ludi, deti aj domov vezme 🙃 tiez bol extremne pritulny.. dohovaranie nepomahalo, nechapal a aj hned zabudol.. tak vzdy, ked isiel niekoho objat, tak som ho stiahla a povedala mu, ze nesmie len tak hrr.. najprv sa musi danej osoby opytat, ci ju moze objat, ci jej to nevadi..
Aj na ihriskach liezol hlavne starsim detom na nervy 😀 postavil sa k nim a sledoval/pocuval co robia, behal za nimi..

Jednoducho to bolo obdobie, ktore casom samo preslo.. Potom pre zmenu prislo extremne hanblive obdobie a to mu trva doteraz 😀

@katusik456 nesúhlasím aké opozitum si použila pri kontaktnom, že normálne. Tak ako sú dospeli rôzni, sú aj deti. Každý máme jedinečnú povahu. Treba sa navzájom rešpektovať. A deťom veľa vysvetľovať. Nie len my matky kontaktných deti, ale aj mamky podľa teda normálnych deti. Vo všeobecnosti nemám rada to slovo ze normálne...

A ešteže v škôlke majú deti kontaktu az az🙂

@anonym_autor ahoj, ja mám úplne identické ho syna, s každým sa mojka, spoločnosť deti mu je vždy tak vzácna akoby práve vyšiel z izolácie , nechápala som to nikdy ani po kom to má, ja som introvert čo znáša spoločnosť akúkoľvek veľmi ťažko , manžel je na tom o trosicka lepšie ale tiež nič moc. Doma sa objimame a mojkame ale teda nie sme moc kontaktmi čo sa kamarátov a podobne týka preto to bol pre nás šok a ťažko sa nám to uchopovalo tieto situácie. Musím ale povedať že pred synom nie že utekali to ani nie i keď aj takí sa našli, skôr kôli tomu vznikali skriepky, všimla som si že niektoré deti vnímajú priblíženie sa iného dieťaťa citlivo preto lebo sa báli že im synide vziať hračku napr. Ak už sme boli na ihrisku , a videla som že syn už už ide za iným dieťaťom, dala som mu do ruky hračku...našu alebo erarnu. Druhé dieťa nebolo tak v strehu keď syn mal svoju hračku . Potom sa zoznámili, syn samozrejme objimacky, hladkacky. To druhé dieťa niekedy len pozeralo niekedy odišlo vedľa a hrali sa ďalej... Syn to proste bral ako pozdrav, objal , pohladil, na bozkávanie som mu rázne hovorila nie , musela som, to je podľa mňa naozaj cez a robiť to niekto môjmu dieťaťu aj keď by bol Happy tak je to nehygienické proste nikto nemôže vedieť či ten môj je zdravý a podobne ...to som ho musela ohriakavat a vysvetľovať že pusinky iba doma s mamou a tatom ...niekedy som ho musela odtrhnúť ale naučil sa...objimanie mu ostalo , aj mojkanieale naučil sa rešpektovať reakcie druhých. Raz jeden chlapec plakal, syn k nemu ako vždy pribehol a pohladkal ho po chrbáte , že nech neplače a podával mu svoju lopatku. Ten chlapec sa na neho zúrivo otočil a začal mu skriabat do tváre...vtedy sa syn podľa mňa prvýkrát reálne zamyslel nad tým že ten chlapec to asi nemá rád...odvtedy je opatrnejší ale keď cíti kamarátstvo , vždy sa rád pomojka...ono asi aj to ,,odmietnutie,, v podobe úteku deti si musí tvoja mala uvedomiť a časom to pochopí...chce to veľa vysvetľovania že nieje na nej nič zle len detičky sú každé iné a tak ako jej sa nepáči že od nej utekajú , im sa nepáči to mojkanie... Chápem že je ťažké to celé pozerať a cítiť za ňu to odmietnutie ale chce to čas a jej dozretie...a propo ona to ako vníma ? Lebo napr. Môj na nejaké odmietnutie alebo ťažký nezáujem nereagoval nijako ja som to prežívala viac ako on ale to som pochopila až keď bol starší že zbytočne som sa tým trápila. Dnes má 4 roky a potrebuje veľa detí kamarátov, v škôlke sa každý dne teší kôli ním a ani raz mi nezaplakal od prvého dňa odtiaľ ani nechce ísť domov. Keď počuje nejaké deti na ulici hneď beží k plotu a každého zdraví a chce ísť za ním a na každého povie že to je môj kamarát...proste ostal taký priateľský ale tie fyzické prejavy sú už také priatelskejsie ako bežné ale nič obťažujúce alebo tak... Neboj sa ona to začne časom chápať , vždy jej vysvetlí že nikdy to nieje jej chýba a ono sa to poddá aj vekom. A keď jej potrebuješ naplniť potrebu kamarátov, deti, skús napríklad nejakú skupinu detí, súkromnú škôlku. A deň dva v týždni , to bolo pre môjho strašne dobre, naučil sa s deťmi komunikovať , bol v kolektíve, zahral sa do sýtosti , a aj mu aktivity trochu odviedli pozornosť... Alebo ak natrafis na dieťa v jej veku a pohodovú maminu , skús sa s nimi dohodnúť že či by sa tam stretli napríklad aj pozajtra , skús s ňou ísť na spoločné cvičenie mama a dieťa , je tam uzavretý priestor a neutecu ale spoznajú sa keď budú spolu pravidelne , v tomto prípade všetci potrebujú len spoločenskú zručnosť a čas , a to druhých deti ako aj tvojej...kolektív typu krúžok alebo škôlka by jej extrémne pomohol vôbec sa toho neboj ale dopraj jej to čo najskôr , ona sa čím skôr naučí ako s deťmi a naplní si túžbu mať kamošov, učiteľky s týmto úplne normálne vedia pracovať a v aktivitách ju pohltia aj iné veci ako objimanie..držím.paste

Baby, poslusne hlasim: Dnes sa stretol s o rok mladsim dievcatkom na ihrisku, ho chcela zobrat za rucku. Sa na nu najprv pozeral uplne nedovercivo, ostal ako prikovany na mieste, ale ked uz bola ruka v ruke, tak bol v pohode a ju zacal nabadat nech ho nahana :DD Samozrejme, neslo jej to, lebo bol skoro o 2 hlavy vyssi.

Zatiaľ čo môžeš urobiť je jedine snažiť sa tomu zabrániť, aby neutekala hneď deti objímať... Samozrejme nie nejako násilne, ale ako už ženy písali, tak malú chytiť za rúčku, prípadne ju ty objím a vysvetľuj dokola, že iným to môže byť nepríjemné.... Ja mám deti veľmi rada, ale už sa mi párkrát stalo, že niektoré z nich boli dotieravé doslova, prišli ku kočíku, na ruky mi chceli bábätko chytať a hneď otázky ako sa volá, koľko má rokov a chytali všade, mne to teda extrémne vadilo, dieťa chápem, že nemusí vedieť, že sa to nepatrí voči cudzím, ale to, že rodičia stali a kukali a nič neurobili.... Mne to vadilo a preto chápem tie iné deti... Je mi to ľúto, je super, že to chceš riešiť, osobne si myslím, že z toho vyrastie, no určite ju v tomto brzdi, aby cudzie deti nechytala

@anonym_autor Problém je v tom, že tu na Slovensku sú deti aké sú. Väčšinou nastvane ksichty- to maju aj od rodičov. Problém nie je v tvojej dcérke, takéto deti sa len tak nevidia. No bohužiaľ ako čítam komentáre v dnešnej dobe je divne keď je dieťa milé a chce sa s ostatnými hrať. Zažívam niečo podobne s malou a najradšej by som sa presťahovala, lebo v juznejsich krajinách sú takéto deti všade. Mile usmievave a priateľské...aj vy dospelí by ste sa mali od nich veru co ucit

@anonym_autor nemáte žiadne kamošky s deťmi? Že by sa navštevovali doma a hrali sa? Deti do troch rokov sa až tak úplne väčšinou nevedia hrať s niekým v pravom zmysle a staršie nemajú záujem o krpaté väčšinou, nebudú sa s cudzím batoľatom asi veľmi chcieť "hrať". Nikdy ma nenapadlo toto riešiť, väčšinou sa hrali moje deti samé alebo spolu ako súrodenci a cudzie sa moc nehrali spolu. Na ihrisku je krátka doba, aby sa nejako oťukali a začali hrať poväčšine, skôr si viem predstaviť niekde na návšteve. Pravdou je, že moje deti nikoho nenaháňali po ihrisku. Tie ostatné deti môžu z toho byť aj nesvoje. Chce to aj čas, deti sa menia vekom, o rok, keď pôjde do škôlky, môže to byť zasa inak

@anonym_autor fu, ja som dospela a toto by vadilo aj mne..aj dieta ma svoju osobju zonu. Moja je nemojkava a toto by nechcela tiez. Jednoducho jej povedz,ze objima sa iba rodina.
Deti sa nemaju co po sebe capat. Duplom v dobe, ked ich ucime, ze maju pravo povedat nie.
Necitam 7 stran.

Povedz mi, čo sú hranice tela, súhlas a rešpekt - aj toto je pekná detská knižka o hraniciach tela

Aj mňa zaujíma odkiaľ si, môjmu dotyky nevadia 😁 má 2,5r

@anonym_autor mam takú istú dcérku a tiež málokto sa s ňou chce hrať.. mne ako mame to trhá srdce.. ak bývate v okolí môžeme sa stretnut🥰🙂

Len sa už neposerte s vašich detí....
Jednoducho dievčatko má rada ľudí (deti) a preto ich chce striskat....
Niektoré decká 2+ ročne sa ani zdraviť nevedia,lebo ich to rodič nenaučil

@eskop veľmi radi, ale ak ste z DS gak ste ďaleko, my sme z Oravy 🙂

@anonym_autor ja to mam velmi podobne. Akurat uz ma 4 a pol roka. Moja rada- skúšať viacero ihrísk. Pretože niekde natrafíš na podobného extroverta. Vždy som šťastná, keď sa tak udeje, lebo to nie je až tak často, ale aspoň ona vidí, že sú deti, ktoré sa rady zahrajú s kýmkoľvek bez rozmýšlania. A dokonca postískajú.

@anonym_d0281e nie,to nieje žiadna hrozba. Zle si to pochopila. Tak ako sa chce jeden objimat,tak sa druhý nechce. Teraz ako? Hm

@reela ja osobne by som považovala za zvlášť riskantné odporučenie svojmu dieťaťu, aby strpelo objatie cudzieho decka. Práve opačne, " tvoje telo, máš právo odmietnuť dotyk." Mám malú neterku a vždy sa jej opýtam, či môžem objať. A mamu napomínať, že si nesmie vynucovať pusinky.

@anonym_autor Myslím,že nepomôže. Je to typ osobnosti. Tiež mám syna(16🤦), vysvetľujem mu, že nesmie prekročiť osobnú zónu ľudí. Ale tvoja je ešte malá,

@anonym_autor neboj,ono sa to nejako vyvinie....Skús psychologickú poradňu ...

@anonym_autor Skús psychologické poradenstvo - čo to je ok, alebo je to spektrum.... Ale dnes je veľa detí so spektrom PSS

@janagem Ale niektoré deti - nevysvetlis - je tak v nich,ze sa radi mojkaju..
Mamka, nebuď smutná, všetko je ok.