3-ročné dieťa zdraví cudzích ľudí

@tiika ďakujem pekne 🥰

No nas od malicka ucili rodicia a stari rodicia ze sa mame zdravit kazdemu a tak to robim dodnes. Zdravym sa tu v obci kde zijem kazdemu. Ine to je v meste kde orejde 1000 ludi okolo ale tu v obci preco nie. A vy ucite aby sa nezdravil? Akzoe toto by som ozaj neriesila je to od vasho dietatka velmi mile!!!!🙂 moj je zas hanblivy a ked sa k nemu niekto ozve stoji ako solny stlp a nevyda ani hlaska aj ked mu poviem aby sa pozdravik je uplne ticho lebo sa hanbi.l a ja sa hanbim tiez, ze sa neodzdravi...ale verim ze ked hi ta hanblivost prejde, tak sa bude pekne zdravit aj on kazdemu.

Chybu nerobíte je to ten typ kontaktného dieťaťa. Len treba dávať veľký pozor aby sa nezachytilo s cudzim preč.My máme teraz už 17 r dcéru.Vo veku 3 r. Bola veľmi kontaktná no jej keď dakto aj otročil ruku,že poď ona išla nemohli sme z nej oči spustiť a prišla škola a obrat. Ostala nesmelá tichá a má to do teraz.

vysvetlovala by som len ked na neho zazru, ze nie kazdy ma rad objimanie, inak je uplne ok … nas 1 a pol rocny kazdemu kyva a posiela pusu :D starsi tiez kazdeho zdravil a po 3 rokoch ho to preslo a dakedy sa mu nechce pozdravit uz ani suseda a tvari sa neviditelne … tak co je lepsie? za mna, keby sa pekne vzdy zdravi

Jemine 🙈 mamina dodnes spomina ako som este z balkona kricala dobry den cudzim ludom a s kamoskou sme boli na nase baby take pysne, ked sa same pozdravili dobry den. A susedova trojrocna od kedy chodi kazdeho stiska. Podla mna hladate problem tam, kde nie je.

Ale ku psychologicke fakt? Nie neber to ako vadu to je taká povaha ozaj, nestavaj sa k tomu akoby mu niěco bolo to je jeho prirodzenosť..ani bolieť ťa to ozaj nemá prečo, ja mám tri deti a jedno z nich je presne také, ostatných nejak nerieš iba keď sa moc vyzvedá vypytuje, a vidíš že niekomu to vadí takmho vezmi za rúčku a povedz že nebudeme vyrušovať, mne by to vobec nevadilo príde mi to rozkošné..kto má rád deti tomu to nevadí, deti su uprimne maju radi každého a všetko pokiaľ nemajú bojazlivú povahu predsa..lepšie ako to ako moje ostatné deti že revali ako malí keď videli niekoho iného aj z rodiny po čase akoby ich z kože drali..ono to časom samé prejde ..u nás sa to ťahalo do vysokého veku a jediné som sa bála že verila že každy je dobrý a nemože jej ublizit a bola velmi doverciva a toto ako starsej ucim a vysvetlujem ze nie vzdy to je tak a s cudzimi nesmie nikam chodit atd..ale to pri malom nemusis vobec teraz riešiť..ona sa dodnes zdraví proste všetkým ja to neriešim..je slušná, teším sa. Kto je odutý a neodzdraví nech si trhne nohou 😂😂😂

tak naša malá, vo veku tvojho drobca okrem toho, že zdravila každého, chlapom, ktorí sa podobali na nášho tata (veková kategória od 20 do 40 v jej ponímaní), kričala "tatooo" a utekala za nimi - hlavne keď išiel s partnerkou, bolo to "vtipné". Ona je od malička taká, že jej je všade veľa, no pre jej povahu každý povie, že sa v živote nestratí a omotala si učiteľky v školke, trénerov, a pod. Aktuálne, ked niekto venčí psa, pribehne, kričí ahoooj... človek sa jej pozdraví a ona to potom zavŕši tým, že povie "psíček" - zdraví sa psom, nie ľuďom 🙂 viem, že ju musím zaujať, tvoríme, robíme pokusy, a pod., potom sa skľudní. Starší je kľuďas, no pri nej sa aj on občas nechá uniesť

Nevidím na tom nič nenormálne. Moja 2rocna barskoho chytí za ruku a išla by s ním aj na kraj sveta, asi ju to so mnou nebaví 😂 a mne da ešte pápá. Napríklad dnes sa mi to zasa stalo, v nákupnom centre vo výťahu chytila za ruku tetulu o barle, kľudne s ňou vystúpila a mne dala pápá 🙈🙈

Dakedy davno... bolo slusne pozdravit..aj cudzich ludi... na dedine normalne. V meste netradičné zrejme. Moje dieta tiez zdraví ludi v meste a iba sa usmejem... je familiarny na deti a vobec mi to nevadi 😄

Ma.3 roky.. nerieš. O 5 rokov budeš rada ked pozdraví susedov, o 10 ze pozdraví teba... je to úplne normálne dieťa.

@linkapaulinka veru to je dobrý postreh, na dedine ak by človek nepozdravil, tak hned vraždia ľudia pohladom a oheň na streche samozrejme bol, že prečo som nepozdravila, musime zdraviť ludi. Bývali sme na dedine a tak sme boli k tomu aj vychovavani, každého pozdravit. Keď som bola ako mala u tety v meste na prázdninách, tak mi hovorila, ze v meste nemusím každého zdravit, lebo automatika som každého zdravila, lebo som tak bola naucena.

@tbd napodobne 😄

Jasne, k psychologicke, psychiatricke, zavriet do ustavu, lebo podla mna nie je urcite normalny...to bola samozrejme ironia a teraz vazne - potrebujes nutne na nom najst nejaku diagnozu? Alebo teda ak nie, tak potom vobec nerozumiem, o co ide...Keby si videla mojho takmer 4 rocneho, extremneho extroverta...ten sa od mala pristavuje pri kadekom - dospeli, deti, pyta sa ich, ako sa volaju, s SBSkarom v Lidli su uz stari znami🤣

Podla mna je to v poriadku. Tiez mam dcerku ktora je otvorena, komunikativna, vyrecna....a pre mna to bol sok, lebo ja som introvert 🙈
Jedine na co by som davala pozor je to, aby ludi neotravovala. Zacat jej uz v tomto veku postupne vysvetlovat co sa patri a co nie. Mne osobne vadia "prilis kontaktne" cudzie deti ktore nedaju pokoj, stale sa nieco vypytuju, pripade si same nieco vezmu zo stola (stalo sa nam to casto na ihrisku alebo dokonca v kaviarni).

@kristina2412 ako krásne si to napísala 🙂❤

Buďte rada, že vaše dieťa zdraví. U nás v škole pozdravím rodičov aj deti prvá ja! Každý zapichnutý pohľad v mobile erc. No hanba.

Nečítala som komenty. ale nie ste náhodou z dediny? Moje deti zdravia všade všetkých, lebo sú zvyknuté, že v dedine všetci všetkých zdravia a potom mi to robia všade. Tiež sú zvyknuté, že familiárne jednak so zákazníkmi, ktorých poznáme roky a potom sa tak správajú ku všetkým. Ale zase čo sa potom bavím aj s tými ľuďmi, že sa ospravedlňujem a podobne, tak z tých mám pocit zase, že ich teší, že moje deti niečím zaujali.
A tiež si kladiem otázku, či robím všetko dobre 😔

Robil to aj nas ako maly. Dakoval, zdravil kazdeho, ku hocikomu by isiel. Celkovo mu chybal pud sebazachovy. Casom a dozrievanim mozocku + vysvetlovanim mu zacinalo dochadzat, ze o com to je a preco sa mu ostani neodzdravia a preco toto a hento... teraz ma 7 a uz to chape omnoho lepsie, ale stale vysvetlujem jemne rozdiely. Su take deticky. Zvlast, ak sa byva vo velkom panelaku s mnohymi ludmi a to dieta je nastavene na vela ks rozmych ludi a uz ani nerozlisi, ktori su z panelaku a ktori iba tak z ulice, obchodu atd... to sa nauci postupne vekom... aj mne bolo neprijemne z jeho otravovania druhych, ale proste my sme uz okulane, chce nove vyzvy a komunikaciu - je mozno extrovert a prosocialny. Niekedy sa to aj mne stavalo s druhymi detmi, ked videli, ako sa ja venujem mojmu a im rodicia nie, tak prisli "otravovat" mna. Je to o pohlade a nastaveni, celkovych pocitoch, ci to zvladnem, alebo ma to obtazuje, pripadne si to uzivam. Kedze je jedinacik, tak hrat sa chcel s detmi. Kebyze mal surodencov, asi by sa hral s nimi a cele by to bolo ine. Niekedy si deti lepsie rozumeju s dospelymi, co im vysvetlia a su zabavni ako s vrstovnikmi, ktori napriklad zazeraju, nechcu sa druzit - nas bol z toho casto nestastny a nechapal, preco... vysvetlujem, ze ludia su rozni. Ze ak sa nechce hrat sam, alebo ini s nim, ze ja sa s nim zahram kedykolvek. Avsak u nas to bol niekedy extrem, neraz mi utiekol za cudzymi ludmi aj kludne do bytu, do auta - to bol masaker, pokial viem, existuje aj psychicka porucha autistickeho spektra, ktora sa vyznacuje tym, ze dieta sa prilis predvadza, komunikuje s druhymi, chce sa velmi socializovat atd. - konzultovat to nikdy nie je na skodu, ale v troch rokoch je to na povazeni, ked uz je dietatko starsie a plne komunikuje, tak snad potom - nam v piatich rokoch psychologicka nic nepotvrdila (viackrat som sa pytala), aj ked syncek je druzny, hravy, citlivy, emotivny a ja mam podozrenie aj na adhd a mal odklad v skolke, ale uvidim v skole v prvom rocniku, ak vzniknu nejake problemy a podozrenie, tak to budem riesit, patrat a snazit sa vychovavat. Pre ukludnenie - su aj take deticky, mame rozne povahy, ja som byvala hanblivy a tichy introvert a moje dieta je opak, stale pracujem na tom, aby som si na to zvykla, je to narocne, ale tak o tom je zivot, o sustavnom uceni sa... v skolke budu mat urcite psychologicku depistaz - nasledne odporucanie, ci to treba preverit podrobnejsie u psychologicky a clovek sa postupne (mozno) dozvie, resp. dietatko casom urcite veci aj pochopi a naucis sa respektovat sukromie atd... take deticky su proste zvedavejsie, maju milion otazok, nie je s nimi nuda (skor zabava az moc). Nie su to tie typy, co ticho sedia, kam ich polozis... my sme vdaka dietatu "talianska rodina", dovtedy kludny nekomfliktny par a teraz "jooooj", ale tie hlody za to aj stoja, niekedy az neviem, co v prvom momente odpovedat🤦😆. Vsetko chce cas. Nehrotit, vsimat si a priebezne riesit, ked sa veci uz velmi vymykaju priemeru...

Moja bude mať 3 a je taka istá. Druhé deti sa tiež hanbia a ona vôbec. Včera som šla do prace zaniesť nejaké veci a nakladali na parkovisku náklad do kamióna a ona hneď tam a šofér ze jej ukáže psa tak hneď dala ruku a šla s ním, išiel jeden kolega a ona hneď ahoj ujo, dáš mi lízatko? Aspoň nie je taka utiahnuta, je dosť spoločenská a myslím ze sa vo svete nestrati 🙂

Ozaj a este bola parada, ked moj maly (trojrocny) pozdravil maminku s dietatom na ihrisku, ked sme prisli a ona nic a on ju pekne "zdrbkal" ci sa nevie slusne odzdravit🤦😂 to bola parada, som nevedela, ci sa smiat, ci nahbit a ci co vlastne, lebo je to pecka od maleho dietata. A veru, tu ho sused (nevedel 3 roky odzdravit) a dosiahol jedine to, ze maly sa po par opytaniach, ze preco a mojom vysvetlovani (mozno nepocul, mozno ma zlu naladu, asi je nevychovany) dosiahol sused to, co chcel, ze uz ho ma tiez v pazi, hoci mu vravim, ze starsich treba zdravit aj ked su protivni a ignoranti, lebo to je slusnost. Ich syn (prominentny ziak a genius podla nich) sa nam dodnes pozdravit/odzdravit nevie a neriesim to, to je ich vizitka. Moje dieta ucim, ze znamych a susedov zdravime a ostatnych netreba (v zavislosti od situacie)... ale veru dodnes vie vyobjimat hocikoho, za ruky chyta deti a to uz je predskolak. Ved jeho to casom prejde🙂 len ja musim byt cele jeho detstvo ozak v strehu, aby s niekym neodisiel - vela zaujimavych prihod, na ktore spominame a budeme sa raz na nich smiat🙂

Ale ved to je mile. Moj je taky isty😂Od 3r.kecal s predavackami,ked bolo treba,aj tovar im pomahal vykladat😂Bez problemov sa dal hocikde do reci s cudzimi ludmi,co zas ja napr.neviem. Kazdy,ze aky zlaty,v zivote sa nestrati. Ako mozem ti povedat,ze bude siedmak a viac rodicov mi z ihriska povedalo,ze je jedno z mala deti,ktore sluse pozdravia,poprosia,podakuju,vacsina pozera aj na znamych ako teliatka. Takze vezie sa to s nim cely zivot.

Tak mňa napríklad zdravia cudzie detičky... veď to je ok. Prečo sa ti to zdá čudné? Je kontaktné, komunikatívne dieťa.😁😁

prepac ale myslis ze tym ze mu to budes zakazovat a povies ze to neni normalne tym mu v buducnosti neublizis? Mozes unho spustit aj nejaky blok od ludi. Moj ma 2,5 - zakyva, pozdravi a podakuje kazdemu aj mu to pripominam a uprimne tesim sa ze to vie a dufam ze mu to vydrzi.

@silvicka247 snažím sa ho upozorniť len keď je to naozaj už cez ale asi máš pravdu a skúsim to len nenápadne korigovať.

Môj ma takmer 5r je velmi spoločenský a rad rozpráva s cudzími ľuďmi ale to vidím uz väčšinou či otravuje alebo chcú s nim hovoriť. Väčšinou sa ale snažím odpútať pozornosť alebo mu poviem nech neotravuje. Aj ku mnw občas príde cudzie dieťa pozdravi sa alebo sa niečo pýta ukazuje mi. Slušne odpoviem neriešim. Su to deti

Máš extrovertného syna. V jeho veku je to úplne prirodzené a normálne, že sa prihovorí cudzím deťom a dospelým. Neznepokojuj sa zbytočne, je ešte veľmi malý na to, aby pochopil určité hranice. Časom a s pribudajúcim vekom sa to zmierni, začne vnímať rozdielne pohľady, názory, dospeje na mentálnej úrovni.
Určite by som to nezakazovala, nemyslím si, že si vynucuje pozornosť cudzích ľudí, skôr vyhľadáva a teší sa z ich prítomnosti. Sú deti, ktoré sa boja aj keď sa im prihovára nejaká známa osoba a sú deti, ktoré sa neboja nikoho. Chybu v sebe ani vo výchove nehľadaj, je to zbytočné. To sa ukáže až v neskoršom veku. Skôr buď za to vďačná. Ja ako učiteľka sa denne stretávam s tým, že RODIČIA nevedia pozdraviť, tak čo čakáme od tých detí? Taktiež už veľmi málo ľudí pozdraví keď vojde do banky, malého obchodu, pošty, čakárne u dr. - bohužiaľ...

Pozeraj sa na veci pozitívne a nehľadaj chybu v dieťati. Je to tá najprirodzenejšia bytosť. Z dospelých sa tá prirodzenosť vytráca, váž si, čo máš 🩷

Tvoje dieta je extrovert. Oni potrebuju spolocnost ludi na to aby si dobili baterky. V spolocnosti ludi sa citia dobre.
Ty si introvert, teba spolocnost ludi vycerpava a na dobitie baterky potrebujes samotu.
Preto sa ti synove spravanie zda cudne.
U nas je to presne tak isto, ale ja synove spravanie nepovazujem za cudne. Naopak tesim sa mu. Extroverti to maju podla mna v zivote lahsie.
Ak sme na hojdackach sami dvaja, tak je nestastny a caka kedy niekto pride.
Ideme na zmrzlinu a on si prisadne k rodine co je pri vedlajsom stole a mna necha samu. A ja sa tomu vytesujem, lebo ako introvert mam klud a zabavam sa na tom ako sa tam k nim prikmotril. Pozorujem a nechavam to na tych ludoch nech si to s nim odkomunikuju ak nechcu aby tam sedel.
Zdravi ludi na ulici, dokonca aj z auta. Tiez je zaskoceny ked mu niekto neodzravi. Vtedy len vysvetlim ze niekto odzravi a niekto nie. Teraz uz aj on si takto sam pre seba skonstatuje. Proste zivot ho nauci.
Aj ked objime cudcie dieta, nechavam na tom dietati, ako zareaguje. Ak ho odstrci, moj syn pochopi, ze to je prilis.

K tvojej obave ze nema na teba vazbu... ku komu bezi ked sa zlakne, alebo udrie? Stavim sa ze k tebe. Ale ked je stastny, tak potrebuje objavovat svet. Teba uz pozna, tak naco by bol s tebou, ked je naokolo tolko novych zaujimavych ludi.

Jedinne co potrebujes urobit, je vysvetlit mu co robit ked sa strati, kedze vravis ze ide a nereaguje na volanie a hlavne to aby nikdy nesiel s nikym prec a nebral si veci od druhych kym to ty nedovolis.

Nuž aj ja mám take dieťa. Keď bola menšia musela som dávať pozor aby s niekym neodišla. Ona by bola schopná hoc koho kto jej bol sympaticky zobrať s odísť s ním 🤷🏽‍♀️🤷🏽‍♀️🤷🏽‍♀️ Má 6 a stále je taká. Je to povaha. Čistý extrovert. Ja tomu tiež nerozumiem. Ja som introvert, čistý, ťažký introvert. Cudzích ľudí nevyhľadávam. Ona presný opak. Keby sa na nás nepodobá, myslím si, že je vymenili v pôrodnici.