Ako zvládať obdobie vzdoru u trojročného dieťaťa?
Ahojte mamičky, ako ste zvládli obdobie vzdoru u 3 ročného dieťaťa ? Dcéra strašne vystrája už to nezvladam. Hádže sa o zem, pľuje, z trucu sa pociká, hádže veci po mne ako sú ovládač či sviečky a podobne situácie. Som na ňu sama a skúšala som už všetko od pekného slova, nechať vyplakať, zakázať hračky, už aj dostala, zákaz rozprávok no nič nepomáha práve naopak vždy urobí iba väčšiu scénu už som zúfalá
Tak ze som to prijala.Je to normalne?Je.Naucila som sa ze riesit v zachvate je absolutne nanic.Naucila som sa sadnut si vedla,nechat dieta nech si vybije emociu,nereagovala som,neprihovarala sa,neriesila.Ked prichadzalo ukludnenie ponukla som naruc,prislo objatie a sli sme dalej.
@michaelajednorozec Suhlasim. Raz ho vystrasi. Ale co dalej? Tam je toho ovela viac, nez jeden problem. To ho bude vyhadzovat 5x za den za dvere?
@beata_k ...a nútim ju to urobiť? 😃🤦🏼♀️ Hádam každá matka aj tu na MK je svojprávna a sama sa rozhodne, či si iný názor na výchovu prečíta a následne či ho aj zrealizuje. Možno si prečíta Tvoje rady a hneď od prvej vety začnú zázračne fungovať. U mňa to zafungovalo a či veríš alebo nie, dieťa to prežilo, nemá žiadnu doživotnú traumu a chová sa v medziach normy a poslúcha, tak nebuď zbytočne útlocitná...
Necham ho nech sa vyjeduje, ked ho to prejde tak sa s nim porozpravam. Lebo v momente ma nepocuva 🤷♀️
Bohuzial ti tu nevieme presne poradit, lebo nie sme u vas doma. Ocividne je to hlbsi problem, ktory sa nevyriesi za den. V kazdom pripade by som ti rada dala priklad ktory ti mozno pomoze pozriet sa na svoje dieta trochu inac. Predstav si samu seba, mas uplne napicu den, vytocila ta kolegyna, rozrthla sa ti taska s nakupom, doma si spalila veceru a ked si si sla konecne sadnut na gauc, rozbila si oblubenu salku s cajom, ktory ta popalil. A dost, zatmenie, vidis na cerveno, zacnes nadavat, mas slzy na kraji. Lomcuje celym tvojim telom hnev a zufalstvo. Tvoj partner po a) vytiahne zpod schodov boxovacie vrece a zavesi ho na hak v predsieni a pridrzi ho aby si mala moznost vybit vsetok hnev a v komente ako zadychana aspotena prestanes a zacnes vzlikat ta silno objime a drzi ta v tichosti v naruci kym to potrebujes. Za b) vyhodi ta pred dvere, lebo on mal tazky den a na tvoje náady nema cas. Az sa skludnis mozno ti otvori.
Ktory scenar podla teba upevni v tejto otrasnej chvili vas vztah a kde sa dovera nabura? Najvacsi strach tvojho dietata je ze ho opustis, nezneuzivaj ten strach ako “vychovny” prostriedok, lebo pride den, ked sa tvoja dcera obrni a uz ta k sebe nepusti. Mozno miesto modreho konika by som ti odporucila knihu https://www.martinus.sk/2216825-objavte-v-sebe-... . Mala by si vediet, ze mozog tvojho diett je nezrely, nemal nerealne ocakavania a nastav cez prirodzene dosledky svojej dcere hranice.
Radim vydržať. S hranicami . To čo povieš, dodržať.
Mali sme da sa povedat peklo s dcerkou do jej 4rokov, nielen my ale aj všetci, ktori s nou prisli do styku. Kazdy krutil hlavou, ze ako to dokazem vydrzat nenacapat jej na zadok atd atd atd. Ale ved predsa nic netrva večne. Musim zdôrazniť, že som proti akemukolvek zdvihnutiu ruky na mensieho, slabsieho a uz vobec to nepokladam za výchovné. Mala som tú česť s mojou s mamou, a na mne to zanechalo smutné nasledky.
Ja som sa naučila predvidat a vyvarovat sa vypatym situaciam. Ale tu musim zdoraznit, ze to neznamena, ze som za benevolentnu vychovu. Dcera sa otocila v tych 4rokoch na nepoznanie, o 180stupnov, doteraz to nikto nechape, uz ma 10rokov. Všetku lásku a trpezlivosť, starostlivosť nám vracia odvtedy. Je neskutočne empaticka . To je to, ze som jej uznavala pocity, akekolvek. Hranice, cez ktoré vlak neprejde, vzdy dodržiavané, a to vsetko sa dalo s laskou. Malokto tomu uverí, lebo malokto ma tolko trpezlivosti na to aby to skusil a vytrval. Nakricat a natrepat na zadok ? To pomaha jedine len a len frustrovanemu rodicovi, ktory vtedy vypusti paru. Nema to absolútne nic spoločné s vychovou ako tu niektore tie výchovné obhajuju.
Mam smutný priklad - matka, 2 deti, capane po zadku od utleho veku, krik dennodenny, deti su uz v skolskom veku .... spravanie akoby boli vychovavane totalne benevolentne. Uplne opacny efekt, nez ten očakávaný. Matka stale súca na prášky ,deti su uz zvyknute na výprask, vobec ich to v nicom nezastavi. Dennodenne vyhrážky typu ak to este raz spravis nedostanes/nepojdes /odideme/ nebudes sa hrat atd, a co sa vzdy stane? Dieta to spravi a matka dokola, ak to este raz spravis atd a vzdy je na konci bitka, nie dodrzanie slova ,ze ak to urobi tak budu následky (nie fyzicke) .
A navyse ani u mna to nemalo výchovný efekt, stale som bola nesposlusna a stale dokola ma matka mlatila, bludny kruh. A potom som sa tak spravala aj von, ako som to mala doma....
Ako pisem na začiatku, vydržať, hranice,vela lasky a porozumenia.
U nás platilo jednoduché “kde niesu diváci nieje ani divadlo”
Čiže nevšímať si.
Ked sa trosku skludni môže pomôcť to objatie, pomenovanie situácie - áno si smutná lebo som nekúpila hračku,… nepáči sa ti ze musíš mať čiapku
A eliminovať spúsťače, dieťa ma záchvaty ked je premotivovane, unavene, hladné, príliš vzrušené z niečoho…
Jasne ze záchvat plaču môže prísť hocikedy a pre hocičo, no pri únave je pravdepodobnejsi, preto napríklad tieto krizove situácie (ako ten obchod kde krici ze niečo chce) pories ked je dieťa najedene, vyspate .
Je to nezrelá nervová sústava, dieťa nevie ovládať taký nápor emócii co ním lomcujú
Niektoré deti majú takýto záchvat len občas, no niektoré temperamentnejšie povahy častejšie, ešte aj s hádzaním o zem.
Nezvládam ani ja, mám dvojičky a niekedy by som ich rozdrapila 🙄 des a hrôza toto obdobie a keď mi niekto povie, že to bude horšie, mám chuť skočiť z okna
@alenka0 to moja mala tiež , najlepšie bolo obdobie keď si hocikedy prekryla hlavu dekou a naslepo sa rozbehla hocikam
Že vyhodiť za dvere bytu, už som asi videla všetko 🤦keby som v tej chvíli išla okolo, asi by som si o vás pomyslela len to najhoršie ..a to som si tiež prežila kadečo s mojím synom. Skús ignorovať a keď sa dieťa ukľudni, vysvetli mu celú situáciu, prečo nedostalo to čo chcelo. Naozaj dôsledky - hračka sa pokazí ak ju dáme do vody a nebudeš sa s ňou môcť hrať, druhu uz nekúpime. Viem že chces pozerať tv, ale už si pozerala dosť, budú tá boliet očká..atď. môj má 3,5roka, ale dá sa mu vysvetliť. Síce nerobí ani nerobil až také scény ako tvoja dcéra ale keď mal kedysi svoje stavy, tak to pomohlo. Niekedy pomohlo aj objať a povedať že pod sa potulit s mamkou, ale nie vždy..závisí od intenzity,,amoku".
@merrysa viem ze si to myslela v dobrom, ale takto vychova cez prirodzene dosledky nefunguje. Ty dietatu vysvetlis, ze hracka sa vo vode pokazi, ale rozhodnutie nechas na nom. Aj ked to znamena, ze sa rozhodne hracku do vody dat a ta sa naozaj pokazi.
@michaelajednorozec v pohode, nemám vyštudovanu detsku psychológiu..môj syn to väčšinou pochopi, ale ak by veľmi chcel, kľudne obetujem tu hračku nech vidi, že si nevymýšľam 🤷 druhu nedostane ajtak. Vždy lepšie ako ho vydrbat pred dvere
@michaelajednorozec Presne takto funguje vychova o prirodzenych dosledkoch. Vysvetlis dietatu a rozhodnutie nechas na nom. Samozrejme primerane veku a moznym dosledkom. Ako inak sa ma dieta naucit a pocitit dosledky ked o nich rozhodne matka? Dieta sa uci na vlastnych chybach v rozhodnuti kam az chce zajst a co ho to bude stat. Inak mozes vysvetlovat dookola, ze nechytaj ruru lebo je horuca. Raz ju chyti ked je tepla ( nie horuca na popalenie) a svoje rozhodnutie si uz navzdy zapameta, ze fakt je ta rura horuca. Ale muselo sa samo rozhodnut, ze ju chyti a pociti dosledky.
@beata_k Nie, netolerujem vlastný ,,názor,, dieťaťa ( ak to má byť: schválne pocikanie, hádzanie sa o zem, pľutie, hádzanie ovládačov a sviečok do mamy...) 😃 Ešte raz si prečítaj príspevok autorky a reálne poraď, čo má v tej chvíli urobiť. Nie prázdne reči o výchove, články, reálnu radu...