Ako zvládnuť tvrdohlavé a plačlivé dieťa?

.. a to ešte počkajte, keď pôjdu do školy,a budete sa musieť učiť písať a čítať 😂
Ale nie, no jediná rada je, zmieriť sa s tým, aké máte deti, nádych, výdych, a nedať sa vytočiť 🙂 držím palce

Má len 4 roky. Nemusí vedieť všetko tak ako sa podľa tabuliek očakáva. Prosto každé dieťa má svoj čas. Čím skôr to budeš ako mama akceptovať, tým skôr sa sama upokojíš. Pokojná mama=pokojné dieťa.
Má celý život nato aby sa naučilo všetko, čo sa od neho očakáva. Treba chváliť, chváliť, chváliť. Na 5 pochvál jedna kritika.

Pobzbudzovat, motivovat a najma budovat disciplinu a sebavedomie so sebahodnotou. Lebo takto reaguju akor deti, ktore si neveria. Ale z niecoho to prameni. Vychovavame ich my, v nasich rukach je budovanie ich osobnosti. Drzim palce

Áno , veď to si stále v sebe opakujem . Ale aj tie rána . Budím ju 6.30 aby mala čas sa prebrať v klude . Ma hodinu času aby sa obliekla a umyla si zuby . Keď sa jej chce za 10 min to vie mat hotové . Ale niekedy je aj ta hodina malo lebo sa motá , na všetko ma čas . Lenže o chvíľu do práce a druhé dieta bude tiež treba chystať do skolky . Plus sa jej teraz snažím venovať kým som doma čo sa týka aspoň pracovných zošitov. Ale aj to je skúška nervov niekedy

@victoriab ja mám pocit že toto ide zo skolky . Povie že sa boji lebo budú robiť ťažké veci . Ona to nevie. Pritom doma jej hovorím že sa nemá čoho bat že sa sa to len uci a musí si to nacvičiť a bude v tom dobrá len to musí skúšať ( napríkad strihanie ) ale mám pocit že tam ich neadekvátne hodnotia

Ja sa ho snažím povzbudzovať, tolerovať, vysvetľujem dookola ako blázon. Viem ,že nemusí vedieť všetko ako rovesníci. Nenútim ho bicyklovať ,keď mu to nejde a iné veci. Ale obliecť a vyzliecť nohavice, najesť sa sám,vybrať zo skrine trenky atď to vie už aj on aj jeho 2r. sestra. Nemám problém mu pomôcť s užším tričkom alebo s niečím, čo mu nejde. Ale on to skúša opakovane na veciach,ktoré už ovláda (a reve aj pol hodiny,že to nevie,nechce, je unavený....).
@terry658 Akceptujem podľa mňa ,že niečo nevie,ale tiež nie som slúžka ,ktorá bude za neho robiť všetko. Mám dve malé deti a fakt frčím od rána do večera
@simonetka67 u nás rovnako...niektoré dni si večer poviem ,,super si to zvládla,, a potom sú dni ,ktoré sú úplne na 💩 🙈

Ako veľmi ta chápem . Akoby som čítala o mojej dcérke. Snažím sa po dobrom , vysvetľovať , dať aj jej voľnú ruku vo výbere , venovat jej čas aj o samote . Samozrejme hranice sú dané. A je mi jedno že sa hodi na zem alebo pisti . V tomto sme s mužom za jedno . Ale naozaj mám niekedy pocit že nemám ziadnu páku ktorá by ňou pohla . Pritom keď niečo robíme nikto po nej nekričí , netrestá ju . Ale ona akoby nemala záujem sa nič nové naucit , nenapredovat. Pritom keď chce a snaží sa vidím že jej to ide .

Pozri, aj moja 7 ročná dcéra si napríklad vie sama zaviazať šnúrky, ale keď má poprosí, nemám problém to pre ňu urobiť.
Ty, ak vo všetkom to dieťa odmietaš, lebo však "to už vie", tak možno s tebou len "bojuje" ... Skús mu vyjsť v ústrety. Jožko, teraz ti vyberiem trenky ja, zajtra si ich ale vyberieš ty, dobre? ... Atď ... Ja chápem že to je náročné, mám to doma tiež ..

Ono niekedy pomaha aj tvrdsi pristup. Neoblecies sa lebo nevies? Tak ostaneme doma a ty mozes ostat v pyzame. Nebude ziadne ihrisko. Dalsia moznost je, ty si oblec tricko, ja ti pomozem s teplakmi. Ked ho budes oblecene, tak ma zavolaj. Kym nezavola treba ho nechat nech si poradi ako vie.
Nevies sa najest, tak tu budes sediet az kym sa nenajes. Ja ta krmit nebudem. Alebo druha moznost Nechces jest? Dobre odlozime so stola, mozes sa ist hrat. Pricina musi mat aj dosledok. Niekedy je vysvetlovanie uplne zbytocne, dosledok zabera ucinnejsie.

@viestta áno . To ráno robíme . Keď sa nemá k činu tak som jej povedala že pôjde do skolky v pyžame . Ale kým jej “nehorí za zadkom “ ma na všetko čas . Potom už keď vidí že je “zle” všetko vie urobiť za 10 min . Ona to vie len si stále dáva na čas vo všetkom. Aj v škôlke . Možno taká povaha . Len je to už veľmi únavne každý deň takéto niečo riešiť a doťahovať sa

Podľa mňa ti tvoje dieťa len takýmto spôsobom ukazuje, že nie je naplnená jeho potreba. Vôbec nejde o to, že niečo nevie robiť, on sa stavia do pozície, aby si si ho všimla a venovala mu štipku pozornosti. Jasné, že si vie vybrať trenky a obliecť tričko, lenže ak začne revat, okamžite má tvoju pozornosť a to je presne to, o čo mu ide. Takže sa skôr skús zamyslieť, či mu venuješ dosť času. Len a len jemu. Nieže rozdelujes pozornosť medzi oboch plus do toho varíš. To nie je venovanie pozornosti dieťaťu. Radšej pol hodina denne intenzívne, ako rozptylena pozornosť po celý deň. Tak isto si môže tymi "sluzbickami", ktoré od teba požaduje, potvrdzovať to, že ho máš rada, že ti na ňom záleží. Skús zmeniť postoj - tak, ako si ho s láskou obliekala, keď bol bábätko, tak teraz mu s láskou dopraj tie chvíľky tiež. Kľudne to preháňaj, ako keď bol malinký, posranduj pri obliekaní trička, venuj mu celú tú chvíľku a potom ho popros, či by si gate mohol obliecť sám, lebo aj ty sa potrebuješ vychystať. Ak aj nie hneď, ale časom vidíš tú zmenu, lebo bude dostávať to, čo potrebuje. Verím, že tá zmena nastane. Premýšľaj proste nad tým inak. Nesnaž sa v tom vidieť to zlé.

Evidentne si neurčila hranice, ked bol mladsi. Skus to teraz.

@akvi dobodky suhlasim. Moj to robi tiez. Dieta je pudove, emocionalne..nevie racionalne vyjodnotit. Ale vzdy nam nieco zrkadli. Skus aj fb eli pre deti ja mam rada ich prispevky.

Je taky iba pri tebe? Ale je taky na kazdeho?

@zabka79 ako kedy . Napríklad u babky je väčšinou v pohode akože stane sa aj tam ale malo . Ale predsa tam nemusí mat taký režim . Ma voľnejšiu ruku , vacsi priestor že si môže robiť podľa seba . V skolke ako kedy . Raz tak raz tak . Dnes napríklad učiteľka pochválila že pekne spala aj bola prvá oblečená .

Ja to úplne chápem. No to, že niečo zvládne urobiť, neznamená, že to pre neho nie je vyčerpávajúce. Ak chodí do škôlky tak dvojnásobne.

Dieťa keď málo spí, nemá zdravú a výživnú stravu, trpí nedostatkom železa, magnézia, B vitamínov ... zo stravy. Je unavené, úzkostlivé (uplakané), netrpezlivé, nervózne ... často nervozitu na deti prenášajú nervózni rodičia.

ufff, no...mozno nieco ma vrodene povahovo , v charaktere...a pochybujem ze v buducnosti to bude lepsie s nim..

Prikláňam sa k tomu, že najskôr je potrebné zistiť pricinu (a pracovať sama so sebou na tom, že uznáš, že i pre takéto správanie ma dieťa nejaký svoj dôvod), riešenie sa už potom dostaví.
Nechce, nevie, nevladze. Čo je za tým? Nechce, pretože ho nejaká ta činnosť nebaví, potrebuje viac zábavy? (skús vniest viac hravosti, vtipu) Alebo potrebuje viac ocenenia, uznania, autonómie? (možno tie veci chce robiť po svojom, nechce, aby si mu radila, opravovala ho, napominala, kritizovala). Možno si chce sam určiť, kedy niečo urobí. A prečo nie (v rámci nejakych limitov)?
Nevie, lebo túži po tvojej pozornosti (už to tu bolo riešené).
Alebo sa boji neúspechu, trpí jeho sebahodnota, ak ho porovnávaš s mladšou sestrou (staci aj v myšlienkach), inými škôlkarmi, hovoris, ze v jeho veku to už musí predsa vedieť a robiť sam.
Nevládze a dlho mu to trvá, lebo je unavený (tiež to tu už niekto spomínal) alebo nevidí zmysel v tej činnosti (napr. prezliekať sa z pyžama). Možno potrebuje sam zažiť prirodzene dôsledky, získať vlastnu skúsenosť. A pokojne mu povedz, ze nechceš, aby bol smutný, ze pokial pride niekam v pyžame a ostatní sa budú na neho cudne pozerať a bola by si rada, aby bol deťmi prijímaný. No ak inak nedá, nech tak ide.
Dôležité je, aby si sa najmä zamyslela. Nikto ti nedá univerzálne riešenie. Ty si so synom a poznas ho najlepšie. Snaz sa prist teda na dôvody, načúvať mu, porozumieť mu. A následne tie dôvody prijat, nie ich posudzovať a hodnotiť, či su správne alebo nesprávne, dobre alebo zle. A ani mu ich netreba vyvracať (chápem, ale…) či začať vysvetľovať. Inak môže mat takt zábrany sa ti zdôveriť a narovinu hovoriť, čo ho trapi.