Imaginárny svet mojej 3,5 ročnej dcéry
Ahojte 🙂 Hľadám mamičky, ktoré majú skúsenosti s podobnou situáciou, aká nastala u nás. Moja 3,5 ročná dcéra niekoľkokrát denne spomenie Anetku. Anetka síce chodila do júna s nami do škôlky, ale v tom čase ju vôbec nespomínala. Cez prázdniny (ktoré dcéra trávila doma), začala Anetka s nami dennodenne žiť. Anetka povedala mojej dcére to a to, Anetka urobila toto, Anetka bola s nami...všimla som si, že veľa vecí, ktoré sme robili s dcérou, mi dcéra povedala, že to robila Anetka. Dokonca ju spomínala na dovolenke, ako sa kúpala v mori a hrala s pieskom. Viem, že svet detí v tomto veku môže mať rôzne "farby" a preto hľadám maminy, ktoré majú skúsenosi s takýmito situáciami. Zaujíma ma aký to má další priebeh a hlavne ako sa mám zachovať ja. Diskusia typu Anetka u nás nebola, nezaberá 🙂
Ďakujem
Je to normálne.Aj môj synovec mal imaginárneho kamaráta a aj psíka. 🙂 A aj ja som mala imaginarneho kamaráta, volal sa Elvis, ajj som mu dávala o a vždy večer išiel akože do neba, lebo tam býval😀
A ako prišlo, tak aj odišlo. Podľa mňa je to milé a prospešné pre to dieťa.
Aj moja dcéra si tiež vymýšľa, že je všelikto u nás. Párkrát sa stalo, že "nemohla" ísť doma ani na WC, lebo bolo obsadené (akože) iným dieťatkom. Cez prázdniny to práve prestalo a teraz, s nástupom do škôlky, sa to objavuje opäť. Ale nie sú to len deti, ale aj minule aj sestrin priateľ, ktorého má rada. Otvorí skrinku (akože dvere), povie komentár, že niekto priešiel, ja sa musím pozdraviť, lebo prišla návšteva 😀 apod. Nebránim jej v tom, podľa mňa je to neškodné, možno aj prospešné.
Ahoj nechce sa mi teraz čítať celú diskusiu preto len odpoviem z môjho pohľadu na vec. Ja mám tiež 3 ročné dievčatko ktoré má imaginárnych kamarátov a nepríde mi to vôbec zlé alebo divné, väčšinou baví svojimi výrokmi celú rodinu a myslím že aj seba.
Počula som že deti môžu mať imaginárnych kamarátov zo všelijakých príčin. Napríklad umelecký talent môžu mať kde sa uplatňuje veľká fantázia alebo môžu byť nadpriemerne inteligentné kedy si nemusia rozumieť s rovesníkmi a vymyslia si niekoho s kým sa im ľahšie kráča po svete a kto ich chápe keďže sa cítia nepochopené.
Kamarátka pracuje s deťmi, vraj keď má dieťa imaginárneho kamaráta rodič by ho mal brať do úvahy, nie robiť sa že o ňom nevie alebo ho nevidí, pre dieťa je veľmi dôležitý, samozrejme netreba akceptovať to, že imaginárny kamarát uprace hračky alebo že ich práve on rozhádzal 🙂 A podstatné je to, že existuje, v n krásnej neobmedzenej fantázie našich detí 🙂 Presne tak, tiež by sme ju mali aj my 🙂 Hneď by bol svet o inom. 😀
My mame krtka 😀 Je to velmi zlate...Synak sa od neho veeeela naucil 😉 Budu mi chybat tie "zazitky" s nim... 🙂
krásna téma🙂
dcérka začala mať asi vo veku 2r.a 2-3mesiace img kamaráta Káju- spolu jedávali na zemi (piknik), hrali sa...celkom sme si na Káju zvykli, keď sa raz stalo, že malá sa tradične hrá s Kájom a zrazu uteká ku dverám, rozpráva si sama pre seba a začne sa prechádzať po dome...najskôr sme nepochopili, ale potom nám vysvetlila, že prišli Kájovi rodičia na návštevu a ona im ukázala, kde spinkáme, kde papáme....milé
potom Kája na istý čas ustal a raz som s Miou šla niekam autom, niečo si rozpráva, tak som sa jej opýtala, lebo som nerozumela...normálne na mňa skríkla, že "mami, ja sa nerozprávam s tebou..."
ja stále hovorím, že kiežby raz na tej svojej fantázii zarobila tak ako Rowlingová 😉 😉 😉 😉
Luky má taky spoustu imaginárních kamarádů a zvířat, s kterýma musí pořád bojovat a kamarády chránit. Prý kvůli nim, bychom si měli pořídit i větší auto, že kvůli nám musí nechávat kamarády samotný doma a oni pak mu udělají v pokojíčku nepořádek a on to pak musí uklízet. 😎 😎
@jarus1 moja neter mala imaginarneho kamarata Cika... Bol s nou uplne vsade, normalny clen rodiny..potom po case pribudla k cikovi kamaratka Pinka... Ciko a Pinka urobili toto, a tiu sedia co ich nevidis, atd... Nikto to neriesil, niekedy sme sa spytali ako sa maju ale nechavali sme to tak... Az ked sestra znovu otehotnela tak otehotnela aj Pinka 🙂 a ked sa narodila sestricka tak Ciko a Pinka zahadne odisli... Vraj s rodinou byvat prec ;)
ahoj aj ja som mala imaginarneho kamarata a to uz som chodila do skoly, bolo to akoze moje babatko Petko, o ktore som sa starala ako mama. samo sa to potom nejako stratilo a dnes som upne v normalna, 😀 😀 ak sa to da takto povedat xixixi
tym ze ma dieta imaginarnu kamaratku... niekedy su to aj zvieratka... si pomaha lepsie spracovat dane situacie, udalosti a pod. Je dobre ak budes s nou hrat jej hru, nebudes ju zosmiesnovat a nepomoze ani ked jej budes vysvetlovat z Anetka neexistuje. Vtedy sa moze zatat a bude to este intenzivnejsie. Moja starsia tak mala vymyslene zvieratka a mladsia ma celu bandu kadekoho... ludi, aj zvierata a ani neviem co vsetko 😀 Je to normalny jav u deti a casto to pomaha predchadzat dusevnym chorobam a porucham 😉
je taký vtip: keď má dieťa imaginárneho priateľa, je to O.K. Ak ho má dospelý, tak je to na psychiatriu a ak ho má miliarda ľudí, to sa už volá náboženstvo ... 😀 😀 😀

neboj tak ako prislo aj odide 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂