Večne nespokojné 5 ročné dieťa
Ahojte,
idem si sem s nádejou pre skúsenosti iných maminiek, ktoré sa možno rovnako trápia.
Doma mám 5r dcérku, ktorá je odmalička nonstop nespokojná - so všetkým a stále. Už sa to nedá vydržať, dokáže nám počas prvých 15 minút po prebudení doslovne otráviť celý deň.
Takmer všetky hádky, stresy sa točia len okolo nej. Ak nie je spokojná ona, je doma peklo a to je takmer stále. Omalička nebola spokojná ani v nosiči, ani v kočíku, ani v ohrádke. Nonstop som sa jej musela venovať, inak bol hrozný rev. Samozrejme skúšala som ju aj nechať vyrevať, ale po čase, keď bolo vidieť, že to aj tak nijak nevedie, tak sme aj na to rezignovali, Naopak, ak som jej čítala, bola s ňou a nič iné nerobila, bola spokojná na 100%. lenže takto sa samozrejme fungovať nedá.
Príchodom súrodenca samozrejme už nedostávala takú pozornosť, ale nemali sme na výber. Vďaka Bohu aspoň mladšie dieťa je uplny opak, inak by sme už asi s manželom dávno skončili na psychiatrii a to nepreháňam. Skúšali sme už všetko možne, aj po dobrotky aj po zlotky, ale bez výsledku. S ničím sa dlho neuspokojí, chce veci robiť len podľa seba a ak to nejde, vždy dá najavo svoju nespokojnosť. Aj keď sa z hnevu nikdy nestrieskala o zem, stačí len ten jej výraz tváre a frflanie - už nám neskutočne všetkým lezie na nervy a hanbíme sa za to, že toto cítime voči vlastnému dieťaťu. na jednej strane aj zámerne ublíži, je doslovne hnusná k súrodencovi, na druhej strane sa dokáže neskutočne rozplakať pri nejakej citlivej téme v rozprávke alebo keď tam vidí nejakú neprávosť - napr. ž eniekto je postrestaný za niečo, čo neurobil. Pritom v realite sa ona správa naozaj škaredo, robí naschvál, chce všetko, čo má súrodenec, vždy všetko si chce vybrať prvá a to najkrajšie a pod.
Inak je veľmi šikovná, krátko po 2 rokoch sa začala zaujímať sama od seba o písmenká a v podstate sa nikdy nezaujímala o nič detské, žiadne hračky ju nebavili (resp. nie, keď sa od nej očakávalo, že sa s nimi sama zahraje). Zaujímava sa odmalinka len o dospelácke veci, stále sa ma pýtala na všetko a bola mi vždy za zadkom ústa sa jej nezastavia. Vždy chcela robiť len to, čo robia dospeláci - detský svet akoby išiel úplne mimo nej. Nerozumie si veľmi ani so seberovnými, jedine so staršími deťmi. V škôlke katastrofa, tam len za učiteľkami stale behala a nechcela tam byť, lebo sa od nej očakával, že sa bude hrať, čo pre ňu zrejme nemá žiadny zmysel. Od korony - marec 2020 - je preto doma. Ale v septembri už bude musieť nastúpiť a bojím sa, že vôec nezapadne. Viem si predstaviť, že aj v škole bude mať problém so vzťahmi, lebo takú povahu len tak niekto neznesie - my sme rodičia a vlastné dieťa nám už ide neskutočne na nervy, je to hrozné, že vôbec toto cítime.
Nechápem to a neviem si s tým rady. Sme už z nej s manželom na pokraji síl. Mladšie dieťa je spokojné, hravé. Viem, že sa nemá porovnávať, ale človek sa tomu nevyhne, keď hĺadá príčinu. Teraz zakratko k nám (plánovane) pribudne ďalšie dieťatko a jednak mám strach, ako zareaguje dcéra a jednak mám normálne brutálny strach, aby aj toto dieťa nemalo rovnakú povahu, lebo to by sme už fakt nedali.
Prosím, ak máte podobnú skúsenosť, ako ste to riešili? "Vyrástli" z toho vaše deti? Dozreli? vyrovnal sa možno nejak ich biologický a mentálny vek?
Ďakujem krásne za zdieľanie skúseností !!!
@taga aj toto zrkadlenie je super vec...celkovo mam pocit, ze vela veci som vyskusala, aj rady od psychologa, ale nic moc...preto este skusam takto od mamin s realnymi skusenostami s rovnakym dietatom
@evelyn246246 myslite to, ked bola babatko a nedalo sa jej nic vysvetlit? ze nie vzdy sme ju nechali vyplakat v postielke alebo v ohradke? ano, vtedy to bolo ine, tak asi do 1.5 roka, potom sa samozrejme aj pristup zmenil, odkedy uz viac chapala..ale tak isto to bolo aj s mladsim dietatom a spravanie je uplne ine....lebo ak si vsimnete, potom nizsie som pisala, ze ona nie je praveze typ dietata, ktore sa bude hadzat o zem od hnevu, ze nedostane, co chce a ani nedostava
@elizabet173 aj to som skusala a velakrat 🙂 ona je ale veeelmi vytrvala
@lily246 uplne chapem...aj my sme dlho s tym bojovali, ale myslim, ze surodenci len prospeju a tym, ze obaja tuzime po viacerych detoch, povedali sme si, ze si nemozeme od nej nechat diktovat pocet deti, ktore budeme mat...ale uplne vase pocity chapem!!!
@elizabet173 nie, mame teraz 2 deti (5 a 3r) a cakame coskoro dalsie
@elizabet173 tak to aj stale hovorim a robim, ze co sa zacne, treba to dokoncit, aj ked sa jej to nepaci
@elizabet173 2 má a čaká dalsie
Autorka skús ju niekedy napodobniť začni aj ty skucat, byť nespokojná a pod v rámci srandy zasmejte sa na tom😄nastav jej zrkadlo aj, keď v tom veku tomu nerozumiem.Vobec to nie je o tvojej výchove, ale jej povahe.Budes jej musieť stále nastavovať hranice, lebo Ta bude chcieť zvalcovat a stále skúšať.To ako keby si chcela introverta či tiché dobre dieťa naučiť byť extrovertom a aby ho bol plný dom.Myslim, že to je taká povaha traged a frflos dominantné dieťa kde vždy narazíte na tvoj mantinel zasadovosti a oheň je na streche obidve rozladene.Mozno sa nudí?hračky ju nebavia...skús štýlom ráno sa zobudíte pozri je krásny slnečný deň čo budeme dnes robiť, chces na raňajky daj jej na výber 2 veci, dnes bude deň podľa teba...ukázať jej, že je dôležitá a má tiež slovo.Ja som veľa veci pochopila podľa tých 2 knižiek sú dosť ťažké a hrubé na čítanie sú tam typy pováh dieťaťa tak ma zaujali, že som kúpila aj tie povahy matiek škoda, že neboli vydané skôr😀veľa by som pochopila.Take požadovacne dieťa tiež mám síce už teenegera, ale zase pokojne introvertne, ale tiež som niekedy mala pocit, že zo mňa vycucne všetku energiu a nič nebolo dobré, všetko je samozrejmosť....a s tým výletom v lese som podobne zažila včera😜
Mne sa zdá, že kniha o teórii typov je založená na klasickej MBTI typologii. Pokiaľ viete po anglicky, na internete sú o tom kilometre článkov a stránok, aj zadarmo test
Ahoj, neviem či to tu už niekto napísal, ale choďte na to opačne. Za všetko, čo spraví dobre, ju pochváľte, nekritizujte jej nevhodné správanie, ale vždy keď je to možné, poukáže na to dobré.
U nás po tomto prístupe nastal obrat o 180 stupňov. Krpec 4x za týždeň robí scény hneď od rána, ale to ďalšie keď vstane a je kľud, hneď slovne ocením. A on sa postupne mení, už sú ranné scény menej a menej časté. A takto sa to snažím robiť aj pri jedení, hraní, poukazovať na to co sa má a co je správne.
A co by si vlastne ty od nej chcela? Myslim, co by pre teba bol posun, alebo 'vyhra' v tej danej situacii? Lebo vies, ak je proste frflosko, nezmenis ju 🙈 nech budes robit cokolvek, nebude z nej zrazu vysmiate slniecko kazdy den. a asi ani nie je pre nu fajn pocit, ze ju chce niekto zmenit. Lebo to je nemozne. Tym padom ju stavias pred ulohu, ktoru nikdy nedokaze splnit, z toho bude este viac frustrovana..
Potrebujes, aby menej frflala? Alebo co konkretne?
Hm, preco myslis, ze ked sa nieco zacne, treba to dokoncit? Ked si vecer pustis film a nepaci sa ti, nebavi ta, dopozeras ho, lebo sa to musi? 😉 alebo prepnes, a hladas nieco zaujimavejsie?
Ahoj, môj syn je tiež "ťažká" povaha. Nemám žiadnu radu ani návod. Je mladší, ale asi by bol jedináčik, ak by bol starší. Má 7 rokov a je prvák. Do škôlky išiel ako 1.5 ročný. Spolu so sestrou do súkromnej. Ja som ho na materskej nedávala, tiež v kuse rev, len by bol na rukách... Ja mám veľké problémy s chrbticou (úraz), čiže to neprichádzalo do úvahy. Ak niečo nebolo podľa neho, tak rev a vývrtka. Zacyklil sa vo vývrtke, a trvalo čas kým "vychladol". Vo fáze vývrtky nám bol schopný ublížiť fyzicky. Zaháňal sa po nás, sestru aj kopol. V škôlke zlaté dieťa, ale hral sa často sám, alebo futbal hrali. Samozrejme body sa počítali podľa jeho pravidiel. Na každú spoločenský hru má svoje pravidlá a vytiahne ich keď začne prehrávať. A eev samozrejme. V 4 rokoch sa zmiernilo revanie a začalo šomranie. Tiež má láskyplný domov, s mužom ťaháme za jeden povraz, niečo povolíme ale keď by sme "popustili" tak nás svojimi požiadavkami zožerie. Na druhej strane je to prítulné mačiatko, ale po 2 minútach ľúbenia tak obvykle malý laktík do rebra alebo niečo podobné. Je vysoko inteligentný - včera ako prvák 4 hodiny čítal, na počítači si púšťa matematiku pre druhakov a tretiakov.
Ahoj. Akoby si pisala o nasej dcere. Ma 5, mladsi surodenec ma momentalne 2,5.
Ona bola vzdy od narodenia zdrzanliva, neusmievala sa, nikdy sa netulila. Nie hocikot sa jej mohol dotknut.
Ja som s nou bola aj u psychologicky. Je v poriadku, akurat na man naviazana. Co sa tyka emocii, ze ma pravo do tych 6 rokov tak vybuchnut. Tiez sa nechodi o zem, ale ak jejnieco nejde, hodi o zem danu vec, a krici, vrirska. Niekedy mam trpezlivost byt pri nej,niekedy na to nervy, a ani najmensie pochopenie nemam. Inak, ten stav sa velmi zhorsil tehotenstvom. Dieta veeeelmi vnima zmenu, neskutocne, boji sa, nevie to opisat, co sa deje. A dcera mi casto hovorila, ze ju nemam tak rada, ako Branka, ze ju uz nechcem. To bolo tazke.
Skolka bola tiez katastrofa. Tiez jej bolo tazko, ze ona je tam, a brat doma. A to nechodila od 3 rokov, viac ako rok bola doma, aj ked som mala babatko, ja som sa jej nechcela zbavit. A odkedy je korona, je tiez doma. A to chodila iba na 3,5 hodiny.
A zlomyselnosti, myslim, ze ocas to v sebe ma kazdy, aby nochranil to svoje.
Ale urcite s nou chod k psychologicke, mozno, aby ti poradila, ako s nou pracovat.
A nepocuvaj hluposti, ze ako si ju naucila, tak mas🤦.
Niektore maminy asi zabudaju, ze to dieta ma teba ako oporu zivota, miluje ta bezhrnaicne, kolko nam odpusti. Aj ja, bohuzial, obcas na to zabudam .
A nie je dcerka znamenie skorpion?😁Lebo nasa Tana je. Je to uzasne dievcatko, neskutocne tvorive, vnimave, kreativne, laskave a starostliva, co jej aj casto opakujem, a hlavne to, ze ju chcem vzdy, aj ked sa hnevam.
Vela sil
Vasa mozno pocituje opat strach z noveho surodenca, vie co ju caka, menej pozornosti🤷
@elizabet173 vidis, ja by som napr asi ustupila aj v tomto. Ved hram sa kvoli dietatu, nepotrebujem sa silou mocou dohrat clovece alebo doskladat puzzle, lebo tym chcem dat dietatu priucku. Teda jasne, ak by sme hrali uzasnu zaujimavu hru a vsetci ostatni to chcem dohrat tak ok, ale vo veku 3 a 5 rokov myslim, ze to nebude ten pripad. Deti v tom veku stale skacu z hry do hry.
Za mna, ak chcem, aby sa dieta vedelo prisposo it mne v realnych zivotnych situaciach, musim sa ja vediet prispôsobiť dietatu v hre..
To je ako keby som sla s detmi do obchodu, po ceste poviem 'podte, pojdeme druhou cestou, zabudla som, ze este musim ist na postu'
A moje deti ma budu silou mocou nutit, aby som sla do obchodu, lebo 'uz sme to zacali a musi sa to dokoncit' a 'na postu pojdes potom ked si vybavis to prve'
@ivangeline prosím ťa na akej stranke si kúpila tuto knihu neviem to nájsť?
Mam doma podobnu situacia. Narocny prvorodeny, nenarocna druhorodena. Sme tiez z neho na prasky 😒 uvazujem ze mu nasadim magnezium a chystam sa prestudovat tu teoriu typov. Ma zlozitu povahu, nevie byt stastny spokojny, a sam. Musi nonstop byt vedla niekoho, zaroven je velmi neempaticky a vacsinou otravuje a vyrypuje. Som z toho tak vycerpana, ze mu uz nedokazem byt dobrou mamou. Strasne vela rozprava, ale nerozmysla = trepe vkuse nezmysly, len zeby hovoril. Jeho nebavi ani hracky, dokonca ani telka. Nutim ho pozerat rozpravky aby som si mohla vydychnut 😂
@stanislavicenka mam skorpiona 😂
A este doplnim, ze nas nehadze o zem seba ani veci ani sa nebije. Ale reve. Brutalne. Ako tur, pavian, strelene zviera. Proste brutalne vela a casto.
@lapersefona ..neviem ti napisat. Hladala som..ale nenasla uz odkial. xD
Aj moja bola taka istá. Zmenila ju škôlka, ale nie celkom na spokojne dieťa.
Teraz je školáčka a dost tazko sa s nou pracuje.
Ale vsimla som si ,ze tieto deti potrebuju pochvalu a pevny stisk.Chvalte ju za malickosti .
@ivangeline prosim aky je to autor?
@elizabet173 ja si naopak myslim, ze mlada slecna ma nenaplnenu nejaku potrebu, sama nevie aku a nevhodne to preukazuje, pretoze nevie co vlastne sama chce a potrebuje. Ze su na nu kladene vysoke naroky, ze sa snazi dodrzovat poctivo az prilis vela hranic, aby uspokojila rodicov, no ti su aj tak nestastni z jej povahy a nevie sa s tym vysporiadat. Preto to somranie a vecna nespokojnost. Lebo ked citam pozorne, co pise jej mamina, dievcatko je inak velmi sikovne, nie je neposlusna, nerobi zle surodencovi, nehadze sa o zem.. myslim, ze okolo nej sa vobec netoci cela zem, skor ze sa snazi robit vsetko, co sa po nej chce. Akurat problem je, ze rodicia chcu, aby sa pri tom este tvarila stastne, no ona z tolkych pravidiel asi stastna nie je. Ked uz sa neprisposobime dietatu v jeho vlastnej hre, tak kedy potom?
@elizabet173 plus, maminka pise, ze styl ignorovania toho somrania uz skusali. Nepomohlo.
Vies co, ja som v tvojom prispevku nasla vela zo seba a zo svojho spravania, ktore sa snazim menit, preto som trafila 😉 a dokonca aj vychovu sme asi mali podobnu 🤣 rodicia prilis ustrachani a je to v nas, ide o to, ci to chceme zasadit aj do nasich deti..
Pozri, skus si daj jeden dva tri dni, kedy fakt popustis opraty a uvidis, co to spravi. A ked nevies, ako a kam dalej, aj to jej kludne povedz! Vies kolkokrat som povedala synovi: teraz ti nerozumiem, neviem ako ti mozem pomoct aj ked by som chcela. Porad mi, co mam spravit.
Alebo narovinu, prepac, som unavena, teraz sa ti neviem venovat ako by si chcel.
A najviac pomaha, ked neviem co robit, alebo mam ja blby den, objat dieta a len to nechat tak. Nemusime všetko za kazdu cenu riesit, ovladat kazdu situaciu, vsetko robit spravne. Je ok nechat ich aj spravit chybu (jasne ze netolerujem nejake zle spravanie, agresiu medzi detmi) ale take normalne chyby, ucim sa mavnut rukou.