Večne nespokojné 5 ročné dieťa
Ahojte,
idem si sem s nádejou pre skúsenosti iných maminiek, ktoré sa možno rovnako trápia.
Doma mám 5r dcérku, ktorá je odmalička nonstop nespokojná - so všetkým a stále. Už sa to nedá vydržať, dokáže nám počas prvých 15 minút po prebudení doslovne otráviť celý deň.
Takmer všetky hádky, stresy sa točia len okolo nej. Ak nie je spokojná ona, je doma peklo a to je takmer stále. Omalička nebola spokojná ani v nosiči, ani v kočíku, ani v ohrádke. Nonstop som sa jej musela venovať, inak bol hrozný rev. Samozrejme skúšala som ju aj nechať vyrevať, ale po čase, keď bolo vidieť, že to aj tak nijak nevedie, tak sme aj na to rezignovali, Naopak, ak som jej čítala, bola s ňou a nič iné nerobila, bola spokojná na 100%. lenže takto sa samozrejme fungovať nedá.
Príchodom súrodenca samozrejme už nedostávala takú pozornosť, ale nemali sme na výber. Vďaka Bohu aspoň mladšie dieťa je uplny opak, inak by sme už asi s manželom dávno skončili na psychiatrii a to nepreháňam. Skúšali sme už všetko možne, aj po dobrotky aj po zlotky, ale bez výsledku. S ničím sa dlho neuspokojí, chce veci robiť len podľa seba a ak to nejde, vždy dá najavo svoju nespokojnosť. Aj keď sa z hnevu nikdy nestrieskala o zem, stačí len ten jej výraz tváre a frflanie - už nám neskutočne všetkým lezie na nervy a hanbíme sa za to, že toto cítime voči vlastnému dieťaťu. na jednej strane aj zámerne ublíži, je doslovne hnusná k súrodencovi, na druhej strane sa dokáže neskutočne rozplakať pri nejakej citlivej téme v rozprávke alebo keď tam vidí nejakú neprávosť - napr. ž eniekto je postrestaný za niečo, čo neurobil. Pritom v realite sa ona správa naozaj škaredo, robí naschvál, chce všetko, čo má súrodenec, vždy všetko si chce vybrať prvá a to najkrajšie a pod.
Inak je veľmi šikovná, krátko po 2 rokoch sa začala zaujímať sama od seba o písmenká a v podstate sa nikdy nezaujímala o nič detské, žiadne hračky ju nebavili (resp. nie, keď sa od nej očakávalo, že sa s nimi sama zahraje). Zaujímava sa odmalinka len o dospelácke veci, stále sa ma pýtala na všetko a bola mi vždy za zadkom ústa sa jej nezastavia. Vždy chcela robiť len to, čo robia dospeláci - detský svet akoby išiel úplne mimo nej. Nerozumie si veľmi ani so seberovnými, jedine so staršími deťmi. V škôlke katastrofa, tam len za učiteľkami stale behala a nechcela tam byť, lebo sa od nej očakával, že sa bude hrať, čo pre ňu zrejme nemá žiadny zmysel. Od korony - marec 2020 - je preto doma. Ale v septembri už bude musieť nastúpiť a bojím sa, že vôec nezapadne. Viem si predstaviť, že aj v škole bude mať problém so vzťahmi, lebo takú povahu len tak niekto neznesie - my sme rodičia a vlastné dieťa nám už ide neskutočne na nervy, je to hrozné, že vôbec toto cítime.
Nechápem to a neviem si s tým rady. Sme už z nej s manželom na pokraji síl. Mladšie dieťa je spokojné, hravé. Viem, že sa nemá porovnávať, ale človek sa tomu nevyhne, keď hĺadá príčinu. Teraz zakratko k nám (plánovane) pribudne ďalšie dieťatko a jednak mám strach, ako zareaguje dcéra a jednak mám normálne brutálny strach, aby aj toto dieťa nemalo rovnakú povahu, lebo to by sme už fakt nedali.
Prosím, ak máte podobnú skúsenosť, ako ste to riešili? "Vyrástli" z toho vaše deti? Dozreli? vyrovnal sa možno nejak ich biologický a mentálny vek?
Ďakujem krásne za zdieľanie skúseností !!!
maximilie - k tomuto len tolko, co som pisala aj maminke (derdia), ktora sem napisala skusenost zo svojou dcerou - "...viem, ze to mas teraz tazke aj preto, lebo mnohi Ta odsudia, ze nemas o to dieta zaujem, ked ho nechas robit si co chce, pricom uz proste len naozaj nevladzes s nou bojovat stale a za vsetko a nechces, aby sa Ti kvoli nej rozpadla cela rodina..."
ja viem, ze tieto komentare nemyslite zle, len naozaj to dokaze v plnosti pochopit len ten, kto to denne zaziva, ze clovek dojde do bodu, kedy uz jednoducho nevladze zvadzat boj - skusil uz vsetko a nic nepomaha....svet sa kruti len okolo toho jedneho dietata - vsetko hadky, vsetky diskusie v rodine, krik, snaha vyhoviet mu - a vsetko ostatne stoji alebo ide uplne inym tempom ako by malo....a takto sa dlhodobo fakt neda normalne zit, pretoze potom naozaj clovek riskuje rozpad vsetkych vztahov v rodine...
Proste ozaj akokolvek, v plnosti to pochopi len ten, kto to preziva denne na vlastnej kozi a to teda maminka derdia po 13 rokoch musi byt z toho vsetkeho inak na prasky ako ja za 5 rokov....a toto si stale s muzom hovorime, ze nasa ma len 5 a mame pocit, akoby sme ju riesili uz aspon 15 rokov!!!
Čo na ňu hovorí psychológ? Nenarazila len Tvoja nekompromisná zasadova povaha na jej povahu?
Ja len doplnim ze postupne sa meni aj tym, ze sam zistuje, ze podobne spravanie mu nebude tolerovane u kamaratov a tym, ze je velmi socialny typ tak tuzi mat kamaratov a velmi ho tie situacie zranovali... Tak po dlhom vysvetlovani konkretnej situacie a objasnovani kde urobil chybu sa viac snazi lebo si uvedomi svoju chybu (s mojou pomocou zatial lebo sebareflexia este nefunguje) , ale to ozaj nie raz ani 2x to su proste dookola tie iste veci a po rokoch vidis male svetielko na konci tunela 😇 uz som si 100x povedala, ze to vzdavam a necham ho tak ale neda mi to... Viem ze vo vnutri je uzasne citlivy a dobry len ma mega velke ego a nedokaze ho kontrolovat... Zatial🙏
Prečítajte si tieto články, lebo ja v tom dosť vidim vase deti podla toho co tu opisujete
https://najmama.aktuality.sk/clanok/299059/vych...
https://www.rodinka.sk/vychovavame/vychovavame-...
Takže ak sa diagnóza naozaj uplne vyluci, treba si mozno pripustiť aj tuto možnosť.
Viete, ja som veľmi neoblubena, ked komentujem výchovu. Hlavne mojou sestrou. (Inak mame.pekny vztah, len tiez si nikdy nedá povedat)
Je ťažké pripustiť si, ze mam rozmaznane dieta, ze sme niekde urobili chybu.
Rodicia robia kopu chyb, ktoré si absolutne neuvedomujú . Neradi prijímajú kritiku, objektívne názory, ...
Moja sestra ma syna. Ked mal rok, mohol uplne vsetko - ved bol maličký. Vsetko skuma, spoznava. Ked mal 3, mohol hádzať nove šálky na dlažbu,,lebo boli nerozbitne" (o rok neskôr ked rozbil babke tanier o zem , vtedy boli všetci v šoku, co to urobil. Ale ved vtedy mohol!!! Ako si 2r dieta vysvetli, ze s týmto hádzať moze a s týmto nie?) Vtedy som bola za kravu. Snažila som sa jej vysvetliť, ze ucime deti pravidlam - o zem hadzeme len lopty. Riady sa o zem nehadzu. Je jedno ktoré sú rozbitne a ktoré nie. To iste so zastrckou. Kričala som na moju ze nesmie, a sestra povedala ,,moze, ved je tam ochranný kryt" - to je jedno, ja učím dcéru ze s elektrickou sa nesmie hrat a je to jedno ci je alebo nie je pod prúdom.
Kopu kopu kopu takýchto detailov sme pravidelne riešili. Vzdy som bola za ,,mudru", zlu,.... dnes ma 8r a sestra veľmi plače. Je nestastna, nezvlada ho, a ,,NECHAPE" PRECO JE TAKY??? a vooobec nema spätnú väzbu, ze AHA, mala si pravdu! Ona si na tieto situácie ani nespomína.
Takže trochu som sa rozpísala. Snazim sa len vysvetliť, ze naozaj niekde mohla nastať neumyselna chyba.
Naozaj odporucam tie články.
Prešlo mi cez ruky niekoľko stoviek deti a naozaj najhorsie dopadli ti rodicia, ktorí nechceli vidieť problem, ktorí si nechceli priznať chybu.
Vedela by som tu naozaj veľmi dlho pisat rôzne príklady a s odstupom 10r, ked tie deti podrastli a aký to malo význam, ked si rodic priznal/nepriznal nesprávny prístup.
Treba si aj uvedomiť, ze ked je rodic temperamentný, výbušný, ...nemoze očakávať, že dieta bude pokojne usmiate dieťa 😆
Inak ja som bola tiež komplikovane dieta, hlavne v puberte. Mamka sa stále pýtala, kde som urobila chybu? Ved dala by nám aj modré z neba. Natrapila som ju riadne 🤭😳, ale zvládla to, a dnes viem presne kde robila chybu. Bola nedosledna (vzdy som vedela, ze si vydobijem svoje)
Tiez by som si priala, aby s nami trávila viac času, bohužiaľ vtedy bola iná doba. Neboli umývačky, ...(to sa teraz snazim ja dat mojej dcerke)
Veľmi vám prajem, aby ste si k sebe nasli cestu a aby ste tie krásne roky nemuseli doslova pretrpieť. Musi existovať spôsob, ako ich prežiť stastne.
Dôslednosť, vytrvalosť, nepovolit, nevzdavat sa, neospravedlnovat a neobhajovat nesprávne konanie pred druhými, naucit niesť zodpovednosť za svoje činy, viesť k pokore, slušnosti, ucte k starším,....
Ty kokso ale som to rozpisala 🥵🤕🤕🤕
A ešte jednu myšlienku, sľubujem, ze poslednú 😆
Niektoré deti su doma drzé a neznesiteľné, ale mimo domu sú ukážkové, slusne , vzorne. To môže byt dobrý znak toho, ze vaša výchova ma zmysel. Ked su doma drzi, nie je to pekné, ale je skvele, ked sa za nich nemusíte hanbiť pred ostatnými 😉
@maximilie dakujem, ten prvy clanok ma celkom fajn tipy na konci co sa tyka vseobecne vychovy
@maximilie ak ste čítala aj niektoré z mojich odpovedí vyššie, píšem, že práveže nemám problém uznať svoju chybu, ani obhajovať dcéru či jej správanie (ani svoje), no v týchto článkoch správanie dcéry veľmi nenachádzam... ide o iný druh správania, ale to som už popísala dosť detailne, takže to nebudem vypisovať znovu..no aj napriek tomu vďaka za snahu pomôcť - ako som písala vyššie, verím, že táto diskusia napomôže aj iným maminkám, ktoré si tu nájdu možno mnoho nového a dostanú zase iné podnety na premýšľanie ako ja
@maximilie viac mi takéto deti skutočne pripomínajú deti, ktoré James Dobson nazýva vo svojich knihách ako "Strong-willed children" a hovorí tam o tom, že to nie je o prístupe rodiča, ale o genetike, povahe...iste, existuje veľa teórií, prístupov, takže vždy je otázne, kto má vlastne pravdu...ale doteraz si pamätám, čo povedala moja pediatrička, ktorá teda teraz už má aj 70 rokov - že tak 20% robí výchova a 80% genetika, teda že sa môžeme aj rozdrapiť a aj tak to nepomôže, keď má dieťa blbú povahu...v podstate to hovorí aj ten Dobson, že veľmi to dieťa zmeniť ako také nie je možné, ale pracovať na tom, aby sme vedeli spolu existovať
Ďakujem veľmi pekne všetkým maminkám za podnetné príspevky. Zaujala ma kniha "Nejsou stejné" a už je na ceste k nám - snáď ju do pôrodu aj stihnem prečítať, vraj je celkom hrubá 🙂
Ospravedlňujem sa, ak už z časových dôvodov nebudem reagovať na ďalšie príspevky, ale na tých 5 stranách som toho už aj tak dosť popísala a mnohé príspevky sa obsahovo už dosť podobajú alebo aj opakujú, lebo každý nemá prirodzene čas čítať celú diskusiu.
Tak ešte raz ďakujem a prajem všetko dobré a veľa trpezlivosti a láskavosti sebe aj ostatným maminkám, ktoré riešia alebo budú riešiť podobné situácie so svojimi deťmi
dakujem za jednu z mala zaujimavych, vecnych a konstruktivnych diskusii na mk 🙂 sice som sa nezapajala, lebo mam male dieta a nemam k teme velmi co povedat, ale citanie vasich prispevkov ma obohatilo.
autorka, drzim palce 🙂
Ahojte este pre vysvetlenie, ja dceru lubim, samozrejme ze by som za nu aj zivot dala... Keby nedajboze sa nieco stalo. Ale pre pochopenie, to je tyo cloveka, ktory proste stale neguje vsetko. Dokola vysvetlujem a stale nic. A prestavte si, ze vysvetlujete dokola nieco uz 13 rokov a stale nic...
Napr. Mam aj mladsiu, ta je sice troaku tvrdohlava co sa tyka oblecenia. Ale napr.ona sama si da samlik k umyvadlu a umyje si rucky. Uplne sama. Taktiez nieco dopapka a zahodi to sama od seba do kosa, ten obal. Napr.proste a starisa tento obal uz sice zahadzuje do kosa, ale jednoducho to trvalo milion rokov kym to pochopila. Po dlasie predstavte si, ze dietatu krasne a milo normalne poviete ako mama, ze Zlatko prosim ta potom si vynes kos v izbe. A ono sa na vas z hnevaom a vybuchom otoci ze a kam ho ma vyniest? A coo zase otravujem. Ze ona by to spravila aj sama. Pritom viem, ze spravila, ale mozno tak o rok. Takze tu su problem nejake nornalne pravidla nastavut a proste to nefunguje. Aj u psychologicky sme tiez boli. Tiez nam kazala nastavit pravidla😂😂😂ha ha... Boli nalepene na skrini a nic viac.. Takze prostw viem, ze je to povaha. A tym ze je dieta nechaoe, ze urcite veci proste sa nepatria. Viem ze raz vyrastie ale presne ako mamina autorka pise toto pochopi len ten kto to zije. Ze clovek tiw deti miluje. Ale je to ako ked ti manzel staaaaale robi narocky zle..
Presne ten pocit. Len vdalabohu mne mazel nic nerobi😊aspon ze😉
@derdia Prosim ta, nie je skorpionka?😊ako Moja?
@stanislavicenka ahoj nie ona je ryba😉
@derdia drzim ti palce. Ja mam doma tiez taku frflosku,ktoru treba KU vsetkemu motivovat, a tiez nevladzem. A hlavne byt dosledny. Ja mam dve deti, a sluzku domae robit nebudem. Ked jedia, a namrvia kade-tade, povysavaju si samy, beZ debaty. A to ma Moja 5. A protestuje vela. A takisto po jedle odniest tanier, to je to minimum. A neverila by si, kolkokrat vresti, ze to ma spravit. Len tanier preniest. Ked ja poviem A, ona musi mat C, niekedy tazko robi nejake kompromisy. Aj vysvetlujem, ale aj kricim, a aj budem.
Ja mam doma presne take dieta ako pises ty. Len je to chlapec a ma 7 rokov. Surodenec uplny opak. Zlepsenie pocitujem vtedy, ked ma presne vymedzene hranice a nemozeme popustit ani o milimeter ani na sekundu. Vytycime si, co nas na dalsi den caka, co budeme robit, co od nas moze a nemoze cakat a dostat. Je to psychicky narocne.
@ivangeline od akeho autora to prosim je?
Naozaj výborná diskusia, moje dieťa je síce úplne odlišné, ale tá dôslednosť u rodičov je kľúčová. Poznám to ako učiteľka na ZŠ.
Bez urážky ale tvoju dcéru podľa toho popisu vidím tak že je to obrovský sebec.Myslí len na seba,mám takeho najstaršieho syna.A vieš čo pomohlo?z mojej strany to bol monológ o tom ako nieje jediný(má 2mladších súrodencou)o tom ako už by mal niektoré veci dokázať urobiť sám bez mojej pomoci,o tom ako sa potrebujem na neho spolahnúť a že potrebujem od neho aby mi pomahal a nie aby mi robil eštr väčšie starosti,začala som ho zamestnávať v domácnosti aj okolo detí.Bežne veci,podaj mi prosím ta to...a toto,zohrej bratovi jesť,daj sestre napiť,vynes smeti,vylož umývačku atď..potom sám uznal že mám toho veľa a odvtedy pomáha sám dobrovolne.Prestal myslieť len na seba,a keď rano vstane urobí najprv kávu mne,dá jesť kocúrovi a psovi a potom urobí sebe🥰a bezproblémou urobí aj súrodencom,pomáha a uvedomil si že je tu niesom 24denne len pre neho a takisto aj to že niesom ,,služka,,
@lenka6309 kolko ma syn rokov?
Ahoj, moj syn má 7 a teda máme len jeho.
Tiež je ťažšia povaha. Bol náročný vždy. Poznám o čom sa tu píše
a nás s mužom to vie tiež dosť otráviť. Podľa mňa sa to vekom zlepšuje alebo su mozno horšie/lepšie len obdobia.
Môže to byť aj zdedené, moja mama a svokor sú tieto frflošské tipy.
Veľmi by som ti odporúčala knihu
Ako žiť a nezblázniť sa. Od PHDr.Pekařová
Je fakt dobrá, rieši sa práve aj CIT dieťaťa (je milovane, ale je aj milujuce? ) ako sa prejavuje a mnoho dobrych tipov aj pre zacinajucich.
Ja ju čítam práve preto mi napadlo ti napisat. Každopadne aj tie ine odporucane su zaujimave a tiež nad nimi uvazujem.
@mila19 jej, dakujem krasne za skusenost aj tip na knihu 🙂
Ahoj. Tak ja mam 5 rocnu dceru a to, co pises, je presne ako o nej. A ja, moja dalsia dcera (starsia od nej o 2 roky), sme uz uplne na dne. Ale ze uplne. A skusame uz uplne vsetko a nic. Zacala sa tak prejavovat od cca 20 mesiaca a stale sa to len zhorsovalo. Dovtedy bola ukazkove dieta. Jedla, spala krasne, bola usmievava a potom bum... ako keby ju nieco posadlo. Bojime sa kazdeho jedneho dna s nou. To vazne. Trva to uz 3 roky. Nevychovu poznam, mam aj kurz, ale nepomaha. Starsiu dceru bije, berie hracky a podobne. Mame este 4,5 mesacne babo, tiez dievcatko... a uprimne... bojim sa, co z nej bude. Teraz je to mile a usmievave dieta. Ale co bude o par mesiacov? Bude ako ona?? Obavy su velke.
Je to taktiez velmi velmi inteligentne dieta, sikovne, vie sa aj sama zahrat... najhorsie su jej zachodove ritualy... nesmieme splachnut, musi sa asi 150x utierat a aj to je nespokojna, pri splachovani si musi vzdy nieco hovorit, ak to nepovie, tak chyti nervy a podobne. Najnovsie je... po kazdej vete sa opyta: "Pocujes ma?" A ja musim povedat, pocujem ta. Ak to nepoviem, zacne vrieskat. Uz sme urobili aj tak, ze sme k nej prisli a asi 10x za sebou povedali pocujes ma?? No strasne nervy chytila. Citim sa ako na najhorsej psychiatrii. A to bola velm i lubena od nas, hranice boli stanovene, ale zistila, ze ak bude dostatocne dlho vrieskat, tak nieco predsa len dosiahne. Manzel uz nema nervy na nu a ja som zufala A cez to vsetko pride ku mne, objime ma, povie, ako moc ma lubi a ja sa citim ako ta najhorsia mama na svete. :( Takze sucitim s tebou, radu bohuzial nemam, ale stale verim, ze to bude lepsie. Drzim moc palce.
@barunka1902 Ahoj, dakujem pekne za reakciu. Az ma striaslo ako podobne je to u nas (az na ten dobry spanok ako babo, WC a Pocujes ma? Ale zase ona sa pyta ine veci xkrat po sebe). A inak tiez mam 3 dcery - 5 r, 3.5 r a 4 mes. Presne od zaciatku tehotenstva sa modlim, aby najmladsia nebola ako najstarsia a je to pre mna nocna mora - pretoze sa vyzorom podobaju. To, co pises nakoniec je presne aj pre mna zo vsetkeho najtazsie - ze ja na nu nahucim, uz chytam averziu a ona presne urobi to, co Tvoja a ja sa citim presne ako Ty. Mrzi ma, ze prezivas to iste, no zaroven som rada, ze aspon niekto cudzi ma chape. Lebo mnoho ludi si mysli, ze iste prehanam.
Dobry den, precitala som vsetky prispevky, presne som sav tom nasla, akurat, ze my mame 4 deti a takyto vecne nespokojny je teraz uz 9-rocny druhorodeny. Vzdy je vsetko nefer, vzdy chce robit vsetko inak nez ostatni, ma milion argumentov na vsetko... Velmi by som poprosioa soatnu vazbu, ci vam ta kniha v niecom pomohla, ci sa ozaj vyplati ju kupit. Dakujem
Zdravim..prosim vas podarilo sa vam neako vyriesit dceru?mame problem ako cez kopirak s vasou...jeden psycholog tvrdi,ze to je asperger a druhy,ze je uplne v poriadku..
@vavik0204 Dobry den, uz aj my mame 4 🙂 a bohuzial na knihu este nebol cas, ale neviem presne, ktoru myslite - jednu taku velmi hrubu, co tu bola spomenuta, som si kupila, ale este som sa k nej nedostala. Ale pre mna je vyborny autor Kevin Leman - teraz v porodnici som precitaka jeho knihu " 5 dni, ktore zmenia vase dieta" to je asi orvy autor, s ktoreho vychovnym stylom sa stotozbujem, uz len sa s muzom zladit a skusat to aplikovat.
@gadzinaaa Dobry den, veru nepodarilo, je to ako na husenkovej drahe - raz lepsie a raz horsie, ale cuduj sa svete, v skole ju ucitelky miluju (mam pocit, ze na rodicku rozoberame 2 uplne ine deti!!!), ze je sice impulzivna, ale vraj velmi mika, najradsej pomaha, obetuje sa atd. My sme u psychologa neboli, lebo som si takmer ista, ze je to povahou (mame taketo nespokojne "exemplare" v rodine) a tiez velmi psychologom v tomto akoby neverim - velakrat sa 2 rozbi vyjadria uplne inak, tak ako u vas.
@ketrin dakujem za tip 🙂