Výbuchy 3-ročného dieťaťa
Ahojte. Moje 3 ročne dieťa má posledných pár dni extrémne výbuchy hnevu kdekoľvek a pre čokoľvek. Od začiatku septembra chodí do škôlky, zatiaľ iba doobeda. Myslím, že adaptácia prebehla nad očakávania dobre už v priebehu prvého týždňa. Potom sme boli niekoľko dni mimo škôlku a po návrate je to des. Občas sa doteraz stavalo (asi ako väčšine detí v jej veku), že mala výbuchy, tie ale boli oveľa kratšie a menej intenzívne a vedeli sme ich pekne spracovať. Od začiatku sa snažím praktizovať respektujucu výchovu, párkrát sa mi samozrejme stalo, že mi praskli nervy, ale tiež to nebolo nikdy nič hrozné, nikdy som jej nedala ani po zadku, som zasadne proti tomu. Keď mi teda aj praskli tie nervy, vždy som sa k tomu vrátila a vysvetlila jej, že ma to mrzí, ale stalo sa to pretože som unavená, nervózna, hladná, atď.,…S partnerom máme pekný vzťah, žiadne výrazne hádky či výmeny názorov, alebo agresia. Ešte poznamenám, že cez deň už nespí, občas zaspí v aute a na uspávanie večer a cez noc, keď sa preberie je dojčená. Zvažujem, že s ňou navštívim psychológa, alebo nejaké podobné zariadenie zaoberajúce sa deťmi (napr. filiálna terapia, terapia hrou…). Moja otázka znie: Čo som urobila zle? Aké sú dôvody jej správania? Stretli ste sa s tým niektorá z vás? Ako ste to riešili, kedy a ako to prešlo? Čo mi poradíte urobiť? Ďakujem za rady a názory 🙏
A teda idealne je vytvorenie podmienok pre bezpecne vypustenie emocii, reflektovat na to, ako sa citi a inak neriesit. Proste nechat prehrmiet a pritom drzat tu hranicu, pre ktou nastal vybuch. Oni sa postupne baucia regulovat, neboj.
A po skolke nam pomaha jemnejsi rezim-pustim rozpravku, dame si nieco dobre, proste taky kludnejsi cas, aby sa decko mohlo trosku uvolnit.
A s tym spankom-aj ten prechod z jedneho na nula je zaberak🤣
Upokojim ta - je to absolutne normalne. Kazdy jeden den sme mali poobede zachvaty, ale nenormalne, hodinove aj dlhsie. Vyriesila som to ako kolegyna tuto nadomnou. Prideme zo skolky, pusti si dve rozpravky, k tomu mu dam banan alebo jablko a pomohlo.
No lenže mojej toto vôbec nepomáha. Ja už len keď po ňu prídem do škôlky začne vyšilovať, revat, schovávať sa, rozčuľovať, kým ju odtiaľ nedostanem som úplne hotová (pričom ráno je úplne v pohode, keď ideme do škôlky). Prídeme domov a má priestor, môže pozerať rozprávky, dám jej mliecko do fľaše, niečo dobré k tomu, ale ona pri tom vydrží sotva 10 min. Ja som už na tom tak, že normálne sa bojím niekam s ňou ísť, na ihrisko/do obchodu, že čo jej zas sadne na nos 🙈
Mňa len zarazilo, že keď ty vybuchneš, tak jej vysvetľuješ, že si unavená, hladná, nervózna...a dieťa nemôže byť unavené, hladné alebo nervózne? 🤔 takže jej výbuchy sú zlé, ale tvoje sú v pohode? Keď už dospelý človek nevie spracovať svoje emócie, čo očakávaš od 3 ročného dieťaťa?
No lenže mojej toto vôbec nepomáha. Ja už len keď po ňu prídem do škôlky začne vyšilovať, revat, schovávať sa, rozčuľovať, kým ju odtiaľ nedostanem som úplne hotová (pričom ráno je úplne v pohode, keď ideme do škôlky). Prídeme domov a má priestor, môže pozerať rozprávky, dám jej mliecko do fľaše, niečo dobré k tomu, ale ona pri tom vydrží sotva 10 min. Ja som už na tom tak, že normálne sa bojím niekam s ňou ísť, na ihrisko/do obchodu, že čo jej zas sadne na nos 🙈
@jankaram Veď to je normálne obdobie vzdoru, každé dieťa si tým prejde. Treba len vydržať. Naša sa aj hádzala na zem. Som si pripadala ako najhoršia matka na svete, keď sa to náhodou stalo v meste 😅
Mňa len zarazilo, že keď ty vybuchneš, tak jej vysvetľuješ, že si unavená, hladná, nervózna...a dieťa nemôže byť unavené, hladné alebo nervózne? 🤔 takže jej výbuchy sú zlé, ale tvoje sú v pohode? Keď už dospelý človek nevie spracovať svoje emócie, čo očakávaš od 3 ročného dieťaťa?
@anonym_d81fe4 Ja nevravim, že sú zlé, myslím, ze najpravdepodobnejšie sú spôsobené tiež únavou. Len je to veľmi časté a až extrémne, extrémne až tak, že mám o ňu naozaj strach. Do vysilenia a ešte ďalej. Vôbec nič nepomáha, ani pokoj, blízkosť, láskavosť. Preto žiadam o rady a skúsenosti.
Pozri si tento post, kludne aj kometare inych rodicov 🙂
Inak mame presne to iste ako opisujes, akurat s chlapcom. Chodi do skolky uz od januara, ale bol len na pol dna. Teraz od septembra je uz cely. Tiez adaptacia super, rana super…
Poobede ale katastrofa. Parkrat sa mu dokonca nepodarilo zaspat, takze bol preunaveny… vies si to asi predstavit. Ideme tiez respektujucu vychovu, padame, hladame, skusame. Posledny tyzden ale vidim, ze ked prideme domov a venujeme sa mu, ale fakt na 100% je to milionove dieta a nic z tohoto sa nam zrazu nedeje. Mame este 1 rocneho surodenca, takze nie vzdy je to lahke. Ale ked ideme po skolke na gastany/vyplname nalepkove knizky/citame/hrame sa, ale fakt vedome bez telky, bez mobilu so 100% zaujmom, nedeju sa nam tieto sceny.
Je to velmi narocne, ale dnes sme mali fakt krasne popoludnie. Vyrabali sme jesenne dekoracie pre starku, spravili sme spolu veceru, vylozili umyvacku, okupali… a nebol ani jeden vybuch.
Alebo len proste hladaj, skusaj. Viem presne ako sa citis. Nevzdavaj sa ale, najdete si sposob, ako to zvladnut ♥️
U nad vyzera, ze pomohlo toto, uvidime dokedy 😂
@jankaram autorka. Mám synceka bude mat 3 roky. Takisto chodí do škôlky na 4 hodinky. U nás ani jeden deň neplakal, sama som bola prekvapená ale aj šťastná. Prosím ťa psychológa si vyhod z hlavy. Načo dieťa trepať niekam, kam nepatrí? Skôr pozoruj, či nie je preťažená po skolke. Ako vyzerá váš deň po výbere zo škôlky? Vieš to opisat? Ja napr. Vyberiem malého zo škôlky. Opýtam sa ho jednu otázku, odpovie a už som ticho kým on nezačne temu. Väčšinou to je niekoľko minút, minule to bolo až 40 🙄 keď vidím, že sa prenastavil, že už ma ticho a klud, tak začne rozpravat čo bolo, čo by ešte chcel robiť. Ja som z tých mamiciek, že dávam vždy na vyber dve veci. Chceš to alebo to? Vždy si vyberie. Ešte sa mi nestalo aby si nevybral. A tiež od roka nespí cez deň 😉 nejako mu to nechýba
@anonym_d81fe4 Ja nevravim, že sú zlé, myslím, ze najpravdepodobnejšie sú spôsobené tiež únavou. Len je to veľmi časté a až extrémne, extrémne až tak, že mám o ňu naozaj strach. Do vysilenia a ešte ďalej. Vôbec nič nepomáha, ani pokoj, blízkosť, láskavosť. Preto žiadam o rady a skúsenosti.
@jankaram neboj sa o nu, neublizi jej to, tie vzdory u nas nakviac ublizuju mne, ja uz mam posramotene nervy🤣
Najlepsie je, aj sa to vie diat doma. Napriklad, ked syn zacal vystrajat niekde vonku, zo zaciatku som to lepsie ustala, ked som ho preniesla domov, polozila do chodby a nech sa paci, pusti to zo seba von
@jankaram autorka. Mám synceka bude mat 3 roky. Takisto chodí do škôlky na 4 hodinky. U nás ani jeden deň neplakal, sama som bola prekvapená ale aj šťastná. Prosím ťa psychológa si vyhod z hlavy. Načo dieťa trepať niekam, kam nepatrí? Skôr pozoruj, či nie je preťažená po skolke. Ako vyzerá váš deň po výbere zo škôlky? Vieš to opisat? Ja napr. Vyberiem malého zo škôlky. Opýtam sa ho jednu otázku, odpovie a už som ticho kým on nezačne temu. Väčšinou to je niekoľko minút, minule to bolo až 40 🙄 keď vidím, že sa prenastavil, že už ma ticho a klud, tak začne rozpravat čo bolo, čo by ešte chcel robiť. Ja som z tých mamiciek, že dávam vždy na vyber dve veci. Chceš to alebo to? Vždy si vyberie. Ešte sa mi nestalo aby si nevybral. A tiež od roka nespí cez deň 😉 nejako mu to nechýba
@anonym_f01e32
@jaass Ďakujem pekne za odpovede 🙏 Tak ako som písala vyššie ona je nahnevaná a nervózna už keď ma vidí vo dverách triedy. Nechce odísť, posiela ma preč, ale nakoniec sa nám ju spolu s učiteľkou nejako podarí dostať z triedy. Toto sa deje ale len posledný týždeň, doteraz bolo všetko viac menej ok. Hneď ako nastúpime do auta a odchádzame začne hovoriť, že jej chýba škôlka, učiteľky a detičky. Pritom pri pokuse nechať ju tam spať som musela prísť po hodine po ňu, nie že by plakala, ale nevedela zaspať a asi rušila iné deti. Keď sa jej opýtam či už chce spať v škôlke povie, že nie. A hovorí stále, bez toho aby som sa ja snažila nejak konverzovať. Keď bolo ešte pekné počasie zvykli sme ísť po škôlke na zmrzku a na hodinu/hodinu a pól na ihrisko. Inak prídeme domov a buď sa ide hrať, alebo pozerať rozprávku, alebo mi pomáha s obedom. A von ideme o nejaké dve hodiny po príchode zo škôlky. Všimla som si, ale už od septembra to, že ma neustále volá ku každej jednej aktivite a hre. Ani dovtedy sa nevedela dlho zahrať sama, ale toto čo je teraz je neporovnateľné. Nemala by som problém hrať sa s ňou, problém ale je, že musím robiť presne čo chce ona a keď nie zas vybuchne a mňa to teda takto už vážne nebaví 🙈
Ja mám síce mladšieho, teraz nastúpil do škôlky a už je aj na celý deň. Ráno síce plače, ale o pár minút po odchode je spokojný, pošlú mu fotku, v dobrom spomína škôlku a kamarátov - tak si myslím, že adaptácia prebehla dobre. Ale tiež nás proste vyžaduje oveľa viacej ku hre, ale príde mi to normalne, kompenzuje si tým, že sme s ním menej, takže sa mu snažíme venovať na 100%, bez mobilu atď, ako spomína @anonym_f01e32 . U nás sa osvedčilo, pokiaľ počasie dovolí ísť po škôlke ešte vonku hneď, teraz miluje jazdu odrážadlom, tak idem poňho pešo do škôlky s odrazadlom cez polovicu mesta a potom naspäť, nachodíme ešte tak kilometre, niektoré dni sa aj polhodinu bez slova vozil na ihrisku dookola, ale nechala som ho, naozaj tie deti potrebujú vypnúť. A zase keď ma potrebuje, som tam, hrám sa s ním - presne je to o nervy, lebo musíš byt tam ale nemôžeš sa hrať alebo len na 100% podľa jeho pokynov, lebo inak rev 😂 ale verím, že toto si v škôlke nemôže dovoliť, nič tam nie je na 100% podľa neho, tak si to proste tie deti kompenzujú doma. A ďalšia vec, spomínaš, že plače pri odchode domov, že tam chce ostať, podľa mňa ju to môže trápiť, preto má horšie obdobie. Nie je stav na psychológa, je to malé dieťa, ktoré sa musí naučiť spracovať svoje emócie. Treba nastaviť hranice, čo je v poriadku a čo ešte nie a nabaliť sa trpezlivosťou 🙂
@anonym_f01e32
@jaass Ďakujem pekne za odpovede 🙏 Tak ako som písala vyššie ona je nahnevaná a nervózna už keď ma vidí vo dverách triedy. Nechce odísť, posiela ma preč, ale nakoniec sa nám ju spolu s učiteľkou nejako podarí dostať z triedy. Toto sa deje ale len posledný týždeň, doteraz bolo všetko viac menej ok. Hneď ako nastúpime do auta a odchádzame začne hovoriť, že jej chýba škôlka, učiteľky a detičky. Pritom pri pokuse nechať ju tam spať som musela prísť po hodine po ňu, nie že by plakala, ale nevedela zaspať a asi rušila iné deti. Keď sa jej opýtam či už chce spať v škôlke povie, že nie. A hovorí stále, bez toho aby som sa ja snažila nejak konverzovať. Keď bolo ešte pekné počasie zvykli sme ísť po škôlke na zmrzku a na hodinu/hodinu a pól na ihrisko. Inak prídeme domov a buď sa ide hrať, alebo pozerať rozprávku, alebo mi pomáha s obedom. A von ideme o nejaké dve hodiny po príchode zo škôlky. Všimla som si, ale už od septembra to, že ma neustále volá ku každej jednej aktivite a hre. Ani dovtedy sa nevedela dlho zahrať sama, ale toto čo je teraz je neporovnateľné. Nemala by som problém hrať sa s ňou, problém ale je, že musím robiť presne čo chce ona a keď nie zas vybuchne a mňa to teda takto už vážne nebaví 🙈
@jankaram aha, no keď sa bude s tebou chcieť hrať a bude chcieť hrať podľa seba, tak jej daj dve veci na vyber, buď alebo. Nemôžeš zas skákať ako ona bude pískať. Ale je to pre deti náročne, že boli doma a zrazu sup do škôlky🙂 ja by som osobne nikdy nenechala syna v škôlke ani minútu plakat. Ale to som ja 🙏
@jankaram aha, no keď sa bude s tebou chcieť hrať a bude chcieť hrať podľa seba, tak jej daj dve veci na vyber, buď alebo. Nemôžeš zas skákať ako ona bude pískať. Ale je to pre deti náročne, že boli doma a zrazu sup do škôlky🙂 ja by som osobne nikdy nenechala syna v škôlke ani minútu plakat. Ale to som ja 🙏
@jaass Tak moja tiež neplače vo škôlke, každé ráno sa tam teší, žiaden problém s obliekaním do škôlky, s raňajkami, s vychystanim, žiadne scény, úplná pohodička. Aj cestou tam je ok. Vo škôlke vbehne do triedy, zakyva mi, pošle pusu a začne sa zapájať do aktivít, alebo hrať. Problém je po príchode po ňu. Hneď ako ma vidí vo dverách , kričí že ona nejde domov, že mám ísť preč 🤷🏻♀️ plakať neplače, len sa takto rozčuľuje. Ale robí to len posledných pár dni, predtym utekala za mnou až ku vchodu celá šťastná, že ma vidí. Tak neviem, čo to 🤷🏻♀️
@jankaram bezne, nevie spracovat skolku
Uvazovala by som o ukonceni dojcenia
Stretli sme sa s tym vsetky, repsektive vacsina urcite,’po nastupe do kolektivu duplovane. Nie je to nic divne, nie je to nikoho chyba, je to bezna cast detskeho vyvoja.