Syn odmieta chodiť k otcovi. Čo mám robiť?

Zodpovedané
27. máj 2019

Dobrý deň,

som 2 roky rozvedená a mám troch chlapcov.

Najstarší 10 ročný syn odmieta posledný polrok styk s otcom, ktorý bol určený súdom. Prestal tam úplne chodiť. Zhoršilo sa to po tom, čo ex podal návrh na neodkladné rozhodnutie súdu. Syn si to berie osobne, musel ísť vypovedať.

Začína mať také stavy, že pred stykom chce vyskočiť z okna.

Voči ex partnerovi je vedené trestné konanie kvôli týraniu - mňa ako matky. Taktiež v tomto prípade bol syn vypovedať.

Ex sa vyhráža pokutami. Riešim to s kolíznou, psychologičkou. Syn nevie udať konkrétny dôvod, prečo nechce k otcovi chodiť. Takže všetko sa mi zdá márne.
Ex začal citovo vydierať aj mladších súrodencov, ktorí pravidelne k nemu chodia. Používa ich na vypočúvanie, odmeňuje ich za to, že k nemu chodia. Najstaršiemu ani na meniny nezavinšoval. Syna proti otcovi nehuckám.

Čo mám robiť?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

Vami popísaný prípad je typickým príkladom, kedy ani rozhodnutie súdu nemusí vyriešiť problém. Podľa toho čo tvrdíte, ide o veľmi citlivý a komplexný problém (možné týranie, vyhrážky dieťaťa, že si ublíži, ťažké súdne konania a ďalšie).

Pokiaľ vychádzam iba z Vašich tvrdení (chýbajú mi argumenty otca), najvážnejším problémom je stav Vášho najstaršieho syna. Toto je v každom prípade otázkou na psychológa, ktorý by mal pracovať nielen s Vašim synom, ale aj s Vami ako rodičmi.

Ako to býva v každej profesii, nie je psychológ ako psychológ. V rámci mediácie obdobných prípadov, kedy si rodičia uvedomujú vážnosť problému a vplyv na spoločné dieťa, sa s rodičmi väčšinou zhodneme na výbere objektívneho psychológa, ktorý sa aktívnou prácou s dieťaťom a oboma rodičmi pokúsi zistiť reálne dôvody, prečo dieťa odmieta styk s rodičom.

Nechcem tvrdiť, že psychológ, za ktorým chodí jeden z rodičov s dieťaťom, nie je objektívny. Najčastejším problémom býva, že druhý z rodičov výstupy takéhoto psychológa nepovažujú za objektívne, ale za „objednávku“ druhého rodiča. A preto ich nepovažuje za relevantné.

Prizvaním psychológa do mediačného konania majú väčšinou obaja rodičia istotu, že psychológ má naozaj objektívne, nesugestívne vstupy, na základe ktorých môže robiť objektívne závery.

Nechcem zachádzať do kontroverzných tém o možných dôvodoch odmietania rodiča dieťaťom. Častokrát si samotný (neodmietaný) rodič uvedomuje, že na dieťa môže aj on nepriamo vplývať a má záujem takýto vplyv odhaliť a eliminovať.

Toto je práve úlohou psychológa, či má dieťa reálny vnútorný problém s rodičom alebo či niekto na dieťa vplýva – priamo, nepriamo, vedome, nevedome, rodič či tretia osoba (napr. iní príbuzní). V prípade, aby sa skutočne podarilo zistiť, prečo dieťa odmieta rodiča, v takom prípade je možné s týmto pracovať. Opätovne to nezaručuje, že sa vyrieši problém komplexne.

Napriek vážnemu narušeniu vzťahov je v týchto prípadoch najvhodnejšia práve mediácia.
Mediáciu, najmä pri podozrení z týrania, možno uskutočniť oddelene, tzn. rodičia komunikujú výlučne prostredníctvom mediátora bez toho, aby sa fyzicky stretli.

Preto Vám odporúčam minimálne konzultáciu s mediátorom vo Vašom bydlisku, prípadne zmenu psychológa, ktorý zistí skutočný dôvod odmietania otca Vašim najstarším synom.


Prajem Vám pekný deň,
JUDr. Martin Biskupič
mediátor

Mediačná kancelária
Bajkalská 22, Bratislava
tel: +421 908 112 799
mail: mediator@martinbiskupic.sk
www.martinbiskupic.sk