Ako zvládnuť panické ataky bez okamžitej terapie?
Panické ataky a 1 psych.vysetrenie az 29.2
Viem že to čo prežívam su psych.ataky.Mala som ich davno a keď som dostala prvý,volala som si zachranku a vtedy to tak vyhodnotili.Odvtedy som to nezažila lebo začala som pracovať,proste myseľ bola zamestnaná furt s niečím... Úzkosti ale vždy boli,dusila som to v sebe...Sem tam som si dala Neurol ked som nemohla ani zaspať ale nie ako lentilky..Teraz ked som na Materskej sa mi to však vrátilo a udrelo to vo veľkom 😭 Mala som taký atak ze polku dňa som bola ochromená.A teraz zda sa ze každý deň akoby prichadzal a už ráno keď sa zobudím bojím sa toho, že to príde,viem , že je to zlé a napriek tomu myslím na to, že čo keď... Čo je najhoršie je , že psychiatričku som si zohnala až na koniec februára najbližší terminy, čo mám robiť???? Neviem či dovtedy to psychicky dám, mám doma 1,5 r.syna , bývam často sama doma.Poradte čo robiť,potrebujem to dať pod kontrolu 😭😭😭je to hrozné ..A nechcem dookola sa Neurolom napchávať
@mandarinka555 Ano ma pravdu, poradila dobre. Pohotovost - rozumej urgent psychiatrie kde robia zaroven aj príjmy RZS. Neraz ma takto vyšetrili a aj pichli injekciu a predpísali lieky
@mandarinka555 nezmysly? Akoze v com? 😁 ze psychiatria ma pohotovost? To veru nie je nezmysel 🙂)
@janicka1985 ahoj. Skús Dr. Juraj Frolkovič. On ťa zoberie hneď. Je odborník a veľmi milý. Má poplatok, ale stojí za to. Je v Bratislave, neviem odkiaľ si ty. Ale ak nič iné nezozenieš, ja by som vycestovala. Držím palce
U nej to vyzerá na seriózne úzkosti - akútny stav. Určite to treba riešiť skor ako vo februári, ono sa to zdá, že človek chvíľku vydrží, že možno lepšie ale potom to bude prichádzať znova. Pri takýchto stavoch teda žiadna valeriánka a vaňa s pocastom nepomôže - naozaj smer psychiater, prípadne keď bude veľmi zle tak pohotovosť, veľmi držím palce. Neurol si sama nedávkuj, skús naozaj len keď máš veľmi silný atak.
Každopádne, tí čo vravíte, že to je veľa neurolu, pri začatí AD som ja napríklad brala 3x0,5 za deň a max denná dávka je až 4mg, takže to je stále ok. To je normálne dávkovanie - ale samozrejme od psychiatra.
@andrea2323 ja len k tomu Neurolu - ty si ho mala ako podporu kvôli AD pod dohľadom lekára a postupne ho vysadzovala, či? to je podľa mňa iné, ako vziať si tabletu hore dole sama od seba, zvlášť ak ich nepredpísal psychiater..
@radulkova som rada za tvoj komentár, pretože toto málokto povie, už vôbec nie doktor a toto je jedna z vecí, čo reálne pomôže tie stavy zvládnuť. Mám to potvrdené snáď od všetkých, čo tieto stavy mali a snažili sa ich riešiť. Ľudia si neuvedomujú, že všetky tie tabletky na úzkosť, sú len náplaste. Samozrejme, ak človek už nedokáže normálne fungovať, vďaka aj za ne. Mne napríklad tabletky pomohli k jednému - uvedomiť si, že nie, naozaj neumieram. Ale bola som rozhodnutá, že ich určite nechcem brať dlhodobo. A tak po dohode s dr. som ich pomaly vysadila a začala sa najprv učiť zvládnuť atak. Aby som dokázala vôbec fungovať. A potom som hľadala, čo by mi pomohlo úplne sa zbaviť toho a hladala som príčinu. Ľutujem len jedno, že som sa nezačala zaujímať oveľa skôr o to, čo tou príčinou môže byť, mohla som si ušetriť kopu rokov a vyriešiť to skôr.
@janicka1985 zažil som presne to isté čo ty. Tiež záchranka potom to prešlo a vrátilo sa pri ukľudnení celodňovými alebo neskôr pol dňovými silnymi úzkosťami. Mne AD predpísal obvodný lekár po telefóne. Bol čas covidu. Fyzická aktivota sama o sebe ti nepomôže. Potrebuješ aj ukľudnenie a pokoj, redukcia stresu na úplné mimimum, redukcia vnemov na minimum, zvnútornenie rozhovor so sebou. Prijatie a sebalásku.
@mandarinka555
prajem Ti pokoj v duši 🙂
@janicka1985 nemoze to byt este poporodna depresia? Ta nemusi zacat hned po porode. U mna zacala vzdy, ked mali deti 3-5 mesiacov, presla som si tym trikrat, po kazdom porode horsie. Porody som mala pekne, trauma tam nebola a 1. a 3. dieta boli ukazkove babatka, dobre spali a vsetko... Jednoducho sa mi "zblaznili hormony". Mavala som strasne stavy, nedalo sa mi dychat, hrozna uzkost, nutkanie urobit nieco, co by to hned ukoncilo... Kto nezazil, nepochopi...
Chod este ku gynekologicke, nech Ti zoberie krv na hormonalny profil. Ja som mala malo progesteronu, nasadila mi ho (utrogestan) a naozaj po par dnoch bolo lepsie. Uzivala som ho tri mesiace vzdy od ovulacie tusim 10/14 dni.
A to mi psychiatricka chcela predpisat lieky uz, len mi este kazala odstavit dieta od kojenia... No potom mi napadlo, ci to nebude hormonmi - a bolo.
@nikaeli určite áno, presne tak ako vravíš 😊 tak som aj napísala, že nech si sama neordinuje.. ale že netreba strašiaka robit z dvoch tabliet vo všeobecnej rovine, že tam sú ine dávkovania.
@mamatroch Ďakujem velmi pekne za odpoveď.Maly má už 19 mesiacov.Aj na to som myslela, skočím aj ku gyn.
S tým pohybom máte pravdu,vtedy sa nedá nič absolútne len" utekať" to ma ako prvé napadlo vziať dieťa do kociara a rychlo von ,a všímať si autá veci okolo , zamýšľať sa nad tym čo vidím...a aj tak hrozne...no a potom obrovska úzkosť ,žiadna úľava aj na druhý deň.Teraz sa bojím každé rano zobudiť, že to znova príde a pozorujem sa,ach,uz som vyčerpaná.Muž tomu nejak tak nerozumie že čo mi je ,ja taká " silná" žena 🤦
@janicka1985 skús oslaviť aj nejakého neurológa ku ktorému sa vieš dostať skôr. Niektorí neurológovia tiež predpisujú rôzne lieky na úzkosti.
@janicka1985 neutekaj od toho, precit to. Pohyb je fajn v momente, keď sa cítiš dobre. Ale nie, keď si v tej úzkosti. Vtedy si sadni, snaž sa uvoľniť a pozoruj seba, zvedomnuj si, čo sa ti deje.
Vyhýbaj sa čo najviac obrazovkám, modré svetlo to zhoršuje. Keď ti je dobre, smer príroda, les, niekde, kde je kľud. Môžeš skúsiť jogu, je to ti pohyb, zároveň kľud a naučíš sa dýchať, plus vypnúť hlavu. Keď sa dá, uzemnuj sa - bosá chôdza, kľudne do potoka vojdi a pod. Ak ti nerobí dobre chlad, tak naopak, teplý kúpeľ, ideálne termálne kúpele, ak mávaš studené nohy, tak sa snaž zahriať ( termofor je môj naj kamoš). Ja viem, že toto, čo tu píšem, možno vyznie ako nepodstatné blbosti, ale ešte raz, ja už úzkosti nemám pár rokov a pomohla terapia a všetky tie malé "blbosti", o ktorých píšem.
@akvi toto čo radíš, je už na takej vyššej úrovni, keď je človek skúsený a vie to celé rozpoznať a trocha ovládať, vtedy si môže sadnúť a zvedomovať. Ona keby si sadla a sledovala to, tak sa podľa mňa ešte visc zamotá, že sa jej zle dýcha, čo jej je atď..Pri fest panickom ataku jej práveže pomôže aj skákanie, beh, utekanie, lebo vyplaví rýchlejšie stresové hormóny z tela.
@andrea2323 veď práve, že nemôžem sedieť,sa zastaviť, musím sa hýbať ináč by ma šľahlo,asi by som začala hyperventilovat som si tým istá,a pritom dycham plytko ale srdce búšilo ako divé.Núti ma to chodiť
@andrea2323 to som si aj ja myslela, prešla som si tým, ale zistila som, že útek nič nerieši. Proste musí prísť deň, keď si človek povie, že sa chce stretnúť so svojim strachom. Čím skôr to spraví, tým lepšie.
@janicka1985 bolo by úplne super, ak by si mala pri sebe podporu, niekoho, kto ťa tým prevedie. Ja som toto pociťovala ako niečo, čo mi veľmi chýbalo, lebo najbližší ľudia sa snažili to zľahčovať a to fakt nepomáha. Mne veľmi pomohlo napríklad, keď niekto v tom so mnou len bol. Nemusel v podstate nič, len byť prítomný a prežiť to so mnou.
Ja chápem, že ten útek sa teraz zdá ako niečo, čo pomáha, ale reálne, nepomáha. Viem, že je to sakra ťažké, to čo píšem. Ale vieš, mne ak by to niekto povedal vtedy, mohla som si ušetriť doslova roky trápenia. Skús to proste, čo len na minútku sa dokážeš zastaviť a vnímať, už aj to je úspech. Postupne sa ti to bude dariť viac a viac. Až raz príde deň, že povieš strachu, "aaa, tak vitaj, si tu zas" a on odíde v tej sekunde. 😉
@janicka1985 potrebovala by si pravidelne brať AD, dá sa to liečiť. Skús Rožňavu
@janicka1985 Pozerám, že máš skoro dospelú dcéru, nemôže ti pomôcť?
@mandarinka555 Ona už má svoje veci, škola,frajera.Vacsinu dňa je preč.Nechcem ju s tým veľmi zaťažovať.
@janicka1985 Keby aspoň občas, možno aj to málo by pomohlo...
@mandarinka555 dcéru do toho ťahať nie je dobrý nápad. Dcéra je dcéra, bez ohľadu na vek. V takýchto chvíľach má pomôcť buď partner alebo rodič, dobrá kamarátka a pod. Nemôže prenášať bremeno na dcéru, lebo tá z toho môže mať neskôr tiež problém.
@janicka1985 zareagujes prosim na moj post? Dala som ti dve praktické rady, tak ci sa nestratili v dave. Prva-sukromny psychiater, bude mat termin za par dni. Druha-aj obvodný lekár ma pravomoc predpisat AD, prave kvoli tomu, aby vedeli prekryt obdobie, kym sa clovek dostane k specialistovi
@evkamotka ahoj, skúšala som hľadať na nete súkromného psychiatra v okolí som nenašla,ani Zvolen ani Banská Bystrica,google nič .Volala som viacerym psychiatr.ambulanciam, čo som sa dovolala,tak že nových neberú.Zajtra idem osobne za jednou dr., ( lebo nedvihaju.ako drviva väčšina) ktorá vraj berie tak som zvedavá snáď aspoň termín skorší dostanem.
@janicka1985 este mi napada ze teda bud dalej ze si zacestujes-parkrat kym pojdes k tomu februarovemu (kontroly u psych su raz mesacne to by sa dalo) alebo co sa obvodacka?
@akvi presne! toto pomohlo aj mne. nebáť sa toho, nebrániť sa tomu.. ale s “otvorenou náručou” prijať tu uzkost,atak,strach.. a vnímať to, pozorovať to a “sadnúť si” s tými emóciami, ono to začne slabnúť 🙂
veď úzkosť sú vlastne iba potlačené emócie uviaznuté v tele.. a tým že to zase len potlačíte, tak to naberá na intenzite.
a skúste si niečo pozrieť aj o dysregulovanom nervovom systéme, tam je tiež odpoveď- mozog si zvykol že reagujete takto, takže v momente keď na vás idú tieto “stavy”, začnete reagovať panikou, atakom, atď. a váš mozog a nervový systém si to zapamata a už sa to stane pravidlom. skúste túto cestičku v neurónových dráhach začať prepisovať - ide to na vás, tak začnite tancovať (úzkosť sa najlepšie uvoľňuje z tela pohybom ), alebo si ľahnite a pozorujte to, ale nepanikarte. len situáciu pozorujte. mozog si zapamätá že reagujete s kľudom a vaše telo a nervový systém si začne opäť zvykať na to že žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
zvládnete to 🙂