Ako zvládnuť stres a úzkosť v materstve?
Musim to uz vyplut sem, lebo sa o tom nemam s kym porozpravat, vsetky mamicky, ci okolo mna ci na internete pisu, ake to je tazke s tymi detmi ale koniec koncov to stoji vsetko za to. A tu nastava u mna problem a to, ze ja to tak nevnimam, kedy to zacne stat za to? Aj ked to citam u kolikovych babatiek, ci u vzdoru batoliat, tak ja neviem, ci ja som pokazena alebo co. Ano, milujem ich najviac na svete (mam skoro 3rocne dvojicky) ale proste vsetko to tazke niekolkonasobne prevysuje to dobre. Ja uz musim mat stresovy hormon prej*bany cez mozne maximum, chyba mi sloboda, ticho a klud, ten strach o nich ma ubija, klasicke materske vycitky ma uz nebavia, nebavi ma sa s nimi neustale hrat, vymyslat im program, chodit s nimi von, stale niekto odo mna nieco chce, od rana do vecera, proste niekedy sa prichytim pri myslienke, ze to extremne lutujem a chcem vratit cas. Kamaratky s detmi mi vzdy povedia, ako ich ich deti dobiju, ked sa na nich usmeju alebo pritulia, ja to beriem za prijemne, ale zeby ma to naplnilo energiou a zabudla som na to aky hysak mali pred pol hodinou, tak to nie. Ako mam prezit materstvo?? Nepomoze mi ani ked vypadnem z domu na niekolko hodin, aj tak mam uzkost, ze zasa sa MUSIM vratit a opat nieco robit pre druhych, nonstop. Mam pocit, ze sa z toho zblaznim.
@kacenka1006 dakujem. Ale praveze nemame nikoho, mne mamina pomaly umiera a tatino ma s nou starosti a manzelovi rodicia tiez maju so sebou uz zavedene(vsetci maju okolo 75r). A surodenci? Ti maju velke deti a svoje povinnosti, som rada, ze ich vidim 2x do roka:(
Skusim to s tym vikendom a uvidime❤️
Jaj. Tiež mám pocit ,že sa pri deťoch iba striedame. Podávame si iba kľučku. Ja mám dokonca aj brigádu a mala by som čoskoro nastúpiť do práce,ale to prvotné nadšenie už dávno opadlo. Prišli ďalšie starosti a stres. Keď teraz nestíham domácnosť, venovať sa deťom tak ako by som chcela ,ešte byť aj dobrá manzelka,tak ako to chcem celé stihnúť,keď budem ešte v práci... A ešte okrem škôlky ,ktorú sa mi podarilo vybaviť,potrebujem aj tak nejakú opatrovateľku ,ktorá bude občas s deťmi cez víkend ,prípadne podvečer. Niekedy budem totiž v práci poobede az do večera. Chcem si pomôcť a pritom si to celé sama komplikujem,ale viem ,že doma dlhšie zostať nemôžem ,lebo sa zbláznim a nehovoriac o Tom,že manželstvo máme už viac nefunkčné ako funkčné... Proste už sme len rodičia, nie partneri,nie milenci... Ani neviem ,kedy sa to celé stalo 😞 vyhľadala som aj psychológa,aj psychiatra ,ale v tomto smere doma podporu nemám... 😞 Tak veľmi ti rozumiem.. a čakám tu na nejakú zázračnú radu ,ktorá by pomohla aj mne . U nás doma sa úplne pokazila komunikácia. Už mám pocit ,že keď poviem ,,mali by sme sa porozprávať,, tak ako by som povedala ,,pod ,ideme sa pohádať,,
Prepáč... Aj ja som sa tu trošku opustila... Ale je to tak ťažké a smutné 😔
Drž sa ... A nenechaj to zájsť tam, kde som teraz ,napríklad, ja ♥️
@anastazia94 to ma mrzi, dufam, ze sa vam to podari vsetko napravit❤️ nechame tuto diskusiu pre vsetky, ktore sa potrebuju vyrozpravat. Ako vidim, nie je nas malo:(
Poznám to veľmi dobre. Nechcem dávať nevyžiadané rady, len napíšem, čo mne jeden človek poradil a pomáha mi to - nájsť si pravidelný čas na seba (denne, týždenne ...) s tým, že mi povedal, že manželovi treba povedať konkrétne, napr. "Každý deň od 16.00 do 17.00 potrebujem byť sama." Drž sa! Myslím na teba v modlitbe! Si dobrá mama, ale si normálny človek so svojimi limitmi ❤
Konečne to niekto povedal tak ako to je..
Ach aj mne pomáha veľmi aspoň čítať ze v tom nie som sama s týmito pocitmi...lebo v okolí nemám nikoho komu by som sa mohla zdôveriť, a už vôbec nie kto by to aj pochopil a nepozeral na mňa s pohrdanim...ja som skoro stále sama, muž je aj 2 týždne z mesiaca na sluzobke (vycitam si ze v podstate mu zavidim ze je sam, moze sa vyspat, daju mu jedlo pod nos, stara sa len o seba, hoci ja by som nedokazala co on, ale aj tak), to tak niekedy nebývalo mal dobrú robotu ale bohužiaľ teraz je to takto a keďže rodinu vidím tak 3x do roka ta nepomoze, kamošky nemám žeby sme si pomohli proste sama na všetko, školáčka ktorej začína puberta to normálne je dačo strašné, a 2 ročné tornádo ktoré je večne nespokojné...ja stale len kricim po nich lebo nemam kapacitu uz milion krat bez uspechu vysvetľovať...my sme neboli s mužom skoro 3 roky nikde sami, žiadne rande nič...ja mam chronické bolesti chrbtice takže fyzicky mi tiež nie je hej a psychika to je des...tiež som si povedala ze musím aj o seba sa začať starat ze možno mi bude lepsie...chystám sa aspoň raz do týždňa chodiť tancovat...ale to mi pripadá aj tak ako len taka slabá útecha, ale tak aspoň niečo...dokonca som sa aj odhodlala a napísala jednej psychoterapeutke a ta mi ani neodpisala tak som sa na to vykaslala...tak ďakujem ze aspoň za takúto terapiu zdielanim ❤️
@anastazia94 Prepáč, že sa do toho zamiešam, ale čítala som si tvoj príspevok a sčasti akoby som čítala o sebe. My sme na tom vo vzťahu asi rovnako, aj v rodine. Mne veľmi pomáha Boh a momentálne aj spoločenstvá, kam chodím. Neviem, či si veriaca, ale modlitba nikdy neškodí. Budem v modlitbe myslieť aj na teba - manželstvo je ťažká vec, hlavne ke´d ten druhý nevie alebo nechce. Vtedy možno pomôže netlačiť na pílu a nesnažiť sa tak veľmi? (To píšem aj pre seba - môj muž nikdy nie je s ničím spokojný, už som na to začala vedome kašlať, mám ho stále rada, dokonca radšej ako predtým, ale už sa nesnažím, aby som bola úžasná manželka, lebo to by som sa pri jeho prístupe zbláznila). ❤
Fu,ako by si pisala o mne!!No ja uz to mam za sebou.
Necudujem sa ti,lebo ty to mas este aj dvojmo🙈🙉
Ja mam jednu iba,ale toto som prezivala.
Moj muz mi stale vravel,ze bude to lepsie tak cca od 5 rokov.kus mal pravdu.ked zacne skolka o trosku lepsie to je.No moja nebola velmi chorĺava,ak deticky su chorlave,tiez to nie je velmi dobré.
Potom sa to uz zlepsilo,ked zacala skola,tak som sa musela venovat tiez,ale to uz boli take prijemnejsie starosti.u mna to uz je super,uz bude mat 14 a puberta v jej pripade je v pohode.v celku je kludna.😃
Takze,toto ti asi sice velmi nepomoze,co pisem,len som chcela povedat ,ze to musis len vydrzat dajako-a mysli na to,ze to nebude stale.ako budu rast,bude to stale lepsie🫠
Drzim palce,hlavne nech ste zdraví!
@sumalee a všetky ostatné - som veľmi rada, že ste sa podelili so svojimi pocitmi, ja už 9 rokov mám pocit, že zlyhala ako matka, aj keď posledné 2 roky, ako s tým pracujem, sa to lepší. A to milujem starať sa o domácnosť a veci s tým spojené! Sme matky a manželky = pracujeme s ľuďmi a pracovať s ľuďmi je podľa mňa to najťažšie, hlavne ak sú nevďační, arogantní, sebeckí ... Všetky ste v mojom ❤ a v mojich modlitbách!
Toto je o uhle pohľadu, nemám čas písať, mám tie deti rovno 3 😅 ale v skratke ti radím terapeuta ak potrebuješ pomoc s prestavením myslenia..lebo o to tu ide..len o tvoj uhol pohľadu..ak to chceš skúsiť sama radím ti PRIJMI TO..nebojuj s tým čo by si teraz chcela robiť ale nemôžeš, čo by malo byť inak, aká si bola kedysi..všetko sa mení a meníš sa aj ty, v konečnom dôsledku z toho vyjdeš silnejšia a spoznáš samu seba lebo o tom rodičovstvo je..preto je také ťažké..začiatok je: prijmi to, toto je teraz tvoj život, nemôžeš žiť s tým že si predstavuješ že robíš niečo iné, že si niekde inde..si tu a teraz so svojimi deťmi..tak je to..prijmi to..kniha Eckhardt Tolle Nová Zem v audioverzii mi trošku pomohla zmeniť ten môj uhol pohľadu..zvládneš to, hádaj čo, aj toto pominie 😉
Zacni zmenou pohladu na seba - niesi sluzka ani otrok..deti uz maju skoro 3, dost toho zvladnu same..su dve tak nech sa zahraju (ja tu chapem, ze to zlahcujem ale proste ucit ich ze su dvaja a maju sa hrat a ty mas zatial oddych)..nemusis byt animator..manzela nechaj s detmi, castokrat ked je rodic len jeden tak su detu ovela ukludnenejsie (jasne nie vzdy ale pri robeni deti bol)…ak mate niekoho kto by vam ich na 2h postrazil vyuzi to ale teda ja nesuhlasim s nazorom, ako tu niekto pisal ze ich mas davat niekomu nasilu na styl terapia sokom, nikto neni povinny ti ich strazit a u vobec neni cesta si to u seba este opeknovat, ze robis sluzbu sebe aj im…ak nemate nikoho skus pozriet na 2h nejaku opatrovatelku nech aspon behnete do najblizsej cukrarne alebo len tak na prechadzku, proste hoci co..alebo vela rodin to ma podobne, tak kazdy druhy tyzden niekto kto ma deti postrazi vase a potom vy naoplatku, to je podla mna pomerne fajn riesenie o to viac ak su deti kamosi…neboj sa, kvapka nam tu na majak viacerym…ako vravim, mne strasne pomohlo pochopit ze nemusim nic a hlavne, ze deti toho realne vela nepotrebuju len my mame pocit ze ano 🙂
@mirkabeh dakujem, Nova Zem je moja najoblubenejsia kniha, zijem tak uz roky ale v poslednej dobe to nejako nezvladam, neviem si ani utriedit myslienky, lebo stale niekto do mna nieco huci, aj teraz ked to pisem, tak tu musim jest ich “kolace” a mama mama mama….aaaaa
Ale dakujem za pripomenutie. Chcela by som vidiet Eckharta zit s detmi😀
@ravehami nepotrebuju, ale neustale nieco chcu (hlavne moju nonstop pozornost), nieco nicia, biju sa, robia bordel hluk. Ale ano, musim sa prenastavit, snazim sa
ja som len chcela vyjadrit svoj nazor ze nie vzdy treba skusit na zaciatok chemiu (samozrejme chapem ked to inak nejde) su ucinne prirodne Ad, super je aj Aswaghanda, da sa pomoct si, som toho prikladom ;)) tiez su super terapie, najst si cas na seba, meditacia, joga, dychove cvicenia ...
Neboj keď budeš pár kilometrov od domu, už sa budeš len tešiť na kľud, samotu a pohodu 🙂 potrebuješ to. uži si to. Keď to zažiješ viac krát, už sa budeš aj tešiť domov na pusinky a objatia 🙂 DRŽÍM PALCE ❤
Sak neboj to pozname vsetci co mame 2 a viac (bitky) otravovanie aj tie co maju jedno :D..ale to ze nieco stale chcu neznamena ze stale musis nieco robit..proste zaklad je vediet ze nie, nemusis :D dost to pridava na slobode odkedy som na to prisla :D
@autorka @mirkabeh Ja som si Tolleho Novú Zem pustila asi pred týždňom, pri dvoch deťoch, pri príprave koláča, a niečo bolo super (čo som náhodou počula cez krik), ale tiež mi napadlo, že by mala byť nejaká verzia Tolle pre matky 😅 Lebo všeličo sa ľahko povie, no. Vďaka za super diskusiu, mne sa veľmi uľavilo len to čítať (čítam to už pol dňa, samozrejme, deti asistujú...)
Inak divím sa, ale zároveň sa veľmi teším tejto diskusii a hlavne tomu, že tu nikto nehejtuje ❤️🍀. Mohli by sme založiť klub vyflusnutych materí 😁.
@autor som rada že som ti pomohla.
Skutočne je to tak ako som písala.
Bola som doma veľmi dlho, bola som už unavená z tej rovnakej starostlivosti, z rovnakého prostredia, nie som tip čo sa s deťmi hra.
Ale išla som do roboty hneď na plný a keď som prišla bola som unavená a vyšťavená ale keď som si chvíľu oddýchla, posedela zrazu som mala aktívny záujem o vlastné deti. To predtým keď som bola s nimi stále nebolo. Zrazu som sa tešila na čas s nimi, že sa porozprávame, pohrame, postiskame...ano dom bol ako po bombe, bordel a chaos ale ja som bola zameraná na deti. A bolo to niečo nové a pekne pre mňa po dlhom čase. Deti mi chýbali a ja som sa na ne tešila.
Rozumiem aj tomu že keď náhodou ty niekde vypadnes máš výčitky ako si si to mohla dovoliť.
Áno aj ja som mala svoj čas, napr omša, spoločenstvo..fakt hodina dve týždenne sama.
A potom som začala riešiť aj seba a svoj seba rozvoj. Akosi som prišla na skvelé vebinare a tie má vystrelili ako raketu do neba. Povedali a uistili má v tom čo som už dávno tušila. Nie, nezlyhala som keď nechám deti na hodinu dve samé, áno môžem si oddýchnuť, môžem byť unavená a môžem to priznať. Začala som toto počúvať, aktívne byť na webinari asi rok pred prácou a veľa mi to dalo. Aj v práci z toho čerpám, viem kto som a nedovolím ani iným ano svojim myšlienkam má vnútorné ubijat.
Som konečne zdravo sebavedomá. Poznám sa, poznám svoju hodnotu, poznám čo môžem a čo nie, čo môžu iní ku mne a čo nie.
Program, webinare a všetko okolo sa volá SPOKOJNA- BYT SAMA SEBOU. Nejako takto by si to mala nájsť na FB. Vedie to mentorka, koučka Helena Priesolova. Pomohla mne, pomohla už veľa ženám prekonať strach, nájsť svoju podstatu.
Odporúčam popri času na seba vo fyzickej forme aj čas pre seba na psychickú podporu ♥️
Držím nám palce.
@anonym_autor Ahoj, ja síce dvojičky
nemám ale niekedy si hovorím,že mať hneď naraz dve asi by som sa zbláznila takže veľký klobúk dole. Moja má dva mesiace a silný reflux, čiže každú chvíľku robím mlieko a zase ( nekojim nemám z čoho ) nemôžem jej dat naraz 120 ml lebo by nastal záchvat už sme ho pár krát mali lenže ona aj keď zje 60ml ani neprejde 5min a uz zase cirkus ako je hladná cumel má na haku čičikanie tak isto do toho rev ako hrom a ja uplakana a na nervy. Milujem ju tak ako každá matka svoje dieťa lenže poslednú dobu už čakám kedy budú 16hod príde muž a ja som na par min voľná. Nezaspí cez deň v postieľke a nosič odmieta čiže je stále na rukách. Najhoršie to bude posledne mesiace kedy muž už bude chodiť až večer domov z práce je kúrier čiže roboty nad hlavu. Bojim sa toho neviem ako zvládnem fungovať non stop áno mala spi v noci ale takých 5hod a mne to nestačí. Niekdy je mi jedno že muž jej v noci dá jest a robi všetky tie ceremonie okolo neprídem si ako zla matka ale už som na nervy ako musí stále stať v pozore 24/7 ako sa to odomna očakáva ako mi príde blbé ze muž k nej vstáva hoci na 5hod ma budík ale nevládzmem neviem odkiaľ mam brat energiu. Áno je krasne keď sa usmieva ale ja som ako zombie a potom sa ma okolie pýta ako si užívam matersto ved ona je tak zlata. Starať sa o domácnost, variť, upratovat atď do toho všetka pozornosť a starostlivosť o malu fakt neviem odkiaľ mam nabrať energiu aj ja som len človek.
@anonym_autor Ahoj, ja síce dvojičky
nemám ale niekedy si hovorím,že mať hneď naraz dve asi by som sa zbláznila takže veľký klobúk dole. Moja má dva mesiace a silný reflux, čiže každú chvíľku robím mlieko a zase ( nekojim nemám z čoho ) nemôžem jej dat naraz 120 ml lebo by nastal záchvat už sme ho pár krát mali lenže ona aj keď zje 60ml ani neprejde 5min a uz zase cirkus ako je hladná cumel má na haku čičikanie tak isto do toho rev ako hrom a ja uplakana a na nervy. Milujem ju tak ako každá matka svoje dieťa lenže poslednú dobu už čakám kedy budú 16hod príde muž a ja som na par min voľná. Nezaspí cez deň v postieľke a nosič odmieta čiže je stále na rukách. Najhoršie to bude posledne mesiace kedy muž už bude chodiť až večer domov z práce je kúrier čiže roboty nad hlavu. Bojim sa toho neviem ako zvládnem fungovať non stop áno mala spi v noci ale takých 5hod a mne to nestačí. Niekdy je mi jedno že muž jej v noci dá jest a robi všetky tie ceremonie okolo neprídem si ako zla matka ale už som na nervy ako musí stále stať v pozore 24/7 ako sa to odomna očakáva ako mi príde blbé ze muž k nej vstáva hoci na 5hod ma budík ale nevládzmem neviem odkiaľ mam brat energiu. Áno je krasne keď sa usmieva ale ja som ako zombie a potom sa ma okolie pýta ako si užívam matersto ved ona je tak zlata. Starať sa o domácnost, variť, upratovat atď do toho všetka pozornosť a starostlivosť o malu fakt neviem odkiaľ mam nabrať energiu aj ja som len človek.
@flov vitaj vo svete materstva. Je to peklo ale zoceli ta to. Skus porozmyslat nad nejakou externou pomocou - donaska jedla, upratovacia sluzba. Ono casom sa aj tvoje naroky znizia, lebo sa to neda zvladat, hlavne s babom, ktore je nepolozitelne.
A len doplnim, ze uz beriem antidepresiva. Uzkost presli ale stale ma stve byt matkou a manzelkou. Takze neviem ako poradit. Hladat stale nieco pozitivne.
@anonym_autor Ahoj, ja síce dvojičky
nemám ale niekedy si hovorím,že mať hneď naraz dve asi by som sa zbláznila takže veľký klobúk dole. Moja má dva mesiace a silný reflux, čiže každú chvíľku robím mlieko a zase ( nekojim nemám z čoho ) nemôžem jej dat naraz 120 ml lebo by nastal záchvat už sme ho pár krát mali lenže ona aj keď zje 60ml ani neprejde 5min a uz zase cirkus ako je hladná cumel má na haku čičikanie tak isto do toho rev ako hrom a ja uplakana a na nervy. Milujem ju tak ako každá matka svoje dieťa lenže poslednú dobu už čakám kedy budú 16hod príde muž a ja som na par min voľná. Nezaspí cez deň v postieľke a nosič odmieta čiže je stále na rukách. Najhoršie to bude posledne mesiace kedy muž už bude chodiť až večer domov z práce je kúrier čiže roboty nad hlavu. Bojim sa toho neviem ako zvládnem fungovať non stop áno mala spi v noci ale takých 5hod a mne to nestačí. Niekdy je mi jedno že muž jej v noci dá jest a robi všetky tie ceremonie okolo neprídem si ako zla matka ale už som na nervy ako musí stále stať v pozore 24/7 ako sa to odomna očakáva ako mi príde blbé ze muž k nej vstáva hoci na 5hod ma budík ale nevládzmem neviem odkiaľ mam brat energiu. Áno je krasne keď sa usmieva ale ja som ako zombie a potom sa ma okolie pýta ako si užívam matersto ved ona je tak zlata. Starať sa o domácnost, variť, upratovat atď do toho všetka pozornosť a starostlivosť o malu fakt neviem odkiaľ mam nabrať energiu aj ja som len človek.
@flov ja som len chcela k tomu plaču, rukam a refluxu..až po velmi vela mesiacoch som sa dostala k riešeniu, cely ten čas som si pretrpela a maly tiez...spal len na rukách a to len kvôli refluxu a mlieku, ktore malo byt s nastiepenou bielkovinou..určite chod na gastro, nenechaj sa odbiť, vymeniť mlieko, tie špeciálne su hustejšie a nemajú z toho taky reflux..v 3 mesiaci sa zblaznis, to je rastový špurt a tam sa skáče na 150 a 170ml a to som si ja uplne zbytocne pretrpela a maly tiez
A len doplnim, ze uz beriem antidepresiva. Uzkost presli ale stale ma stve byt matkou a manzelkou. Takze neviem ako poradit. Hladat stale nieco pozitivne.
@anonym_autor v com ta to stve?
@anonym_autor v com ta to stve?
@evickuska vo vsetkom. Kazda jedna vec ohladom deti je neskutocne otravna, vsetko im hovorit viac krat, kym pocuvnu, nemozem sa venovat svojim aktivitam, lebo mi vsetko beru alebo nieco chcu. Nonstop na mne zaveseni. Snazim sa ich do vsetkeho zapajat ale chcem uz robit veci bez nervov alebo neskutocneho neporiadku. Neviem ako najst v materstve radost, naozaj tomu nerozumiem co na tom zeny vidia take uzasne a naplnujuce.
no manzel a vzťah je druhý level. najprv musíš byť v pohode ty a zvládať deti a manžel ta musí chápať a podporovať a potom je druhý level... začať riešiť manželstvo bez deti.... neviem ci mate babky dedkov kamošov co pomáhajú. súrodencov... tých treba určite využívať a ak sa tvária ze nechcu tak terapia šokom... musia.... aby ste to cele zvladli.... a dávať si rande bez deti... začať niečím malým ako kino. dvojhodinový welllness. divadlo... a možno ak to tak budete cítiť aj nejaký víkendový pobyt. možno dovolenku. my sme sa až tak ďaleko nedopracovali... lebo napríklad na dovolenku s detmi sa vmi tesime a nechceme byť bez nich ale urobiť si nejaké rande vždy pomoze... ale.musim.povedat ze my na tomto musíme viac zapracovať... lebo celú zimu sme si nič nedopriali a už to potrebujeme .... ale aj na toto treba čas... lebo my tiež sa len striedame... chodíme po krúžkoch odhadujeme planujeme a o normálnych veciach ani nemáme kedy rozprávať... ale všetko postupne.... máš male deti....ale napríklad ja som.dala našim aj dvojmesačné babo a šla si nakúpiť na dve hodiny... mal 3hodinovy režim tak som ho tam.nechala a všetci boli spokojný..... ale to ťažko, lebo každý to ma inak... alw ja vždy hovorím ze to ze oni majú moje deti nie je len pomoc pre mňa ale aj dar pre nich na potešenie. ... Podľa mňa ty teraz musíš veľmi popracovať na tom ze si ty dôležitá a určite si nevycitat ze chceš niečo pre seba.... véd to ze ty niekam pôjdeš neznamená ze deťom.ublizis.... práve naopak možno ze keď sa vrátiš oddychnuta a v kľude stravis s nimi krajší čas ako keď ste spolu 24h a si vyhorena a ešte malá rada. Nech zostane s detmi hocikto. nič neries, nič nezakazuje, nepprikazuj a z ničoho si nerob hlavu... deti sa budú mať dobre a dokonca im.otvoris aj nove moznosti a zazitky... a ty si ich potom das späť do laty....