Ako zvládnuť stres a úzkosť v materstve?

Musim to uz vyplut sem, lebo sa o tom nemam s kym porozpravat, vsetky mamicky, ci okolo mna ci na internete pisu, ake to je tazke s tymi detmi ale koniec koncov to stoji vsetko za to. A tu nastava u mna problem a to, ze ja to tak nevnimam, kedy to zacne stat za to? Aj ked to citam u kolikovych babatiek, ci u vzdoru batoliat, tak ja neviem, ci ja som pokazena alebo co. Ano, milujem ich najviac na svete (mam skoro 3rocne dvojicky) ale proste vsetko to tazke niekolkonasobne prevysuje to dobre. Ja uz musim mat stresovy hormon prej*bany cez mozne maximum, chyba mi sloboda, ticho a klud, ten strach o nich ma ubija, klasicke materske vycitky ma uz nebavia, nebavi ma sa s nimi neustale hrat, vymyslat im program, chodit s nimi von, stale niekto odo mna nieco chce, od rana do vecera, proste niekedy sa prichytim pri myslienke, ze to extremne lutujem a chcem vratit cas. Kamaratky s detmi mi vzdy povedia, ako ich ich deti dobiju, ked sa na nich usmeju alebo pritulia, ja to beriem za prijemne, ale zeby ma to naplnilo energiou a zabudla som na to aky hysak mali pred pol hodinou, tak to nie. Ako mam prezit materstvo?? Nepomoze mi ani ked vypadnem z domu na niekolko hodin, aj tak mam uzkost, ze zasa sa MUSIM vratit a opat nieco robit pre druhych, nonstop. Mam pocit, ze sa z toho zblaznim.