Ako zvládnuť úzkosť a búšenie srdca?

Skus oslovit kamaratky, rodinu. Maj stale nejaky program, aby si co najmenej myslela na svoje problemy. Rob oblubene cinnosti. Ak deti nepojdu tento rok na VS, svet sa nezruti. Mozu si najst brigadu. Najdolezitejsi je teraz tvoj dusevny klud. Vyjdi si na zmrzlinu, kavu....

@lubossi toto je taka rada od laika, ze az. Chora dusa je castokrat horsia ako chore telo. Nelieceny takyto stav moze dopadnut zle. AD nie su strasiak.

Ďakujem vám dievčata. Vstávam z postele, idem za deťmi. Idem si urobiť čaj a prinútiť sa niečo zjesť. A hlavne im to povedať. Áno, ip cko som volala včera v noci, keď som založila tému a všetci spali. Držte mi palce, ja sa ešte ozvem. Najviac sa bojím, že ma to chytí v robote.

Myslim na teba, nech to zvladnes 🫂

@hiddenobject od 1 som hore, zjavne prestali účinkovať lieky. Mám stav úzkosti a nechce prestať. Vyčerpaná som, nevládzem

:( Magnezium alebo nieco na podporu spanku nemas?

@hiddenobject mám ale pomôže na pol noci a je to tu zas.. ráno som sa zobudila A zas. Boli to. Tak vnútorné. Znemožňuje mi to fungovať, vstať z postele

Ako sa mas dnes? 🫂

@hiddenobject ahoj, nie velmi dobre. Noc bola hrozna. Snazim sa neuzivat lieky na spanie, bojim sa, bo su navykove. Tak som si povedala, ze to skusim bez nic.Bola som hore do 3, nakoniec som si ich vzala. Pocit uzkosti na hrudniku je trasny a neprestava. Dva krat som volala aj na linku dovery, raz ip a raz nezabudka. V podstate mi nic nepovedali, len dychove cvicenia a cas.

Vcera som na striedacku balila veci a lezala v posteli. Teraz som uz v praci, ale tie tlaky na hrudi neprestavaju. Ak by som sa ich dokazala dajak zbavit. Ochromuju ma.

Vcera sme to povedali detom, strasne, strasne plakali.

Ked to potrebujes, daj si ich. Takto sa neda fungovat. Ak si ale myslis, ze nemas pevnu volu, aby si ich vysadila, tak treba pouvazovat…
Nejaku kamaratku blizku nemas, aby ste si niekam vyrazili? Napr do hor…
Je mi to luto, ze aj deti to zle znasaju :( Necakali to? Nespozorovali, ze sa nieco deje?

Oh viem ako sa cítiš. Je to veľmi bolestivé. Bolo by dobré, ak by si mohla ostať doma. Na niekoľko týždňov sa nechaj lekárom vypísať. Najlepšie minimálne 12 týždňov. Aj 18 týždňov by bolo dobré. Všímaj si čo ti robí zle a čo ti naopak uľavuje od bolesti. Napríklad objatia s deťmi by ti mali pomôcť. Ešte kým nemáš úzkosť. Redukuj vnemy svetelné obrazové zvukové a myšlienkové. Na minimum aké len vieš. Zaveď si úplne iný režim dňa sústredený na teba a pravidelný. Začínaš deň hygiena strava pitný režim v tie isté časy. Potom ostaň ležať v posteli a snaž sa nemyslieť. V posteli ti bude hlava sa snažiť uvažovať. Čo teraz ako bude ďalej atď. Ak už to nejde nemyslieť, tak sústreď myšlienky na prítomnosť. Som tu teraz v posteli ležím a liečim sa. Tak je to správne. Toto je momentálne stav ktorý chcem a je dobrý. Ležím a dýcham. Fyzicky ma nič nebolí. Ďakujem. Budúcnosť sa vyrieši. Otázky sú ale odpovede prídu neskôr. Tak je to správne. Veľmi ma bolí rozchod ale aj tak sa prijímam a mám sa rada. Nesústreď myšlienky na zlé ale na dobré. Vymenuj si všetko dobré. Deti, rodičia, priatelia zdravie základné potreby. Uvedom si čo všetko máš a aká je to obrovská hodnota, hoci sú to na prvý pohľad banality.

@hiddenobject deti nie, nikdy sme sa pred ními nehádali.
@slovakboy nemôžem si toľko dovolit zobrať voľna. Nemôžem prísť o prácu. Nemôžem ležať v posteli, deti sa o mňa boja, nemôžem sa umarat. Kto sa o ne postará? Kto navarí?

Včera poobede bolo o čosi lepšie, makala som celý deň. Večer som zaspala celkom v pohode, spala som ale do 24 a potom do rána hore. Zase tie tlaky na hrudi, úzkosti. Prežiť ďalší den v práci, ide to sekunda po sekunde. Všetci sú to veseli. Ospravedlňujem sa, že to tu píšem, ale ja to asi potrebujem

Neospravedlnuj sa. Daj to zo seba von. A keby si tie upokojovacie latky vyskusala na baze prirodnej, ked sa bojis navykovych liekov? Napr medovka? V praci niekto vie o tvojich momentalnych problemoch?

@hiddenobject ano, kolegyne vedia, cim prechadzam. Ale myslim, ze to malokto chape. Proste, tie stavy uzkosti kto nezazil to nepochopi. Ja mam toto uz druhy krat. Ale, prvy krat som bola bez prace, tj. pol roka na urade prace. Deti mensie, babka fungovala, ja som vtedy nebrala ziadne lieky, schudla 10 kg. Cele noci som cucala do blba. Som strasne zvedava, kedy to aspon trosku povoli. Teraz to je take, ze sa stahujeme a tak. Ale, potom pride realita beznych dni....tak by som si priala preskočiť čas. Aspoň také 4 roky

Najviac sa musim snažiť v práci, aby ma nevyhodili. Teraz ma povýšili, čakajú ma zmeny, väčšie nároky.

Priatelia, ja sa z toho neviem vôbec dostať. Nespím, nejem, busenie srdca, noci su hrozne. Revem, kricim. Ako mam vypnut tu sprostu hlavu? Pracujem kazdy den. V praci to ide sekunda po sekunde. Pridem domov, pracujem v zahrade, chodim a bike a stale a stale nie je lepsie. Chyba mi, tak strasne mi chyba. Umaram sa, keby som spravila nieco inak, povedala nieco inak...ale to proste uz nejde dalej. On urobil hrubu ciaru. Ja viem, ze to chce cas, ze to prejde, preboli. Ako sa postarat o seba, deti? Ako sa neumarat? Netrapit? Riesime spolu chod okolo deti a vsetko a ja cakam pri mobile, ci mi napise OK na poslednu spravu...vyhodnocujem, ci to OK bolo rychle, ci pomale. Ako sa cez to vsetko preniest? Nebavi ma cas s detmi, nic. Najradsej by som tu nebola, vratila svoj zivot o 3 tyzdne dozadu, urobila ine rozhodnutie, ktore by nemalo takyto dopad...ka

Ahoj, ako ti je? Ako si zvládla noc? Každopádne každým ďalším dňom, čo zvládneš si bližšie k vyliečeniu.. asi si už o tom čítala veľa, ale po rozchode je to fakt jak odvykačka. Mozog si vytvoril zvyk, cestičky a čím viac a pravidelnejšie ste toho spolu robili, tým sú tie cestičky hlbšie. Teraz je to pre neho šok, lebo tie cesty stále vyhľadáva a preto sa aj cítiš trochu lepšie, keď napíše, keď sa vidíte.. lebo nachvíľku ten mozog ukludníš, ale v konečnom dôsledku len odďaľuješ nevyhnutné. Mne pomáha stále si opakovať, že každá hodina má len 60 minút, každá noc skončí, každý deň prejde, čas nezastavuje a aj keď som to dnes nezvládla, možno ani zajtra, pozajtra.. čas chvalabohu beží a lieči aj bez nášho pričinenia. Stalo sa ti niečo strašné a je normálne, že trpíš, trápiš sa, zvláštne by bolo, keby si bola v pohode.. a stále si opakuj, že si zdravá, máš zdravé deti, v mojom blízkom okolí je žena, ktorej jedno dieťa zomrelo zanedbaním lekárskej staroslivosti a druhé o 2 roky zomrelo pri autonehode.. vieš čo by dala ona zato, aby najhoršie v jej živote bol rozvod? Ja viem, že môžeš ovládať všetku teóriu na svete a v noci, keď sa nevieš od plaču ani nadýchnuť je to jedno, ale teraz je dôležité iba to prežiť a to určite dokážeš.

@veronykacs ahoj, stále veľmi ťažko. Ale, začína nastupovať hnev. Že neriešil situáciu inak, dalo sa. Stačila snaha. Zatiaľ bývame spolu, bavíme sa akoby sa nič nestalo, veceriame spolu, hráme spoločnoske hry s deťmi. Ja čakám na vyriešenie bývania. Asi tento týždeň alebo ten druhý sa sťahujem. Kazdy takýto deň mi dodávaná nádej, ktorá predlžuje moje trápenie

Ahoj. Ako sa ti dari?

@hiddenobject Ahoj, dakujem za zauujem. Tazky vikend za mnou, stahujem sa k rodicom, co dost tazko znasam. Od 18 ky som byvala sama. Čakám, kedy zaberú tie blbe antidepresiva, možno aj vdaka nim, je mi tak nafigu. Tie stavy su neskutocne. Zatial ich beriem iba 9 dni. Ešte že. mam deti. Keby nie ich, tak uz tu nie som. Na termin u psychiatra cakam viac ako mesiac. To, ak by bol taky labilnejsi clovek, tak si to neviem ani predstavit....

Ahoj, ako sa máš?

@veronykacs ahoj, v rámci normy. Už tie najhoršie úzkosti pominuli. Nočný spánok des. Nemôžem spávať, tak bývam dosť unavená. Prajem si, aby prešlo aspoň pol roka uz

@autorka uzkosťami trpím dlho, sú dni lepšie aj horšie. Prešla som dlhu cestu a môžem povedať, že ta veľmi dobre chápem. A viem, že toľkokrát prečítané dýchaj, otvor okno, daj si medovku, chod si zabehať, chod na PN sú vlastne len také keci. Mnohí sa naštvu, že to píšem, ale v akútnej fáze úzkosti nič z toho nepomôže. Pomôže jedine čas, všetko sa odvíja od tvojich dní, co robíš, co riešiš, ako to dokážeš vyriešiť, koho stretávaš atď. A to si dopredu naplánovať nevieš. Stačí podnet v práci, stačí podnet v telefóne a smahom ruky sú tvoje pocity lepšie, alebo horšie. A teda nechápem ako si niekto môže myslieť, že matka samoživitelka si môže dovoliť marodiť toľko času. Pre mňa úplne zo všetkého najhoršie je byt vtedy doma, a ešte horšie ležať a premýšľať. To je na konečnú. Nič horšie nepoznám. Poznám ale prebdené noci, poznám neustále 24 hodinové úzkosti. Ovplyvniť ich neviem, ale naučila som sa s nimi žiť. Akceptovať ich a oni slabnu. Ak budeš mat chuť napíš mi. Mam 46 a úzkosť veľmi dobre poznám. Cítim s tebou.

@1fifinka1 ďakujem, presne si to vystihla ako sa cítim a čo prežívam. A je to tak ako píšeš

Ahoj, môžem sa spýtal ako sa máš? Zabrali už antidepresíva?

Pripajam sa, aj ja na teba myslim. Verim, ze to najhorsie mas uz za sebou

Ahojte dievčata. Ja som sa len na konci septrembra dostala k psychiatricke. Zvysila mi davku, takze neviem ci by to mohlo byt aj vplyvom toho, ale uzkosti sa mi vratili. Nie v takej intenzite ale celkom dost. o Cosi mi je lepsie aj ked na mna dolahla intenzita vsednych dni....vikendy su uplne najhorsie

A co ti dala? Antidepresiva? To by malo na uzkosti pomoct, nie?

@hiddenobject no áno, ale oni zaberajú plne tak po 4 týždňoch. Mne je už o dosť lepšie, dokážem sa už aj zasmiať a minule som sa prichytila, že si spievam..