• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

23. marca 2017 
Ahoj Moni, ja som z Banskej Bystrice :slight_smile:
8. jún 2008 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
slavka, zuzka, ved dialka nie je prakazka :slight_smile: a nebyvame od seba velmi daleko :wink: ked sme dokazali s (uz)manzelom fungovat 4 roky na 50km dialku...... ono sa vsetko da :wink:
9. jún 2008 o 08:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A odkiaľ ste, Moni, Zuzka? :wink:
9. jún 2008 o 08:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babky, už som sa bála, že sa zasa dlho nikto neozve.
Ja som zo Žiliny. :slight_smile:
9. jún 2008 o 09:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
avojky babenky mozem sa zapojit k vam aj ja som mala pred tym nez som otehot.depky ale to bola rod.tragedia teraz asi 3r som nebola u lekara ale vcera som bvobec nespala a strach a dychavicnost asi z porodu ako vydrzat do augusta kym prodim su nejake lieky co neuskodia malemu?ak mate podobne probl? peosím o radu pa fidorka
9. jún 2008 o 10:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj fidorka...
myslím, že andy tu spomínala nejaký liek, ktorý by sa mohol užívať aj počas tehu, tiež som myslela, že si ho pôjdem zohnať, ale akosi som sa k tomu ešte nedostala. Ja mám mesiac do termínu a tiež len tak tak zvládam každý deň. Ešteže mám veľkú podporu u manžela, to mi dáva silu a nádej to nejako prekonať bez liekov. Ale tiež sa necítim najlepšie. Ja stále bojujem s obavami a strachom, ale to si sa tu už asi dočítala. :unamused:
9. jún 2008 o 10:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
slavka v pase to mame - ja Banovce n./B. :wink:
9. jún 2008 o 12:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fidorka,Zuzka,asi máte na mysli Guajacuran-to je také slabučké sedatívum a aj na uvoľnenie/relaxans/,môže sa aj počas tehot.brať,nerobí to žiadne problémy dieťatku :wink:

ono tých liekov je viacej,ale väčšinou sú na predpis :wink:
lekárničky vám poradia :wink:

fidorka,máš vybrané krásne meno pre dcérku :dizzy_face:
11. jún 2008 o 17:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ja som sa do vcera drzala, ale musela som si dat Guajacuran. Uz zacinam byt podrazdena aj z toho tepla aj z toho, ze musim stale lezat.
Zuzi a ty ako? Mne lekarka povedala, ze aspon 2 tyzdne nech maly este vydrzi to uz budem v 37tt. Strasne sa tlaci dolu. Tieto psycho problemy su naozaj otravne. Niekedy mi je super, ze si poviem a zvladnem to bez liekov a budem aj kojit a niekedy zase naopak. Aj ked sa snazim to ovladat ale nejde to.
Tak drzim palceky aspon Vam, aby ste to zvladali.
11. jún 2008 o 18:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babky...
Doriaa, ja dosť blbo. nieje mi vôbec dobre. Už si aj každý deň poplačem, čo prídu na mňa také stavy, že neviem, čo idem robiť. Tiež som hrozne podráždená, nemôžem spávať, a cez deň ma tiež stále otravujú tie myšlienky, som z toho už fakt na nervy.
Ja začínam 36 t.t., tiež už neviem ako to vydržím, chcem aby už bolo bábo vonku, lebo mám dosť čo robiť zo sebou. Presne sa nejako cítim ako ty, niekedy si vyspevujem, čo mi je tak fajn a zrazu mi prebehne cez hlavu myšlienka, ktorá všetko pekné zaženie a mne sa to začne odznova. Trápim sa nadtým, že mi začínajú také blbé stavy ako kedysi, keď sa to len začínalo. Stiahne mi hrdlo, dostanem strach, zle sa mi dýcha, mám takú odpornú ťažobu na hrudi, že mi začne byť až zle od žalúdka. No a neviem sa koľkokrát upokojiť. Snažím sa to riešiť pravidelným dýchaním a opakujem si, že to nič nieje, ale neviem , či to poznáš , ide to hrozne ťažko. Môj muž je z toho už tiež chudiatko na nervy, lebo mi stále opakuje , že nemám čoho báť, no môj pošahaný mozog to akosi nevie pochopiť. Keby sa tak dala vymeniť hlava :grinning: asi by som neváhala. :slight_smile:

Andy,chcem sa spýtať. Dá sa takýchto stavov vôbec zbaviť natrvalo? Samozrejme, že pomocou liekov. Vieš, ako mi povedala lekárka, že mám moc úzkostlivú povahu, bojím sa, či mi vôbec lieky zaberú tak, aby som mohla konečne normálne fungovať.
11. jún 2008 o 19:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zuzka,povahu si /žiaľ :unamused: :frowning2: / nezmeníš,akurát sa dá pracovať na sebavedomí,tým sa možno tá úzkostlivosť trošinka potlačí,lebo často ide ruka v uike úzkostlivosť a nepriebojnosť-neviem teda,či je to zrovna tvoj prípad :confused:
jasné,že najprv treba odbúrať úzkosť a panický strach pomocou liekov a až potom "pracovať" troška na sebe :confused: :sweat_smile:
lebo keď sa človek cíti zle,určite sa mu nad nejakými takými vecami ani rozmýšľať nechce :unamused:
11. jún 2008 o 21:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babulky, nebude nieco vo vzduchu? :unamused: mna to uz par dni poklada..... nic sa mi nechce, nevladzem.... :unamused: neviem ci si neskusim dat guajacuran, este mi tusim zvysil z tehu. (doki mi ho daval..... ) dost sa bojim.... neviem co bude a to je najhorsie. myslela som ze uz to mam uplne za sebou :confounded:
12. jún 2008 o 08:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Andy, no máš pravdu. Snažím sa stále pracovať na sebe a hlavne na tom sebavedomí, no je fakt, že keď sa cítim zle, nejde to a je mi koľkokrát ešte horšie. Pritom to nechápem a ani moje okolie koľkokrát, pretože práveže sa snažím hnať tak dopredu, i keď mi bolo zle donútila som sa urobiť VŠ, nájsť si dobrú prácu, makám teraz stále doma, akoby som stále mala málo, a akoby to nestačilo aby som bola zo sebou spokojná. Som akoby vnútorne nevyrovnaná sama zo sebou a veľmi náročná a čim viac to chcem zmeniť, tým mi je horšie.

Moni, možno máš aj pravdu. Keby si vedela, čo sa posledné dni vo mne odohráva, taká zmiešanina pocitov, že to ani nejde popísať. I tak si super, že sa držíš, ja keď porodím tohoto nášho chrobáčika, budem asi rada, aby som to aspoň tak zvládala ako ty. Podľa mňa je normálne, že sa tak cítiš, je to určite náročné behať okolo drobca, si potom vyčerpaná a jasné, že sa necítiš najlepšie.
Ja to pociťujem, pretože už dosť dlho riadne nespím, fakt asi také 4 h v noci(nad ránom) a to je všetko, no a keď ležím v posteli, chytia ma z toho také nervy, že nemôžem zaspať, že neviem čo zo sebou. Takže tiež som už z toho unavená a cítim to na sebe, že mám toho už teraz dosť a nie ešte keď príde mimino.
Držím ti palce, určite to zvládneš... :wink:
12. jún 2008 o 10:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Chcela by som povzbudit Zuzku, mala som take iste problemy ako ty, uzkostliva povaha, navaly paniky, bolo to hrotne ale to asi poznas. Zacalo sa mi to na VŠ len to som este nevedela o co ide a vystupnovalo sa to po nastupe do prace, no pri prvom ataku paniky som myslela ze zomieram, ale ja ako zdravotnik som sa zdiagnostikovala a utekala som hned k psychiatrovi :slight_smile: . Liecila som sa liekmi ale ja som tusila, ze len s nimi to nepojde, tak som sla este aj k psychologicke a az s jej pomocou sa mi to podarilo prekonat. Mala som strasne vela problemov, nejdem ich rozpisovat, ale dlhorocnou terapiou, ako hovori Andy, som pochopila a spoznala samu seba. Ono to znie asi moc ucene ale je to tak, niekto ti musi ukazat ako spoznat samu seba, ako sa neprepinat ako sa vediet setrit, pozerat na zivot s nadhladom, ako sa mat rada. Bolo to na niekolko rokov terapie , podotykam pravidelne navstevy a az potom sa to zlepsilo. Samozrejme , ze sa to so mnou vlecie a moja pvaha je taka aka je, mavam casto strach, bojim sa ze sa to vrati, ale to je asi normalne. Len teraz viem s tym strachom lepsie pracovat. Tazko sa mi zmieruje s tym, ze nikdy nebudem nejaky odvazlivec, proste vzdy budem limitovana vacsim strachom ako niektori ini ludia a stve ma to. je normalne ze sa uzkosti vystupnujupri zatazovych situaciach a t tehotenstvo, porod a staranie sa o dieta su. Zuzi a nechodis k nejakemu psychologovi, mozno by ti dal nejake dobre rady ako si pomoct ono niekedy staci aj velmi malo.
12. jún 2008 o 11:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzka drzkaj sa.... a dakujem. Prajem ti, aby ti babo zmenilo zivot tak, ze si po case povies - depka? to je co ? je to velka radost mat doma dietatko.... naozaj.
12. jún 2008 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Díky baby...
Verím v to Moni, že je to radosť mať dieťatko a ja pevne verím, že ma to zmení.

Petal, ďakujem. Ja som tu už niekde spomínala, že som chodila aj k psychologičke, no skúšam ju teraz zmeniť, hľadám si nejakého lekára v Martine. Keď som bola teraz naposledy, ani si so mnou nedohodla ďalšiu schôdzku, neviem. Jedného času som chodila pravidelne, no potom ako som začala užívať lieky, mi povedali, že už tam nemám chodiť, že lieky mi stačia. Až teraz ku koncu tehu ma moja psychiatrička poslala, že by bolo dobré tam chodiť. No ten prístup sa mi moc nepáči, tak preto hľadám niekde inde. :unamused:
Budem sa snažiť to nejako riešiť, budem musieť, kvôli miminku a aj kvôli sebe. Ale ďakujem za povzbudenie. :slight_smile:
12. jún 2008 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babky...
Dhlo tu nikto nenapísal. ja som sa dnes vrátila z nemocnice, ale ešte nemám potom. Ležala som na pozorovaní, ale našťastie sa to dalo do normy, mala som zlé prietoky a monitor. No je to o ničom tam ležať, ale myslela som, že keď budem doma, tak sa mi polepší-psychicky, ale vôbec nie. je mi fakt hrozne.Bola som na kontrole u psychiatričky, no musím to nejako vydržať, už len nejaké 3 týždne.
Baby poradte mi, ako mám s tým strachom bojovať, ja sa tak snažím, ale ovládne ma to natoľko, že nedokážem na nič myslieť, neustále sa niečoho bojím.... :frowning2:
20. jún 2008 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzi, bola si v nemocke? uz ste, dufam, ok.... mozno to chce len cas. asi si este kratko doma z nemocnice. ja som si tiez myslela ze sa mi polepsi hned, chcelo to par dni. :wink: hlavne sa drzkajte. 3 tyzdne je super. v kolkom si vlastne tt?
20. jún 2008 o 23:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No už v 37 t.t. Pripadá mi to však teraz na konci ako nekonečné čakanie. Tento posledný mesiac je asi vážne najhorší. Začali mi dosť opúchať nohy a hrozne ma bolia, už ani veľa neprejdem. No a s priberaním ma ide poraziť. Ani sa nejako nenapchávam, jem normálne ako vždy a na váhe mám stále viac a viac. Už sa cítim ako slon. :slight_smile:
Dúfam len, že to zhodím. Bojím sa toho, že ak budem mať lieky, tak sa tých kíl potom nezbavím. Neviem ako to funguje, či sa dá po pôrode schudnúť aj keby som brala lieky, nevieš náhodou?
22. jún 2008 o 20:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzi, 37tt? to mas uz za par.... mozes uz ist aj o tyzden.... :wink:
s priberanim som mala problemy aj ja. musela som aj dietu drzat :confounded:
neviem, ale ved z kazdych liekov sa nepribera, tak by si mohla schudnut. a ak nie, nic sa nedeje, len nech ste s babom zdravi. chudnut sa moze kedykolvek :slight_smile: viete uz ci cakate chlapceka alebo dievcatko?
23. jún 2008 o 07:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, som tu prvy krat a som nesmierne stastna, ze som nasla tuto stranku.Vidim, ze nie som jedina a tiez prosim o vase skusenosti ako z tohto uniknut. Som tehotna v 28.tyzdni, cakam vytuzene druhe dieta, nakolko sme mali problem aj s otehotnenim aj so skorymi potratmi.Prave teraz sa u mna prejavuje nieco, co neviem pochopit a strasne sa toho bojim.V noci nemozem zaspat, citim, ze nemozem dychat, ze to dietatko ma obmedzuje a brani mi dychaniu, spaniu, mam strasny pocit uzkosti ze zomriem, alebo sa zblaznim. Mam pocit, ze chcem, aby uz bolo von.Ked si predstavim, ze este mam pred sebou 3 mesiace, tak ma chyta panika. Dost som pribrala-rizikove-cely cas som lezala, a tiez sa citim priserne nemotorna, nepritazliva. Mala som tiez priserny prvy porod a tiez sa ma napada, ze pri druhom zomriem. Nemate niektora z vas taketo priznaky. Chcela by som s tym nieco robit, ale neviem kam ist.Ci su to hormony, alebo stitna zlaza - uzivam 25 eutyrox denne, alebo rovno za nejakym psychiatrom. Som z toho nestastna, lebo inac mam chapaveho a milujuceho mazela a krasnu zdravu 3 rocnu dcerku.
23. jún 2008 o 08:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Zuzi, presne ako tebe aj mne pripadaju tieto posledne tyzdne hrooozne. Ked si uvedomim, ze uz od februara polyhavam tak sa obavam ako zvladnem, ked budem musiet ist medzi ludi... Ja som pribrala pocas brania AD asi 20 kg! a ked som otehotnela a prestala brat lieky, isla som s vahou dole a v podstate som nepribrala ani deko, dokonca mi chyba kilo k vahe pred otehot. Ale babatko je v poriadku a krasne tyzdenne pribera (lekarka mi robieva ultrazvuk a kontroluje ho). No uvidime po porode ako to bude...
Andy, presne tieto pocity som mala aj ja v 28tt, ze uz je toho dost a teraz som v 37tt a uz asi tri dni placem, je mi teplo, chcela by som to mat za sebou.. a ako som uz vyssie pisala som od febr.doma na rizikovom a musim lezat. Tiez sa bojim porodu, lebo prvy som nemala dobry ale teraz som si dala aj s epiduralkou (aj z tej mam obavy). Beriem tak isto eutyrox 75 (predtym som brala AD). Mam zlateho syna aj manzela a u mna boli tieto problemy psychicke. Mozno ked sa citis tak velmi zle, bolo by dobre zajst za psychologom alebo psychiatrom, mozno vylucia tieto problemy a budes to mat z hormonov.
Drzim vam palce.
23. jún 2008 o 09:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj Doriaa, chcem sa Ťa opýtať-ako dlho berieš euthyrox? Brala si aj AD a teraz už neberieš? Je Ti po euthyroxe lepšie? Ja ho beriem asi cca mesiac no zatiaľ som zásadne zmeny nepocítila na sebe. Ahoj
23. jún 2008 o 11:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, som rada, ze som objavila tuto temu a chcem vas vsetky povzbudit vo vasom trapeni. Dievcata presla som si tiez svojim a tiez suhlasim s vami, ze ten co si to neprezil sa nikdy nevzije do toho co skutocne citite. Tiez ma len rozculovali az privadzali do zufalstva poznamky typu- neboj sa bude dobre, ty to zvladnes, rob nieco co ta bavi....vedela som jedno, ze musim zacat sama od seba a ze len lieky mi nepomozu, mala som pocit ze mi ani nepomahali- brala som Zoloft no nakoniec som ho aj vysadila. Najhorsie bolo, ze akokolvek som sa snazila zacat sa niecomu venovat, nieco citat, aspon pozerat telku...bolo mi este horsie, lebo som nebola schopna nic vnimat. Akoby v mojom mozgu nastal nejaky skrat ktory jednoducho prestal prenasat informacie, nerozumiem tomu. Psychiatricka tomu nepripisovala ziadnu dolezitost, povedala ze to je z depresie. Myslela som ze prezivam peklo na zemi, ked som potrebovala rozpravat a nebola som chopna vykomolit suvislu vetu, cim moje sebavedomie este viac trpelo a bola som presvedcena ze takto sa predsa neda zit. Preslo to same a vzdy to vyvolali stresove situacie a mam pocit ze moj mozog uz nebol schopny celit tolkym starostiam a jednoducho "vypol". Trvalo to aj polroka a ja som sa citila absolutne "nepouzitelna". Preslo to bez uzivania liekov, jedine co som brala bolo memo life, co mam pocit ze uz prestali distribuovat na Sk. Vratilo sa mi to niekolkokrat vzdy po velmi zatazovych situaciach...strata vztahu, prace....

Chcem sa vas opytat ci ste niektora prezivala tiez nieco podobne.

Andy, prosim Ta, stretla si sa uz s takymto pripadom?? Vedela by si mi k tomu povedat nieco viac prosim???
Vrela vdaka a dievcata moc moc vam vsetkym drzim palce, lebo viem, co prezivate!
23. jún 2008 o 11:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy88 mozem poradit? nepredstavuj si kolko mas este pred sebou, tes sa z toho kolko mas uz za sebou :wink: mne to dost pomohlo...

andy21 chcem sa ta spytat..... myslis ze clovek ktory prekonal depresiu, sa moze uchadzat o dieta ktore caka na adopciu? tvoj nazor, skusenosti....dik :wink:
23. jún 2008 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorry, ta druha andy ma byt andy.a. uz mi sibe z tych nickov :unamused:
23. jún 2008 o 12:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Slavka5, ja beriem euthyrox od minuleho roka od septembra a brala som to sucasne do novembra s AD. Neviem to posudit ci mi to nejako pomohlo, lebo AD som vysadila koli tehotenstvu. Tiez som dufala, ze moje problemy su sposobene stitnou zlazou. Je pravda, ze som az doteraz bez AD (aj ked niekedy som v stave, ze by som bola rada keby mi ich nasadili), ale uvidim ako to bude po porode. :wink:
24. jún 2008 o 07:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak Ti držím palce aby to bolo dobré. :slight_smile: :slight_smile:
24. jún 2008 o 07:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj žienky. iba dnes som sa zaregistrovala, dúfajúc, že mi niekto poradí
24. jún 2008 o 11:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj žienky. iba dnes som sa zaregistrovala, dúfajúc, že mi niekto poradí
Mám dom a5-týždň. dcérku ( moje tretie dieťa) a od pôrodu mám stavy smútku,úzkosti, neistoty, nedôvery v seba. nevim či sa to dá nazvať depkou po tom všetkom, čo som si tu prečítala. Vie mi niekto poradiť, čo môžem užívať keď chcem ďalej kojiť a nemať takéto stavy? Pri moji starších deťoch som takéto niečo nezažila a som s toho vykoľajená. Možno preto, že som bola mladšia? Mám 38 rokov a za sebou veľmi veľmi rýchly a preto stresujúci pôrod.
24. jún 2008 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok