• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

24. januára 2017 
@necesita Ahojky Necesita, mna osobne tá hrča nebolí... len mi vadí.... a ked si lahnem na tú stranu, kde je t.j na pravý bok, tak je to lepšie... aj v noci lepšie spím.... ale cítim ju.... ale nebolí ma.... ale ked si lahnem na lavy bok, tak ako kbey mi tá hrča chcela spadnúť dole, a začne ma dusiť....a to už je nepríjemné... chytá ma potom panika..... :confounded: .... takže ešte sa zbaviť tej hrče... a toho,čo ma bolí pod tým pravým rebrom... a budem fajn..... a viem, že tie lieky, ak je to PP, mi na to zabrali, ale ak nie..... tak asi zmením lieky... ale to uvidím... časom.... Inak, ja som prvého rodina v 35.týždni.... predčasne... a to som mala aj streptokoka, i pri jednom i pri druhom.... začala som krvácať...v 33. týždni... ale na dva týždne to nejak zastavili.... a potom lekári .... idioti.... nebudem hovoriť v ktorej nemocnici, ale je známa tým, že je na h......., tak ma bez vyšetrenia poslali domov... aspon keby sa kukli tam dole..... poslali ma domov... a ja som bola otvorená na 6 cm....už cestou domov som mala kontrakcie... ale ja som myslela, že ma len silno preháňa.... :sweat_smile: ... no jak som mala vedieť ako prvorodička... aký je to pocit.... alebo ako to bolí, alebo čo..... ale že ma lekári počas dvoch týzdnov, čo som tam ležala, ani raz dole nepozreli, iba na začiatku, jak som krvácala.... ešte šťastie, že mi stihli pichnúť injekciu na vývoj plodu.... aby mal synček vyvinuté plúca.... aj všetko ostatné... ale narodil sa mi v tom 35. týždni....a vážil 2,1 kg .... jak dve kilá muky, ked položíte ku sebe.... :confounded: a ešte aj schudol prvý týzden na 1,9 kg.... ale do inkubátora ho nedali.... lebo mal všetko vyvinuté... vraj..... ale mal novorodeneckú žltačku..... tak sme v nemocnici strávili 18 dní ešte po pôrode... pred pôrodom 14 dní... a po porode ešte 18 dní.. a prístup sestier.... fuuuuj..... kedže moj syn bol malý, a zo žltačky celkom spavý... ani papať nechcel... ani sací reflex nemal... natrápila som sa s ním... už len zobudiť ho bol zázrak... a sestričky len na mna kričali, čo si neviem decko nakrmiť... a také chobotiny.... no čo Ti budem hovoriť.... a kolo toho ešte spústa dalších vecí.... čo som s malým tam zažila... to bola hroza na hrôzu.... a s tým druhým to isté..... a kedže to na mna prišlo tiež predčasne. ... a v noci... tak už nebol čas ísť do inej nemocnice... takže zase do tej istej.... fuuuuuuuj..... a zase injekcia na vyvoj plodu.... plus i pri prvom i pri druhom aj injekcie proti streptokokovi....... ale nastastie.... rodila som až ráno... takže aspon trošku niečo zaučínkovalo .... myslím... dufam.... no čo som si vtedy zažila... bolo hrozné... a z toho som mala depku... ale nie popôrodnú... ale tú z nemocnice.... a z toho celého prístupu.... som bola total znechutená.... a aj druhý synček mal novorodeneckú žltačku.... a obaja, mali aj rovnaký zdravotný problém, na ktorý lekári tam neprišli... až ja som s nimi pochodila.... a obaja mali nevyvinutú chlopnu, čo uzatvára zalúdok.... takže všetko čo vypili... mliečko... hoc som ich aj dala odgrcnúť.... jak som položila do postielky... mlieko sa valilo cez nos a ústa naspäť ...a obaja sa mi tým dusili... takže preto som hodiny a hodiny aj počas dna a noci. nosievala deti na rukách... ani ich dať sadnúť... lebo im stislo brucho.... a zase nedobre..... ani vo vajíčku.... ani v postielke... ani v kočíku.... len na rukách.... kto nezažil... možno nepochopí.... ale hovorím si, že majú ludia aj horšie problémy..s detmi ... a som stastná, že dnes sú na nerozoznanie od svojich rovesníkov.... čo som šťastná..... ešte doplním... že s prvým som sa po 2 mesiacoch znova musela vrátiť do nemocnice, lebo hodnoty bilirúbínu... t.j. detskú žltačku mu vôbec neporiešili.... a tak som sa tam vrátila.... aj s ním.... tak to bol horor další.... boli by mi ho tam zabili, keby som pri nom nebola.... dokonca dvakrát..... keby že si nevšimnem, že mu ide vzduchová bublina, ale poriadne velká.... a do hlavy.... lebo malým detom sa nepichá do ruky... kanila... nezavádza... ale do hlavy.... ešte stastie, že som si to všimla..... a donutila ich to odstrániť..... inak neviem, čo by bolo..... nemám dobré skúsenosti s lekármi.... a to je len jeden prípad z mnohých zážitkov, ktoré s lekármi mám, asi mám na takýchto "pech"... a preto nedôverujem lekárom.... ale nielen na základe tohto. .. aj na základe kopy iných skúseností... čo som si už zažila..... a možno aj toto všetko tiež prispelo k tomu, žee sa u mna dostavila tá PP.... :confounded:
20. jún 2016 o 21:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kubimatej Kubimatej, ked si dospelý človek, tak tam ideš dobrovolne, a dobrovolne odtial môžeš aj odísť... a sa čudujem, že Ti zobrali aj mobil, ale ono to má aj kus logiky... ale zase ja by som si mobil nedala zobrať... :grinning: ..... a to so šnúrkami, to sa dá pochopiť... prečo to asi urobili..... ale aj tak, pokial si sa tam dostala tak, že si už bola plnoletá, mohla si sa podla mna slobodne aj pohybovať a tak... ale tiež to asi závisí od diagnozy.... resp. aj od prístupu tých lekárov a personálu, lebo niekedy ... povedzme si úprimne sa správajú k človeku horšie jak ku psovi....zažila som si to vela - vela krát..... aj so sebou, aj s mojimi najbližšími..... ale potom človeka aj poteší, ak natrafí na nejakú dobrú "dušu", ktorá sa vymyká celému priemeru... a je milá, a pozorná osoba.... tak to quitujem... a mám takých ludí rada, že sú milí a zlatí, k človekovi a k pacientovi... ale to sú skôr výnimky...... aspon u mna to tak bolo.... aj u mojich najbližších... takže posudzujem podla skuseností..... kebyže tu budem písaať, čo všetko som už u lekárov a v nemocniciach pozažívala boli by sme tu dva dni v kuse.... Ale na druhej strane viem, že sú nemocnice a personál podstatne lepší... ako tu kde ja bývam..... bohužial alebo škoda... ale čo narobím.... a teda nehádžem všetkých do jedného vreca, to ani náhodou.... ale bohužial kedže som tu na Východe... tak tu je situácia bohužial taká , aká je.... :confounded: nelichotivá.....
20. jún 2016 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kubimatej PS: ešte doplním, že na psych. oddelení alebo v nemocnici som neležala..... zatial.... :dizzy_face: ... ale poležala som si kvoli rôôôznym problémom už tolko krát.... že asi by som to nespočítala..... :slight_smile: .... takže preto mám "miernu" averziu k lekárom a nemocniciam.... a kedže mi tam umreli moji najbližší.... a posledne ... moja mamka.... tak nemám rada nemocnice.... ale nehovorím.... že nemôžu pomôcť, práve naopak, ak je to dobrá nemocnica, dobrý personál, tak človeku pomôžu a vyliečia....! Ale tu u nás je to skôr zázrak, ako pravidlo.... :slight_smile:
20. jún 2016 o 22:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
oprava.... k predošlemu príspevku "PS: ešte doplním, že na psych.oddelení alebo v psychiatrickej nemocnici som neležala..... "
20. jún 2016 o 22:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ináč dievčence.... aj ja dnes krámy..... :confounded: ... ale "len" ma silno bolela hlava...... auuuu.... ale dala som v noci Novalgin.... cez den ...Ibalgin... bo už som novalgin nemala.... a ten Ibalgin zabraaaaal.... a je mi dobre.... zatial poklopkať..... :wink: . Ináč, jak ste hovorili o tom splne.... no aj moje deti aj manžel minulú noc spali že uplne blbo..... ale ja v pohode... len keby ma nebudili moje deťúrence.... :slight_smile: ... ja som spala jak zabitá.... a ráno sa mi straaašne nechcelo vstavať... ale v pohode.... až na tú bolesť hlavy.... ale inak... ok...

A Domkaaa.... silno silno silno Ti držím palce, neboj sa, Ty sa vyliečiš , uvidíš, nastavia Ti lieky, ktoré ale musia aj zaučinkovať, takže musíš byť vytrvalá, a odhodlaná to dotiahnuť do konca... a pomôžu Ti ... držím Ti velmi palce... a budem na Teba myslieť..... :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink:
20. jún 2016 o 22:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 no tak si si tiez uzila krasne pobyty v nemocnici.este sa vratim k tej tojej bolesti pod rebrom.ja som to mala niekolko mesiacov a vzdy ked ma dala fyzioterapeutka dokopy,tak na par dni pokoj.mne sa totiz robia spazmy z tych uzkosti a to ma potom vzdy niekde taha.
20. jún 2016 o 22:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@necesita Ináč Necesita, to že si mala popôrodnú depresiu, a že si tak vnímala svoje dieťa, to spôsobovala zmena hormonov, bohužial..... ale to Ty neovplyvníš.... ale je dobré... že pri Tebe niekto stál, že manžel pri Tebe stál, a to je super.... a je skvelé, že si si to odpustila, tak to je správne, my si potrebujeme veci v sebe hlavne odpustiť, hlavne tie, v ktorých sme pochybili, alebo si to myslíme, alebo namýšlame, ale ked si odpustíme, dokážeme sa pohnúť dalej... jasne, že občas sa môžu takéto spomienky vynoriť, človek nedokáže mozog sám vygumovať, ale podstatné je, že si sa s tým zmierila.... vidíš, že skvelé, že to takto robíš, aj ja sa o to snažím.... snažím sa, odpustiť sebe, čo som urobila v živote nesprávne a nedá sa to už zmeniť, ale snažím sa o to.... a tiež pracujem aj na tom, odpustiť tým , ktorí v živote ubližili mne.... aj ked niekedy, je to veelmi tažké....
20. jún 2016 o 22:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@necesita Ahojky, a to tie spazmy si mala v oblasti zalúdka, resp. pod rebrom?.... A zbavila si sa toho?... A ako?.... :sweat_smile: až tri otázky na Teba.... :sweat_smile:
20. jún 2016 o 22:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 hej velmi velmi tazke,ale bez toho sa nepohneme.ja som dovtedy kym som zacala mat tieto problemy citala len evitu knizky take oddychovky a pre mna vsetky tie psycho knizky boli vymyvanie mozgov :slight_smile: no a zrazu mam toho plnu kniznicu aj ked je to tazke citanie a citat vela nestiham.maju tie veci medzi nebom a zemou nieco pravdy a tak sa aj ja pomaly menim
20. jún 2016 o 22:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mamina222 Ahojky Mamina, Alventu som nebrala, takže mi nič nespôsobovala, :wink: ale kedže čítam na tomto fore o tom, kto a aké lieky berie, a čo komu pomáha.... tak som si vlastne z týchto príspevkov vyzistila.... :sweat_smile: ... že Alventa pomohla asi len trom -štyrom max. babenkám tu na fore.... aspon odkedy tu prispievam.... a ked aj pomohla... tak po istom čase, napr. po roku, dvoch, prestala účinkovať.... takže ja len tollko, že z "môjho výskumu" pre samú seba... :sweat_smile: ... som si skonštatovala, že Alventu by som brať nechcela, a ani ju brať nebudem, keby mi ju náhodou lekárka ponúkala..... nechceeeem..... :slight_smile: ... Ale ak niekomu zaberie, je to super.....
20. jún 2016 o 22:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 ahojky. teraz to mam v zaludku uz 9 mesiacov.a teda dufam,ze je to tiez z uzkosti.lebo niekedy mam pokoj dva tyzdne a niekedy dva tyzdne vkuse,ale v noci mi neni zase nic.z jedlom to nesuvisi a je len taky napnuty ako keby .a zacalo to vlastne vtedy,ked som vysadila frontin.a tie spazmy postupne sa ich zbavujem.to je vlastne stuhnute svalstvo a hlavne uzkosti su pozierace magnezia a svaly a nervy si to odnasaju.mala som to na viac miestach ,ale potom som musela zacat pravidelne cvicit co uz vyse roka 2x denne tak fungujem a upravuje sa to.akurat zajtra idem po mesiaci zase.strasne na to masaze pomahaju,lebo uvolnuju telo.a pod ravym rebrom som to mala dlho.najprv som si myslela,ze cvaknuty nerv,niekedy sa mi aj tazko z toho dychalo,ale potom mi to pekne zacala vysvetlovat a pochopila som ako to funguje.hned ako som prila,videla na mojom chrbte ako som sa mala za ten mesiac
20. jún 2016 o 22:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@necesita Páči sa mi to... veeeľmi.... :slight_smile: :sweat_smile: ... Suhlasim, to, že sme dostali PP, alebo depku, alebo uzkosti, resp. akukolvek psych. poruchu, tým nám je povedané, že niečo v živote nerobíme tak, ako by sme mali, resp. riešime veci, ktoré riešiť absolútne netreba, neriešime veci, ktoré sú naozaj potrebné v živote, nemyslíme na tých, na ktorých máme myslieť a pomáhať, myslíme skôr na "hovadiny".... :slight_smile: obrazne povedané, ktoré pre život nie sú podstatné, myslíme na to, čo sme dopackali, namiesto toho, ako by sme to mohli zmeniť, resp. zmeniť seba, že si niektoré veci nedokážeme roky odpustiť, ktoré by sme si už odpustiť mali, a správame sa tak neúctivo aj k svojmu zdraviu, že ked ho stratíme, až potom vieme, a chápeme, o čo prichádzame, alebo o čo sme prišli, ale dovtedy sme za to ani nepodakovali, že sme to mali.... zhaname sa a stresujeme a riešime to, čo uplne je nepodstatne, a to čo je podstatné.... to si nevšímame, a nechávame plavať len tak....okolo nás.... Podstatou toho, aby sme porazili naše psych. problémy je nájsť taký ozajstný vnútorný pokoj.... taký klud.... ten je podstatný, a potom aj keby traktory padali, nás to nerozhádže, lebo to nie je podstatné, jasné, že niečo nás môže vykolajiť, tie podstatné veci, ale verme, že ich všetky s prehladom zvládneme.....
20. jún 2016 o 22:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@necesita Takže ked som si hned prečítala na začiatku, že 9 mesiacov.... :grinning: ... tak som si pomyslela, že ahááá bábo.....?..... :grinning: .... ale jasné, chápem, viem, že nie.... ale ako hovoríš, ja mám tiež taký pocit, že niekedy aj ked sa blbo posadím, alebo pohnem, je to horšie..... takže to môžu byť tie spazmy...? No dobre.... tak s tým skusim aj ja niečo urobiť.... teraz napr. to necitim, ale niekedy, nemôžem ani dýchať, tak mi je z toho zle..... akokeby mi zovieralo celý žalúdok od jednej strany rebier až po druhú..... a cez celý žalúdok..... fuuuuha.... a taká nospa by nepomohla?.... alebo nejaké spazmolytikum... mne síce predpísal gastro.... spazmolytikum.... Dicetel... ale bojím sa ho brať.... lebo mm ho raz bral... a bolo mu z neho veeeelmi zle... tak sa bojím... takže radšej ked bude najhoršie dám nospu, príp. Ibalgin... a budem aj nadalej jesť to magnezium... a vitamíny....ja tu vela možností na takéto masaže nemám kde chodiť, a cestovať sa mi nechce...... som lenivá... ja viem... :sweat_smile:
20. jún 2016 o 22:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No baby toto je oddelenie nie akuuutne ale sanatorne to je velky rozdiel tu mozeme vsetko mat mibil pohybovat sa v areali ale aj mimo neho kazdy den na pol dna na priepustku cize do mesta na kavu kam len chcem na nakuoy ja som chodila dokonca domov potom na cely den domov po dalsim tyzdni na 3 dni domov potom na 4 dni domov takto sa skusa ci dokazem uz fungovat sama doma :blush: Ci liecba zabrala :blush::blush: kazdodenne terapie
20. jún 2016 o 22:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@domkaaaa Aha, tak toto je super, som nevedela, že toto takto funguje, tak Domkaaaa tak to ber tak, že minimálne si aspon oddychneš, vyhod z hlavy stresy a všetko, čo Ta momentálne trápi a "serie".... :sweat_smile: :confused: prepáč za výraz, a je to pre Teba naozaj skvelá príležitosť, dať sa dokopy, Ty to potrebuješ, cítim to z tých Tvojich príspevkov, Ty nutne potrebuješ začať s týmto Tvojim stavom niečo robiť, rozhodne Ti doteraz tabletky nepomáhali, tak ja len Ti silno držím palce a dufam, že Ti tam dajú tie správne lieky... neboj ... oni na to prídu, čo Ti pomôže.... a potom určite napíš, a my Ti napíšeme tiež svoje názory.... :sweat_smile: :wink: .... budeme čakať... a sme s Tebou....
20. jún 2016 o 23:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 ja cestujem 30 km tam a 30 spat.ale pre mna je to aj psychohygiena.dobre sa tam citim,super si pokecame a vyciciam z nej energiu :slight_smile: no babo tazki,lebo popti liekoch v ziadnom pripade.a este pred psychoskou do mna neurolog napchal tuez poriadne svinstva lieky a vlastne po ich vysadeni prisli panika a uzkosti.takze ja tvrdim,ze to boli neziaduce ucinky tiez.a neskusam nic.ani ibalgin ani nospu.skusala som pancreolan,ale nezabera.rebro bolo zvladt,este bez zaludka.zaludok sa ozval az potom.s tym rebrom to som bola aj na rtg,aj na mr,u trogh neurologov a nic.az ta fyzioterapeutka ma dava dokopy a vsetko vydveyluje.este okrem nej chodim kazde dva tyzdne na masaz chrbta a chodidiel tie body.neviem si spomenut ako sa to vola.aj tam cucam energiu
20. jún 2016 o 23:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 a co sa ti paci velmi?
20. jún 2016 o 23:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@necesita Páči sa mi to, že si čítaš, aj také knižky, aké si si predtým možno ani nepomyslela, že budeš raz čítať, a že niečo rozhodne medzi nebou a zemou je, a že sa snažíš meniť, to sa mi páči.... aj ja chcem zmeniť svoje postoje k niektorým veciam, životným situáciam, k ľudom,... a hlavne sa k sebe.... dosť vela som si prežila, a dosť som sa aj ľutovala, tteraz to viem, a mrzí ma, že vela vecí dôležitých som prehliadala, a tá podstata mi unikala.... a ked sú ludia a blizki, ktorých som milovala a mala rada, preč, že už nie sú medzi nami, búcham si hlavu o stenu... obrazne povedané, že som bola blbec a trúba, že som si nevyriešila veci, ktoré som mala... a zapodievala som sa blbosťami, namiesto toho, aby som bola s tými, ktorých som ľúbila, a chcem sa zmeniť, a odpustiť si, to je asi najťažšie zo všetkého, odpustiť iným , to ešte ide, ale sebe.... je niekedy naozaj ťažké.... :cry:
20. jún 2016 o 23:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 a ak nenajdu spravny liek? :cry:
21. jún 2016 o 09:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa, neboj najdu ho, ale moj nazor je, ze ty potrebujes SSRI -serotonin, je to jasne z toho, ze ked si take AD brala a bola bez priznakov PP... treba to aj lekarom povedat, ze tie AD ti skvele zabrali...
21. jún 2016 o 09:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@domkaaaa domka to si ani nepripustaj,že nenájdu liek...dôležitá je aj terapia a v nemocnici ju budeš mať intenzivnu...a to je super...možno nájdeš aj konkrétnu príčinu svojich úzkosti,budeš mať čas na seba myslieť,premýšľať...ja tiež niekedy5píšem mojej doktorke,že sa z toho nedostanem a napádajú ma tieto myšlienky...ako Teba...presne rovnaké...ja Ta ale tiež chápem v tomto...ale nesmieme klesať na duchu a poddavat sa!!!BOJUJME!!! Aj keď spadneme,VSTANME!!!
21. jún 2016 o 09:14  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
Ked ja uz ani neviem co mi je ci sa mi nikamnechce ci mam uzkosti proste len v kuse musim nad svojim stavom premyslat len rano vstanem a uz aj myslim nato co mnee je ... Keby sa dala vymazat pamat tak mozno uz ani neviem ze mi nieco je :smirk:
21. jún 2016 o 09:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa tak ako ti radi olivka mala by si sa zamerat na ad SSRI kasli na priberanie lebo kvôli tomu ti go menil vlastne si pisala... Ked uz budes fit das aj kilá dolu len im povedz co si uzivala a ze si pri takych ad citila ulavu... Afak nato ani nemysli ze ti nenajdu ad... Ides tam preto lebo ti pomozu dokola si to opakuj. Myslíme na teba :heartpulse::heartpulse::heartpulse::heartpulse::heartpulse::heartpulse::heartpulse:
21. jún 2016 o 09:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
dievčatá moje ja som stále unavená,stále by som len plakala,hoci kedy v priebehu dňa na mňa príde taká zvláštna úzkosť,ťažoba,strach že si už myslím že to nevydržím. Stále tie pocity beznádeje, zbytočnosti a to aj napriek tomu že lieky beriem,neprechádza to. Aj včera som bola len hodinku v meste a prišla som unavená jak zbitý pes tak som si nachvílu lahla že aspoň nachvílu a spala som dve a pol hodiny. Aj potom poobede stále tá úzkosť, strach, obavy. Viem že mne to robia aj blbé myšlienky,že sa neviem zbaviť tej ťažoby čo som všetko aj zlé zažila,nemala som ani dobré detstvo,potom neskôr strach o deti,syn mával časté zápaly plúc nevedeli prísť na to čo mu je,potom zas šikana v robote a teraz ten hrozný strach že zase také príde,lebo aj keď som nastúpila teraz koncom zimy do roboty tak som bola doslova odstrkovaná zo všetkého a ja sa neviem brániť a len držím,už sa aj bojím hladať robotu lebo som sa tolko razy sklamala kde mi dávali najavo že som nula. A neviem sa toho zbaviť toho strachu. A je toho ešte viac ale to by som tu asi napísala román.
21. jún 2016 o 10:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby mam vaznu chut ujst :joy: Naco som sem isla :joy::joy: kks lepsie by som asi zvladala nasadenie liekov a byt doma
21. jún 2016 o 10:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simka1454 nie si ziadna nula!!! Takto nehovor... A ako dlho to beries? Jasne aj ja mamvam myslienky obavy a strach.. Musime ich odohanat.. Viem ze to nie je lahke ale zvladnes to musíš... Neboj to prejde vsetko musíš sa mat rada to je dôležité su aj horšie veci ako to cp mame my... :heartpulse:
21. jún 2016 o 10:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@domkaaaa no opovaz :grinning: nebooj Domiiii dajú za dokopy... Len vydr za hlavne VER!!
21. jún 2016 o 10:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@umabell ja verim :blush: Ale ta uzkost z tohto prostredia je hrozna ako budem zvladat navstevy ked si len na niekoho spomeniem a revem :joy:
21. jún 2016 o 10:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@umabell od marca beriem lieky ale nebrala som ich stále lebo mi zostalo dobre a som sa potešila že to netrvalo dlho, bola som aj na pn-ke dva mesiace a dala som sa potom vypísať že je mi dobre a potom zrazu zas všetko na mňa padlo a bolo to ešte horšie tak som išla doktorovi aj skôr ako mi napísal kontrolu a povedali mi tam že keď mi takto zostane velmi zle tak aj na pohotovosť si dať pichnúť apaurin,lieky mi nechal rovnaké ako som mala akurát trittico mi jednu tretinu ráno a celú večer,okrem toho mám xanax,citalopram ale teraz beriem všetko tak ako mi napísal,sú to asi tri týždne a budúci pondelok idem k psychologičke. Mne to takto zrazu príde,stačia mi myšlienky na zlé veci a potom príde aj ten hrozný strach. Teraz som znova na pn-ke na kontrolu idem 8.7. a neviem či sa mám dať vypísať alebo ešte zostať pn. Aj to sa ma mama v telefóne zakaždým opýta čo robím celé dni,čo nejdem do roboty,ona nevie o tom čo mi je ,lebo ona ma nikdy nebrala tak že niečo dokážem,nikdy ma za nič nepochválila a hoci mám už 43 rokov stále sa ku mne správa ako k chudere že nič neiem,na návštevu nepríde aj pár rokov a len do telefónu stále kritizuje a ani toto mi nepridáva.Naozaj mám už všetkého osť,taká som unavená zo všetkého neskutočne vyčerpaná a držia ma deti a mm lebo inak by som tu asi už nebola. Tera som aj tak na úrade lebo z tej roboty čo som posledne nastúpila som to tam psychicky nezvládala.
21. jún 2016 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simka1454 no skoda ze si to vtedy vysadila ale to sa už neda vratit.. Neboj este len su to tri týždne musíš vydrzat lieky zaberu.. A ja byt tebou nedvíham mame telefon ja mam takého otca a jednshi dňa som si povedala dosz!! Mna nebude nikto urážať som dospela zena a basta.. Vykricala somu všetko čo som mala na srdci a neviem doteraz kde sa zobrala vo mne ta odvaha ale mam pokoj... Ked vola a je sprostý hned položím.. Nenechaj sa deptat... A ostaň este na pn nesil to. Drzim ti palce siilno.... Musis pozerať hlavne na seba a tvoju rodinu. Ty s nou nezijes..
21. jún 2016 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok