• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

7. decembra 2016 
@umabell keď ani netuším či si môžem dať neurol a magnézko keď v nemocke som už dostala alergickú reakciu, alebo čo to bolo :( ma to ničí..
18. júl o 12:06  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kubimatej som na to obdobne, strasne som na seba hakliva, len ma daco pichne a uz mam strach. Teraz sa mi uzkost zhorsila som tehotna, ad nemozem zatial a tak to len prezivam zo dna na den. Je to hrozne strach o seba a len clovek rozmysla nie a nie ten pochod myslienok zastavit
18. júl o 13:08  •  2 deti - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kubimatej Ahoj. Ja sem len tak prídem občas. Muž má tiež takéto stavy. Len si rozmysli, že keď vyhodíš tých 450 euro, nič ti nenájdu, že či budeš duševne spokojná. Pretože ti nenájdu nič. Môj muž takto chcel chodiť po ct atď, ale ho to chvála bohu prešlo, mal dávnejšie tiež problémy a toto ho občas prepadne. Prečo si to chceš platiť? Máš predsa nárok na vyšetrenie A ak máš všetko OK, a stále máš problémy tak mi ver, že ani potom nebudeš spokojná. Je to všetko psychika
18. júl o 13:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
@kubimatej, takisto si myslim, ze ti nic nenajdu, toto vsetko bude psychika... sice nemam krystalovu gulu, nie som vestica, ale jednoznacne to vyzera nato, ze je to vsetko u teba zo psychiky... vyhodis tolko penazi, nic ti nenajdu, na chvilu ta to mozno upokoji, ale o par dni alebo tyzdnov sa mozes zase citit zle, a co potom? zase si mozes mysliet, ze az teraz ti zacina nieco byt, ze nejaka choroba prichadza alebo nieco... proste psychika je mocny pan, ja ked si dnes zacnem privolavat, ze mi nieco je, ze som chora atd, zacnu aj fyzicke prejavy... proste to je tak, ved cela panicka porucha je takisto strach a uzkost... a ten ma kde povod? v hlave, v mysli... panicka porucha tiez vyzera ako mnozstvo vaznych chorob... a clovek ich nema...
18. júl o 13:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
@kubimatej ešte jedno:blush:trocha som pozerala dozadu. No, je zle, keď nemáš podporu. Ja som s mužom prežila dosť a ked začne mať tie stavy choroby atď, začnem už naňho hrozne kričat, lebo už nedovolím, aby do toho spadol. A tebe keď nič nenašli, tak sa na to prosím ťa vykašli! 500 euro je fakt dosť! Si krásna žena! Nedovoľ aby ťa toto ničilo! Proste musíš sa aj ty prinútiť. Lieky ti len pomáhajú ale ty, musis zabrať! Fakt si uvedom, že či budeš po tých vysetreniach spokojná, lebo to je začarovaný kruh! Moj muž chcel ísť na ct toho potom onoho a tamtoho aj som mu zacala hľadať, že do riti nech ide a potom si hovorim, ze ci som aj ja už mimo:grinning::grinning:tak išiel K inému Dr ten ho samozrejme poslal na vyšetrenie aj mu niečo našli na štítnej, ale to tam má roky, krv mal Ok tak som už kričat začala, že čo chce ešte robiť. Tak sa ukludnil a teraz povie, že keď sa ho pýtam, že buď nie, alebo na to nemyslí. No aj telo ho svrbelo, hovorím, ješ Veľa sladkého:grinning::grinning:aj priznal, že to máva potom:grinning::grinning:potom že píšťaly ho pália no a dosť hovorím koniec:grinning::grinning: takže si sa dúfam trocha našla:wink::wink:
18. júl o 13:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
A chlap žije toto ho občas trápi. Jesť mu chutí, teraz čakáme babo takze je sústredeny na niečo iné, takze je to fakt len o tom. Máš moc času na seba a myšlienky, to neni dobre! Moj muž pri chorobe nebol ani deň doma. Aj keď mal začiatky najhorsie, plakal, lieky mu nesadli, musel robiť. Teraz spätne povie, že to bolo dobre, lebo by sa doma zblaznil. Takto bol nútený fungovať. A nechať sa unášať emóciami, tiez Neni dobre, treba brať život taký aký je. Moc nesnívat.

Baby pohľad zdravého človeka, dúfam, že nevadí. Ináč vás chápem. Vážne. Neviete si ani predstaviť
18. júl o 13:55  • Odpovedz  • Páči sa mi to (7)
Presne psychika je hnus, mne to zacalo v 19 r ked som nastupila na VS parkrat som bola na prijme v nemocnici , pochodila doktorov interne, gastro, kardio, neurolog .. Nic nezistili. No ja som zo dna na den chradla nevladala chodit, len som lezala na gauci a ani dychat nevladala. No priatel ma z toho dostal, nemohol sa na mna dovat. Pomaly sa to zlepsovalo , bola svadba a dieta a potom bum po par rokoch sa to znova vratilo vsetky priznaky sveta som pocitovala a povedala dost tak ked ziadny lekar ani liecitel nepomohol pomoze psychiater. 8 mesiacov bol pokoj potom som otehu musela som vysadit no potratila som. A teraz znova som otehu ale ta pliaga je znova tu. . Ale clovek musi dako zit..
18. júl o 13:56  •  2 deti - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@limetka26 bojuj hlavne tomu neprepadni! Hlavne je nepremýšľať Veľa. Robiť pri ktorých musíš rozmýšľať nie robiť niečo monotone A pritom nad sebou rozmýšľať! Drzim palce
18. júl o 14:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to (3)
@kubimatej kubimatej ako som Ti písala,ja som strávila3 týždne v nemocke a tiež mi nič nenašli...teraz sa mi to vratilo a hovorím psychiatricke ze nech ma posle na vyšetrenia a ona ze nie,že ma pozna a že je to zo psychiky...a veru v tomto má pravdu...ja keď som bola v tej ťažkej fáze ja som mala také príznaky,doslova mi horeli prsty na rukách,potom akoby mi sekla chrbtica,žalúdok ako na vode...som si myslela že mám nádor v hlave...a teraz budú čoskoro dva mesiace od liečby a klop klop si musím zaklopať,je to lepšie o 50%...nie som schopná chodiť do práce ale už o domácnosť,deti sa postaram sama...a chodím už aj sama von,na výlet idem...nie je to vždy ružové,ale si povie,že to dám a keď sa mi niečo stane,tak príde sanitka a basta a vieš co? Vlastne s touto chorobou zijem od puberty a som tu..odpadla som niekedy? Nie!!! A počúvam moje telo...proste nejdem hlavou proti múru,lebo viem.,že si len hlavu rozbijem a stenou nepohnem...a keď je treba nemocnica,tak je treba a musíš veriť že bude lepšie,lebo bez viery to nejde...
18. júl o 14:06  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  • Páči sa mi to (6)
@limetka26
@janka_banka
@sono2
@olivia77
Keď ja sa už proste začínam neznášať za to ako sa správam, že Vás tu tým zaťažujem..ale nemám asi už vôbec nikoho kto by ma vypočul..všetkýcm už leziem na nervy. aj sama sebe..k bohu sa modlím každý deň, že nech mi pomôže. Práve som sa bola dať prehodiť aj k inej obvoďáčke, ale na prvú prehliadku až 1ho. Kukala si kartu a že bože die"ča ste v začarovanom kruhu..musíme to spolu vyriešiť..ze na psychiatriu určite nie, že treba si nájsť psychoterapeutku, a sňou prekonať strach.
18. júl o 15:31  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to (3)
@kubimatej zvladnes to!! Musis mas krasne deti a cely zivot pred sebou. Viem, ze ti je teraz tazko , ale coskoro sa vyjasni!! Musime verit a pracovat na sebe, aj ked to je tazke. Nikoho neotravujes, ja som rada , i ked to znie blbo, ze som v tom nie sama. Lebo dakedy mam pocit ze to len ja sa citim na svete sama tak spatne. :sunglasses:
18. júl o 15:35  •  2 deti - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
@kubimatej vôbec nezaťažuješ nikoho! Len treba aj triezvy názor počuť! Zamyslela si sa nad tým aspoň trochu čo som si písala, ako to vidím, ako sa chová niekedy muž? Čo ideš vlastne riešiť? Aké choroby? Príznaky? Úplne vážne sa pýtam. Ja môjho aj pošlem nech ide. Aj minule šiel o deviatej na pohotovosť, vysedel dieru a skonštatoval, že som mala pravdu. Ale som mu povedala, choď veď len choď. Keď ti je zle choď, ale nevyriešiš nič. Tak šiel potom k dr normálnej vysledky ok tak mu hovorím, nech sa pamätá, a ty musíš tiež dospieť do toho štádia, že si sama uvedomíš, že nebudes presa nezmyselne chodiť po doktoroch.
18. júl o 16:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@kubimatej
ahoj..super, ze si vymenila obvodnu a este lepsie, ze sa vyjadrila "musime to spolu vyriesit" :slight_smile: :wink:
ma pravdu, aj ja som za, aby si zacala navstevovat kvalitnu, poctivu psychoterapeutku..radsej tam vraz tie peniaze ako do tej prehliadky...najdi si taku terapeutku co robi terapiu KBT...ta je presne na nase problemy...
zaroven ked mas novu obvodnu skus ju poprosit o nove vysetrenia, take komplet ako stitna, neurolog, gastro, dobre sa postazuj co vsetko ta bolí...tie modriny a tak...

odporucam ti aj zmenu gynekologicky ak nie si spokojna, pretoze podla mna mas nieco aj tymto...a nemas to podchytene...

no v prvom rade si najdi tu PSYCHOTERAPEUTKU..ale naozaj dobru a poctivu...ta ti pomoze dostat sa z tychto sraciek..zaroven ver si vo vlastne sily, lebo vsetci naokolo keby sa aj rozkrajali ale ty sa nebudes snazit, tak je to naprd...citaj vela motivacnej literatury..prosim ta...zamestnavaj si mysel pozitivnymi tvrdeniami...

na psychoterapii sa ti dostane moznost rozpravat, rozpravat, rozpravat :wink: zabijes dve muchy jednou ranou, pretoze okrem vsetkych dusevnych bolesti sa dotknete aj tej najcitlivejsej...podla mna u teba sa toto vsetko deje, lebo nemas pohodu doma, necitis sa milovana a v bezpeci..si smutna, zufala, frustrovana zo vztahu v akom zijes..nikto ti neveri a nemas oporu v muzovi..toto je velmi podstatne...ak sa v tejto oblasti nepohnes dalej, to je ci uz odpustenie, znovunajdenie viery v dobro, alebo rozchod (ked si budes ista, ze to nema zmysel), tak sa budes v tomto bludnom kruhu motat este dobrych par rokov..a to urcite nechces.
Si naozaj pekna mlada baba, nedovol aby ta strach uplne znicil..mysli na svoje deticky ze potrebuju usmiatu stastnu mamu...a ty takou vies byt, len sa prestan pozorovat..ked pridu negativne myslienky, ihned zakric
"DAKUJEM, UZ STACILO" (aj keby ta mali pocut susedia, zakric si to), :wink:
hned potom zacni nieco robit, hrat sa s detmi, ale tak, aby si nemala sancu mysliet na svoje telo..opakuj si kazdy den hned ako sa zobudis
"som zdrava, stastna a vsetko je u mna v absolutnom poriadku"
tieto pozitivne tvrdenia si hovor vzdy v pritomnom case...ziadne chcem byt zdrava,ale SOM ZDRAVA , VSETKO JE U MNA V PORIADKU...
VER, ze tak isto ako si vies vlastnymi myslienkami privodit strach a nevolno tak si vies svojimi myslienkami privodit aj pohodu a klud..mozno to nepojde hned, ale ked to budes skusat kazdy den, urcite to pride...vsak ani panika neprisla za den negativneho myslenia, prisla po rokoch a rokoch nespracovanych strachov...
zazila si toto vela, ale neboj ty to das a vobec si nerob starosti ze otravujes na toto je to forum. tak hlavu hore a mysli pozitivne ako tvoj problem vyriesit a tes sa na to ze coskoro bude dobre...
18. júl o 16:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
@janka_banka janulik, som rada ze sa mas uz lepsie..a ze lieky pomaly ale isto zaberaju..ako prazdninujete?
18. júl o 17:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@sono2
super, ze ma mm v tebe taku oporu..a mas pravdu niekedy na nas treba aj ostro, inak by sme uplne polozili.
Ja ked mi bolo na prd,,,zacala som sa bat aj soferovat hlavne mimo mesta..a mala som ist prvy krat do BA do Ikei...tak stale ze nejdem, ja to nedam, mne je spatne a tak...ale mam naj. kamosku ktora vie vsetko o mne aj o tejto chorobe..a ta ma doslovne dotlacila, ze IDEME TY TO DAS...tak sme aj sli v zime a ja som to naozaj dala, ako stalo ma to kopec nervov, som sa triasla jak osika ale ked som prisla domov tak mi padol kamen zo srdca, lebo keby som tu cestu neabsolvovala zas by som bola zo seba nestastna ze som uplne na nic a nic neviem a ze som odkazana len doma sediet..takze niekedy kamos co na nas prisne zakrici je aj fajn a robi to z lasky k nam..to som pochopila.. :slight_smile:
18. júl o 17:36  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
@limetka26 drzim palce, aby sa ti priznaky zlepsili..mozno hromony zaposobia a bude lepsie...ale je jedno AD co sa moze aj v tehu, len uz si nepamatam, cipralex? tak keby to nepreslo nech ti ho predpisu..inak volakedy brali zeny aj v tehotenstve ine AD ako je toto jedno, a skoro vsetky pisali ze sa im narodilo zdrave babo...taky paroxetin do roku 2000 bezne predpisovali aj tehotnym, ale teraz nie vraj sa statisticky zaznamenalo nejake male percento srdcovych vad..ale nejedna kocka pisala ze brala paroxetin aj v tehotenstve a v pohode alebo ine AD...tak hlavu hore,, :slight_smile:
18. júl o 17:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@umabell ja tiez dnes rano roztrasene, no ale pekne pocasie u nas nemam to naco ani zvalit :grinning: ...tak asi tri dni bez neurolu asi moj organizmus nevydrzal tak dllllho, tak som supla polku neurolu a v pohode...pekny den resp.podvecer...
(to som si sadla k pc o 16hod. ze si trochu oddychnem a potom idem upratovat a hups uz je takmer 18..no ale uz idem,,,,)
18. júl o 17:46  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@apolka77 no veď toto píšem, keď bol zosypany sme šli na pohotovosť nevedel, že čo tak šoféroval, potom druhý deň K psychiatričke A do roboty musel chodiť, soferuje, takže vypatie, ale povedal, že mu je V robote lepšie, sa bál domov chodiť, lebo doma mu bolo zle, mal čas rozmýšľať. Len on nemal úzkosť, ale hrcu, vracal, nejedol týždeň, plakal, zlosť mal A nespal. Až mu nastavil nový psychiater úplne inú liečbu. Hneď povedal, že mu je lepšie aj spávať začal A po roku sme začali vysádzať, ale začalo to chorobami, veľa roboty stres, len kričal atď A teraz posledne keď začal zase zadumany, hovorím čo duma, sa vymačkol až tak ožil, lebo sme sa O tom porozprávali A internet čítal nonstop furt rakoviny, som mu tak nadala, to pomôže, lebo začne reálne premýšľať, a usúdi, že fakt vymýšľa a hlavne keď vidí, že V tom neni sam, že aj iní, tak ho to presvedčí, že to je fakt len V hlave.
18. júl o 18:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@kubimatej, nezatazujes nas, len ti chceme pomoct aspon radou, trosku ta motivovat, aby si v hlave nemala najhorsie scenare... urcite potrebujes dobru psychoterapeutku a KBT terapie... moze ti to velmi pomoct... ten strach je u teba prvorady, musis natom s nou zapracovat, aby sa aspon pomalicky zacal odburavat... neboj, pojde to...
18. júl o 18:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@apolka77 dakujem za povzbudive slova, uz len vydrzat dva tri tyzde a ak sa nezlepsi tak urcite pojdem na lieky , nejdem sa tomu branit. Ked to nejde tak to nejde.
18. júl o 18:42  •  2 deti - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@kubimatej ahoj moja, keď to tak sledujem presne týmto istým som si naozaj prešla. Mám pocit ako keby som čítala o sebe pred šiestimi mesiacmi. Stále som sa sledovala, hľadala som na sebe rôzne príznaky, len ma niečo pichlo a už som to pripisovala nejakej chorobe, googlila som na nete a keď mi doktori nepotvrdili jednu chorobu, hneď som si našla druhú. A takto to šlo dookola. Manželovi aj rodičom som plakala, že ma nechápu, že ma nechajú zomrieť, že ako sa môžu na mňa pozerať ako za živa umieram. Fakt si so mnou vytrpeli. Už vtedy mi tvrdili, že je to psychika. Ale i napriek tomu si manžel vybavil voľno v práci a chodieval so mnou po všetkých možných doktoroch a vyšetreniach, na ktorých sa samozrejme nič nepotvrdilo. A z každej ordinácie som odchádzala ako zdravý človek. Ale tento pocit mi stačil iba na chvíľu. Za chvíľu som všetky výsledky spochybnila, prácu všetkých doktorov som odsudzovala, neverila som výsledkom krvi, sonu, magnetickej ani rontgonu. Nakoniec som si cez jednu známu vybavila aj testy na onkomarkery, ani tam sa nič nepotvrdilo. Moja psychologička sa mi mesiac pokúšala vysvetliť, že podstata mojich stavov je úplne inde. Išla na to pomaly, keďže videla, že v mojom stave by som od nej skôr zutekala ako jej dala za pravdu. Nakoniec a konečne som to pochopila, že teda takto to ďalej nejde. Netrápila som iba seba, ale aj manžela, dcéru a mojich rodičov, ktorí si to nezaslúžili. A aj keď už boli zo mňa unavení, stáli pri mne. Už len kvôli tomu všetkému som si povedala dosť, zájdem na psychiatriu a uvidím. A ešte dnes si pamätám ten dátum 8.3. som tam v strachu vstúpila, čo bude. A keď som vychádzala, cítila som takú úľavu a vykračovala som domov s úsmevom na tvári a s receptom v hrsti. Hneď som volala moje psychologičke a povedala som jej, že som ju mala počúvať hneď od začiatku. A presne teraz jediné na čo sa hnevám je, že som nepočúvala ju a ani mojich blízkych a nešla som tam skôr. Ale človek sa učí celý život. A preto ti aj vlastne píšem. Daj si povedať a zájdi na psychiatriu, čím skôr tam pôjdeš, tým skôr sa ti uľaví. To vôbec nie je hanba, dnes tam chodí každý druhý. Uvidíš pocítiš takú úľavu, že potom si budeš trieskať hlavu o stenu, čo si sa na to nedala skôr. Keď už nie kvôli sebe, urob to kvôli svojim detičkom. Oni si to nezaslúžia. A ver, či never aj keď to pred nimi chceš zakrývať a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak oni to cítia. Moja dcéra veľmi trpela so mnou. V noci sa budila, keď ma počula, že zase nespím a prekonávam ataky. A tom chúďa išla do školy. Fakt teraz sa až za to hanbím, že som ju aj manžela nechala sa na mňa tak dlho pozerať a tak dlho sa pre mňa trápili. :rolling_eyes:
Naozaj ešte tento týždeň šup šup na psychiatriu. Na začiatok ti dajú lieky, benzáče a ja som ešte k tomu užívala aj magnezko. A určite budeš pociťovať ako sa ti každým dňom zlepšuje tvoj zdravotný stav. Naozaj daj si povedať od nás, čo sme si tým prešli a dnes možno ľutujeme, že sme to na začiatku hneď neriešili tak ako bolo treba. A práve preto sme tu na tejto diskusii, aby sme kočkám ako si ty dodali odvahu ísť čím skôr ku doktorovi. :wink:
18. júl o 19:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
@janka_banka ahoj jani tak aj tebe už je lepšie to som rada. Ja som už tiež na tom lepšie ešte prídu stavy a dni, kedy si spomeniem na moju poruchu, ale sú dni kedy si na to ani nepomyslím. A žijem normálne. Teraz mám dovolenku do 24.8., keďže sú prázdniny, tak uvidím ako to bude. Momentálne som od včera trochu unavená a bolí ma zase tá noha, ale to je tým počasím. A ty ako ataky už vôbec nemávaš??
18. júl o 19:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@bambulka05
ahoj bambulka,
ja len, ze kubimatej berie AD /nepamatam ake/ asi mesiac a pol, ak sa nemylim.
U nej je problem, ze k AD sa bala brat neurol, resp. si mysli ze ma na neho alergiu..ak si da tak len najnizsiu davku 0,25 aj to ked je uz atak rozbehnuty...

mozno by jej prospelo ist do nemocnice ale tam nechce lebo ma zlu skusenost a nema s kym nechat deti..takze vlastne sa lieci ambulatne..
ja si myslim ze tie terapie potrebuje ako sol..len ono je fakt tazke najst kvalitneho psychoterapeuta..aj o tom to je...


super, ze tebe je uz lepsie..keby si sla o den skor psychiatricke akuran na narodeniny mojej dcerky :sweat_smile:
18. júl o 21:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@apolka77 môžem potvrdiť že dobrý psychoterapeut pomôže,ja som bola dnes u psychologičky a mala som prvé dlhšie sedenie,bola som tam asi hodinu a vyrozprávala som sa už dnes u nej dosť,všetko čo ma trápi a pevne verím že aj s jej pomocou sa dám do poriadku
@kubimatej odporúčam Ti nájsť si dobrú psychologičku, ja mávam tiež tieto stavy že ma všetko bolí,minulý týždeň som mala velmi ťažký ešte aj v noci som mávala zlé sny,mávam aj ja neviem či to bývajú alergické reakcie na niečo ale netuším na čo,lebo hocikedy sa mi spravia vyrážky,hrozne ma bolieva celé telo a strašne zabúdam. Psychologička mi povedala že je to všetko z depresie.Tak pravdepodobne to bude aj u Teba tak a skús si nájsť dobrú psychologičku.
18. júl o 22:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@simka1454
ahoj,
prave som sa ta chcela spytat ci si uz bola u psychologicky..tak super, ono aj to vyrozpravanie sa pomoze hlavne ked ti je psych, sympaticka to robi tiez divy..tak drzim palce.
ja inak tiez zle spavam, tak akoby nie hlboko, strhavam sa zo sna...stale sa niecoho lakam, je to neprijemne...ale som aj citla ze AD narusaju spanok akoby uz clovek nevie dosiahnut taky ten hlboky...dost ma to trapi...ale ked dam neurol spim dobre...no zas nechcem si ho davat kazdu noc...tak uvidim ako to bude pokracovat...
18. júl o 23:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@apolka77 a som objednaná o dva týždne a napísala mi čas tak aby mala na mňa hodinu. Na spanie beriem večer trittico a polku xanaxu ale ten xanax mám tri razy denne polovičku tak beriem poctivo tak ako mám predpísané,Dnes sme rozobrali asi všetko od detstva čo si pamätám a povedala že preto toto všetko teraz mám že sa všetko postupne na mňa nabalovalo a už som to nedokázala prekonať,že preto som už prestala rôzne situácie zvládať.
18. júl o 23:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@apolka77 ahoj. Tak to som nevedela. Ale tak nechapem preco jej neodporucil lekar psychoterapiu. Mne to hned nakazal. Ale to ja som uz chodila skoro dva mesiace ku psychologicke ktora doobedu pracuje pte nicj. Tak som len pokracovala. A velmi mi to pomohlo. Uz len to ze som sa mohla niekomu vyrozpravat. Teraz uz k nej nechodim tak casto momentalne mam teraz cez prazdniny prestavku. Ale keby bolo zle mam jej volat. Naozaj velmi to pomaha. A co sa tyka neurolu ani mne nepomahal. Az lexaurin mi pomohol. Ale zase pripominam treba ho pravidelne uzivat.
19. júl o 07:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@apolka77 a este k tomu spanku ja mam tiez tento problem. Spim tak divne. Mam pocit ze spim ale vnimam vsetko este aj to ze spim. Take zvlastne je to vsetko. Mam dovolenku dva mesiace a ja vstavam uz o siestej lebo nemozem spat. Ako chore. Ale lieky nebudem brat na spanok.
19. júl o 07:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@simka1454 ahoj. Je to presne tak. Ja uz ked mam zle sny teda sa mi snivaju same bludy. Vyhodim sa na tvari ako pubertiacka popritom ma boli cela laba cast tela tak viem zw uz je zle a ma resetnut. Niekedu som sa bala ze co mi je hladala som za tym nejaku chorobu ale teraz uz viem ze je to vsetko zo psychiky.
19. júl o 07:13  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@bambulka05
no ani ja nechcem brat lieky na spanie, ale je to naprd sa nevyspat a potom fungovat v praci, tak som vcera dala aspon polku neurolu a spala som lepsie do tretej rano :stuck_out_tongue_closed_eyes: ..potom uz len tak, aby sa nepovedalo...

ja som brala aj lexaurin ale na oju paniku mi viac zabera neurol, je to sranda ze diagnoza skoro rovnaka a kazdemu zaberie nieco ine.
19. júl o 12:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok