• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

16. januára 2017 
@domkaaaa Domkaaaa, a prečo benzáky neberieš?.... Ja by som bez nich, každé nové adčka asi nezvládla, len s benzákmi.... ale teraz momentálne beriem ja osobne 2x denne polku tabletky Rivotrilu..... teda beriem ich pravidelne... ale minimálne dávky.... a ked mám uzkost, tak si dám aj celú tabletku, a aj tak je to stále minimum.....čo môžem kludne brať..... :wink: . Takže ak Ti je zle, máš uzkost, rozhodne to prejdeš s benzáčom... ked máš, tak si daj.... môj manželik má zase Oxazepam momentálne... a tiež ked mu je horšie dá si aj celú tabletku..... :wink: . Držím palceky....
23. sep 2016 o 19:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@ametyst123 môže dať pn aj psychiater ale mne ten môj tiež teraz už nechcel nechať vraj tri mesiace najviac môže a dosť a aj napriek tomu že mi nie je dobre a psychologička sa potom čudovala že čo je to za postup že to nie je pravda aby som sa nenechala odbiť,tak napísala papier aspoň obvodnej že aby tú pn napísala ona lebo mi neodporúča ukončenie. ja nie som nadšená z tej pnky ale čo mám robiť ? Nie je mi ešte dobre,čo sa mám hneď zosypať ? Je smutné kolko blbých psychiatrov je u nás,miesto toho aby pomáhali,tak mám pocit že skôr škodia.
23. sep 2016 o 19:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simka1454 Simka, suhlasím....niektorí doktori sú proste odveci, alebo skôr mám pocit, že väčšina.... a tažko sa hladá tu na SK dobrý lekár, ktorý človeku aj chce naozaj pomôcť....bohužial, sme na Slovensku, takže čo môžeme chcieť,... :confounded: :angry: . Je to smutné.... :unamused: ... a lekár, ktorý v takýchto prípadoch má sa snažiť čo najviac pacientovi pomôcť, ho ešte viac dobabre.... :unamused: .... Fakt treba zmeniť toho Tvojho lekára, je odveci..... a fakt naozaj nechápem, že Ti nemohol dať pn-ku, akože maximálne tri mesiace....? to je blbosť....ja neviem, ale pri takýchto diagnozach, akože psychické poruchy, tak sa má človek za 3 mesiace vyliečiť, ale lieky nech pacient berie minimálne 6 mesiacov?.... ta to je čo za blbosť.....
Inak Simka, čo Ti napísala obvodná do diagnozy...? Lebo ja nemarodujem u psychiatričky, aj ked u nej viem, že môžem kludne, ale ja som práveže nechcela.... :slight_smile: ... nechcela som, aby si kolegyne v robote vyhladali, akú diagnozu mám.... A tak som na pn-ke u obvodnej, pretože mám tak či tak problémy s dýchanim, s tou hrčou v krku, a kedze mi to začala vyšetrovať ona, napisala aj pn-ku..... a postupne chodím na vyšetrenia, ktoré mi ešte chýbajú.... takže som bola niekolkokrát u ORL, na rozne RTG, USG, endokrinologiu, testy krvné.... blablabla....alergologia, interné, gastro.... atd... kedze mam aj iné problémy.... a vlastne ked sa to tak vezme, každá z nas máme tieto príznaky, a teda nie je odveci, ako som už písala , dať si urobiť vyšetrenia.... tak Tvoja obvodná Ti môže kludne dať pn-ku na 1 rok, kde môže Ta vrámci toho poposielať na kardiologické vyšetrenie, endokrinologiu - t.j. štítna zlaza,.... gastroenterologiu, alergologiu, či nemáš napríklad histamínovú intoleranciu, ortopediu, neurologiu,...cievne.... proste je toho kopec, na čo Ta môže poposielať, a tak sa to môže natiahnuť na celý rok.... Pozri, ja som na pn-ke už štvrtý mesiac.... a stále mi niektoré vyšetrenia chýbajú....a lekárka sa neponáhla ma poposielať ......a ja sa tak skoro nechystám do práce... proste sa na to zatial necitim.... :unamused: ...
23. sep 2016 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 uzsom dala neurol uz som to nezvladla ... Zajtra uz nasadim escitil. No citalec mi robil asi najelsie z nich lreto sme sa rozhodli sa k nemu vratit tak uvidime :blush: Len vtedy som mala panicku poruchu teraz mam depkoidne stavy tak uvidime ako zaberie na ne :blush: A psychologicke chodim kazdy tyzden zatial len 3 krat a ona mi poradila febarin nebrat lebo ze je to stare ad s kopou neziaducich ucinkov a ze som zaspata ... Ze si mam pytat aktivizujucejdie ad a poradila mi tento escitil tak neviem
23. sep 2016 o 20:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 v podstate ja mám stále pnku od obvodnej ale ešte keď mi ju psychiater odporúčal ale viem že ju môže vypísať aj psychiater lebo mali od neho vypísané pnky,takže ona mi to len dopíše na ďalší mesiac. Bola som na kontrolu u psychiatra v pondelok a rovnako aj u psychologičky a tá mi napísala papier pre obvodnú s odporúčaním ďalšej pnky s tým že začíname s nácvikom progresívnej svalovej relaxácie a s počtom sedení 10 ,jedno sedenie týždenne. Inak keď to takto píšem tak je to pekne domotané ako s nami zaobchádzajú a takto sa máme vyliečiť. Zastavila som sa aj u obvodnej a dohodla som sa s ňou že prídem teraz čo bude utorok a aj ráno pôjdem na krv. No teraz sa mi zase zhoršuje všetko ale asi preto že mám mať o týždeň svoje dni a to mi tiež nepridáva k zlepšeniu. Krúti sa mi hlava je mi zle na vracanie a ešte aj hrdlo ma bolí. Som zvedavá čo ukáže krv.
23. sep 2016 o 21:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa Tak potom je to ok, ked Ti Citalec robil dobre, potom by to mohlo zabrať....tak silnoooo držím palceky, nech zaberie... :wink: :wink: A to že chodiš k psychologičke je dobrá vec, rozhodne treba aj na sebe pracovať, a nespoliehať sa iba čisto na lieky, my musime zmeniť svoje zmyslanie za pozitívnejšie, ak chceme normalne začať fungovať, bez toho sa zrejme dalej nepohneme.... :pensive: Tak držím Ti palce, nech ten Escitil Ti konečne pomôže, a bude to super.... :wink: ...
23. sep 2016 o 22:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simka1454 Tak to teda nechápem, že ani odporúčanie Ti nedal dalej, aj ked máš vlastne pn-ku od obvodnej.... tak to je chrapúň,.... Bože môj, to je zdravotníctvo... ja fakt hovorím, radšej nebyť chorý, lebo človeku nepomôžu, len ho dorazia totí naší lekári.... :confounded: ....A presne jak hovoríš, popri takýchto peripetiách s lekármi si akože máme vyliečiť svoje psych. problémy....?... A na tých vyšetreniach Ti držím palčeky.... A toto, že budeš mať svoje dni, rozhodne neprispieva k dobremu pocitu, práve naopak, ja sa tiež minimálne tri dni dopredu citim totalka zle,... a ešte aj počas svojich dní mi je tiež aspon 4 dni zle... a až potom sa to začne zlepšovať.... Je to fakt o tých hormonálnych zmenách, a tie práve v čase menštruácie sú... takže fakt máme dôvod citiť sa horšie, ako počas ostatných dní.....Tak Ti držím palceky, nech sa čím skôr dáš dokopy, a bude Ti dobre.... a psychiatra treba zmeniť.... rozhodne.... je to ......(...). necham na domyslenie..... :wink:
23. sep 2016 o 22:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 vieš čo ti poviem, radila som niektorým nech nejedia toľko tabletiek, nech bojujú, nech idú spať pred pol nocou a nie po polnoci, kedy spánok nie je až tak veľmi účinný, nech sa tešia aj z maličkosti
Ty píšeš celé litánie, radíš aj keď nie si lekárka a prepáč mala by si zmeniť vyjadrovanie napr. palčeky, manželík, to je také detinské. Ja som zažila tiež veľa stresu v živote, veľmi náročná práca, rodičia mi zomreli v jednom roku, mala som ich veľmi rada, dlho som sa s tým vyrovnávala, ale lieky som nebrala žiadne. Neviem, či je dobre toľko radiť iným, lebo sama chodíš spať nad ránom, čo ti určite neprospieva, ako hovoríš ješ veľa sladkosti, takže všetko s mierou. Držím Ti palce, aby si sa skoro uzdravila ale netreba sa toľko sledovať a xy vyšetrení robiť, veď každého niečo bolí, časté sú teraz bolesti chrbtice a musíš vedieť, kedy ťa bolí žalúdok od stresu a kedy tak chorobne.
Ja nerýpem, rada si prečítam rôzne témy na MK, psychologické, lekárske, farmaceutické povolania máme v rodine, možno aj preto ma to zaujíma
23. sep 2016 o 22:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mijo53 No práve Mijo, Ty si ziadny psychický problem nemala, a radiš vo veciach, o ktorých nemáš ani šajnu, ja som vždy a všade písala, že lekárka nie som, ale názor si snad vyjadriť môžem, a pokúšam sa aj radiť, ved na to to tu forum predsa je, aby sme si vymienali nazory a rady, ako s tým bojovať... Práve preto som na túto stránku prišla, že aj ja sama mám psychický problém, viem, že ho mám, aj ked ťažko som si to priznávala, ale priznala som si, že ho mám, či sa mi to páči alebo nie, a bojujem s ním tak, ako najlepšie viem, nevzdávam sa.... a ked si si nevšimla, tak vela ráz som si sypala popol na hlavu, že aj ja robím chyby, že absolutne nie som dokonalá, a mám zlozvyky, ktorých sa ťažko zbavujem, ale priznávam si to, ale o Tebe vlastne neviem nič, nepíšeš o sebe, alebo len velmi málo, a z toho ani neviem, aký si v skutočnosti človek. A to že píšem litánie, a používam detské vyrazy, tak ja Ta absolútne nenutim čítať moje príspevky, ale očividne ich čítaš, ked na nich reaguješ,... tak na čo ich vlastne cítaš, preskoč moje príspevky, a bude.... nemusia Ta iritovať moje články, neviem, čím som Ta tak iritovala, že si sa tak na mna zamerala, ale písali tu dievčence... :grinning: ... zase zdrobnelina... (a to preto, lebo netuším, ktoré sú ešte mladé dievčatá, alebo také ktoré už majú stále iba 20 rokov....každý rok.... :sweat_smile: ... ako ja.... :sweat_smile: ....)... tak preto píšem zdrobneliny, a môjho manžela naozaj volám manželík....aj v spoločnosti, hoci mám už 37 rokov, a on 38 ... no a čo.... zrúti sa preto svet?... ked sa stále lubime, tak prečo by som ho zdrobnene nenazvala, ja ho doma volám aj miláčik, atd....ale to tu písať nebudem.... :dizzy_face: .... . A opýtam sa Ta či si malé ťažké detstvo, lebo Tvoj otec mal vážne zdravotné problémy, ale obidvaja rodičia boli super a lubili nás, v škole sa Ti vysmievali, citila si sa menejcenne, a málo sebavedome, mala si strach z ludí, a teda sociofobiu, isla si na strednu a potom na vysoku, kde si musela sama prejst vsetkymi skuskami "bez pomoci", ale vystudovala si VŠ, dokazala si to, a práve ked si nastupila do prvého zamestnania v školstve, Ti zomrel otec, potom starý otec, tak druhý starý otec, jeho sestra - teta, s ktorou sme mali blizky vztah, potom stará mama, ujo aj so synom, ktorý našej rodine velmi pomáhali, a nakoniec pred rokom zomrela náhle milovaná mamička....? Medzitým si si zobrala muža, a mali ste spolu dve deti, ktoré mali vážny zdravotný problém, a ktoré by si musela 2 roky v kuse nosiť na rukách vo zvislej polohe, aby sa Ti nezadusili... ani do kočika nedať, ani do vajíčka... nič.... chodiť s nimi po nemocniciach, kde pristup lekárov a zdravotných sestier bol horší ako ku psom.... medzitým okrem materskej chodiť po celý čas do práce, lebo dovolenky si využívala na rekonštrukciu starého ošarpaného domu, kde nebol ani záchod, ani teplá voda a kurenie? kde nebolo vlastne celkom nič, a bez penazí?.... Kde si si všetko aj s manželom musela robiť sama...., lebo na pracovníkov neboli peniaze?.... A platy minimálne , a bez kúska oddychu, cez den v práci a v noci robiť na dome, nedostatok spánku, nie z vlastnej vole, ale kvoli detom, a kvoli staremu domu, lebo by si chcela normálne bývať... a nie v chajde....a hanbiť sa pri každej návšteve?.... a popritom riešiť zložité rodinné situácie, z ktorých boli niektoré tak vážne a bezvýchodiskové, ktoré tu bohužial nemôžem napísať, (lebo niektorí ludia by mohli prísť na to, kto som.... a to nechcem.... lebo práve kvoli tým ludom nam bolo ublížené.... velmi...)... a nakoniec po materskej ked nastupiš do práce, a zistíš že v kolektíve je harpia, ktorá Ta očiernuje aj pred šefom ,aj pred ostatnými kolegynami, a pritom sama spáva so šefom....? a tak zistíš, že vlastne Ta chce z tej práce vyštvať, ale Ty sa to snažiš ignorovať....? A do toho všetkého, ked som sa už citila totálne bez síl, roky nevyspatá, deprimovaná z domu, z práce, zo všetkych zlých situácií, ktoré sa mi stali v živote, do toho dostala moja mamka nečakane mozgovú porážku, a ešte aj lekári nám davali nádej, že sa z toho dostane, už mala ísť na rehabilitačné oddelenie, mali ju preložiť.... a na další den mi veselo do telefonu zdravotná sestra oznámila, že moja mamka zomrela.... A to som tu pre istotu kopec veci ani nenapisala, aj tak som toho napisala viac než dosť... Tak myslíš, že som mala lahký život? Ale všetko som zvládala, až do momentu, ked mi zomrela milovaná mamka, potom som ešte normálne fungovala dalšie dva mesiace, a z ničoho nič, prehanačky, vracanie, napínanie, dusenie, busenie srdca, vysoký tlak 180/110, (myslíš si, že som si ho vysimulovala?... ked ani lekár ani sestra na pohotovosti neverili, že mam taky vysoky tlak, a som relatívne mladá... :dizzy_face: ... a tak zobrali druhý tlakomer, a dvakrát pomerali, a zase taký istý výsledok....?a bolesti hlavy, ako keby som mala dostať poražku a krče v bruchu také, že som sa nemohla ani vyrovnať, tak ma bolelo celé brucho....a mala som závrate, hýbal sa mi svet pred očami..... bolo to hnusné.... Tak ak si takéto stavy nemala, nemala si teda žiaden panický atak, ani uzkosti, depresie, "len" smutok za obidvoma rodičmi.... V žiadnom prípade to nebagatelizujem... božechrán.... strata rodičov je najťažšia vec v živote, a najviac stresová, a traumatizujúca, a tak by si mohla chápať aj Ty mna, že som relatívne mladý človek, a už nemám ani jedného z rodičov.... môj otec umrel mladý, a moja mamka pár rokov ešte požila, a potom zomrela.... :frowning2:
A dalej očividne si nepochopila, že som sa vyjadrila k tomu, že čokoládu proste zbožnujem, a zjedla by som jej na kilá... ale sa obávam, aby som z nej nedostala cukrovku, a hned na to, si sa ozvala Ty, ja som len reagovala na Tvoje slová, a chcela som Ti len napísať, že cukrovka vzniká aj preto, že človek je sladké.... ale práve preto, ak človek nechce dostať cukrovku, tak ako ani ja, tak by mal obmedziť príjem sladkého.... ako aj soli, a mastného.... ale nikomu to božechrán neprikazujem... a sama píšem, že sladkého vela jem.... a je to fakt môj zlozvyk, ktorý sa v poslednej dobe ešte viac zhoršil.... Takže ja chcem radiť iným, aby takéto chyby ako ja nerobili, ak si to nepochopila.... prečo by som to nemohla napísať....? A aj čo sa týka spánku, je to ťažké upraviť spánok, ked som vlastne posledných 10 rokov bola zvyknutá ísť spať až o druhej tretej v noci.... a počas materskej byť stále v strehu, a každú chvilu priskočiť k postielke, ked sa Ti zacne dieta dusiť, takže spánok počas materskej nulový.... v kuse 2 roky... každý Boží den....aj noc.... Takže asi ťažko dokazem poraziť 10 -ročný zažitý "rytmus" môjho dna , resp. noci, za taký krátky čas.... Prešiel už síce takmer roky, ale aj tak sa mi za ten čas podarilo ísť spať skôr, len velmi málokedy, aj ked som sa fakt snažila.... A dalej raz píšeš, že načo pcháme do seba adčka, ked nemáme urobené najprv vyšetrenia, a potom zase napíšeš mne, že načo tolko vyšetrení robiť...! Tak ja som zástancom toho, že radšej si najprv zistím, čo mi skutočne je, a tak budem si istá, že popri tých lekároch - a väčšine šarlatánoch, sa nič nezanedbá, a mám len panickú poruchu.... Lebo napríklad jeden z tých blízkych , čo mi zomreli, bol na vyšetreniach, citil sa zle, ale všetko bolo vraj v poriadku, a o dva týzdne, to už v poriadku nebolo, a on zomrel na rozsiahlu rakovinu zaludka.... dalej moje deti, ked som čakala prvého, tak v 33. týzdni som začala krvácať... vyšetrili ma... poležala som si na oddelení 2 týzdne s tým, že krvácanie prestalo, a tak ma BEZ VYŠETRENIA TAM DOLE PREPUSTILI DOMOV....a ja som už v tom čase mala "preháňačky"... ale kedže som bola prvorodička... tak som to brala tak, že ma len preháňa, a ja som mala kontrakcie.... a v ten istý den, večer ma manžel priviezol už so silnými kontrakciami naspäť do nemocnice a bola som otvorená na 6 cm.... :dizzy_face: :confounded: ... Moj syn sa mi narodil v 35.týzdni predčasne.... vazil iba 2,1 kg....(vyzeral ako keby som dala ku sebe dve kilá muky....taký maličky bol...a ešte aj schudol...), kedže mal aj novorodeneckú žltačku, bol spavý, nemal sací reflex, bolo nenormálne ťažké ho vôbec zobudiť, nie to ho ešte naučiť sať...a papať....a sestry zdravotné?.... prístup nenormálne "milý".... kričali na mna, že či si neviem nakrmiť decko.... :confounded: .... Moja odpoved znela.... no neviem.... jedina sestra mi pomohla, staršia pani.... Po takmer mesiaci v nemocnici, nas pustili domov... kde sme sa vsak po 2 mesiacoch znova vrátili, lebo novorodeneckú zltačku mu nevyliečili, nedali to do poriadku, a okrem toho sa mi malý pri každom nakojení dusil....hoci som ho dala odgrgnuť, položila som ho.... všetko mlieko sa tislo von nosom a ustami... a syn sa mi dusil mliekom.... mal reflux, a druhý syn to isté.... takže pokým sa nenaučili samí chodiť a posadiť sa, dovtedy som ich nosila na rukách, lebo aj v sedačke, či v kočiku, či kdekolvek nevedeli sedieť, a ked sedeli tak im stislo brucho a zalúdok... a zase dusenie s mliekom.... no hroza.... Další príklad moja mamka, liečili ju 4 roky na chorobu , ktorú nemala, brala také ťažké lieky, a pritom mala niečo uplne iné, čo sa príznakmi velmi podobalo práve tej chorobe, ktorú jej "diagnostikovali" nesprávne....! Takže do nej natiskali tolko liekov, ktoré vlastne brala bezdovodne, a neliečili to, čo skutočne liečiť mali... a prišli na to, až ked dostala z tých všetkych liekov a kombinácií tých liekov porážku....a tak zistili, čo jej v skutočnosti naozaj bolo.... :frowning2: . To je len pár príkladov toho, prečo nedôverujem ani nahodou lekárom, ludí berú ako mäso, nie ako ludí, .... bohužial... maloktorý lekár je aj dobrý lekár, s ludským pristupom....Takže preto som zastancom toho, že radšej doveruj, ale preveruj, a radšej si po vysetreniach pochodím, ako budem do seba tiskať adčka, a kopec dalších liekov, kým to nebude jasné.... ale adčka beriem.. lebo ja už viem, že pp mám.... ale napríklad viem, že mám aj vysoký tlak, na ktorý beriem lieky, a nesúvisí s pp, pretože normálne by adčka resp. benzák mohli tlak ukludniť, ale na mna to nezabera, a tlak mám stale vysoky, tak preto lieky na tlak, dalej mam zistenu aj astmu, a alergiu na pele, a niektore potraviny.... a celkovo mam oslabený celý imunitný systém....ktorý mi napadajú virusy a bakterie.... a teda Streptokoka mam, dalej Stafylokoka zlateho, Haemophila , a Neisseriu, a taktiež aj Candidu alb. (nielen tam dole... :pensive: ...ale v celkom organizme...) a všetko premnožené.... A predstav si, ja neviem rozlišiť, kedy ma bolí zalúdok od stresu a kedy chorobne.... Ty to vieš? lebo ja to neviem, mna proste bolí zalúdok stále rovnako.... :pensive: ...či som v strese alebo nie som... bolí ma neustále po celý den aj noc.... odkedy mám pp.... už takmer rok.... takže preto som absolvovala aj kopec gastro vyšetrení....a ani lekár na gastro mi nezistil, že mám alergiu na potraviny, ako to že na to neprišiel?.... Tak takých lekárov máme.... Ale nehádzem všetkých do jedneho vreca, česť výnimkam... :wink: ... a predstav si, aj my máme v rodine lekárov, aj inžinierov, docentov a dokonca aj profesora.... a sama mám titul, hoci nie MUDr... .... :dizzy_face: ... a dokonca aj vyššie IQ ako je priemer.... :pensive: ... ale nezvyknem sa tým chvaliť, a v mojom okolí to vie len par ludí, to znamená dvaja ludia.... :sweat_smile: ..... ale ked už si takto píšeme.... :dizzy_face: ... tak som to sem napisala, možno preto, aby si mi dala konečne pokoj.... A ked sa snažim dievčatám tu na fore pomôcť, tak mam naozaj snahu, aj ked vzdy dodám, že lekárka nie som.. hoci moja mamka si velmi priala, aby som bola... ale ja som išla študovať niečo iné....bohužial... Keby som bola lekárka, viac by som sa zaoberala stavom mojej mamky, a skôr by som zistila, že niečo nesedí.... že to nie je ok.... a že je liečená nesprávne... :pensive: . Tak dufam, že som napisala všetko, čo som napisať chcela... a idem spať.... :sweat_smile: ... možno.... :sweat_smile: .... Na dnes, dobrú noc.... všetkým.... :wink:
24. sep 2016 o 00:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
Ahojte idem si k vam po radu.Ako ste zvladli tehotenstvo s depresiou? Som 12tt velmi tazko som to zvladla doteraz.A dnes este horsie zcraciam celu noc,nespim :( velmi sa bojim ako to vydrzim.dva mesiace pred tehu som vysadila ad.
24. sep 2016 o 03:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa ked treba tak aj tri tabletky,je to uz urcite dost,ale ja neznasam ked mi je zle
24. sep 2016 o 07:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simka1454 ked moze dat iny lekar pn 3/4 roka nechapem preco psychiater nemoze :unamused:
24. sep 2016 o 07:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kata9 ahoj, ja ked som otehotnela, musela som vysadit ad ihned. Vydrzala som to 16 tyzdnov, potom mi boli lieky opat nasadene, sice slabsie, ale lepsie ako nic. A co na to tvoj lekar, nechce ti znovu po prvomntrimestri nasadit? Lebo bez nich to bude velmi stresujuce aj pre dieta:confused: Ja som s nimi dokonca aj dojcila a vsetko je o.k. Netrap sa zbytocne a daj si nasadit lieky. Drzim prsty, viem ako sa citis:fist:
24. sep 2016 o 07:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@ametyst123 Dobre ráno prajem, všetko som prečítala, veľa som z toho zažila aj ja, napr. keď mi každé ráno bolo na vracanie zo šéfa, ktorý musel odísť, lebo bol KO, a chápem ťa, nechcem ťa ľutovať, to je asi najhoršie, keď človeka ľutujú, svojimi náražkami ti chcem aj pomôcť, zober si príklad z "júnovej" , tá si poplače a bojuje ďalej aj bez tabletky, tak ako jej to povedala psychologička. Najviac ľudia oplakávajú smrť životného partnera, deti a rodičov, mne je tiež ľúto a smutno keď zomrie blízka teta, ujo, ale za každým za dlho nedá smútiť, lebo človek by sa zbláznil. Nakoniec kresťania by smrť nemali až tak preživať, aj keď je to ťažké, ja som sa tiež dlho vyrovnávala so smrťou rodičov, ale tabletky som nebrala, plakala som deň a noc . Takže ja v dobrom, vieš koľko krát sa mi trasie žalúdok a viem, že je to z momentálnej nepohody, ľahnem si, idem do kostola, na spoveď , to mi veľmi pomáha a som opäť v pohode, vyrozprávam sa manželovi, úplne dôveryhodným osobám, ktorým to môžem povedať
Drž sa, pomodlím sa za teba a nehnevaj sa na mňa, nevysmievam sa ti.
24. sep 2016 o 08:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@sandra2308 dakujem za povzbudenie. Dost mi je zle a som z toho uplne nestastna. :frowning2: Liecim sa tri roky, raz s ad potom chvilu bez a tak dookola. Asi sa s tym stale neviem/nechcem zmierit. Aj mm dnes plakal ked ma videl zase v tom :frowning2:
24. sep 2016 o 10:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kata9 ahoj presne viem cim si prechadzas :frowning2: presla som si tym svojim 2 tehotenstvom . Skus vydrzat aspon prve tri mesiace bez liekov. Mne boli nasadene od 4 mesiaca najnizsie davky ad obcas ak to bolo na nevydrzanie som mala aj Xanax. Aby toho nebolo malo som musela v 4 mesiaca podstupit serklaz nakolko som bola uz otvorena. Vtedy som si myslela ze to nezvladnem so svojim stavom ale musela som kvoli dcerke zabojovat je to velmi tazke ale musis verit ze vsetko bude dobre.
Tiez som sa bala neziaducixh ucinkov na babo ale vsetko dopadlo dobre narodila sa mi zdrava dcera. Nevzdavaj to . Myslim na teba.
24. sep 2016 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@rena28 dakujem ti.ano,bojim sa neziaducich ucinkov na babo ale som na tom dost zle.a mm sa tiez velmi trapi.musim verit.dakujem ze si napisala,vzdy povzbudi vypocut si innych.ako to zvladli. Tiez je toto moje druhe tehu.po prvom som zacala mat problemy.
24. sep 2016 o 13:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
To nie je vela :blush: Lekar mi kazal 3 krat 0,25 neurol pokial escitil netaberie :blush::blush: a dnes tak aj robim je mi uplne na chuja@timea179
24. sep 2016 o 13:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 dodavas mi neskutocnu energiu :heart_eyes::heart_eyes: ja uz chcem byt ako tak stabilizovana teraz znizujem a je mi veeelmi zle aj s neurolom kks ledva cakam na pozajtra kedy mam zacat s escitilom
24. sep 2016 o 13:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kata9 aku mas prosim diagnozu? Ako presne sa teraz citis?
24. sep 2016 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa panicke poruchy mi presli do depresii.nemam vobec chut jest,nic robit,doma vsetko hore nohami.nic ma nebavi,je mi na zvracanie a dost aj zvraciam.
24. sep 2016 o 13:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kata9 ja to iste a si tehu??? Bez liekov?
24. sep 2016 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kata9 a co na to tvoj lekar, nechce ti predpisat lieky? Ved takto sa neda zit. Ja som polovich tehotenstva prerevala a prevracala, otras. A potrebuje ta aj starsie dieta...:confused:
24. sep 2016 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sandra2308 ja zijem v zahranici a vzdy som sa liecila doma na dialku.teraz nemozem,maly uz chodi do skoly.musim to zacat riesit tu.
24. sep 2016 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa ano som tehu.koncim 12tt.ad som vysadila 2 mesiace predtym ako som otehotnela.
24. sep 2016 o 14:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa Domkaaaa a aj všetky babenky, držím vám palce, (a tiež aj sebe... :dizzy_face: ) aby sme to všetky zvládli, aby sme sa dali do poriadku, aby nam bolo dobre, aby sme sa už tolko nemuseli trápiť. Ja verim tomu, že sa to dá, dokonca sa to dá aj bez liekov zvládať, príkladom toho sú tu niektoré dievčence, ktoré to zvládajú aj bez nich, ale verim hlavne tomu, že sa raz každá z toho dostaneme, len každá na to potrebujeme svoj čas, a tiež aj to "chcenie" s tým bojovať, a nevzdavať sa dopredu....ved vlastne nemame, čo stratiť,... ja to citim tak, že som vlastne bola "na dne"... takto zle som sa nikdy v živote necitila, ako vtedy, ked som začala mať pp, a viem, že to bolo pre mna dno.... a už sa dá len stúúpať hore... :wink: ... a jasné, že mám strach, aby sa mi to nevrátilo, a občas,ked si na to pomyslím, ešte mám uzkosti, ale už to nie je také strašné, aké to bolo na začiatku, takže viem, že sa to prekonať dá, a minimálne aj zvládať sa to dá, a dá sa fungovať aj s tou panickou poruchou, a aj depresiou, dá sa žiť "normálne" a normálne fungovať, len sa o to musime snažiť hlavne my samé pričiniť.... ak my nebudeme mať snahu, dať si svoj život a svoj organizmus a hlavu do poriadku, tak kto potom?.... Je to na nas, ale dá sa to zvládnuť, a aj vyliečiť sa, a ja verim, že to zvládneme všetky, :wink: ... Dokážeme sa odraziť od dna, a žiť si svoj život volne a slobodne, bez nasich psych. poruch, a žiť život naplno, nie iba prežívať.... Ja to nechcem.... A vy?.... Tak verme same sebe, že to dokazeme... a stale si to hovorme... a časom... to tak aj bude... :wink: :wink: :wink: .
24. sep 2016 o 14:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@mijo53 Ahoj Mijo, takže všetko ok,.... :dizzy_face: . Ja tiež som veriaca, ale odkedy som na pn-ke, nemôžem chodiť do kostola, lebo žijem v malom mestečku, kde každý pozná každého... :confused: .. a ludia proste nechápu, že môžem mať aj vychádzky, a každemu to vysvetlovať sa mi nechce.... a tak si myslia, že chodim vonku a že porušujem pn-ku, niektorým ludom to proste nevysvetliš, bohužial, .... a tak mi omše aj spovede velmi chýbajú, a v čase prechádzky to proste nemam ani šancu stíhať.... pretože ked tu aj nejaké omše sú... tak ich nie je teda vela... a ked spovedajú, tak príde neskutočný kopec ludi... a to nestiham tak alebo onak.... je to bieda... ale je fakt, že spoved mi tiež velmi pomáha... je to skvele poradiť sa, a vypočuť si povzbudenie aj od knaza, ktorý mi dokáže vysvetliť veci aj z jeho pohladu, teda z pohladu nezainteresovaného človeka, čo je super.... :wink: ....ale nateraz to musim obmedzovať.... Inak poznáš ten vtip, že ide jedna Američanka, slečinka, okolo kostola, a tam je rad ludi, tak sa postaví do radu, a čaká. Ked príde na nu rad, ide dovnútra, a ked výjde von, hovorí: "Fíha, toto je super, oveľa lepšie ako chodiť na terapie, a ešte je to aj zadarmo....." :slight_smile: .
No a čo sa týka mojej mamky, ešte doplním to, že veriaca som, a verim naozaj, že život po smrti existuje, nemôžem napisať prečo tomu verim, ale viem, že existuje, (ale nejedná sa o svetlo v tuneli... :wink: ani nič také....) ....proste niečo, čo som zažila ma presvedčilo o tom, že to tak je, a práve aj preto, kedže som už zažila umrtia 7 blizkych ludi v priebehu 12 rokov, a zvládala som to "normálne", brala som to tak, že život je taký, rodíme sa a aj umierame, ale raz sa všetci potom stretneme, kedže tomu verim, tak som to brala takto.... teda "v pohode", ked sa to dá takto napísať.... A myslela som si, že aj smrť mamky, hoci nečakaná, že ju budem brať "normálne" že to zvládnem v pohode, lebo taký je život.... a aj 2 mesiace som normálne chodila do práce, fungovala som ok, ...a po dvoch mesiacoch.... zničoho nič, bum.... začalo mi byť zle, aj v práci, aj doma... potom mi bolo až tak zle, že som nemohla isť ani do práce.... a začalo to prehanačkami.... Dokonca som si aj poležala na infekčnom....lebo lekárka si myslela, že mám niečo infekčné.... :unamused: .... a po týždni zistili, že nie..... infekcia to nie je.... a tak to začalo.... bolo mi v kuse zle, vracala som, dusila som sa,.... no bolo to odveci, dalej to už znova písať nechcem, nechcem na to myslieť.... ale nevadí....Čiže ja som si myslela, že aj toto mamkine umrtie zoberiem normálne, ale asi už toho bolo na mna príliš.... nie že asi, ale určite.... :unamused: . Ja som ochorieť ani nahodou nechcela, myslela som si, že zvládam všetko prácu, rodinu, deti, problémy.... ale klamala som samú seba.... :confounded: ....
Tak maj sa krásne,.... ahoj.
24. sep 2016 o 15:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@domkaaaa ako sa dnes citis?Ja nijak.Cez den som fungovala na 10% :cry:
24. sep 2016 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@timea179 ja hrozne timka :cry: Mam stavy ze lutujem vymenu liekov ... Mam uzkost az naa plakanie nechce sa mi ani rozpravat nervy mam na vsetko a na vsetkych a to zatial len znizujem fevarin kks
24. sep 2016 o 17:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Trpim uzkostou a stredne silnou depresiou. Bol mi nasadeny liek Zoloft a k nemu Rivotril kvapky na zmiernenie. Chcela by som sa vas opytat ci mate niektora skusenost so zvysovanim davky a ci sa vam vtedy zhorsil stav. Pri predchadzajucej davke som sa necitila uplne v poriadku tak mi to psychologicka kazala zvysit. Na 4 den od zvysenia sa objavil nepokoj v nohach, bolest hlavy a podrazdeny zaludok s napinanim na vracanie. Budem rada ak sa niekto podelite so skusenostou.
24. sep 2016 o 17:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok