Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?

filipko
16. nov 2006

Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara

zuzka1k
7. júl 2008

Ahojte babky..
Andy dík za radu, dúfam, že to dobre dopadne, mám tieto posledné dni fakt depku, či to zvládnem. Premáha ma taký strach z pôrodu, neviem, prečo sa tak bojím. Snažím sa aj nemyslieť na to najhoršie, ale i tak ma napádajú blbosti, čo by sa všetko mohlo stať. Termín mám už budúci týždeň, tak mi držte palce.

Lindda...
A aké lieky si brala počas kojenia? Jasné, že radšej byť Ok aj keď s liekmi, uvidím ako to dopadne u mňa. Už som o tom informovala aj v nemocnici lekára, že mávam takéto problémy, tak budeme na to pripravený keby niečo a nasadila by sa hneď liečba. Tak ako som mala strach s tých liekov, tak tento strach z pôrodu je asi ešte horší. Len dúfam, že to tam nejako prežijem. Býva mi niekedy zle ani neviem z čoho , prepadnú ma mdloby a začne sa mi zle dýchať ako na odpadnutie a preto mám strach , že ma to tam chytí. Potom ma to prejde len tak, ale nikdy neviem, z čoho sa mi to stane, či z tlaku, alebo z čoho.

zuzzanocka
11. júl 2008

ahojte, ja som sa liecila cca pred 3 rokmi. lieky som uzivala vyse roka. mozno som nebola uplne ok, ale citila som sa dobre, tak som presvedcila mojho psychiatra, aby sme liecbu ukoncili, pretoze sme s muzikom uz dlho tuzili po babatku..teraz sa mi to asi vracia ale chcem kojit a nemam ani kde dat babo, keby som chcela chodit opat k lekarovi, tak si pomaham ako mozem. skusala som napr. dychacie cvicenia, prestala som uplne pit kofein, ( 2 slabe kavicky alebo obcas kofolu som si denne dopriala) zevraj aj to skodi na rozne fobie..kedysi som skusala autogenny trening, ale neviem to nikde najst. neviete mi poradit? ak ho nejaka dobra dusicka ma, nemohla by mi ho poslat? pripadne nieco ine, co by pomohlo..dakujem a zelam vam vsetko dobre.. pekny dnik

moni1412
13. júl 2008

ahojte, doriaa nic nove? neviete? uz je asi mamina 😵

doriaa
13. júl 2008

Ahojte, uz som mamina. Maly sa narodil 3.7. o 21.50. Ibaze ma lapla laktacna psychoza. ☹ Dostala som dost silne lieky a stale musi byt niekto somnou. Maly je strasne zlatucky ale ma trapy, ze si ho nemozem uzivat tak ako som chcela. No dufam, ze to coskoro prejde.

andy.a
13. júl 2008

doriaa,gratulujeme 🙂 😵 😵 😵 😵

zuzzanocka
13. júl 2008

doriaa, aj ja sa pripajam ku gratulacii 🙂 zelam vsetko najlepsie tebe aj malickemu 😵

moni1412
14. júl 2008

doriaa gratulujeme aj my 😵 vela zdravicka vam obom 🙂

zuzzanocka
14. júl 2008

andy dakujem pekne 🙂 myslela som sice nieco jednoduchsie, ale skusim sa na to pozriet hned ako mi to moja ratolest dovoli 😅

kisska
14. júl 2008

Ahojte, mozno to bude banalita oproti ozajstnym problemom, ktore tu mate, ale potrebujem sa aspon vypismenkovat. Maly ma 4 mesiace, je to to najuzasnejsie, kludne, vysmiate a spokojne babenko. Dari sa nam aj vylucne kojit, ale tu sa asi zacina moj "problem". Kojim kazde dve hodiny, vacsinou bez rozdielu, ci je den alebo noc. Obcas ma maly svetle chvilky a nocny interval predlzi, niekedy aj denny, ale vacsinou taha 2-3 tyzdne v kuse po 2 hodinach.Je to velmi vycerpavajuce a je to vec s ktorou mi nemoze pomoct nikto iny. Pred par dnami som skoncila o stvrtej rano v sprche a uvedomila som si par veci:
* uz vyse roka nemozem jest, co chcem,
* uz vyse roka nemozem robit, co chcem (od zaciatku som bola rizikova, tak som nechodila do prace, a aj ked som este chvilu pracovala z domu, kvoli vysokemu tlaku som musela prestat... cize uz rok sedim doma)
* nemoze ist kam chcem (nie vsade sa dostanem s dietatom a nie vsade sa da kojit... aspon nie v pohode)
* byvam sice s manzelom, ktory je uzasny a skvely, ale chodi do prace, takze vacsinu casu travim s malym sama (mamina aj svokrovci byvaju v inych mestach). Minule som chcela ist na masaz a musela som si maleho vziat so sebou, nastastie to maserke nevadilo, ale pytala sa, ci ho nemam kam dat... uvedomila som si, ze naozaj nemam...
Buduci mesiac mi konci materska a nas prijem klesne pod unosnu uroven. Mala by som si najst pracu, ale nechcem nic co sa neda robit z domu, ale aj to si neviem predstavit, kedy by som robila. Maly zacne o chvilu lozit a uz nebudem moct pri nom len sediet a rozpravat sa s nim...
Mozno to je jedina nevyhoda, ked mam prve dieta az po 30ke, doteraz som si zivot vzdy zariadovala tak ako som chcela a teraz mi ho male skvrna prevratilo hore nohami. Lubim ho uplne najviac a nedala by som ho za nic na svete, ale predsa ta moja druha sebecka polovicka obcas vystrci rozky a provokuje. Dievcata co vam pomaha, ked cokolada babenku sposobuje koliku? 🙄

doriaa
14. júl 2008

andy.a chcem ta poprosit o radu alebo skor informaciu ci nevies do kedy cca trva laktacna psychoza. Mam pocit, ze ma to uz neprejde ☹ Lieky beriem sice len od piatku ale chcela by som byt uz o.k. Dakujem za info.

andy.a
18. júl 2008

Doria,lieky berieš ešte len týždeň,pomaly bu už mali zaberať 😉 dúfam,že už ti je lepšie 😉 🙂
a laktačná psychóza-popôrodná depresia trvá ako u koho,ale po nasadení liečby by sa to malo zlepšovať ako u akejkoľvek inej formy depresie 😉

kisska,v tvojom príspevku sa nájdu stovky maminiek na MD,ak nie aj tisícky 😀 😅 😕

kisska
18. júl 2008

andy - dufam, lebo uuplne ma vytacaju 18-ky, ktore nemaju problem tehotne hodit po zurkach, stazuju sa ako sa kazdy den zgrcavaju, ale nema problem s poharom chlastu a cigaretou v ruke 😠 (ospravedlnujem sa zodpovednym 18-kam). Minule sa ma drahy pytal, ze keby som vedela, ze to bude taketo, ci by som chcela babo. JASNE ZE BY SOM CHCELA, ale keby som mala rovnake podmienky (vyriesene byvanie, zkresane pozicky a hypoteku, vyriesene zamestnanie...), tak ho mam uz davno 😀

nenka
21. júl 2008

ahojte, prosím Vás veľmi pekne o radu, neviem to isto nevyznám sa v tom ale asi ma trápi depresia, začalo to v októbri minulého roku, a prišlo to úplne nečakane, sme s manželom sedem rokov spolu a máme veľmi dobrý vzťah, len v minulosti sme mali problémy so svadbou-rodičia nesúhlasili aby sme sa vzali a nakoniec ani neboli na svadbe, a ešte stále - už siedmy rok nemáme dieťatko a už sme skúsili aj UO ale nevyšlo. Minulý rok v auguste sme si kúpili pozemok a začali sme stavať a vtedy som začala mať také stavy úzkosti, strachu, začala som sa obávať že keď sme mali v minulosti so všetkým problémy aby nenastali aj počas stavby a nevedela som sa toho hnusneho strachu striasť a deň čo deň som sa bála viac a viac a až to dospelo k tomu že meomentálne sa nevie už na nič sústrediť stále mám v sebe strach z budúcnosti neviem sa tešiť z prítomnosti a nikdy som taká nebola vždy som sa tešila aj z maličkostí a teraz neviem čo sa to so mnou stalo, skúšala som aj pozitívne myslenie, ale pomáha len chvílu a tie obavy a strach sa stále vracajú...neviem čo robiť aby to už navždy zmizlo aby som sa tešila z prítomnosti, lebo momentálne ma neteší ani to že už máme polovicu stavby za sebou keď som na stavbe tak mám pocit ako by som bola u niekoho cudzieho. Kamarátka mi tvrdila že mám depresiu, poradte mi prosím ako s tým skončiť, nechcem ísť k psychiatrovi a brať lieky bojím sa toho...bola som už u psychológa ale ani to nepomohlo už som zo seba zúfala...poradťe prosím...

alika54
21. júl 2008

nenka,,,navstivit psychiatra v dnesnej dobe nieje vobec ziadna hamba,,,nenechaj to zajst daleko nevyplaca sa to,,ver mi,,viem o com hovorim,,, ☹ ,,,skus sa s nim poradit a uvidis aky sposob liecby ti navrhne. dnes su lieky neni tak agresivne a nakoniec to mozno zvladnete aj neakymi homeopatikami. ale fakt skus sa ist poradit a to co najskor. drzim palce bo viem ake to mas tazke 😉

mima263
21. júl 2008

Ahoj Nenka!

Neviem koľko krát si bola u psychológa. Efekt má dlhodobejšia terapia - aspoň u mňa to tak bolo. Návšteva psychiatra Ti môže len pomôcť. Možno nemáš depresiu ale trpíš nejakou úzkostnou poruchou. Poznám ľudí, ktorí brali lieky, preliečili sa a teraz v pohode fungujú, sú šťastní a úspešní v zamestnaní.Nie je hanba vyhľadať pomoc. Držím palce

nenka
22. júl 2008

Ďakujem Vám za rady. Niekedy si myslím,že sa to všerko dá zvládať aj bez liekov, človek sa musí vedieť upokojiť a naučiť sa ovládať svoje myšlienky, niekedy je to strašne ťažké ale myslím že postupne by to mohlo vyjsť. Možno to u mňa ani nie je depresia, ale ktovie čo. Mávam také dni že som úplne v pohode a kľudne zvládam všetko ale to si tiež musím hovoriť zvládnem to nič sa nedeje a všetko je ok.Sranda je že povedať si to viem ale ťažšie to je s tými otravnými a vtieravími myšliekamy.Mávam aj také dni, keď len plačem ale postupne sa upokojím, ale je to veľmi ťažké.Myslím si, že keď si človek dokáže usporiadať svoje myšlienky tak to ide len je to ľahké povedať a ťažšie splniť. Ja si aj viem povedať, že vlastne nič sa nedeje a všetko je ok, že sú ľudia ktorí majú aj horšie problémy, a žijú s nimi.Chcela by som vedieť nie je tu niekto z Vás taký ktorí prekonal niečo podobné ako ja a poradil si s tým aj bez liekov? Ja som totiž taký človek,že lieky veľmi nemusím a lekárov už tobôž už len z toho že by som mala ísť lekárovi mi naskakuje husia koža...

zuzzanocka
22. júl 2008

ahoj nenka, ja som bola presne taka ako ty. z liekov ani paralen, lekarovi takisto nie a psychiatrovi, to uz vobec nehrozilo. tiez som skusala vsetko mozne..ale potom mi bolo uz tak zle, ze som bola nutena ist k lekarovi. urobila som si test na
www.uzkost.sk (su tam testy aj na depresie, len teraz nefunguje ☹ ) a vyslo mi, ze trpim uzkostou. bol tam zoznam lekarov - len neurologovia a psychiatri. tak som sa vybrala rovno k psychiatrovi. nebolo mi vsetko jedno, odist si len tak z roboty - hotovy problem, takze vyhovorky fungovali a navyse som sa citila ako blazon. ale
v cakarni sedeli mladi ludia, jedneho chlapa som tipovala na managera, potom mlada kocka, co vyzerala ako modelka, tak sa mi trosku ulavilo. 😅 hned po prvom sedeni mi bolo lepsie..po nejakej dobe som sa citila super, mala som pocity, ake som predtym nepoznala, napr. ze uvolnit sa, relaxovat a byt len tak stastna 😀 mne sa to sice vratilo nie az v takej miere - niektore dni mam skvele, ale teraz sa mi pridruzili aj vtierave myslienky- asi obsesie. "vratilo" sa mi to asi preto, ze som prekonala prilis vela bolesti. zomrela mi maminka, mladsi brat (s tym sa neviem vyrovnat uz 2 roky) a manzelov ocino..mozno keby som tie lieky nebrala, tak to neprezijem. takze ja sa chystam k lekarovi znovu, len este nie, lebo chcem kojit. inak, da sa to aj bez liekov, ale udajne hodina sedenia stoji 600,- sk a tych hodin moze byt neurekom, to sa neda dopredu povedat. kazdopadne ti drzim paste a bodaj by to u teba nebolo az take vazne. pekny dnik 🙂

nenka
23. júl 2008

Tak dnes som sa definitívne rozhodla vyhľadať lekársku pomoc pretože včera som už úplne o sebe ani nevedela a dnes sa cítim veľmi zle, tak radšej budem brať nejaké lieky, keď by mi mali pomôcť , ako sa trápiť a umárať, dúfam že sa mi to zlepši a bude znovu dobre

alika54
23. júl 2008

nenka spravila si to najlepsie rozhodnutie,,ver mi,,,a uvidis ze opat bude vsetko ok,,, 🙂

nenka
23. júl 2008

alika to dúfam aj ja že znovu bude všetko ok ani neviem čo sa to so mnou porobilo a prečo, momentálne len viem že to chcem riešiť a chcem byť opäť šťastná a smiať sa,tešiť sa a ak to pôjde len liekmi tak prečo nie, len mi je strašne zle na odpadnutie, mám strašné tlaky v hlave, a pichá ma celé telo len dúfam že keĎ mu toto poviem tak dúfam že ma nepošle niekam do nemocnice alebo na liečenie na 2 - 3 mesiace to by som asi nezvládla....

andy.a
23. júl 2008

nenka,už si mala byť u lekára dávno 😒
dúfam,že zajtra tam pôjdeš 😉

nenka
23. júl 2008

andy podľa teba je to už so mnou vážne? tiež si už nadávam že som mohla ísť skôr...

andy.a
23. júl 2008

ale nie,nenka,len podľa toho,že píšeš,že ti to už dlho trvá 😕 😨
už si mohla byť teraz v poriadku 😉

nenka
23. júl 2008

no veď to si teraz aj ja vyčítam aj mnažel mi to dnes povedal, že keby som sa nehrala na hrdinku a šla k lekárovi skôr tak už do mohlo byť všetko za mnou, andy trvá to už asi nejakých 9 mesiacov je to dosť podľa teba?a cítim, že sa to pomaly zhoršuje preto som sa rozhodla že pojdem lekárovi a budem užívať lieky...len dúfam, že mi nasadia správne a že mi pomôžu ☹ 😖

andy.a
23. júl 2008

9 mesiacov je veru dosť dlho 😔 😒
prečo si taká negativistická a dopredu sa obávaš,že ti nedajú srpávne lieky ?? 😕 😨 týmto si to môžeš vsugerovať,že ti nezaberú akoby mali 😒
musíš viac dôverovať lekárom,určite sa ti budú snažiť pomôcť 😉 🙂

nenka
23. júl 2008

ja neviem andy ja chcem dôverovať lekárom možno sa bojím preto lebo aj moja kamoška sa lieči z depresie už päť rokov a začali jej lieky pomaly vysadzovať a dostala záchvat tak ju vzali do nemocnice a už je tam od začiatku mája, a ževraj tam jej zistili že celých tých 5 rokov nebrala správne lieky aj keď sa po nich cítila dobre, ale zle to vplývalo na organizmus keď jej ich vysadzovali. tak preto sa bojím aby mi dali správne lieky...ale snažím sa myslieť na to že keď podstúpim liečbu liekmi tak mi to pomôže a bude zasa dobre...

andy.a
23. júl 2008

nenka,ale každý človek je iný,to by sme potom vôbec nechodili k doktorom,keby sme sa vopred báli,že nám dajú zlé lieky a pod. 😖

ani ja lekárov nemusím 😕 😝,ale niekedy sa im človek nevyhne 😖 😅 😕 😨

nenka
24. júl 2008

tak dnes som bola u lekára a stanovil mi diagnózu úzkostno - depresívna porucha a nasadil mi Seroxat v kombinácii s Oxazepanom, dúfam že nebudem z toho nejaká omámená, lebo teraz mám problém sústrediť sa.
Andy nevieš mi povedať čo sú to za lieky?

zuzka1k
24. júl 2008

Ahojte babky...
Tak už sme doma z pôrodnice. Malá Lea sa narodila 11.7. o 9.05h, no zážitok to bol otrasný, myslím pôrod, už som si povedala, že asi nikdy viac nechcem rodiť. O 9.00 večer mi praskla voda a porodila som o tých 12hodín. Ešte kým som nedostala vyvolávačku sa to dalo prežiť, ale posledné 2hodiny boli hrozné.
No zvládli sme to. Myslím, že najhoršie bolo to, že ma zle zvnútra zašili, vôbec som nemohla hýbať nohami, tak asi po 20minútach, keď som si myslela, že už to mám za sebou, ma znovu zvnútra museli rozpárať a zašiť znova, nedali mi už ani nič na umrtvenie, bolo to hádam horšie ako samotný pôrod, myslela som, že od bolesti asi odpadnem.
Ale už sme v pohode, už behám no horšie je to s maličkou. Skúšame mliečko Nutrinol, lebo ja mám málo mlieka, no ten Nutrilon jej akosi nerobí dobre. Vlastne ani neviem, či je to z mlieka, pretože mi na poradni povedali, že sa mi prepcháva a preto je jej zle. Tak teraz sa snažíme znižovať dávku a viac si ju prikladám, je to o nervy. Tak veľmi plače, že mi ide srdce puknúť a potom sa o ňu bojím. Ozaj mala 48cm a 3kg.
Takže sa tieto prvé dni trápime a snažíme sa prísť na nejaký režim, no bude to asi dosť ťažké. Nechce mi riadne ani spinkať, stále je hladná,no kedže ju musím krotiť je to s ňou ťažké.
Nemám skoro žiadny čas na seba, teraz na chvíľu zaspala, tak som využila príležitosť.
tak zatiaľ ahojte.
Mimča odpíšem ti, keď budem mať trošku viac času. Pa