Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@zltyslonik moje, tých penazí mať viac....to by určite čiastočne pomohlo...🙂 Ja čítam večer miesto tv knihy - klasické detektívky typu Agata Chr. alebo Mary Higg. Clarková......Teraz som na pn, žijeme 4-ria z jedného príjmu.....Ach jo....
Ja sa liečim osmy rok, ale hospitalizovaná som bola prvýkrát - 3 týždne.......PN-ku mám druhýkrát....
Babule, máte podporu svojich partnerov pri vašej diagnoze? Ak ano, je to veľké plus a prajem vám to z celého srdiečka......Ak nie, je táto dg. o to náročnejšia.....
@iva160 takže ako počítam, je to cca trištvrte roka......A to máš odporučenie od psychiatričky a písala ti pn-ku obvodná, ako mne????? Moja, je mi ľúto, je to hrozná dg......kedysi boli psych. dg. s neobmedzenými vychádzkami , teraz ma ovalili,že to hlavný psychiater zatrhol a vychádzky ako ostatní pacienti 2 hodky doobeda, 2 poobede,.....a ja mám okrem iného aj dg. z miesta bydliska, akože som si tu nezvykla a pôsobí mi to stres okrem iného teda, (že sa stará o onkolog. chorého otca, chorú maminu a pod.). Ale kašlem ja na vychádzky, mám fobiu tuná z bytu, keď somzavretá.......Fakt mi bolo lepšie v nemocnici.....Môj muž mi to vyčíta, že akože sa snažím zbaviť problémov, ale on nechápe, že ja to beriem inak ako zdravá osoba.....Proste ako niečo neprekonateľné.....ťaživé.....bez liekov nula bodov. Zdravá žena to zvládne síce možno so strachom, obavou....ale ja celé noci nespím, potím sa, mám hrozné sny.....
Ozaj babule, nepostrehli ste, že máte z AD-čiek ťaživé sny?
Bože ženy......ja mám pocit,že nech beriem akékolvek lieky,nič nezaberá....len benzáky.....(ale to sa nedá brať večne,a ja sa k tomu staviam s rešpektom....fakt, len ked je najhoršie....inak odmietam vo vlastnom záujme, radšej trpím.....). Ja osobne mám takú skúsenosť, ked je dobre lieky nepotrebujem, keď nie je dobre, ani lieky nepomáhajú....čiže aj psychiatrička sa vyjadrila, že lieky v mojom prípade nie sú to "gro" Ale psyhoterapia....proste hovoriť, hovoriť, a hovoriť......Lenže ked ma psychoter. objednala na august???????Dovtedy sa človek aj môže obesiť.......Už neviem ako dalej. Podla mna tiež lieky v mojom prípade sú málo produktívne, skôr tie rozhovory......ale zase ako, ak sú obsadené????? Bože dobrý......V tých amerických filmoch je to ukážkové....každý má svojho psychoterapeuta........ok, filmy sú filmy🙂
Je pre mňa veľmi príjemné vedomie tvojej materinskej💃🐝 lásky. Je to veľmi príjemné.
Ja veľmi ďakujem. Fakt ti zltyslonik ďakujem.
Vážim si veľmi tvoj prístup. Len ja mám poznanie, že aj keď urobíš všetko preto, aby si cítila kontrolovateľnú dokonalú vnútornú pohodu, tak telo prestaneš čiastočne kontrolovať.
Cítil som v sebe pokoj, ale telo si začalo robiť svoje.
A aj preto som sa dal v minulosti na cestu poznania, kde je strach. Potreboval som spoznať miesta, ktorým sa vyhýbame kvôli strachu a bolestí.
Potreboval som mnohostranne informácie a spoznať nielen limity, ale aj vedieť sa naučiť prehrávať. A byť ten, ktorý miluje sa učiť vzájomnej láske, pretože som spoznal asi príliš vecí, ako byť mrzutý.
Keď ukončíme prirodzene túto pozemskú púť, tak chcem byť plnou nádobou radosti, šťastia, pokoja a najmä Lásky.
Ďakujem zltyslonik za tvoj príjemný prístup.
Ďakujem.
A prajem všetkým príjemný🌞 čas.
veľká vďaka, takže dá sa aj dlhodobejšie.....Ja som totiž nikdy nečerpala pn zbytočne, chodila som chorá aj do práce.....ale toto ma položilo, hnevá ma, že okolie to nechápe.....akoby som bola nejaký fluktuant alebo čo....Je mi smutno z toho....Ok, že muž ma nechápe, ale rada by som bola v kontakte s nejakou konkrétnou osobou...možno v budúc. kamarátkou....ktorá mi chýba. V nemocnici boli nimi všetky....ale čo keď vzdialené....
Viem, že psychiatrické dg. sa nedotýkajú len osoby chorej samotnej ale aj celého jej okolia......Pozornosť je sústredená na nás, ale aj okolie trpí.....Preto som chcela aby sa môj porozprával s Dr. o mojom stave......jeho verzia.....vraj netreba, on vie....Ale je to celý kolotoč. Mrzí ma táto dg. nielen kvôli sebe, ale aj kvôli najbližším, a trápi ma, že môj manžel nechcel byť tejto problematike bližšie.......Hovorí mi neustále , že trpí aj on, ale keby som mala onkolog. ochor. povedal by to????? Že tým trpí?????? Možno ano, možno nie.......Ja riešim onkolog. chorého otca, onkol. chorú babku som mala, mám pozoruhodné vyhliadky.....chcem tak veľa????? Ak sa to neda,....nechcem nikoho trápiť a možno rozvod nie je tak vzdialený pojem....Ja nechcem aby moje okolie trpelo....Ja by som sa možno rada dostala do nejakej skupiny,,,,,,proste ktorá rieši niečo podobné....Nechcem sa vzdať....ale chýba mi opora...sociálna, akákoľvek, proste ju nemám....
@savanas ak sa nemusím máš dnes narodeniny.tsk ti prajem veľa zdravia aby tvoje dní boli pre žiarenie 🌞
@savanas ak sa nemylim malo byt
Ďakujem veľmi pekne @slnecnica333.
Áno mám dnes 42 rokov. Je to veľmi milé prianie. Ďakujem.
Ospravedlňujem sa, pretože v posledných rokoch sa učím mať pozitívny vzťah k oslave narodenín.
Čas nám tak rýchlo uteká a mi sa stále učíme jak ten čas využívať čo najviac najzmysluplnejšie.
Keď som bol včera s mojím synom, tak som sa musel venovať druhej práci, ktorá už mala byť dávno hotová, a hneval som sa na to, že aj keď som sa snažil častejšie pristaviť pri ňom a mať pocit, že ho nemôžem nechať napokoji, tak neviem sa naučiť poriadne si vždy užiť tie chvíle, pokým nedospeje na dospelého muža.
Keď som bol malý, tak bolo viac času na rodinu a chýba mi to.
Pamätám si maminu keď som mal 18 rokov a prišla za mnou s ospravedlnením, že neoslavujeme to kvôli situácií doma, ale nech si to užijem aspoň sám. Dala mi 20 korún a ja som si vtedy u nás v Tvrdošíne v cukrárni kúpil krabicu zákuskov, ktoré som nesmel doniesť domov. Ale užil som si to. Vlastne si to užívam dodnes s mojím synom skoro každý mesiac.
Je zaujímavé, jak nás vedia zmeniť detí, a vraciame sa do detstva vďaka ním a snažíme sa o to aby bolo tých slnečných dní čo najviac.
Prajem všetkým príjemný 🌞deň, aj keď som si musel otvoriť svoj chemický batôžtek a potlačiť nezbednú migrénu, beťarku jednu.
Je príjemné, že vás dámy🌹💃 a maminy🌷🤰 máme, pretože bez vás by to fakt nešlo. Ste stále dôležitou💎 súčasťou života. Ďakujem Vám za vašu prítomnosť.
@enusko tak máš aspon väčšie deti, a invalidný nemáš, resp. nezvažuješ???? Ja som sa aj na to chcela spýtať, ale Dr.,.....že vraj všetci by len invalidný brali, a vraj kde sa chcem zamestnať.....Ou jééééj .....a bola som ticho radšej.....Je mi hrozne teraz, ešte k tomu aj to , že nezarábam....otca mám onkologicky chorého, maminu chorú......a potom ako má človeka život baviť? Tak ak dobre chápem ty si bola na psych. hospitaliz. 3x?