Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@femme1308 áno zvládla po 2 rokoch užívania frontin, vysokých dávok magnézia, a potom som frontin vyhodila a povedala si dosť, a išlo to.... Keď mi malo byť zle tak som išla so psom rýchlou chôdzou aj cez celé mesto. A napokon som sa ukludnila úplne. Chodila som štátnemu psychológovi a ten ma dal do poriadku. Na každom sedení do mňa tlkol že on vidí vo mne potenciál, že som silná a prekonam to. Dávali sme dýchacie cvičenia. A v tom čase som začala aj cvičiť. Tak a bola som z toho vonku. A teraz sa mi to zdá zložitejšie ako vtedy.
Inak mám veľmi starostlivu maminu len je staršia tak som mala s ňou skôr taký formalnejsi vzťah intimnosti som jej nikdy nevravela a to tiež bola možno chyba, a otec pred ním som sa hrala na hrdinku 🙂 a doteraz to tak robím on sa aj hanbí že navštevujem psychologicku a každému vraví že som v zahraničí proste tají to úprimne mi je to ľúto ale ťažko sa aj rodine zmieriť s tým že ich dcéra proste zlyhala....
@sarah275 nemyslím ze si zlyhala ty si prevzala na samu seba zodpovednost ktorú za teba mali mat tvoji rodičia. Si jedináčik? Ja som natompodobne prevzala som zodpovednost za samu seba a k tímu este aj za súrodenca a chcela dokázať ze nesklamem rodičov v tom ze budem perfektná a tak sa to vlieklo až kým som z domu neodišla a toto vsetko si ma našlo a dohnalo ma to a teraz vidím všetky následky
@ivka185 haha ako u nás kde je mama, čo povedala mama ideme už?zase ja som taká povaha,že sa nenechám dirigovať, takže aj môžem byť rada,že muž je taký dobrak🙂).Tak to som rada, že aj tie väčšie deti ešte mamu potrebujú🙂ja sa asi bojím samoty toho, že muž je stále v robote a ja, keď bude syn väčší už nebudem mat s kým ani pohovoriť🙂asi si to predstavujem horšie ako to bude.
@femme1308 ale hej bola som si blízka so staršou sestrou no momentalne si už tak nerozumieme 🙂 môj najbližší vzťah mám k mojej psychologicke čo je smutné že doma to proste nejde už...ja nerada zaťažujem rodinu v tom je asi vo mne chyba 🙂 ja len ticho trpim a tvarim sa že je všetko ok
@grepka205 raz som čítala dobrý článok od chlapa psychiatra,že muži tým, že nepoznajú tehotenstvo, strach choroby o dieťa su iní.Ich hlavnou starosťou je chodiť do roboty a zarobiť pre nich je to alfa omega, tak ako pre nás deti navariť, nech sú v pohode.Len ja mám pocit, že ja musím všetko a všetkého je veľa nikoho nechcem sklamať, všetko zvládnuť a tlačím na seba.Neviem povedať nie.Ano aj mne povedala psychiatrická, že mám takú empatiu k ľuďom, že to sa málokedy vidí a čo z toho?Všetkým pomôcť aj, keď som unavená a potom sa rutim a mám zle stavy.Vsetky sme silné ako čítam veď aj ty femme no zvládla by si ísť so synom do kina, keby si nebola silná?celé noci nespis. .trápenie...a kvôli synovi si išla super!
@sarah275 áno nechcela si sklamať rodicov,až si samu dohnala k zlému.
moja mama si toto zažila s babkou liečenia depresie AD a, keď som sa minulý mesiac rozplakala mame do telefónu mi povedala, že predispozície sú jedna vec, a že keď mi psychologička hudie do hlavy, že som slabá a úzkostná depresívna určite budem a,že si to vsugeruvavam.No nahnevala má aj ona vôbec nechápe ako sa cítim ona to nepozná zlé myšlienky, pocit, že všetci niečo dokázali len ja som taká nijaka....tak som jej vynadala potom ma to mrzelo a život ide ďalej.Volakedy som sa stále pýtala psychologicky môže za to výchova,?spravili chybu rodičia?možno mali na mňa klásť vyššie nároky nikdy som nebrigadovala ...stale som hľadala vinníka za moju povahu a prezivanie.Nemala som ziadne veľké problémy, rodicia sa nerozviedli, nehádali sa až 25-27 r prišli skutočne zlé veci pohreby, strach o prácu a išla som dole vodou.
Človek nevie čomu sa ma vyvarovať, prečo sa to vlastne stalo, ako tomu predist
eliska13 daleko po priklad nemusim ist ja sama synovi davam slipy. ponozky a ine veci do tasky ked ide na intak. Lebo viem ked nedam. alebo neskontrolujem tak polovicu veci necha doma.Ja mam tiez pocit ako keby som bola opicia mama. ale to uz nezmenim jednoducho je to vo mne asi musim mat vsetko pod kontrolou a vtedy som kludnejsia.
@eliska13 no áno v tom s tebou súhlasím nechcela som hlavne sklamať rodinu oni sa vo mne dosť videli lebo jediná som urobila výšku a behala kade tade po svete, inak vieš o tom že aj zlý pristup psychológa ti môže poškodiť ? Podľa mňa by si jej rady nemala brať až tak vážne a najmä si to pripustat, ja som mala veľmi dobrú psychologicku a mala jediného syna sa s nim vždy chvalila a vieš čo sa stalo ? Chlapec dostal depresiu a je na liekoch čo mal mamu psychologicku 🙂 všetko sa proste stáva asi to tak má byť vinu netreba hľadať nikde len sa snažiť to nejak vyriešiť 🙂
@ivka185 áno to je znak uzkostlivosti mať všetko a všetkých pod kontrolou🙂
Niekto lešti upratuje, musí byť tip top nastylovany obleceny ja si zase potrpim na dieťa nech ma navarené, nech nesedí doma na gauči, nech sa mu niekto venuje, nech žijeme "rodinne"
@sarah275 máš svätú pravdu s tou psychologičkou prešla so mnou tehotenstvo a vsetky moje krízy pozná má 12 r vždy tak raz za 3,4 roky som k nej išla pár x na sedenia vždy všetko som vyklopila strašne som jej verila a teraz na jar som k nej zašla a asi po 6 terapii ma tak zneistila zaťala do živého, že som si prišla ešte nemožnejsia a viac som tam nešla.Mesiac čakám na sedenie a ona využila, že tam idem so synom mali riaditeľske voľno zavolala ho tiež dňu klasické otázky ako mu ide škola, aké má krúžky či sa už niekedy pobil s chalanmi asi skúšala jeho povahu pritom vie aký je z mojich reči asi 10 min a potom išiel von.
Pekne s ňou pokecal a ona mi povedala, že aký je neistý, že je zakriknuty!že sa mu triasol hlas. Pritom bol úplne normálny on nie je typ dieťaťa, že všade ma je hneď veľa, on sa až po čas otuka, učiteľky ho vždy chválili nikdy nemal problém či so škôlkou, školou typu nechcem tam ísť, alebo nemám rád ucitelku má veľa kamosov, a Ti poviem neuveriteľne ma urazila.Mozno to nemyslela zle, ale stačilo.Keby bol drzý a neobsedel na stoličke bol by taký a onaký hyperaktívny...došla som domov a volala mame s plačom, že mám zakriknute dieťa, že ani som ho dobre nevychova no celé zle.len jedno mi je ľúto pozná má roky vie aká som chcem chodiť k psychologičke, ale zase odznova niekomu rozprávať svoje stavy, život...chcem ju zmeniť vlastne ma extra nikdy nepodporila skôr tie lieky a celkovo som sa ukludnila a nevidela veci tak čierne.
Vtedy som si prišla nemožná a ona ma zablokovala ešte viac
@eliska13 ono to niekedy nesúvisí s tym ci si brigádovala ci nie pozri ja od 14r brigády sama som si zarábala bola nezávislá este som aj pomáhala rodičom finančne proste to prišlo depresia je hnev obrátený voči sebe nevycitsj sebe a rodičom veci ktoré uz nemôžeš zmeniť. Nezmeníš ich ani hnevom ani výčitkami.
Viete co mna dojíma ako vieme jedna druhu podržať podporiť povzbudiť a poradiť asi by sme to presne takto mali aplikovať samé na sebe uz ma to viac krat napadlo. Ja som pre viac kamoske taký splachovací záchod ale verte ci nie ja taku kamosku nemám. Respektíve s tym sa nezdoverim nikomu jedine psychologicke a manželovi viem ze oni to pochopia.
@eliska13 mrzí ma tvoja zlá skúsenosť, určite nemala z jedného rozhovoru s dieťaťom súdiť aky je podľa mňa ani nemala na to právo veď je to len dieťa,ach háj človek nevie na koho sa obrátiť v dnešnej dobe, a presne odznova to riešiť je čistý horor a hlavne veľmi náročné na psychiku ale niekedy to možno stojí zato vyskúšať, budem ti držať silno palce a pozdravuj synčeka musí byť úžasný 🙂 a najlepšie svoje dieťa poznáš ty ! A nie nejaká psychologicka nenechaj sa odradit
@eliska13 určite zmeň psychologicku hoc pôjdeš od znova ale overenú ktorá ti aj naloží ale zároveň podporí. Vieš koľko krat som ja prerevala u psychologicky nespočetne x krat. Vela krat mi povedala veci proti srsti ale spätne som si uvedomila ze mala pravdu. A veľakrát sme spolu našli cestu ktorá mi bola príjemná.
Zienky blíži sa večer tak pekne vybozkavat detičky alebo si s nimi pozriet rozoravocku alebo film a sladký spánok !!! Budem Vám držať palce aby ste sa fajne vyspinkali a keď sa náhodou prebudiť v noci tak zobuďte aj manzelika či vás nejak zázračne neuspi 😝 Ťahať za peknú nocku prajem
@femme1308
@sarah275 baby krásne sa podporujete, to je super. Väčšina píšete akoby presne o mne. V tých slovach sa uplne vidím. Každý sa mi vždy zdoveroval, potom som to v sebe spracuvala a trapila sa za iných. Najväcsi uspech pre mňa je povedať niekomu NIE. To sa stále učím a uz sa mi aj darí. Musím povedať že ma to neskutočne odbremenilo.
Vždy som bola samostatná, pracovala popri škole, vystudovala som externe pri praci, a dokonca posledné dva ročníky pri dieťati. Všetko mi išlo tak nejak automaticky, az som zrazu vycerpala všetky svoje sily.
Za posledné tri roky som sa naučila znova oddychovat, robit niečo aj len pre seba. A vďaka tomu mam viac sil na moju rodinu.
Držím nam prsty 🤞
@femme1308 nie som na tom este100%, ale oveľa lepšie nez predtým.
Samozrejme, že mi je občas ťažko, no da sa to prekonať. Mam pocit, že som ešte samostatnejsia nez kedysi. Roky som mala problém s cestovanim v aute - nasledok havárie. A dnes zvladnem ist aj sama 4 hodinky autom.
Každá sme jedinečná, no mam pocit, že nas spaja az prehnaná empatia voči druhým.
Zienky prispejem Vám z pohľadu dieťaťa ako to je, ja som bola vždy samostatná, od 15tich som brigadovala lebo doma ma tak učili si cenit peniaze, vyštudovala som externe výšku a pritom pracovala ako recepcna no vždy som mala nejaké zdravotné problémy a keď som vyštartovala do zahraničia tam sa to na mňa valilo, nemala som prácu tam a hanbila som sa povedať rodičom a poprosiť ich o 500 eur ktoré mi chýbali na letenku domov a to bola možno chyba lebo som si aj celú výšku brala všetko na seba sama až som to nakoniec prehnala a vybuchlo to do úzkosti ,preto buďte radi že za Vami vaše deti chodia a dôverujú Vám 🙂 nevravím že ja som nedôverovala len som chcela byť až moc samostatná a to sa mi vyplatilo ...čiže ťažko povedať či v tom hrala nejakú úlohu výchova ale myslím si že aj áno, to je len čisto moja skúsenosť 🙂