• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

17. januára 2017 
moni, myslela som to tak, ze sa to neupravi po tom porode, resp. sa to moze zhorsit, ak ma zena diagnozu a nelieci ju, nechodi k lekarovi..ty pises, ze si k lekarovi chodila.:slight_smile: btw. denisko je zlatucky :wink:
28. aug 2008 o 07:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzi hmm, ale pre tehu mi bolo vselijako. no, asi je to ine ako si myslela ty.... dakujeme velmi pekne :slight_smile:
28. aug 2008 o 08:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj holky, muzu vam sem vstoupit? Dite sice nemam, ale depresi ano. S pritelem jsme cekali mimco a ja v 8 tydnu potratila. Tyden na to se mi priznal ze me uz pul roku podvadi. Ale pry miluje jenom me a chce byt se mnou. A ja jsem ted na dne. Nedokazu byt bez nej ale ani s nim... Mate nektera zkusenosti s neverou? Dekuju...
29. aug 2008 o 17:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj aneth, vitaj:slight_smile: ja trpim uzkostou a velmi dobre viem, co je to nevera. moj ex si nasiel mladucku milenku ked mala nasa dcerka 5 rokov. skoro som skolabovala, ked som sa to dozvedela. mesiace som nemohla prestat plakat a zozierat sa. k tomu sa pridruzila aj diagnoza..teraz sa mam super, aj ked som tomu uz neverila, som zalubena, mam priatela ktory si ma vazi, lubi ma, stara sa o nas, myslim, ze by mi nikdy neublizil..velmi sme chceli babatko a dockali sme sa. teraz ma 8 mes. :wink: tvoj priatel ti ublizil. ja by som s nim asi nemohla uz byt a pol roka je dlha doba..keby jeden ulet, ale pol roka?? a este ti to povedal, ked si bola najviac zranitelna, podla mna ma min.o jedno "koliesko" menej.pripomina mi to mojho ex. ked som sa dozvedela, ze moja mama ma leukemiu, tak prisiel za mnou, a povedal mi, ze sa musime porozpravat ako dalej s nasim vztahom. to su chudaci, s ktorymi nebude zena nikdy stastna! moj nazor..viem, ze ti je teraz strasne, ale aj na mojom priklade vidis, ze bolest pominie a moze byt lepsie. ja az teraz viem, co je to krasny vztah, kde si ma partner vazi, je ku mne pozorny a lubi ma. ak by som zostala vo vztahu s ex,( i keby si nenasiel milenku), doteraz by som nevedela co to je...
29. aug 2008 o 19:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte... :slight_smile:
aneth ak dovolíš napíšem Ti aj ja svoj názor...skúsenosti s neverou síce nemám ale viem, že keby sa stalo mne niečo také ako Tebe tak by som už s tým človekom nemohla byť, nedokázala by som mu proste už dôverovať....myslím si,že si zaslúžiš takého človeka, ktorý by Ťa nepodvádzal , vážil by si Ťa....a ešte k tomu Ti to povedal vtedy, keď si prežívala veľmi zlé chvíle v živote...namiesto toho aby bol s Tebou a podržal Ťa sa Ti priznal k nevere....

zuzzinka , mojka ... :frowning2: no teda ani Ty si to veru nemala ľahké....ale som rada, že si sa z toho dostala a že sa máš teraz super... :slight_smile: :wink: , prajem Ti nech Ti to veľmi veľmi dlho vydrží...a aby si už v živote nezažívala sklamania, ale len radosti z detičiek, manžela - alebo priateľa...a aby si sa zo života už len tešila :slight_smile:
to isto prajem aj Tebe aneth... :slight_smile:
29. aug 2008 o 21:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
30. aug 2008 o 13:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby ja som teraz na tom nejako zle. Som strasne naladova, nemam z nicoho radost, doslova sa bojim buducnosti. ja som stale s detmi, MM je neustale v praci, ale plat nic moc , stavba domu pred dverami, zle vztahy so svokrovcami a pod. Ja som aj dost vztahovacna, ale v poslednej dobe je toho na mna akosi vela a sama to citim, ze nevladzem , nemam energiu atd.
Nechat deti MM nemam az taku odvahu, on s nimi viac ako 1 hod. nebol a si to neviem predstavit :sweat_smile: .
Co s tym???
30. aug 2008 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj abetka.... :slight_smile:
veľmi dobre ti rozumiem, niečo podobné som prežívala aj ja...ak chceš môžme pokecať cez ip... :wink:
30. aug 2008 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj holky, moc dekuju za vase nazory a zkusenosti. MAte pravdu v tom, ze mu uz asi nikdy nebudu duverovat a nedokazu si predstavit ze bych s nim byla jeste nekdy stastna. Preji vam holky at se vam dari...
31. aug 2008 o 08:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jasné aneth... :wink:
akoby si mohla byť šťastná s niekým kto ťa podviedol?? :angry: :angry: :angry:
Ten človek nie je hodný potom tvojej lásky a už vôbec nie toho aby si sa pre neho trápila :wink:
Držkaj sa :slight_smile: :dizzy_face:
31. aug 2008 o 09:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte! viete niekto poradiť niečo na prírodnej báze,voľne predajnej v lekárni na úzkosť a nespavosť? MM mi v útorok padol z lešenia,je v nemocnici nie je to až také zlé,roztrieštené predkolenie-mohol dopadnúť aj horšie :frowning2: ale ja stále myslím na to čo bude,hypo,platby,dom,záhrada :confounded: pn bude dlhodobejšia a mňa to ubíja :frowning2: ráno vstanem ako dolámaná,chcem niečo ísť robiť,ale nevládzem :cry: žalúdok mám jak kameň a ruky ma nechcú poslúchať :frowning2: a to musím fungovať aj v práci,od stredy po dovolenke nastupujem :confused: poradte prosím!
1. sep 2008 o 09:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
na prírodnej báze sú antidepresíva z ľubovníka bodkovaného :Jarsin,Felis/sú dosť drahé a efekt ako u koho :confused: /..ďalej Deprim,Sedatiff-homeopatiká..
ďalej Persen a Persen Forte-na ukľudnenie,vhodné skôr pre deti,lebo tiež je to dosť slabučké..
rôzne sirupy-Passedan.Novopassit..tiež skôr pre deti.. :wink:

klasické lieky ti voľne predajú napr.Guajcuran tbl/na úzkosť,nervozitu../

a ešte na poruchy pozornosti a únavu je dobré niečo z Ginkga biloba-napr.Ginkoprim a pod..tiež je to dosť drahé.. :confounded:

držím palce,snáď to nebude také zlé :unamused: a muža nech ti čím prv prepustia z nemocnice :frowning2:
1. sep 2008 o 10:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy.a dík :wink: zajtra pôjdem do lekárne,snád s lekárničkou niečo poriešime :dizzy_face: aj ked drahé ale musím nejako fungovať,kvôli malej a robote :slight_smile: teraz som bola v záhrade asi pol hodiny a musela som sa vrátiť,lebo sa celá trasiem a nohy mám ako z kameňa :frowning2: no ja tiež dúfam,že MM pustia čoskoro domov,keby nedostal teploty už mohol byť na barlách a v stredu doma :frowning2: ale ja verím,že všetko bude dobré a hovorím si,nikdy nebola tak zle aby nebolo ešte horšie :wink:
1. sep 2008 o 10:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy.a tak ten jarsin je na LP práve som prebrázdila net :wink:
1. sep 2008 o 12:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
áno,ale Felis je to isté ako Jarsin-generikum :wink:
1. sep 2008 o 12:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ja sa tiez zapojim do debaty, pretoze som presne ako vy. Ja som prave na zaciatku tehotenstva, som v 9tt a trpim depresiami. Stale rozmyslam co zle som malemu spravila, som na seba stale nahnevana, taha sa to so mnou uz 4 tyzden, lieky brat nechcem, niekedy sa mi zda ze s tym viem bojovat, pripadam si silna, a viem sa tesit zo zivota, ale taklych chvil je malo. Nikdy som nebrala AD, ale chodila som ku psychologicke, mala som paniku a strach. A teraz si zakazdym vymyslim nejaky problem, ktorym sa trapim, nemozem potom ani zaspat. Teraz mam paniku z toho ze nespim uz dve noci som sporiadne nespala, a vcera som si uz isla lahnut nervozna ze zase nebudem spat, a jasne ze som nespala. Akurat som v noci chytila zachvat hnevu, paniky, sebaobvinovania, potom ma mrzelo, a bala som ako ublizujem malemu, a takto stale dokola.

Chodim aj na stretnutia s terapeutom ktory robi predporodnu pripravu, ale je to dobre tak akurat den a potom zase nastupuje ten obrovsky strach. A pritom sa ani nemam coho bat, zatial sme v poriadku, mam milujuceho manzela, ziadne problemy v rodine, ani existencne problemy. Som z toho velmi nestastna, ani sa neviem tesit z maleho....Dnes som bola aj u gynekologicky, predpisala mi lieky na spanie, a odporucila mi ze sa mam niecim zabavat, ze si mam zostavit program aktivit na cely den. len je to tazko ked stale rozmyslam, mam dohodnuteho aj psychiatra na bud. tyzden...chcela som sa prihlasit na nejaky sport pre tehotne, ale tu v martine nic neviem najst....

Chcem sa len tesit z maleho a zo zivota, kupila som si aj knizku 75 sposobov ako zvladnut depresiu a Miluj svoj zivot....
3. sep 2008 o 15:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maca 88 a nemôže to byť tým že si na začiatku tehotensva vraví sa že vtedy sa u ženy mení aj nálada no proste ti to nemôže byť zmenou hormónov čo ti na to povedal tvoj terapeut?
a s tým strachom a panikou ťa veľmi dobre chápem prežívala som to isté čo ty, presne...a strašne ma to ničilo...a tiež som nespávala...je to unavujúce a strašne nepríjemné takéto stavy a tiež som na to nemala dôvod, ale možno niekde v podvedomí ano a to podvedomie mi to dávalo takto najavo...možno všetko nie jté také super ako sa zdá dlho som si myslela že nemám dôvod na také stavy až neskôr mi došlo že vlastne aj by sa pár našlo aj ja som si vždy o sebe myslela že som silná a vidíš nakoniec toto...
Držím palce... moja aby si v sebe našla si to všetko prekonať kvôli sebe ale teraz aj hlavne kvôli bábenku, ktoré čakáš, rastie v tebe nový život, teš sa už len kvôli tomu malému stvoreniu, ver mi veľa žien by chcelo ma dieťatko a veľmi po tom túži a ani sa nedočká, váž si to....všetko dobré ti prajem :slight_smile: :wink:
3. sep 2008 o 15:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vcera som zase nemohla spat, tak som si dala nakoniec Prothazin, ktory mi predpisala doktorka na spanie, s tvrdenim ze sa bezne v tehotenstve pouziva,ze neposkodime babatku, hlavne nemocnice ho davaju pacientkam....

Mam ale vycitky svedomia, hlavne ked sa zo vsadial na mna valia info ze nesmiete ziadne lieky v prvom trimestry.....
4. sep 2008 o 09:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maca a prečo nemôžeš spávať, z čoho konkrétne máš strach?
4. sep 2008 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tazko sa odpoveda, lebo neviem presne ten strach specifikovat, proste mam strach ze nejako malemu ublizujem, skodim, ze kvoli mne a mojim stresom mu nieco bude....vzdy si najdem nieco co sa mi zda ze robim zle...
4. sep 2008 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maci z toho si nic nerob....ja som tiez mala v prvom trimesti strach a vycitky svedomia uz len ked som sa pozabudla a jedla rumove pralinky, ze ci tam toho alkoholu nebolo vela...a tiez ked som este nevedela, ze som tehotna, tak som si na jednej oslave aj vypila poharik. No to si potom mala vidiet tie moje stresy, ze ci som nejak neublizila babatku. Ale tak vyzera, ze je v poriadku. Dufam, ze to tak aj bude. Tych obav sa asi nezbavis ani do konca tehotenstva. Teraz sa tiez obavam, ci tymi svojimi stresmi neuskodim babatku, lebo mam kamosku, co ma trochu psych. problemy a doktorka jej vraj povedala, ze to moze byt aj vplyv toho, ze jej mamka bola v tehotenstve nervozna, pretoze mala problemy. Tak sa len snaz co najmenej sa stresovat. Ono to podla mna aj bude ustupovat s pohybmi babatka. Tak aspon akoby citim, ze je v poriadku, ked ma kopne :grinning:
4. sep 2008 o 12:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maca vraví sa, že človek keď neustále na niečo myslí ,ustavične sa niečoho bojí, tak ten strach v sebe živí a tým pádom sa to dostane do jeho podvedomia a nakoniec sa môže stať to na čo myslí albo čoho sa obáva...skús prekonať ten strach...ja viem že to nie je jednoduché...viem to podľa seba...ale skús vždy keď ťa ten strach prepadne povedať si,že NIE!!! ničoho sa nebojím, pretože sa ani nemám čoho báť, proste skús byť silnejšia ako strach...nesnaž sa ho nasilu odháňať to nie lebo to je ešte horšie,proste skús byť iba v pohode a povedať si : Zasa je tu ten strach? no a čo...veď kažý má občas strach, ale mňa on nepohltí pretože som silnejšia a nedám sa, a mysli na pekné veci napr. čo si pekné prežila,alebo čo pekné ťa ešte len čaká...nemysli ďaleko do budúcnosti a veľmi sa nad ňou nezamýšľaj to nie je dobré lebo potom zabúdaš na prítomnosť na to čo je teraz...a neboj sa keď budeš v pohode ty tak aj tvoje bábenko...a nič zlé sa mu nemôže stať,ale musíš byť v úplnej pohode...skús myslieť trochu pozitívnejšie, viem ľahko sa to vraví, ale neboj dá sa to len treba chcieť...
užívaj si život, každý deň, každú hodinu...pretože už sa to nikdy nevráti, tak ži tu a teraz a ži naplno...ži tak ako by si chcela žiť neboj sa toho... neboj sa plniť si sny..ide to ver mi...a uvidíš aká to bude zmena...aj manžel aj tvoje okolie sa tomu veľmi poteší...a potom uvidíš aké nádherné a zdravé bábenko sa ti narodí..
Prajem ti všetko dobré a hlavne aby si už vola v pohode :slight_smile: :wink: :dizzy_face:
4. sep 2008 o 12:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nevie niekto ci sa moze v prvom trimestry uzivat tento liek Prothazin?
4. sep 2008 o 15:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
macka,tu som ti nieco okopirovala zo stranky eastma.sk

Vaša otázka: Od 3 rokov trpím chronickou bronchitídou. Teraz mám 22 rokov a som v 18-tom mesiaci tehotenstva. Od 9 týždna tehotenstva užívam Prothazin tabletky, Pulmicort spray a v prípade potreby Ventolin spray. Nemôžu tieto lieky poškodit zdravie môjho ešte nenarodeného dietatka? Dakujem za odpoved.

Odpovedá MUDr. Július Duchon:
Podla uvedených liekov ide vo Vašom prípade skôr o prieduškovú astmu ako o chronickú bronchitídu. Pri užívani liekov v tehotenstve platí všeobecná zásada - v prvých troch mesiacoch gravidity by sa podla možností nemali užívat žiadne lieky! Sú však prípady, ked príznaky choroby sú pre matku a jej dieta nebezpecnejšie ako nežiadúce úcinky potrebných liekov. Vtedy odporúcame užívat niektoré lieky i pocas tehotenstva.

Vo Vašom konkrétnom prípade pri predpokladanej diagnóze prieduškovej astmy je pre Vás i pre Vaše dieta lepšie, ak máte svoju chorobu pod kontrolou. To znamená, že hlavne užívanie Pulmicortu je vhodné a ani užívanie Ventolinu podla potreby a Prothazinu nie je absolútne kontraindikované. Pokial však nemáte výrazné prejavy alergie, Prothazin radšej neužívajte. Želám Vám, aby ste porodili zdravé dieta. Velmi casto sa stáva, že v priebehu tehotenstva ale i pocas dojcenia sa príznaky ochorenia typu prieduškovej astmy výrazne zlepšujú alebo dokonca vymiznú. V každom prípade odporúcam pravidelné kontroly pocas tehotenstva nielen u gynekológa, ale aj u plúcneho lekára, prípadne u alergológa.
5. sep 2008 o 10:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
5. sep 2008 o 10:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte.prihlasila som sa sem k vám pretože potrebujem súrne poradiť.som strašne nešťastná,trvá to už vyše roka, a asi sa to už dá definovať ako depresia síce neviem či ľahšie alebo ťahšia, ale už nevládzem a nikomu z rodiny a zo známych sa nechcem zdôveriť,hanbím sa dokonca ani manžel to nevie,ale aby som sa dostala k veci nemáme s manželom dieťa už dlho sa snažíme a mňa to veľmi trápi neviem ako sa s tým mám vyrovnať,viem že mi asi poradíte aby sme s tým niečo robili ale verte mi že už sme skúsili všetko možné aj nemožné a manžel sa už výjadril že on už nebude nikomu robiť pokusného králika a nikomu už nebude dávať peniaze pretože to nemá zmysel,je chyba u neho ako je to už v dnešnej dobe normálne že viac u chlapa ako u ženy, ale ja už som z toho veľmi nešťastná trápi ma to keď vidím nejaké malé dieťa rozplačem sa či už na ulici alebo aj keď pozerám film a je to o deťoch plačem ako keby ma bili,javiem že to nie je normálne,ale neviem si pomôcť atieto stavy mám už vyše roka každý deň kvôli tomu plačem už sa neviem sustrediť poriadne na nič, ale manžel o ničom nevie už ma síce videl plakať ale vravel že čo stále len nariekam,bojím sa ja už asi nikdy nebudem matkou,bojím sa aj budúcnosti už ma nič nebaví, poradťe prosím :frowning2: :cry: :cry: :cry: :cry:
9. sep 2008 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no a neskúšali ste uvažovať o adopcií? Veď je toľko detičiek ktoré potrebujú maminu a ocina a sú už tu alebo sa iba narodia, a ak je to vo vašej situácií nezvratné a s manželom nebudeš môcť mať dieťa tak by som o tom začala uvažovať alebo potom druha neslávna možnosť, ktorá vás určité počká ak sa ty budeš trápiť tým že nemáte dieťa je že sa rozídete a ty si najdeš iného partnera s ktorým budeš môcť mať dieťa. Alebo ešte ma napadlo umelé oplodnenie Možnosti je kopec tak nezúfaj len to preberte spolu čo by vo vašom prípade prišlo do úvahy. :wink: Držím palce nech sa rozhodnete správne a nech si šťastná ty aj tvoj manžel.
9. sep 2008 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne ako hovorí lenuska.Ja s mojím sme šťastlivci a naše dieťatko nám nehrozí. :angry:

Ale po rokoch smútenia som si povedala dosť a keďze moj bol pre, tak sme sa rozhodli pre dieťatko z dd.

Neboj leuš, ak naozaj chceš dieťa, tak aj toto je cesta. My sme si teraz dávali návrh na súd na pestúnstvo pre skoro už našich dvoch drobcov. A som šťastná, že sme sa takto rozhodli, aj keď ešte bude chvíľu trvať, kým budú aj papierovo naši.
9. sep 2008 o 12:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenuš... :slight_smile:
na UO sme už tiež boli a už viac nechce a na adopciu privolil lebo bola už aj o tom téma,to je naša posledná nádej ako mať dieť aj keď nie pokrvné,ale yáleží na tom? Dôležité je kto dieťa vychová,ten je rodič,.nie kto ho splodí...

tofik si zlatá :slight_smile:
prosím ťa a ako dlho to trvá to celé vybavovanie a čo k tomu všetko potrebujeme??aké doklady?
9. sep 2008 o 12:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja osobne si myslím že rozdiel žiadný, ja mám svoje dve bio deti a teraz sme čakateľmi na dievčatko do pestúnstva alebo adopcie /aké sa podarí nájsť, lebo to nie je vôbec ľahké/ Príprava trvá 26 hod. a môžeš ju robiť na referáte ale ja odporúčam radšej Návrat alebo Úsmev čo máš bližšie potom čakáš na zápis do zoznamu čakateľov na adopciu a podľa toho aké podmienky /zdrav. ci dievča alebo chlapec ako vekovo staré či od narodenia alebo či môže byť aj rómske alebo polorómske...../ si dáte tak aj čakáte, čím menej podmienok tým rýchlejšie to ide. Ale skús sa pozrieť k nám na forum adopcia, pestúnstvo, profi. :wink: :slight_smile:
9. sep 2008 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok