• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

17. januára 2017 
leuška tak máš ip ale lenka ti to už všetko napísala. Šikovná je :slight_smile:
9. sep 2008 o 12:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby ďakujem vám :wink:
skúsila by so tú adopciu ale najskôr sa musím dať po psychickej stránke do poriadku lebo je to ozaj hrozné so mnou :frowning2:
9. sep 2008 o 13:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tofik sme tu ako agitátorky na adopciu :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes: no ale nepomôžeme :wink:
9. sep 2008 o 13:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
leni :slight_smile: . Chceme, aby nás bolo v téme viac. :slight_smile: :slight_smile:
9. sep 2008 o 13:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
9. sep 2008 o 13:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
leuska, aj ja som bola na tom tiež biedne. Ale neviem načo čakať. Pri tom všetkom sa postupne dáš dokopy. Uvidíš. Začneš si o adopcii zisťovať veci. Trochu pobeháš po nete. My sme boli aj v návrate. Myšlienky ti zabehnú inam. Takto sa z toho ľahšie vyhrabeš. A začneš sa tešiť na dieťatko. Mne pomohla aj tá príprava, mali sme fajn psychoša. Ale tam som sa tvárila, že som s tým vyrovnená, aj keď to sá asi nikdy celkom nedá. Ale aj to pomôže, keď sa musíš premáhať.
9. sep 2008 o 13:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
súhlasim, tiež by som s tým začala hneď lebo len príprava trvá také 3-4 mes. /aposň u nás, v Návrate/ a za ten čas si obaja ujasnite kopec veci a dokiaľ príde dieťatko budeš už určite fit lebo to nepríde zo dňa na deň, takže nečakaj a daj sa na to, začni presurfovanim stránok na koníku adopcia/ ta je uzamknuta ale máme novú/ alebo na
http://forum.rodinka.sk/index.php?sid=862124005cbd2ba3b35595889b4f56a6 tiež je tam téma adopcia prípadne si prečítaj blog http://evalorenzova.blog.sme.sk/ alebo http://nataliablahova.blog.sme.sk/ :wink:
9. sep 2008 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uz dva tyzdne beriem Plegomazin, 1 tabletku denne na odporucanie psychiatricky a aj gynekologicky. Je to na ukludnenie na nespavost a depresie. Nasla som teraz na internete ake je to nebezpecne pre babatko hlavne v prvom trimestri.....Ublizila som babatku?
22. sep 2008 o 21:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to ti odporucili aj ked vedeli, ze si tehotna? ak ano, potom sa hadam nemas coho obavat. aj ked si viem predstavit, aku neistotu asi prezivas.neboj, bude ok.
22. sep 2008 o 21:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano, vedia ze som tehotna
22. sep 2008 o 21:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a neposlala ta gynekologicka aj za genetickou? aby ti aj ta potvrdila,ze sa nemusis bat. aj ked pocas prvych troch mesiacov by sa fakt ziadne lieky brat nemali. pokial je to vsak nevyhnutne...
22. sep 2008 o 21:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tvrdila mi ze mi neuskodia, ani keby som ich uzivala cele tehotenstvo
22. sep 2008 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Maca,Plegomazin gynekológovia bežne dávajú aj počas tehotenstva,samozrejme minimálne dávky,pol tbl z 25 mg na noc :wink: nemal by byť problém :wink:

zaberá ti to dobre ?? :confused: :wink: lebo je to fakt maličká dávka,teda záleží od toho,akú ti lekárka doporučila :stuck_out_tongue_closed_eyes: :wink:
24. sep 2008 o 09:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
beriem 1 tabletku 25 mg na noc....nie je to vela....ale celkom mi to zabera...
25. sep 2008 o 08:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nie je ta davka vysoka?
25. sep 2008 o 08:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked ti tak predpisala dr., je to v pohode.
25. sep 2008 o 09:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte aj ja by som sa chcela zapojiť do tejto témy. Mne sa to spustilo pred 3 rokmi neviem prečo.Možno škola, stres a tak. Bývalo mi zle 6 mesiacov- nič som na to nebrala, ani som nevedela vlastne čo mi je .Moja doktorka mi spravila vyšetrenia a bolo, zle mi bývalo aj tak.Potom to nejako samé ustalo. Prešli tri roky, ja som sa vydala a čakám bábinko.(4-týždeň).Včera sa mi to po rokoch zopakovalo(pocit na vracanie,triaška ,úzkosť, sucho v ústach,rýchli tep,pocit,že umriem atď) , tak som zašla za doktorkou, či to nebude psychické.Poslala ma na vyšetrenie , tak 1. fičím :slight_smile:Bojím sa že sa stane niečo môjmu bábinku, že mu nejako ublížim Dá sa vôbec s depresiou plnohodnotne žiť? :frowning2: Bála som sa s niekym o tom hovoriť kým som nenašla toto fórum, je fakt super.
26. sep 2008 o 23:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
awojky dievčatá, našla som dnes toto fórum a veľmi ma zaujalo. Nie som síce tehotná, mám už dve deti, 20, a 10 a po druhom pôrode som dostala popôrodnú depresiu. Bojujem s ňou už 10 rokov, keď som mala konečne pocit je som v pohode ochorela moja dcéra na onkologické ochorenie. Bojovali sme spolu na onkologii rok a úspešne. teraz je v poriadku študuje v prahe na zubárine. Ale so mnou to ide dole kopcom. Už pol roka bojujem s tažkými depresiami, nechce sa mi žiť je to hrozné. Vystriedala som už 4 druhy liekov, cymbaltu, velaxin, predtým cipralex a seroxat. Teraz som na seroxate a ludiomile večer. Konečne 3 deň mám pocit je už je to trochu lepšie. :slight_smile: Boj s depkou je beh na dlhé trate ale dá sa to. Len ma to stálo toľko síl, že teraz som vyčerpaná.
4. okt 2008 o 20:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy.a preco si sa nam zatajnila? :slight_smile:

anymac koniec tvojho prispevku je pekny, optimisticky :slight_smile: len tak dalej, nech su uz len krasne dni v tvojom zivote :slight_smile:
6. okt 2008 o 09:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dievčatá užíval z Vás niekto sertralin actavis? zaberalo Vám to?
17. okt 2008 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte bambuľky. :unamused:
ja trochu z iného aj keď rovnakého súdka! Chcela by som vás poprosiť o radu pre kamarátku (29) ktorá po desiatich rokoch(skoro ako manželia, nie?) chodenia s jeným partnerom "dostala kopačky" - :confounded: 18 -tka mu zamotala hlavu. Kamoška je teraz na liekoch - stále plače, chudne a nepočúva!!! Len jej všetko všetko pripomína a aj rodičia prepadajú zúfalstvu, lebo vidia ako sa im pred očami stráca dcéra, a jediné čo vedia pre ňu urobiť, je letieť na pohotovosť, keď to príde. Už sa boja moooc, lebo má "nerozumné reči"-o sebevražde.
treba ju zobrať z prostredie - zabudnúť?
poslať na liečenie? alebo................ :frowning2: PROSÍM a Ďakujem
27. okt 2008 o 14:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
milá bodkočiarka, ja si myslím že najlepšie bude ak pojde k doktorom, Vieš, keď už ani nepočúva.... To je zlé.... Nemala by byť sama, zmeniž prostredie, zaujať ju niečim iným čomu sa bude musieť rozumovo venovať, nech na neho nemyslí, nedajbože pozerať slzavé filmy a nie to ešte telenovely, ... ťažko poradiť.
2. nov 2008 o 22:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Cafte ja som uzivala j sertali zabral po 2-3 tyzd ako kozde antidepresivum
14. nov 2008 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte...ani by som neverila kolko nás trpí depresiou...ja sa pridavam,prezivam to uz par rokov.bolo mi uz aj tak ze som na ziadnu depku ani nepomyslela.. :slight_smile: no ked sa mi narodilo druhe dieta zhon,stres a vycerpanost to spustili ale v takej miere ze uz som myslela ze idem na prasky a pod....no pomali sa s tym trapim sama bez liekov a je to zo dna na den lepsie.....a vlastne a vdaka modremu konikovy.cez depresiu som sa dostala k tejto stranke zacala som ju navstevovat a mysliet na ine veci,relaxovat....tak len dufam ze uz bude len lepsie,a drzim nam vsetkym palce :wink:
15. nov 2008 o 22:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mila renola ja som tiez zazila cisarky rez a do konca dvakrat ja viem nie je to nic prijemne a da sa na to casom viacmenej zabudnut ale ja som to mala o to tazsie ze pri prvom tehotenstve my nasli dieru na srdci takze som to mala o to tazsie chodila som cely cas na kontroly a nakoniec sa rozhodlo ze mala pojde o try tyzdne skorej von nastastie to dopadlo dobre malej nic nebolo a mna po roku aj nieco operovali. operacia bola v pohode vsetko dobre dopadlo a po troch tyzdnoch som sla domov ale co sa nestalo ten tyzden co som bola doma som dostala infekciu na pecen a sla som naspet do nemocnice tam som pobudla dva mesiace najskor mi liecili pecen lebo som tam mala nejaku silnu otravu a potom my vyberali tekutinu okolo srdca a mezdi tym sa im podarilo my prepychnut pluca takze som si este tyzden polezala na jiske. a konecne po tom vsetkom som po dvoch mesiacoch sla domov.ja som tiez mala problemy sa s tym vsetkym vyrovnat ale postupom casu to celkom slo. A tak som sa rozhodla ze by som este jedno dietatko prijala a podarilo sa bolo to tiez cisarskym ale bolo to ovela lepsie ako pred tym . maly ma teraz dva a pol roka a mne az teraz sa zacala prejavovat depresia pretoze srdiecko doteraz slapalo teraz sa obcas rozbehne obcas preskoci a ja sa vzdy naplasim a vselico si zacnem namyslat uz aj zaspat sa bojim ze sa nezobudim.
21. nov 2008 o 19:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, chcela by som sa spýtať či mi vie niekto pomôcť pri popôrodnej depresii. ako ste ju vlastne zvladli. ja s tym mam velky problem a tym trpy aj moja malinka princezna co ma trapi este viac. dakujem.
9. dec 2008 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj bimbia, ako sa ti to prejavuje?
9. dec 2008 o 13:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj sasanka, dakujem ze si sa ozvala no nebola som tu dlho, tak preto az teraz


no prejavuje sa mi to tak ze mam hlavu plnu blbosti a vycitiek a mam zaludocne triasky ked som nervozna a nemozem spavat a som pod tlakom a je toho vela neviem ci si dnes tu ale bodlo by mi keby som si mohla s niekym o tom popisat nakolko manzel sa o tom nechce rozpravat
15. dec 2008 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj bimbia pissala som ty ip.ver tomu ze niesi sama.mam take stavy uz asi pol roka :frowning2: .ak chces napis......
15. dec 2008 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj holky, deprese jsou mým hodně velkým problémem, začaly asi tím, když jsem začala bydlet se svým mužem, to by nebylo až tak depresivní, dělá to většina holek, jenže ten můj bydlel s maminkou, otčímem a 3 sourozenci. A my jsme tenkrát měli 5měs chlapečka. Za těch 12let se něco změnilo, sestry odešly, my máme další dva syny, vybudovali bydlení v patře, a to jsou ty moje depky. Prostě bydlíme u tchýně, vidí nám do talíře, rozmazluje děti,chodí jim tajně uklízet do pokojíku, připadám si jako neschop, ale já chci aby si trošku dělali pořádek sami. Je zvědavá jako něco, ale sama nic neřekne. Věčně se ptá co vařím. Asi má strach, že synáček bude mít hlad :sweat_smile: . Když jsem čekala nejmladšího, kterým jsme je všechny překvapili, tak se mnou nemluvila, ale do porodnice přijela. Byla zvědavá, jak kluk vypadá. Mám dost pocuchaný nervy, všechno mě hned vytočí, Nejradši bych se odstěhovala, protože už takhle fakt nemůžu, ale můj muž je tady prostě doma. I rozvod jsem mu nabízela, tak to taky ne. Tak vážně nevím, jak to ještě dlouho vydržím, k doktorovi se mi nechce, ale budu muset. Abych pak nebyla po práškách zase neschopná. Díky, že jsem se mohla vykecat, dobrá terapie :grinning: :grinning:
15. dec 2008 o 19:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok