• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

27. marca 2017 
Ahojte babenky

mne keď sa narodil malinky asi 2 týždne po pôrode som začala mať úzkostné stavy stále som mala pocit , že sa mu niečo stane aby som niečo neurobila zle aby som mu nejako nechtiac neublížila a stále som ho kontrolovala aby sa nezadusil a tak ďalej nevedela som spať až som sa zdvôverila mužovi ten najprv tomu nechcel najprv veriť že mám až také zlé pocity ale keď som mu povedal , že som si chcela siahnuť na život lebo si myslím že nie som dobrá mamina tak to začínal chápať. Vybrala som sa hamba nehamba psychiatrovi a dodnes to neľutujem brala som cipralex rok a už mesiac čo som ho vysadila a úzkostné stavy sú úplne preč. Ale nemôžu zato len lieky ale v prvom rade ja lebo som chcela byť fit kvôli malému kvoli mužovi i kvôli sebe. Teraz mi je ľúto ako som mohla tak stresovať keď sa narodil a neužívať si to :frowning2: ale jednoducho vtedy sa s tymi pocitmi nedalo nič robiť. Neverila som si mala som stále obavy no neviem či tu niekto zažil niečo podobné ale pekné to nie je. Teraz túžim po druhom bábetku a verím že sa mi moje stavy nikdy viac nevrátia. :slight_smile:
16. dec 2008 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte potrebujem radu od niektorej ktorá má podobný problém ako ja. Som v 35 týždni tehotenstva a už týždeň bojujem so strachom a zlými myšlienkami ktoré si já sama namýšľam až dostávam z toho strach ale je to veľmi ťažké niekedy mám pocit že sa z toho zbláznim. Nedokážem sa na nič sústrediť mám pocit viny. Môže to byť aj z toho že mám vyoperovanú štítnu žľazu a krv mi bral len na začiatku tehu a viac nie a je možné že mi chýbajú hormony. Prosíííím poradte je to pre mňa veľmi ťažké.
14. jan 2009 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Lulu,máš strach konrétne z pôrodu?Alebo tak,že to nevieš definovať?Ak by ťa to trápilo,kľudne choď k psychologičke alebo psychiatričke,vyrozprávaj jej to a ona ťa usmerní-či to je iba dočasné alebo treba brať lieky..Ja tiež chodím k psychiatr. :grinning: ,mám úzkostno-panickú poruchu,či chorobu,no,tiež by som vedela toho narozprávať,čím moja psychika kadečím prešla :frowning2: .Ale Lulu,hlavne aby si vedela,že také a podobné problémy má kopec ľudí,iba mnohí o tom nehovoria /koho ja kadekoho stretnem v čakárni u psychiatr.,ani by som si nemyslela :stuck_out_tongue_closed_eyes: /a dá sa z toho pekne dostať :wink: ,naozaj.
15. jan 2009 o 23:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Deborah1.Nemám strach z pôrodu veď doteraz som sa tak tešila na bábätko dokonca výbavičku som kupovala už od 3 mesiaca ale všetko to potešenie sa mi zmenilo zo dňa na deň a začalo to nejakým sebaobviňovaňím, potom prišli myšlienky čo som si len vsugerovala a vymyslela a odvtedy mám úzkostné stavy, strach z ničoho stále niečo už mám niekedy pocit že sa z toho zbláznim.Aj si poviem že to sú len hlúpe myšlienky ale sú silnejšie ako já aj tá úzkosť.
16. jan 2009 o 15:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslíte, že prílišná precitlenosť na všetko je tiež problém pre psychologičku?
Aby som konkretizovala, všetko mi je ľúto. Pozerám zaľúbený film, čítam pravdivý príbeh (môže byť aj s dobrým koncom).
Tieto stavy som mávala ešte za slobodna.
Teda nie je to vlasne z terajšieho obdobia. Je to dlhotrvajúce.
2. feb 2009 o 12:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tatolu - myslim, ze ide o zdedenu vlastnost, takze to nevidim ako problem, kt. treba riesit s psychologickou... (moj nazor)
2. feb 2009 o 14:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj dievcata, zufalo hladam pomoc, vzdy som si bola ista, ze do podobnych tem sa zapajat nebudem musiet, no som sklamana, lebo tomusim spravit. Moc sa zatial nebudem rozpisovat, len naznacim ze vyzera to tak, ze trpim nejakym typom uzkosti uz druhy tyzden. Poporodna depresia - uzkost to nebude, syn bude mat 5 a dcerka mala 2 roky v novembri, bude to asi tym, ze som uz siesty rok na materskej a nejak sa mi to vymyka z ruk. Hoci mam vlastne hobby, ktorym sa zaoberam vo volnych chvilach aj tym zarabam korunky, predsa sa mi zda ze je toho na mna nejak dost. No snad sa naozaj rozpisem....

Uz druhy tyzden ma vysetruju, najprv EKG, potom ORL, potom plucna - kedze najhroznejsim priznakom je, ze ked to na mna pride neviem sa poriadne nadychnut a zda sa mi, ze sa dusim a nemam dostatok kyslika. Uz bolo pred par dnami ze som chodila vecer po byte ako besny pes a rozmyslala ci zobudit manzela a ist na pohotovost. Este dobre ze mamina je sestricka, tak miv elmi vela pomaha. Uz som bola aj u neurologicky aj robili testy EMG a nic, vsetko vsade dobre - chvalabohu....Takze to vyzera fakt na tu psychiku, nakoniec aj neourologicka sa ma spytala ci nie som uzkostlivy typ tak som sa priznala ze doteraz som toho velmi vela zniesla - znamenie kozorozec, ale teraz to asi prasko. Tak mi dala Lexaurin 1/2 tablety rano a na obed, ale ja si ho davam rano a vecer, lebo vecer je to najhorsie. A tiez ako dnes ked manzel je v nocnej a mama nedavno odisla, hoci byva blizko, bojim sa, ze som sama. Je mi stale do placu, ale keby som mohla, ze je tu mama a tak, tak plakat neviem, len ked som sama a pritom by som sa tak potrebovala vyplakat ked som s nou sama, no take je skoro nikdy, lebo vzdy su tu deti a nechcem aby ma tak videli.

Prepacte zda sa mi ze tu pisem hlava nehlava, ale je toho naraz vela, tak zatial tolko, mozno napisem este viac. Vidim tu andy.a ze vela radi, neviem kto si, ale myslim, ze vies o veci vela, snad si aj lekar??

Rozmyslam uz ist za doktorkou, ale stale neviem, sa pokusam to zdolat sama, no neide mi to. Hoci nechcem na to mysliet, stale na to myslim a potom to aj dojde. Teraz ma tiez zaliala horucava, takze si idem asi lahnut, vtedy sa mi ulavi a ked zaspim je dobre. Cez den je to celkom fajn, skoro nic, no okolo piatej to vecer zacne a je zle. Aj teraz by som najradsej volala mame a plakala, ale zasa ju strasit, urcite by dobehla a to nechcem alebo aj by som chcela, len ju nechcem zatazovat, hoci viem ze mi chce pomoct, je strasne zlata. .....

Prosim pomozte kto ma podobne skusenosti - vravim nie s poporodnou depkou, ale jednoducho s uzkostou z kazdodennej rutiny a podobne...
Dakujem. :slight_smile:
5. feb 2009 o 21:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte som tu nová. Depresie nemám skôr také stavy úzkosti a niekedy beznádeje a smútku, ktoré pramenia z toho že som na celú domácnosť, malého 2,5 ročného syna sama a medzičasom som začala pracovať. Tiež je to ho na mňa veľa lebo nemám súrodencov, rodičia o mňa a malého syna nejavia záujem. Valí sa na mňa robota musím popri nej aj čítať veľa zákonov a nariadení, domácnosť kde sa už cítim ako otrok, synček ktorý nerozpráva /ale abecedu sa naučil sám/ a vyžaduje stálu pozornosť, manžel ktorý vkuse pracuje a málo sa nám venuje. Už cítim že nevládzem a to hlavne psychicky.Nemám čas vôbec na seba a svoje záľuby ani na návštevu kaderníka. No hrozné. Nelka buď rada, že máš aspoň dobrú mamu a sestru. Mne to veľmi chýba, že sa nemám o koho oprieť.
6. feb 2009 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
v tom s tebou súhlasím,lebo moja mama zomrela pred 22rokmi a otec pred 16 jeden a pol mesiaca pred tým ako sa narodil jeho prvý vnuk. Som jedináčik tak tiež nemám nikoho kto by mi pomihol. Svokrovci nám podkladali polená pod nohy a kým žili,bolo to ešte horšie ako ked pomreli. Mám dvoch pubertiakov,muža pracujúceho v čechách a dlhšiu dobu,ale posledné mesiace ako som prišla o prácu mám pocit,akoby sa na mňa rútil celý svet.Večer ked som sama,alebo v noci ked neviem spať-čo je čoraz častejšie-začnem plakať ani neviem prečo, začnem sa triasť,ako keby som mala zimnicu.neviem sa nadýchnuť od vzlykania. Najradšej by som ušla niekam,kde by som bola uplne sama,lebo myslím,že sa zbláznim. Teraz mi končí podpora tak nám ostane iba jeden plat aj to veľmi ťažko znášam,
stáva sa mi,že sa s niekym zhováram,a v polovici vety zastanem,lebo neviem čo povedať,o čom sme sa zhovárali pred tým,aj včera som prišla z mesta po čase začala hľadať mobil tak veľmi,až mi slzy tiekli od bezmocnosti čo som nevedela kam som ho dala.Bol asi pol metra odo mňa a nabíjal sa.Takéto veci sa mi stávajú čoraz častejšie a fakt si pripadám ako úplný cvok
Najhoršie je že tiež nemám nikoho komu sa môžem vysťažovať bez toho,aby to bola zajtra téma na diskusiu pre pol mesta
6. feb 2009 o 16:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
držím vám všetkým palce :wink: :slight_smile:

Kocurik,mala by si navštíviť minim.psychologa,ak nie psychiatra..u teba ide asi o depresiu spojenú s úzkosťami a poruchami pozornosti/z únavy/..a ani sa nedivím..svojich 2 synov-veď sú už veľkí-by si mala asi viacej zapájať do prác v domácnosti,aby si sa mohla venovať aj sama sebe :confused: :pensive: :stuck_out_tongue_closed_eyes:

Kornelia,u teba mi to pripadá na depresiu s panicko-úzkostnými stavmi..keďže po somatickej stránke sa nič nezistilo,tak by sa mala aj sama pýtať na psychiatriu-ak ti to ešte nebolo doporučené :confused: Lexaurin nie je na ldhodobé užívanie,to je len taká "jednorázovka",potrebuješ dlhodobú terapiu antidepresívami-tie slúžia ako nielen liečba,ale i prevencia ďalších panických aták :wink: takže účinok je ram atnidepresívny,na úzkosti aj na panické stavy :wink:
o.i.je Lexaurin aj návykový pri dlhobejšom užívaní.. :unamused:

chochulka,držím palce :wink: tebe by sa tiež zišiel aspoň psycholog..neviem,nakoľko veríš liekom,ale na tie úzkostné stavy by ti možno stačili len nejaké volnopredajné lieky-na prírodnej báze-napr.Persen Forte,Sedatiff,Felis a pod..Novopassit ešte je sirupa a Passedan siruo..je toho veľmi veľa,účinnosˇř ale skorej iba na ľahšie a nezávažné úzkosti..sama musíš posúdiť,do akej miery je to u teba závažné :confused: :wink:

a verte,kočky,že ľudí s depresiami a úzkosťami teraz po Novom roku hodne pribúda..zlá doba .. :frowning2: :unamused: :angry: :angry: :confounded:
6. feb 2009 o 17:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vďaka hneď mi je lepšie na srdci uvidím ako sa to bude u mňa vyvíjať. niekedy veľa spraví povzbudenie a vypočuť si názory iných ľudí. A snažiť sa hlavne myslieť pozitívne aj keď je to ťažké. Držím palčeky.
6. feb 2009 o 18:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kornelia presne ti viem povedat tvoju diagnozu, je to panicka porucha...
6. feb 2009 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy.a,musím povedať,že chalani pomáhajú vo všetkom,či upratovať,nákupy aj varia niekedy aj sami aj tak je to na figu.Nič iné mi neostane iba nejaký lekár iba musím nabrať odvahu
7. feb 2009 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dúfam, že aj môj syn raz bude tak pomáhať.. :wink:
Držím palce, aby si tú odvahu nabrala a aby to čo najskôr pomohlo..
11. feb 2009 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dakujem vam vsetkym dievcata
andy - v sobotu v noci som zazila tetaniovy zachvat a poviem ti, nebolo mi do smiechu, chceli sme volat sanitku, ale ta neprisla, bola tam taka hnusna lekarka, ze mi povedala len co som si nedala viac tabletiek nie len polku a nech pockam do rana, ak mi bude zle nech dojdem. No potom som sa pozbierala a isli sme na pohotovost, mama dobehla k detom, som sa vyplakala a isli sme. Chvalabohu sluzil lekar - nas sused, ale musel odist s inym pacientom na CT. Mne sa pri tom pohorsilo a dostala som take krce, ze mi trpla cela tvar a nevedela som hovorit. Manzel sa naramne zlakol, dal privolat lekara a este dobre, ze sestricku napadlo podat mi sacok k ustam a dychat do sacku, po minute sa mi ulavilo a krce polavili tiez. Potom som dostala infuzie - magneziu, dithiaden - to som potom na druhy den cely prespala ale ked sme sa vratili domov nadranom, som mala panicky strach zaspat.
Dodnes to pretrvava, dnes mam lepsi den, no stale som s niekym z rodiny, aby som nebola sama, aj teraz som u svokry a svagrinej. Ked svieti slniecko je mi lepsie, no ked sa zatiahne zasa to zacne. Vcera vecer som sa konecne dobre mame vyplakala pomohlo to, ale zasa som nevedela zaspat, uz som bola znova v noci blizko tych krcov, no nejak som to predychala, uz som chcela ist po ten sacok, ale nakoniec som zaspala. Ten panicky strach zo samoty a z toho ze mama nie je pri mne ked pracuje je hrozny pocit.
Neurologicka mi predpisala AD, len teraz neviem ako sa volaju, nemam ich pri sebe - tusim Senorat, neviem, su na krabicke take biele holubice tusim. mam predpisane pol tabletky rano a po tyzdni celu.
V pondelok ale mam konecne termin ku psychyatricke, lebo citim, ze to sama nezvladnem, neviem ci mi upravi liecbu, tiez neviem kedy tie tabletky zacnu zaberat, zatial moc necitim. Lexaurin zatial beriem, ale viem ze nemozem dlho je mi to jasne. Ja lieky nemusim len ak uz je to naozaj treba, radsej vydrzim, aj ATB beriem len ak musim uz.
Takze zatial tolko - este cakam na vysledky endokrynologickeho vysetrenia, no lekarka tvrdi ze to nebude z toho, takze uz len dufam, ze mi nejake lieky pomozu a ze znova zacnem zit.
Trapi ma len ze manzel to celkom nechape a tiez nechape, ze sex teraz nie je najdolezitejsi, no zaroven ho nechcem stratit, tak musim spravit nejaky kompromis :unamused:
Uz len nviem ako bude prebiehat ta navsteva u lekarky - nevadi ak sa tam rozplacem? Bude sa ma pytat, alebo budem musiet rozrpravat?? ch jaj, nech je uz po tom.
Tiez mam obavy kolko potom tie lieky treba brat a ci ich bude lahke vysadit a ci sa ten problem este niekedy vrati.
Som uz 6. rok na materskej, uz mi chyba praca a ludia to je mi jasne, ale na povodne miesto sa vratit nechcem, lebo som pracovala v banke a otvaracia doba je dlha a tiez atmosfera hrozna, tak budem musiet najst nieco ine. Som si ista, keby sa mi podarilo najst nieco so super ludmi a dobrou atmosferou, bolo by mi lepsie. no zatial neviem. Dakujem aj nadalej za rady.
Andy ani nevies ako to pomaha, ak odpises a radis, hlavne ze je to odborna rada
11. feb 2009 o 15:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak uz viem meno lieku, mam ho tu pri sebe je to SEROXAT. Bral ho uz niekto, zatial beriem iba polku a potom mam brat po tyzdni celu. Uz druhy den mi je lepsie, mozno aj z toho slniecka neviem, no asi je to len prechodne, ale verim, ze nie, napriek tomu vsak k psychyatricke zajdem v pondelok na ten termin samozrejme, aby sa to doriesilo, chcem s tym uz mat pokoj a zit znova ako pred tym. :slight_smile:
12. feb 2009 o 14:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kornelia,tak super,Seroxat je veľmi dobre účinný na panicko-úzkostné stavy a depresie..efekt môžeš pocítiť až cca po 10-14 dňoch od nasadenia liečby..pri panickej poruche sa môže ísť až na dávku 60 mg denne :wink: teda 3 tbl..

myslím,že návštevy u psychiatr.sa nemusíš báť :wink: aj poplakať si môžeš :wink: psychiater by mal mať poruke aj papierové vreckovky :wink:
aj s tou prácou samozrejme džím palce :slight_smile: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
12. feb 2009 o 17:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kornelia+ aj všetky ostatné-magnésium môžete užívať stále-je voľne predajné..dobrá kombinácia je aj vápnik+horčík+zinok-to je dobré aj na tú tetaniu,kŕče všeobecne,trasenie rúk a pod..

Lexaurin -Kornélia,kým ti zaberie Seroxat na 100 percent,môžeš užívať aj viackrát denne..ale lepší pri panike je Xanax/resp.Frontin-Neurol a pod..účinná látka alprazolam../

AD by sa mali brať minim.pol roka,ja doporučujem minim.rok...a potom postupné vysadzovanie :wink: riziko vrátanie achoroby samozrejme je,zvlášť,keď má človek nejakú veľkú záťaž,stres,zvyknú sa objaviť zasa takéto stavy..ale poznám aj ľudí,ktorí po jednej liečbe boli už OK..ale možno sa ešte vrátia na ambulanciu :stuck_out_tongue_closed_eyes: :confused: nedá sa to predvídať.. :wink:

a dobré by bolo objednať sa aj ku psycholgičke na sedenia-ako zvládať panické stavy-sú rôzne formy psychoterapie na túto diagnózu :wink: ideálne je kombinovať liečbu u psychiatra so sedeniami u psychológa :wink:

tak papá,všetkým vám držím palce :slight_smile: :wink:
12. feb 2009 o 19:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Andy , super, dakujem ti za vsetky rady. Aj dnes sa citim celkom fajn, bez vaznejsich problemov, som prvy den sama s malou, a ide to dobre, volala mi uz aj svokra aj mama, a vsetko je v poriadku. Beriem teda zatial rano ten SEROXAT 1/2 tbl. a Lexaurin 1/2na obed a aj na vecer si dam asi len tu polku, ak nemusim, nechcem sa prepchavat. Myslis, ze keby som vysadila Lexaurin na obed a dala si len polku vecer, mal by byt nejaky problem???Chcela by som brat co najmenej liekov samozrejme, ale zasa nechem experimentovat hala bala len tak... :confounded:

A chcela som sa spytat ak by bolo dobre, myslis, ze tu davku SEROXATU bude nutne zvysit na 1tbl denne? Moze sa stat, ze postaci aj polka. Neviem ci tie stavy sa delia na miernejsie ci vaznejsie, no mozno by mi stacila len polka tabletky, stale dufam,ze to nie je take hrozne a ze to zvladnem. Takto ked uz mi je treti den lepsie, vidim veci inac a nezdaju sa mi byt tak hrozne ako doteraz a aj tri posledne noci som prespala bez problemov, napriek tomu, ze sa na mna nalepila chripka a nepridala mi na nalade, ale presto to islo fajn.

Este k tym liekom, samozrejme by som Lexaurin chcela vysadit absolutne a uzivat len jeden liek. Ak mi je lepsie, asi ani psychiatricka nebude menit na liekoch vsak, nerada by som brala zasa nove, ak mi tieto zaberaju - dufam, teda ze sa nejak dohodneme a ze to nebude trvat vecne.

To magnezium je dobre naozaj, mne ho pichala mama par dni po tom zachvate v infuziach - zaujimave je ze magne B6 nejak mi nerobi dobre, boli ma z neho hlava ale sumivy mozem, tak beriem tiez striedavo, magnezium, calcium aj na tu chripku pomoze a zinok vidis mam tiez v skrini, tak skusim.

Dakujem vam vsetkym za rady a podrzanie. Zelam nam krasne slnecne dni konecne - aspon mne je vtedy ovela ovela lepsie. :wink:
13. feb 2009 o 13:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Filipko. ja mam 16 mesacnu dcerku a prisla som k nej umelemym oplodnenim :slight_smile: ale bolo to strasne kym som ostala tehotn.to množstvo hormonov fuj svinstvo. Medzičasom sme zacali stavat dom svojpomocne a ja som nemala čas mysliet na to ze som tehotna.Natlačeny s rodičmi v 3 izbach no parada.Po porode som dosla do rozburaneho domu a ked mala Natalka mesiac tak moja mama ostala tak važne chora že mi ostala ležat na posteli , muy cele dni v robote a mala vobec nechcela spavat , aje ja som si hovorila že musim musim a musim a musim a ked mala mala 7 mesiacov začala sa mi tocievat hlava a take blbe pocity zavrate.a asi za mesiac jedno krasne rano konečna nebola som schopna nič uolne hotova uz som si mzslela že nebudem nikdy normalna.Už som si uvedomila že je zle a bratranec ma zobral doktorovi dostala som lieky a 2 tzždne som len spala.Lenže tie blbe pocity neustupovali a tak po 3 mesiacoch mi vymenil lieky a teraz to uz bude v maji rok a tych 7 mesiacov to trvalo určite,ale hlavne nezufaj ono to určite začne ustupovat a urcite si musiš zaobstarat neaku pomoc aby si mala pocit že niesi na to sama to je to hlavne.Ja si zaklopem na hlavu že uz je len lepšie.Skus mysliet pozitivne ked budes brat lieky ono sa to da urcite casom doporiadku.Prepac za moju uprimnost , ale sucitim stebou ,lebo som si to žažila na vlastnej koži a neprajem to ani najvačšiemu nepriatelovi.Držim ti palce.
13. feb 2009 o 20:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dasy to je mi luto, ze si sa tiez ocitla v takej situacii, urcite si to nemala lahke a ja som len rada, ked citam, ze vam je lepsie , ktore ste uz dlhsi cas po tom.
Ja som doteraz bez priznakov, ziadna panika ani strach,vcerajsiu noc som prespala s detmi u nasich, lebo mal manzel aj mamina nocnu , tak sme boli s mojim otcom a bolo super, spanok v poriadku az na tu chripku.
Vcera som vysadila uz aj poludnajsi Lexaurin, takze beriem uz len
1/2 Seroxatu rano a 1/2 LExaurinu vecer. Myslim ze je to dobre. Ja len dufam, ze sa mi to podarilo podchytit este vcas a ze to nerozrastie do vacsich problemov. Zajtra idem k psychiatricke, tak uvidim co povie.
Jaj len keby som nemala tu chripku, takto sa nikde nerada ukazujem, ale termin k prychiatricke je dva tyzdne a uz si nechcem pytat dalsi, nech to mam cim skor za sebou. Tak uvidime a dam vediet urcite, aby ste sa ani vy ostatne nebali, ako to dopadlo a ci odporucam :wink:
15. feb 2009 o 14:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj consuelle, ked sa ti zle dychalo na co si myslela?
15. feb 2009 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj skor to prišlo tak samo,alebo som si na to pomyslela..nič zvlaštne..občas ked si pomyslim na malu ked ma vstavať..
15. feb 2009 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
consuelle viem ti poradit ber pravidelne magnezium Magne B6, a dobry je aj homeopatikum Sedatif PC, nema ziadne neziaduce ucinky. podla mna si len vycerpana...a pi caje na nervy a dobry spanok...
15. feb 2009 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vieš to som si myslela ale ja mam dobrý spanok mala mi prespi od 8mej večer a rano papa okolo pol 7 a potom ešte na2hodky pospí,takže unavou to nieje...
15. feb 2009 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kornelia,podľa mňa ti to účinkuje teraz Lexaurin,nie je prakticky možné,aby Seroxat zabral za 1-2 dni :confused: držím palce zajtra ku psychiatričke,ale určite ti povie to isté :slight_smile: :wink: a dávka 10 mg denne je účinná na najlľahšie depresívne-úzkostné stavy,na paniku treba aspoň tých 20 mg..a veru často sa ide až ma maximum 60 g.. :confused:

ale nechcem ťa plašiť,možno ti tých 10 mg postačí :slight_smile: a skoré uzdravenie z tej chrípky :pensive: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :unamused:

Consuelle,depresia a panika často idú ruka v ruke spolu,resp.na depresiu nasadá neskôr panická porucha alebo naopak :unamused: keď si predtým bola na AD+Neurole,pochybujem,že by ti teraz zabrali iba Magne B6 a homeopatiká :confused: skôr si myslím,že ten Serlift je už málo účinný :confused: bola si na dávke 50 mg denne ?? :confused: všeobecne latí,že na panické stavy sa dávajú vyššie dávky ako na depresie..a skôr ako Serlift by som ti doporučovala buď Cipralex,alebo niečo paroxetínové-ako má Kornelia ten Seroxat/resp.Paretin,to je to isté-generikum../,alebo niečo venlafaxínové-t.č.sa dosť píše Alventa,Elify,Velaxin..tie sú momentálne bez doplatku a je výhoda,že sú to kapsuly z tzv .pozvoľným uvoľňovaním..užije sa to raz ráno a účinok je až do ďalšieho dňa..

pri kojení sa však môžu,pokiaľ viem-aj sme to uý spomínali.len sertralínové preparáty/Serlift,Asentra,Sertralin od rôznych fi a pod.../

dievčatá,držte sa,papá,dobrú noc..idem spať,lebo skoro ráno vstávam a čaká má náročný týždeň :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
15. feb 2009 o 23:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jáj,Consuelle a ešte môžeš byť rada ,ako ti malá prespí :confused: :sweat_smile:
mne moja 20-mes,dcéra ešte ani jednu noc neprespala..vo veku,ako je tvoja teraz sa budila aj 10x na kojenie v noci :grinning: :grinning: :grinning:

a syn detto,ten bol fľaškový a tiež cca do 2-3 rokov nespal poriadne :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning: :grinning:

takže fakt super,že ti malinká tak prespí :slight_smile: :wink: v dobrom závidím :slight_smile: :sweat_smile: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
15. feb 2009 o 23:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,problem s depresiou nemam ja,ale zial moja mama... :unamused: ako jej vobec mozem pomoct?? nebyvame spolu,sme od seba par desiatok kilometrov,ale aspon tepefonicky sa snazim byt s nou v kontakte denne,myslim ze je v takom stave,ze uz potrebuje nasadit antidepresiva,. Slubila mi,ze pojde za lekarkou,tak len dufam,ze naozaj pojde. Najhorsie je,ze na pricine jej psych.problemov je je druh,s ktorym zije... :angry:
16. feb 2009 o 08:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj matima,možno by mamine pomohlo sa vyrozpravať a trebars vyplakať ak ma ťažkosti s druhom nepremýšla nad zmenou nech sa nenecha trápiť chlapom...alebo aspon na vikend k tebe nemože prisť nech nema pocit že je na to sama...
16. feb 2009 o 10:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok