• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

21. októbra 2017 
Julieeta...
tiež som sa pýtala na to isté ako ty a tiež som si myslela že to ide aj bez liekov :confounded: že sa treba najskôr pozrieť na príčinu prečo sa depresia týchto babeniek chytila a nie hneď ich napchávať liekami... ale prečítala som si pekne pár stránok dozadu (vďaka za radu kubaka :wink: ) a viem o tom trošku viac... ale len trošku... niečo také hrozné som neprežila (aj keď niekedy si myslím že ma šľak trafí!!!) a ani nechcem a babuľkám držím palčiská :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
3. apr 2009 o 19:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
... bože, už píšu jako čuně - rychleji myslím než píšu, fuj- takže věta "noc se mnou" měla znít jako povzdech " no, co se mnou.. nadělám". Tak zas aby sis Andy nemyslela (...Fa...) že vzývám noc, aby byla se mnou :grinning: :grinning: :grinning: Jako "pán se mnou" :stuck_out_tongue_closed_eyes: Chybí mi korektura, zvlčila jsem, zvrhla se


zuzka - :slight_smile: :wink: dobrou noc, už skoro nevidím :pensive:
3. apr 2009 o 22:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kubaka,možno tá noc s tebou je zaujímavá :grinning: :grinning: :grinning: dosť som nad tou vetou rozmýšľala,že vo co kráčí :confused: :confused: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning:
3. apr 2009 o 22:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andulik - neboj, aj ja som na zaciatku brania AD mala priserne stavy, dokonca sa objavili nove veci, strasne tazke zive sny aj po zobudeni poct "nespamatania sa do reality" uzkosti, ktore pred tým som nepoznala des! preslo to az po nejakych 2 mesiacoch ked konecne AD zacali zaberat, nastup ucinkov je zial bolestny (inaj ja som bez AD uz dlho)
4. apr 2009 o 01:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
natashka ahoj odkedy mas pp? aj ja ju mam je to uplny des :stuck_out_tongue_closed_eyes: :sweat_smile: :rolling_eyes:
4. apr 2009 o 01:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hemi -serlift, je vlastne zoloft, jediny ktorý mi zabral, skusala som Paroxetin, Moclobemid a nakoniec Serlift-ale ja som ho brala na pp, nemala som depresiu, len spat som po nom nemohla vzdy 2 hypnogeny a max. 3-4 hodiny denne :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes:
4. apr 2009 o 01:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
deborah - ahoj :wink: tak to je uzas, ze vies s leikmi spat, ja neberiem prave kvoli tomu...bez nich spim ako babo :sweat_smile: :stuck_out_tongue_closed_eyes: aj 9-10 hodin vkuse, som lahko unavitelna, ale zas mam den naruby vsak aj teraz kolko je hodin :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :sweat_smile: castokrat som poobede tak off, ze cakam kedy maly zaspi a spim s nim aspon na hodku-dve s AD toto neslo, bola som uplne na nervy z nedostatku spanku videla som cely den dvojmo a pichanie v hlave z unavy a nevyspatostosti, mohli by nejaky liek na pp vymysliet aj pre mna, taky ktorý by neovplyvnoval spanok :rolling_eyes:
4. apr 2009 o 01:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy -už to po sobě vážně budu číst, abych neblamovala. Noc se mnou byla dnes ve znamení nepřerušovaného spánku. Vzala jsem špetku Espritalu a malý se v noci neprobudil, takže jsem se po dlouhé době vyspala do růžova. manžel mi včera odjel, takže slaměným vdováv se to spííííí :slight_smile:
4. apr 2009 o 10:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
skusim v skratke tiez opisat nas porod... wild horses - mali sme to dost podobne :slight_smile:

Takze - rano v sobotu pred 5 mi zacali kontrakcie, o 3 poobede sme dosli do porodneho domu, to uz boli po 5 minutach. Midwife bola fajn, chcela nas poslat domov, lebo som podla nej bola prilis v pohode na to, aby som rodila :grinning: ale ostali sme tam, dostali sme peknu porodnu salu s balonom, vanou zachodom, roznymi pomockami (pisem to preto, lebo na Slovensku by toto bol tazky nadstandard), pustili sme si hudbu, tancovala som brusne tance, predychavala kontrakcie, midwife nam uvarila caj (mala som specialny na kojenie este z domu) a priebezne nam nosila novy a toasty a lekvar :grinning: potom mi napustila vanu, vliezla som si do nej a bola to prijemna ulava (kontrakcie som mala strasne bolestive - pomahalo mi ich predychavat a pri vydychu robit hlboky zvuk "vuuuuu". A este mi velmi pomahalo, ze ma manzel stale masiroval - mali sme to nacvicene z predporodneho kurzu, takze vedel presne, co ma robit, bol uzasny.). Ozaj, jest neodporucam - ja som si len hryzla z mueslitycinky a hned som sa z toho povracala. :confounded: Ale pila som stale a vela. Potom, ked som tie bolesti uz nevedela vydrzat, poprosila som midwife, ci uz mozem ist do bazena a ona, ze este asi nie som dost otvorena, ale skontrolovala ma a zistila, ze uz som na 6 cm, tak hura do bazena :grinning: no a tam to bolelo este viac, neskor mi ponukla ten entonox, tak som ho skusila a bolo to super :grinning: som z toho bola uplne sfetovana :grinning: no hej a mala som fakt ten orgasmic birth, takze je to pravda, da sa to. (midwife bola dost prekvapena z toho, ako rychlo sa otvaram a ako dobre predychavam kontrakcie, mala som zo seba velmi dobry pocit, som jej vysvetlila, ze robim jogu :wink: ) Potom akurat nastal problem, ze babatko akosi nechcelo ist von, kedze bolo asi take obrovske. Medzitym sa vymenili midwife a to bolo super, lebo ta druha midwife bola uplne uzasna a uz sme ju poznali - ona ma prijimala. Najprv ma len pozorovala, radila mi, co mam robit a ked to neslo, vyhlasila, ze ideme z bazena von, tak sme sli na stolicku, tam sa mi podarilo nieco vytlacit, ale babatko to nebolo :sweat_smile: (midwife ma velmi pochvalila a slo sa dalej), potom sme sli na postel a tlacila som v polosede, jednu nohu som mala zapretu do manzela a druhu do midwife. No a takto som tlacila asi 3 hodiny, lebo Zoranko asi cely cas spinkal :grinning: . Myslela som si, ze umriem, ze ho nevytlacim, ze budem musiet mat cisarsky, nastrih, zvon a neviem co este, no a nakoniec sa nam to podarilo :grinning: bol to ten najkrajsi pocit na svete, ked som pocitila, ze uz konecne ide von a potom, ked som ho uvidela - bol nadherny, najkrajsi na svete :grinning: . Manzel si musel sadnut, lebo toho bolo nanho trochu moc (videl viac ako ja :grinning: . Hned mi Zoranka polozili na brusko a prikryli nasim cervenym uterakom a tak sme tam nejaku dobu ostali a tesili sme sa. Potom mi pomohli prejst na stolicku, kde som vytlacila placentu (bez syntocinonu), midwife ju skontrolovala, ukazala nam ju (Zoranka medzitym drzal dojaty ocko). Potom som presla na postel, midwife ma skontrolovala, mala som male natrhnutie, ktore zasila (dala mi entonox a umrtvovaciu injekciu - vobec to nebolelo a bolo to hned). Potom mi prilozili Zoranka na prsia, ale cuckat sa mu nechcelo, tak sme sa len tak vytesovali. Potom som zaspala.
Idem kojit - dokoncim neskor :wink:
4. apr 2009 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja len dodam, ze casto treba prave AD, aby sme boli schopne vyriesit tu pricinu :slight_smile:
4. apr 2009 o 10:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:wink: bohuzial ano.ale,nastastie existuje... :sunglasses: a to nie som zastanca chemie..ja som vzdy uzila max.paracetamol... :sweat_smile: ..ale ked sa inac neda :unamused:
4. apr 2009 o 11:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kubaka: si ako pises krasna, inteligentna, z coho to mas tie depresie? :grinning:
4. apr 2009 o 12:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
julieta, na srandicky su tu ine temy :confounded: :confounded:


tiez si myslim, ze je treba najst a odstranit priciny depresii, i ked niekedy to nejde, ak je spustacom napr.umrtie nejakej blizkej osoby........ale to je az druha faza po zaucinkovanii liekov, ked uz clovek nabera silu a energiu bojovat s osudom.........pri PP a atakoch som nevladala nic,len lezat.......ja som zasa to najhorsie obdobie doslova prespala, mam taky vnutorny obranny mechanizmus nastastie, ale spala som stale, nevladala som drzat oci otvorene.........v penazenke mam doteraz 1ks Xanax, ten pocit, ze ho tam mam, keby ma prepadla uzkost, ma ukludnoval, i ked som k nemu nikdy nesiahla, ale vedela som o nom...........teraz si nan ani nespomeniem, ale je to dobra barlicka, napr.pri vysadzovani liekov, ked som mala obavy, ze sa mi choroba vrati...... :wink: zrejme je uz po expiracii :grinning:

pekny slnecny vikend :slight_smile:
4. apr 2009 o 13:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
julieta,tvoj sarkazmus je absolutne nemiestny.nechapem,co hladas v tejto teme..kedze sa Ta zrejme netyka. :unamused:
4. apr 2009 o 13:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vazene. Ja nesrandujem na temu depresia, ja len neznasam osoby, ako je kubaka. Je to hasteriva povysenecka osoba, ktora si o sebe mysli, ze zjedla vsetku mudrost sveta. Ja pisem o inom a ona tiez stale chape ine, takze skoda reci.
4. apr 2009 o 14:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ona nie ze chape ine, ona nechape nic, len to, co pise sama.
4. apr 2009 o 14:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj chcela by som reagovatmoj nazor je ze vsetku bolest sveta kazdy clovek musi zvladnut sam nikto mu nepomoze a lieky su len najjednoduchsia forma pomoci a vobec to nieje pre toho doticneho cloveka pomoc babenky verte ze viem ocom rozpravam a presla som si peklom na zemi padla som vela krat az kym som nepochopila ze je to iba na mne nechcem sa nikoho tuna dotknut boze chran viem co prezivate ale cloveku fakt pomoze zatatie zubou az do krve usmiat sa rano do zrkadla povedat si ja som ale dnes krasna aj ked neviete ci budete mat silu si umyt rano zuby ale clovek musi najst hlavne silu v sebe drzim vam palce ja uz bojujem 18rokov a mam iba 29
4. apr 2009 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dzio2: konecne jedna osoba, co pochopila o com tu pisem. Myslela som to presne tak ako si to ty napisala. Drzim ti velmi palce, si skutocne na najlepsej ceste k vylieceniu, alebo aspon k lepsiemu zivotu. Vela stastia :slight_smile:
4. apr 2009 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
julieta dakujem vyliecit to asi nie ale snazim sa zit normalne ono to nejde vzdy ale viem ze to ide aj bez liekov
4. apr 2009 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kazdy sme neaky ale nema vyznam aby ste naseba utocili :slight_smile: :wink: :grinning:
4. apr 2009 o 14:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
skusim v skratke tiez opisat nas porod... wild horses - mali sme to dost podobne :slight_smile:

Takze - rano v sobotu pred 5 mi zacali kontrakcie, o 3 poobede sme dosli do porodneho domu, to uz boli po 5 minutach. Midwife bola fajn, chcela nas poslat domov, lebo som podla nej bola prilis v pohode na to, aby som rodila :grinning: ale ostali sme tam, dostali sme peknu porodnu salu s balonom, vanou zachodom, roznymi pomockami (pisem to preto, lebo na Slovensku by toto bol tazky nadstandard), pustili sme si hudbu, tancovala som brusne tance, predychavala kontrakcie, midwife nam uvarila caj (mala som specialny na kojenie este z domu) a priebezne nam nosila novy a toasty a lekvar :grinning: potom mi napustila vanu, vliezla som si do nej a bola to prijemna ulava (kontrakcie som mala strasne bolestive - pomahalo mi ich predychavat a pri vydychu robit hlboky zvuk "vuuuuu". A este mi velmi pomahalo, ze ma manzel stale masiroval - mali sme to nacvicene z predporodneho kurzu, takze vedel presne, co ma robit, bol uzasny.). Ozaj, jest neodporucam - ja som si len hryzla z mueslitycinky a hned som sa z toho povracala. :confounded: Ale pila som stale a vela. Potom, ked som tie bolesti uz nevedela vydrzat, poprosila som midwife, ci uz mozem ist do bazena a ona, ze este asi nie som dost otvorena, ale skontrolovala ma a zistila, ze uz som na 6 cm, tak hura do bazena :grinning: no a tam to bolelo este viac, neskor mi ponukla ten entonox, tak som ho skusila a bolo to super :grinning: som z toho bola uplne sfetovana :grinning: no hej a mala som fakt ten orgasmic birth, takze je to pravda, da sa to. (midwife bola dost prekvapena z toho, ako rychlo sa otvaram a ako dobre predychavam kontrakcie, mala som zo seba velmi dobry pocit, som jej vysvetlila, ze robim jogu :wink: ) Potom akurat nastal problem, ze babatko akosi nechcelo ist von, kedze bolo asi take obrovske. Medzitym sa vymenili midwife a to bolo super, lebo ta druha midwife bola uplne uzasna a uz sme ju poznali - ona ma prijimala. Najprv ma len pozorovala, radila mi, co mam robit a ked to neslo, vyhlasila, ze ideme z bazena von, tak sme sli na stolicku, tam sa mi podarilo nieco vytlacit, ale babatko to nebolo :sweat_smile: (midwife ma velmi pochvalila a slo sa dalej), potom sme sli na postel a tlacila som v polosede, jednu nohu som mala zapretu do manzela a druhu do midwife. No a takto som tlacila asi 3 hodiny, lebo Zoranko asi cely cas spinkal :grinning: . Myslela som si, ze umriem, ze ho nevytlacim, ze budem musiet mat cisarsky, nastrih, zvon a neviem co este, no a nakoniec sa nam to podarilo :grinning: bol to ten najkrajsi pocit na svete, ked som pocitila, ze uz konecne ide von a potom, ked som ho uvidela - bol nadherny, najkrajsi na svete :grinning: . Manzel si musel sadnut, lebo toho bolo nanho trochu moc (videl viac ako ja :grinning: . Hned mi Zoranka polozili na brusko a prikryli nasim cervenym uterakom a tak sme tam nejaku dobu ostali a tesili sme sa. Potom mi pomohli prejst na stolicku, kde som vytlacila placentu (bez syntocinonu), midwife ju skontrolovala, ukazala nam ju (Zoranka medzitym drzal dojaty ocko). Potom som presla na postel, midwife ma skontrolovala, mala som male natrhnutie, ktore zasila (dala mi entonox a umrtvovaciu injekciu - vobec to nebolelo a bolo to hned). Potom mi prilozili Zoranka na prsia, ale cuckat sa mu nechcelo, tak sme sa len tak vytesovali. Potom som zaspala.
Idem kojit - dokoncim neskor :wink:
4. apr 2009 o 15:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kubaka ja sa s tebou nechcem hadat, lebo to fakt nema vyznam, ale kolkokrat este mam napisat, ze ja nic nezpochybnujem a ked si precistis okuliare a este raz si precitas co pisem, tak zistis[dobre ranko], ze pisem, ze ak ma clovek vazne problemy, nevie rano vstat z postele, nevie fungovat, tak je nevyhnutne lieky brat. Ja sa nebudem rozculovat nad tebou, ved naco. Dzio2 napisala to, co som chcela tym povedat, ona to pochopila a ty si kludne dookola pis to iste, mne je to jedno.
4. apr 2009 o 15:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sonoio tak ako teba ludia neodsudzuju zato ze nemas silu tak nebud nahnevana ked to niekto zvladne bez liekov tu silu ma kazda znas len este neprisiel tvoj cas a presne kvoli tomu co sa stalo tebe u lekara som to ja kvoli tomu vzdala nemala som nerva na to ze si neaka doktorka namna vydeli45minut a potom ju uz nezaujimam potrebovala som viac ale nedostala som to tak som zacala bojovat zase od nuli babenky mame to tazke ale zvladneme to ale jedno vam poviem ak to budete chciet zvladnut koli rodine detom partnerom atd tak to nedate anezvladnete chcite to iba kvoli sebe a potom ludia okolo vas budu ok :sweat_smile:
4. apr 2009 o 15:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dzio Kubaka má pravdu-sama se z toho dostaneš těžko.Jestli depresi fakt máš,tak radši mazej k dr.,pak to může být ještě horší,což bych ti fakt nepřála. :frowning2:
Juleeta já ti nerozumím,proč sem píšeš?Máš problémy?Jsi nemocná?Bereš AD?Prožila jsi něj.nervový kolaps?
Je fakt dost ubohý se hádat zrovna na diskuzi o depresi.Holky potřebují spíš povzbuzení a vědět,že v tom nejsou samy,je nás fakt čím dál víc a ne číst narážky a takový bláboly. :unamused: :unamused:
Přeju krásný den,je fakt moc hezky,sluníčko prý taky pomáhá,tak si ho užívejte a hlavně,ať je vám dobře. :slight_smile: :slight_smile:
4. apr 2009 o 15:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sonoio - jestli jsi stejně dobře spala dva tři dny, asi ti fakt začaly zabírat AD :slight_smile: - mě to u Citalecu taky chvíli trvalo, než naběhlo spaní, ale přišlo to ze den na den. Řekla bych, že se to opravdu hnulo k lepšímu a začaly ti léky zabírat - paráda - přeju ti to :slight_smile:

Měla jsem stejný pocit, když mi někdo říkal, že se mám vzchopit a silou vůle tu "depku" zahnat. Opravdu to vyvolává silný pocit selhání a neschopnosti a člověku je z toho ještě hůř, protože se začne obviňovat.
Proto se tak bráním Julietiným frázím "o silné vůli", vím, jak je to zcestné a jak to ublíží tomu, kdo fakt PP nebo skutečnou depresi má. Jsme v tom depresivním stavu hodně křehké a tyto stránkou jsou toho důkazem.

Začila jsem sama velkou netaktnost od známé, kdy mi bylo opravdu hodně zle (léky jsem brala chvílku), byla jsem sama dom, mluvila jsem s ní telefonem a začala mi nějakým podobým způsobem odporovat, shazovat a tím mě úplně dorazila. už přesně nevím co říkala, mám z té doby vypadky paměti, ale byla to otřesná, nesnesitelná bolest.
Takže si dávám velký bacha vandrovat do někoho s depresí vůbec, natož když sedí někde daleko u PC nebo u telefonu, nevím, jak zle mu je a já ho nemám fyzicky nadosah, abych mu mohla zabránit v nějaké nepředloženosti. (jakou jsem pak udělala já)
4. apr 2009 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dzio2 drzim ti este raz palce, ty si uz vyliecena a ja uz padam radsej odtial, lebo budem musiet zalozit stranku pre kardiakov z toho, ako niekto sa tu snazi mat silou mocou depresiu a nech mu poradis cokolvek, on furt len sa snazi ju mat. Tak sa majte krasne, vy aj o 20 rokov tu budete sa schadzat a plakat nad sebou, lebo vy sa ani nesnazite nic, okrem brania liekov, pre seba urobit. :confounded:
4. apr 2009 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kubaka citala si pozorne asi nie k lekarom som chodila a nepomohli preco niekoho zhadzujete nieje to fer nevies o mojich problemoch nic takze nemas sajnu co som uz zvladla ale ja mam zvas pocit ze sa objehate v tom tko je tu natom horsie clanky dozadu som si citala a ta zlomena noha bola trapna tak sa prebud ty na akej diskusii si
4. apr 2009 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
holky - doufám, že na sebe nenecháte působit narážky a urážky julieety - držte se příspěvků Andy a ostatních, kdo s depresí bojují a vítězí. (Já ty výpady ustojím v pohodě :wink: ), vy se tím kočky nenechte otrávit. :dizzy_face:

dzio - čtu, ale technika zařadila článek později, psaly jsme současně. Nejlepší kombinace je psychiatr a psychoterapetu. Jeden dá leky, druhý si bude s tebou povídat a řešit problémy.
4. apr 2009 o 15:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kubaka,nemusia sa baby držať len mojich príspevkov :confused: :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
ale pripadá mi trápne,kam sa týmto téma uberá :confused: :rolling_eyes:

niekomu stačí ľubovník bodkovaný-v poriadku..niekomu pohľad do zrkadla..beriem.. :stuck_out_tongue_closed_eyes: niekomu psychohygiena ,ísť na jogu a neviem čo tu ešte bolo spomínané -v poriadku.. :wink: :slight_smile:

každý človek je iný,niekto je silnejší,vie sa možno popasovať s depresiou aj sám,ak má takú povahu a ak depresia ešte nedosahuje väčšiu hĺbku :wink:

veľa kočiek,čo sem pripieva,prežilo ťažké traumy/ovdovenie,úmrtie dieťaťa,potrat,ťažké choroby-seba aj detí-aj onkologické.. :frowning2: :unamused: / takže v týchto prípadoch zrejme čajíky nepomôžu :confused:


psychiatri nikomu lieky nevnucujú,pacienti si ich zväčša sami žiadajú,keď cítia,že nevedia s depresiou bojovať sami,resp.len za pomoci psychohygieny,AT či psychoth.sedení :confused: :confused: :confused:

a tiež som spomínala prípad Miloša Kopeckého,takže naozaj umelci a kreatívne pracujúci ľudia to viacej prežívajú :confused: niektorí veľa tvoria aj v období depresie-či mánie-lebo aj o tom bola reč :stuck_out_tongue_closed_eyes: :wink:
4. apr 2009 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ešte jedna poznámka-viacmenej organizačná-dzio- píšeš ,že lekárka mala na teba len 45 minút..žiaľ u nás je to tak,že kilientela je veľká,stúpa počet psychických ochorení/ nielen depresie,ale aj napr.závislosti,Alzheimerova choroba,schizofrénie../ ,takže lekár si musí nájsť čas na všetkých pacientov..zvyčajne sa objednáva.. :confused: :wink:
-predpokladám,že si písala o psychiatrovi,nie o psychológovi,kěď spomínaš lekárku :confused:

na Západe je to tak,že denne majú psychiatri či psychoterapueti 3-4 ľudí..a viac sa im môžu venovať..žiaľ náš systém je úplne iný a my s tým nič nenarobíme :confounded:

môžeš si nájsť psychoterapeuta-súkromného-ale tomu platíš všetko na ruku..taxy teraz neviem aké sú,ale minim.od 1000 -2000 Sk vyššie /za hodinu :confused: :stuck_out_tongue_closed_eyes: záleží od druhu psychoterapie :confused:

na Západe si to môžu ľudia dovoliť,ale u nás,kde mnoh ľúdia majú minim.mzdu,sú na ID,resp.nezamestnaní..asi ťažko :confused: :rolling_eyes:

dzio,tú penú vôľu a silu ti v dobrom závidím :confused: myslím to úprimne :slight_smile: :wink: ale prečo sa trápiť 18 rokov.. :confused: :unamused:
ak chceš a môžeš,napíš svoj príbeh konrétnejšie :wink:
4. apr 2009 o 16:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok