• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

25. septembra 2017 
ahoj leyla.x, mne aj predtym zabral seroxat az tak po cca 6 -7 tyzdnoch. ja nemam depresie, len tie uzkosti. takze viem, o com hovoris. je mi lepsie, odkedy ich uzivam, to je jasne. ale stale to nie je ono. ja som brala aj cipralex pred seroxatom, ale nezabral mi ani po 2 mesiacoch, len sa to zhorsovalo. preto som sa vratila k seroxatu. lebo 1. krat zabral. neviem ale, ci mi staci jedna tabletka, beriem 20 mg. vtedy to stacilo, dokonca som znizila na polovicu, lebo som mala triasky z toho. no potom sa uzkost prehlbila a ja som z dna na den vysadila. mala som sa vratit na celu tabletku....tak som sa trapila dva mesiace bez liekov a potom som skusila serlift, ten len tyzden, lebo som mala z neho nocne mory a potom ten cipralex. a teraz zase seroxat. zabera, len nie este plnym efektom. to chce cas. davam si rano aj 3 kvapky rivotrilu, vcera a dnes. ked mi je dobre, napr. cez sviatky, alebo cez vikend, tak si nekvapkam. ja dufam, ze po cca 2 mesiacoch mi bude stacit len seroxat ako vtedy v jeseni. uz neprestanem len tak, chcem to brat aspon 3/4 roka alebo aj rok a poriadne sa preliecit a znizovat. mam 27 rokov. viem, ze existuju lieky aj pocas tehu, citala som, ze mnohe brali aj ten seroxat, co mam ja. no neviem, snad sa to da dokopy. mozno by som skusila aj psychoterapiu, monfat to pomohlo s liekmi. ale som skepticka, neviem, ci to stoji za tie peniaze. skusim sa poradit s andy. dakujem, si zlata. a ty beries aj nieco ine okrem AD? ja som velmi citliva na lieky, tak mozno preto sa ucinok este nedostavil. napis, ako sa mas. som rada, ze si papala, len tak dalej. musis. aj ja musim, dnes som si dala jogurt na ranajky, aspon to a na obed a bvecer to uz ide. no aj ked jem, velmi nepriberam, ale to bude tiez. drzim palceky :slight_smile:.
27. apr 2011 o 09:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy.a, chcela som sa ta spytat, v akom meste pracujes? a aky mas nazor na psychoterapiu? ja si myslim, ze mam to, co monfat, uzkosti a panicku poruchu. nepotvrdila mi to doktorka, nevedela ma zaradit, tak mi len dala diagnozu uzkostno-depresivna porucha, aj ked depky nemam...jasne, ze sa necitim vzdy ok a som aj z toho smutna, ale mna trapia hlavne tie fyzicke prejavy...zovrie mi hrudnik, srdce mi bije ako zvon, triasky, nepokoj, pocit, ze ma porazi a zblaznim sa z toho. nemam problem v nakupnych centrach, soferovat, vyjst s domu, styk s ludmi, len pri cestovani...vzdy som nesvoja, ked mam cestovat vlakom alebo lietadlom, ale to som mala vzdy. a co myslis, da sa otehotniet aj so seroxatom? dakujem za tvoj cas, si fajn, ze nam pomahas.
27. apr 2011 o 09:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucia888 ahoj Lucia, já myslím, že jsme takové až moc citlivé duše, proto jsme se dostaly do takové situace, v jaké jsme. Další věc je zřejmě ta, že jsme pesimistky. Jak píšeš...jsi skeptik. A to není pro život dobrý. Musíme myslet pozitivně. Takže - Lucia - mysli pozitivně, všechno to přejde a bude zase líp! Já jsem jednou někde slyšela, že pokud člověk myslí pozitivně, tak "vesmír" Ti to stejně tak vrací. A že pokud myslíš negativně, tak se to také projeví negativně. Jak přesně se u Tebe ta úzkost projevuje? Když máš úzkost tak máš úzkostné myšlenky, nebo se Ti k tomu přidá i bušení srdce, horkost na hrudi, pocit že omdlíš....Já měla panickou ataku ve frontě na kasu v obchodě, ale jen v některých obchodech, kde ta ulička byla moc úzká a nedalo se odtamtud utéct :sunglasses: A ještě když mi brali krev, tak jsem vždy myslela, že vyletím z kůže! (z té židle se taky jen tak nedá utéct :slight_smile: ) Jo a ještě v londýnském metru, které je dost stísněné a poprvé jsem panickou úzkost pocítila při cestě na dovolenou do Chorvatska - konkrétně když byla zácpa v dlouhém tunelu a my jsme tam stáli třeba 15 min. To bylo strašný! Ale to už je tak 10 let zpátky. Moje problémy se prohloubily až po porodu. Myslím, že za ty deprese, které přišly v listopadu lonskeho roku může mnoho okolností, které se za poslední rok v mém životě nakupily. Samé stresy a problémy.
Neberu nic jiného, jenom Citalopram. Já se těch léků nějak bojím :unamused: Mám doma Lexaurin, ale nepoužila jsem ho.
Já, jestli Ti můžu doporučit, bych asi na Tvém místě změnila práci, věřím, že to musí být na bednu, být stále v kanclu sama! Clověk potřebuje být mezi lidmi! A tu terapii bych taky zkusila. Pokud natrefíš na dobrého psychologa, tak Ti určitě dokáže pomoct. Dokáže Tě jinak nasměrovat. Mně třeba jedna psycholožka poradila, jak na manžela a od té doby to zkouším a je to lepší! :slight_smile:
27. apr 2011 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
čaute babenky :slight_smile: ako vás čítam, je vám všelijako... :unamused: Majte na pamäti že všetko je len v hlave.. a PP sa dá vyliečiť, myslím úplne... nie každý sa z nej dostane natrvalo ale ide to. Písali ste aj o tom že citalopramu 10 mg je ako nič. Ja som od začiatku brala 10 mg citalec, to je tá istá látka - citalopram :sunglasses: tiež som sa vždy čudovala že je to málo, mám síce 50 kg, ale na začiatku ked som brala 20 mg druhy či tretí týždeň mi doktorka prepísala na 10 mg, lebo som mala prehnane dobrú naladu, všade som chcela isť všetko vidieť :grinning: :grinning: :grinning: a ked som brala tých 7 mesiacov ten Citalec 10 mg,, tak mi bolo super tak akurát, aj tu na fore mi vraveli že je to veľmi málo, takme r nič a že sa s tým nič nespraví, mala som PP s depresiou. teraz už tretí mesiac vysádzam, takže s vysádzaním beriem ten Citalec už 10 mesiac, vysádzam veľmi pomaly, lebo mám čas a nikam sa neponáhľam, :slight_smile: Viem že všetko je preč úzkosť, strach, depresia a panika.... každý vraví dokedy? Samozrejme aj ja mám menšie obavy viem že sa s tým ešte v živote určite stretnem.. myslím panicky atak, lebo každodenné situácie sú niekedy hrozné :wink: ale viem že ked aj príde nebudem sa báť, strach mi doteraz ničil celý život pred mojimi očami, nedovolil mi dýchať..... a ja už to nedovolím, jenoducho nedovolím aby mi ´dalej strach diktoval čo mam robiť, ako, kedy, :slight_smile: skončila som s tým. Aj ked dostanem atak, nebojím sa ho, nebojím sa tej čiernej tmy, ani smrti, lebo viem že je to len v mojej hlave a že umriem raz ako každý na niečo úplne iné. Takže chcela som len povedať týmto len toľko, že ak sa ataku prestanete báť, prestanete ho očakávať- záchvaty budú čoraz menej časté, :grinning: až sa ich zbavíte natrvalo. Ja si tu paniku predstavujem tak trochu ako zlého tmavého škriatka, ktorý rastie s našim strachom, umocňuje ho to. :grinning: :grinning: a dáva mu to rozlet, ked však zistí že sa mu vysmievate, nebojíte sa jeho zastrašovania.... odíde inam. :grinning: :grinning: :grinning: toť moje prirovnanie. Držím vám palce všetkým, stále vás čítam a dostanete sa z toho. :wink:
27. apr 2011 o 13:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leyla.x ja som na tom podobne ako ty, tiež som tu PP s depresiou dostala na materskej dovolenke . aj ked mi neide do huby to slovo Dovolenka :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: neboj už ti lieky zabrali, budeš sa cítiť už určite len lepšie a potom si najdi aj psychoterapeuta, aby ťa naučil dýchanie a isté triky ktoré zaberajú na PP. Aby si vedela čo stým ked to príde ako reagovať a do budúcnosti ti to dá veľa :wink: zatiaľ sa drž.
27. apr 2011 o 13:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucia888 čau ako?
27. apr 2011 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj leyla.x, ja nie som skeptik, ale neverim, ze mi psycholog nejako pomoze, ked sa vyrozpravam. to moze aj dobra kamoska, ked ma vypocuje. akurat tak moze pomoct ako pisala monfat, naucit ma nejake dychacie triky a tak. ako som pisala, u mna sa uzkost prejavuje skor fyzicky, zovrie mi hrud, tazko sa mi dycha, rychly tep. jasne, ze potom mam strach a blbe myslienky. ale je to z tych prejavov. inak som ok, vecer vzdy uz dobre, normalne si kukam telku, alebo nieco robim, citam. pohoda. hlavne rano sa to prejavuje, mozno aj prichodom do prace, ze zase som tu sama, vela prace, nikto mi nepomoze, nemam sa ku komu ozvat. este ze dole je kadernicky salon, tak si idem sem tam zapalit so Zuzkou, kadernickou, alebo zbehneme na obed. sem tam ma niekto dojte navstivit. a je to lepsie aj ked mam kandidatov na pohovore, musim sa sustredit. pracu zmenit nemozem...nie v tejto dobe, ked sa nova hlada tazko. mozno tak vydrzim do konca roka a potom uvidim. dufam, ze sa aj situacia na trhu prace zlepsi a bude viac prilezitosti. kaslem na peniaze, zdravie je dolezitejsie. ja keby ze nemam tieto stavy, tak mi ta samota az tak nevadi...ale mam pocit, ze prave toto bolo spustacom. je to zacarovany kruh. mozno by pomohlo aj tehotenstvo, zmeny hormonov...ja neviem. nechcem to teraz riesit, az ked sa stabilizujem. som skor realista, bola som taky smejko, vzdy som srandovala...dufam, ze coskoro budem samou sebou. ty sa mas ako? ako sa vola tvoja mala?
27. apr 2011 o 14:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj monfat, som rada, ze pises. velmi pekne si to napisala. ja ked sa rano zobudim, tak hned cakam, co sa bude diat, ako budem reagovat, sledujem sa a ked sa blizim autom do prace, tak citim, ako nervozniem...je to ten spominany strach, ze co bude a cakanie na vecer, kedy mi je uz lepsie. mas pravdu, co si pisala...nesmiem sa bat toho strachu, ved je to len praca, len panika...u mna to ale nie je tak, ze pride atak a za par minut odoznie. ked ma to chyti, trva to cely den, slabne, silneje, ale neodoznieva. je to spojene s uzkostou. skusim sa o tom porozpravat s doktorkou. dakujem ti monfat za povzbudive slova. tebe sa ako dari vysadzat? ako si sviatkovala?
27. apr 2011 o 14:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucia888 ahoj moja :slight_smile: najlepší spôsob ako sa zbaviť strachu je vystaviť sa mu :grinning: :grinning: ako sa hovorí, ale je to ťažké. Aj pre mňa to bolo veľmi náročné obdobie, preplakala som noci dni. :slight_smile: Ale zvládneš to, skôr či neskôr zvládneš. musíš si trocha veriť, ked ten strach máš z práce, skús predtým ako ideš do práce na papier napísať na jednu stranu prečo sa bojíš ísť do práce a na druhú stranu prečo by si sa nemala báť ísť do práce, ale rozumné racionálne závery a dôvody, potom ked to už budeš mať hotové aspoň po 5-6 dôvodov. prečítaj najprv jeden stlpec, potom hned zatým druhý stlpec a vyvoď rozumný záver, uvidíš možno budeš prekvapená čo ti vyjde. Hovor si tú vetu potom dokolečka stále ked na teba príde strach. :wink: skús, mne to vyšlo :sunglasses:
27. apr 2011 o 17:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@monfat taky držím palce at to zvládneš bez prášků, ale Ty to zvládneš!!! Jak je videt, podle toho, co jsi psala, jsi odhodlaná a to je moc důležitý!! Jen do toho! Toho skřítka raději zabij at uz se nikdy neukáže! :sunglasses: Mně dnes bylo poprvé od doby, co beru Citalopram docela fajn, odpoledne jsem dokonce měla chut i na kávu a sušenku :slight_smile: K večeru se to zase trochu zhoršilo, nálada na bodě mrazu, zvláštní strach z lidí....depka z panelákova....(bydlím na sídlišti). Pak to ale zase přešlo a ted už se zase cítím celkem dobře. Jsem zvědavá na zítřejší den. Beru 15mg, zítra si chci zvýšit na 20mg a v tom pokračovat. K dr. jdu příští týden.
27. apr 2011 o 21:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucia888 presne tak, já jsem taky vzdy srandovala, nic me nerozházelo, niceho jsem se nebála, byla jsem statečná. Tou "nemocí" se všechno obrátilo naruby. Musím ale říct, ze jsi na tom mnohem líp nez já, když máš "jen" fyzické příznaky (samozřejmě to máš i trochu v hlavě, to je jasný a dokázu si to představit, ten Tvůj strach a čekání, co bude). Nemáš deprese, to bud ráda! Já mám právě problém v hlavě - zvláštní strach skoro ze všeho a náladu na nic. Je to strasný pocit. Závidím lidem, kteří jsou v pohodě a nic neřeší. Já furt něco řešim. Dcerka se jmenuje Viktorie, je to největší poklad na světě!!! I o ni mám stále strach....
Hezky se vyleč, drzim palce at AD brzo zaberou naplno a hurá do miminka! :slight_smile:
27. apr 2011 o 21:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leyla.x ako píšeš asi len začínaš s tým citalopramom, ved to prvé týždne je to najhoršie neboj bude sa to len deň odo dňa zlepšovať a zlepšovať. :slight_smile: Na začiatku to tak býva, nechutenstvo, nespavosť, triaška, nervozita, strach, úzkosť, búšenie srdca, väčšinou sa to zlepší po dvoch týždňoch od začatia liečby a potom ustupujú príznaky po jednom, stále niečo odbudne :grinning: ja ti verím, že si doma stratená :wink: ja tiež, bývaš v panelákove, ja zas na konci sveta :grinning: :grinning: :grinning: , za nami už ani tráva nerastie... a líšky dávajú dobrú noc, príroda je síce pekná, ale izolácia ešte väčšia. na každom je niečo čo nám nevyhovuje, ja som sa tiež dostala do tejto choroby vdaka materskej dovolenke, vieš čo pomáha, vyber si jeden deň, v týždni, kedy opustíš byt, opustíš panelák, vyber sa s kamarátkou na kávu, alebo niekam kde sa ti páči, nakupovať, alebo proste rob čo máš rada, nájdi si niečo, alebo sa prihlas na nejaku zumbu :grinning: a ber to tak, že ten deň je tvoj, manžel sa časom uspokojí že vtedy chodíš niekam a začne to brať ako samozrejmosť :sunglasses: bez dieťaťa, bez plienok, bez toho prostredia,bez dozoru, bez starostí... :wink: uvidíš že to zaberie. :grinning: :grinning: :grinning: držim ti palce. PS: a som rada, že to takto vidíš, že som odhodlaná, vyliečiť sa natrvalo...potešila si ma :grinning: :grinning:
28. apr 2011 o 09:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte leyla.x a monfat, ste velmi zlate. fakt si vazim, ze sa tak podporujeme. aj ked sa nepozname, kazda mame svoje zivoty a minulost. ale ten, co nezazil, len tazko pochopi, ako sa clovek citi. davate mi velku silu. uzkost ide s vtieravymi myslienkami ruka v ruke. aj mna sem tam napadnu veci a potom si poviem, ze na co to zase myslim. mozog a psychika je jedna velka neznama. boh vie, preco sa tie veci deju. no je to tak, ze niekto ma inu chorobu a my mame toto. sanca vyliecit je vzdy. vcera som citala myslim v Eve, ze jedna pani ma tazku panicku poruchu od 3 -tich rokov, bola aj na psychiatrii, uz nespoznavala ani manzela a dceru. dnes ma 40 a nevychadza z domu, je len doma, pozera TV a cita. strasne, neviem si to ani len predstvit...to nie je zivot. niekedy mam obavy, ci sa z toho dostanem. jej uz nezaberaju ani lieky. ja by som bola rada, ak by sa aspon s liekmi dalo zit a bojovat. asi musim zmenit nejake veci v zivote. hlavne pozitivne mysliet. ja by som bola rada, ak by sa to utriaslo s mojim terajsim priatelom. aby sme mozno koncom leta zacali spolu normalne byvat v jednej domacnosti. lenze je to zlozite. on ma dcerku, ta zije s mamou, ale chodi aj k nemu. neviem, ako by to prijala. toho sa bojim. no ja chcem mat nejake zazemie a pocit istoty, bezpecie. to mu viem dat aj ja, nie je to len o mne. aj sme sa o tom bavili. jej mama zije s priatelom, tak snad to mala pochopi, ze aj jej tatino ma pravo na normalny zivot a vztah. mne mala nevadi, mam ju rada, vychadzame spolu v pohode, aj ked sa nevidime casto. ale v lete je viac prilezitosti, tak dufam, ze sa to bude lebn zlepsovat. monfat ti radi dobre, ja viem, ze sa ti niekedy nechce ani zit, ale treba sa prekonat. kolko krat som napr. sla do kina a nechcelo sa mi, no sla som. treba verit a bojovat. a aj vdaka vam som viac navnadena ist dalej. ten strach musim zahnat, budem robit, co sa da. dakujem a napiste, ako sa mate. leyla.x, som rada, ze sa to zlepsuje. aj u mna je to ako na hojdacke, raz hore, raz dole. tak sa drzte, myslim na vas :slight_smile:.
28. apr 2011 o 09:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj andy.p, chcela by som sa ta este opytat. dnes mi doktorka dala na skusku Tiapridal 100 mg namiesto rivotrilu. aby som nemala pocit, ze budem zavisla...ja som si kvapkala len 3 kvapky, vacsinou rano, ale uz par mesiacov. niekedy nie, ked mi bolo lepsie. ten tiapridal som si dnes skusila dat 1/4, upokojil ma, ale len trochu, tak som si teraz dala este jednu 1/4. mne povedala, ze tento liek nie je navykovy a ze sa dava aj detickam a starym ludom. aku mas skusenost s tymto liekom? vies mi poradit? neviem, co je lepsie, ci tie 3 kvapky rivotrilu alebo polka tabletky tiapridalu...budem ti vdacna, dakujem.
29. apr 2011 o 14:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte kocky, ako sa dnes mate? co nove?
29. apr 2011 o 14:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:confused: @lucia888 fiha lucy,a ty co skusas :confused: ze 3 kvapky :zipper_mouth: :dizzy_face:
29. apr 2011 o 19:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte ako sa máte? :slight_smile: môže mi niekto kto má skúsenosti s Rivotrilom napísat čo je to za liek či je to lepšie ako xanax atd....dík
30. apr 2011 o 00:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mám s Rivotrilom len dobre skusenosti. 2-3 kvapky si dám ked ma chytí žaludočna,vnútorna nervozita. Mám ho radsej ako xanax.Ale na to je lekár,aby ti poradil.
30. apr 2011 o 08:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, tak nevím, jestli mám s Citalopramem pokračovat. Nemám již takové deprese, ale jsem pořád nesvá, mám zvláštní myšlenky, ráno se brzo probouzím a jsem nervozní, nemůžu usnout, buší mi srdce, trvá to třeba 2 hodiny a pak se to zase ustálí a já usnu. Beru ho 11.den, nejdřív 10mg, ted 15mg. I po 11 dnech se více potím, hlavně ruce, ruce se mi trochu třesou. Na dlaních mám studený pot. Do jídla se musím nutit. Už jsem dost zhubla, až to není hezký.... :angry: Jinak tak nějak zvládám běžné denní činnosti, ale do ničeho se mi nechce....:( Pořád doufám, že mi zabere a já zas budu normální a budu mít radost ze života. Je tu někdo, kdo také bere Citalopram? Chtěla bych se podělit o zkušenosti...
30. apr 2011 o 11:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leyla.x vydrž ešte nemaň hned tie lieky ti zabrú, viem že tomu neveríš.. ale bude to tak, len všetko chce čas. uvidíš že od buduceho týždňa sa ti bude lepšiť, až po 3 týždňoch sa ukážu nejaké výsledky. :wink:
30. apr 2011 o 13:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@monfat je to teda takové menší peklo, ty začátky :angry: Ale vydržím, určitě zatím měnit nebudu. Díky Monfat, držíš mě nad vodou! :slight_smile: Ještě jsem se Tě chtěla zeptat, jak dlouho jsi měla deprese, než jsi začala brát léky? Mně začaly v listopadu ´10. Léky jsem začala brát ted v apríli. Takže půl roku trvaly deprese a úzkosti, ale jen někdy, nebylo to nepřetržité.
30. apr 2011 o 17:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leyla.x som rada, ked môžem niekomu pomôcť :wink: ja som mala depresiu od mája - kveten :grinning: a úzkosť sa k tomu tak nejako pridružila tiež koncom mája, liečiť som sa začala v auguste - myslím srpen? :grinning: :grinning: :grinning: tie vaše názvy :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: lebo vtedy som dostala taky jeden veľký záchvat paniky, ked ma odviezli na sanitke do nemocnice :confounded: a potom hned mi to zistili tak mi stanovila doktorka diagnozu PP s depresiou a od augusta minulého roka sa liečim, sama doktorka povedala, že je dobré že sa to podchytilo v začiatkoch, a že u mňa neprerástla časom agorafobia a podobné veci. :slight_smile:
30. apr 2011 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte aj ja sem nieco pridam a dufam ze ma tu nezjete aj s topankami :D Ja mam depresie odkedy sa mi mala narodila a to netvrdim ze ju nemam rada iba som to proste neplanovala tak skoro dieta kaed som zistila ze uz nic nebude take ako predtym zacalo mi byt strasne luto za mojim predoslym zivotom za slobodou za vsetkym co bolo a kazdy dne som podrazdena kazdy dne myslim na minulost mam strasny pocit ze chcem vratiti minulost a mat sa tak super ako kedysi pre dvoma rokmi reps pred rokom ale to nejde a ja uz enviem c o stym uplne mam niekedxy taky pocit ze uz nikdyn ebudem stastna ze uz nikdy to nebude take akop redtym ze uz si nikdyn euzijem tu nezavaznu mladost a ja neviem .... poradite mi co robit?? Je to somnou az tak zle ? LEbo ja som kazdy dne uz aj na priatela hnusna,stale mam depresivne myslienky nevime sa z nicoho uz tesit vo vsetkom je nieco zle to nieco mi nedovoluje sa z nicho otesit lebo stale mylsim iba na tu minulsot stale stale ze ake to bolo vtedy a ake terza vsetko porovnavam ze ako mi mohlo byt dobre ze osm hlupa a bojim sa ze to prerastie za tak ze sa zabijem alebo ja neviem.. uz mama z toho take divne pocity trva to uz asi pol roka ::(
1. máj 2011 o 08:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ani_sama_neviem no nie si sama, ten pocit pozná každá z nás, každá matka si prejde niečim takým, ale každý sa s tým inak vyrovnáva. Podľa mňa by si s tým mala niečo robiť, lebo neliečená depresia.... no neviem a ešte ked hovoríš, že máš myšlienky na smrť :unamused: neodkladala by som lekára. Veď to nie je hanba, nasadia ti lieky antidepresiva a do troch týždňov budeš v pohode, všetko bude tak ako predtým, alebo skús aspoň psychologa, ked sa hanbíš isť za psychiatrom. Depresia v dnešnej dobe nie je nič nevídané, má ju už skoro každý :frowning2: tak sa niekedy vyber. hlavne ak chceš mať radosť zo svojho dieťaťa :wink:
2. máj 2011 o 08:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@monfat no hej hej mala by som ale ked tuna v dunajskej strede som tak sama nikoho tu nepozna mozni je to aj tym a ked sa chcem ist zabvit musim it do ba a to tiez len par krat za mesiac :(( a vobec cele je to cudne vela veci mi chyba kamarati moj predosly zivot atd.. nevime ci sa s tmy davobecnieco robit ja ked somtak rozmyslala tak ani nie edine zmiernit ale uz nidky nebudem stastna pretoze jedine co by som bola stastna keby sami vratil moj predosly zivot a to sa neda tkato to len nejak pretrim a budme dufat ze vbuducom zivote to bude lepie co uz.. sama som si to posrala ja viem ot mi nikto nemusi hovorit.. co uz ale diki :slight_smile:
2. máj 2011 o 08:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ani_sama_neviem viem že je to ťažké, a v podstate je zbytočné teraz ked si v depke vysvetľovať ti, že si na niektoré veci zvykneš. Nato je práve psycholog aby ti poradil čo máš a ako to máš robiť. možno by ti povedal, že si určite zvykneš a povedal by ti ako to máš robiť, možno by ti povedal, aby si sa odsťahovala.... do BA, s manželom, dieťaťom, ved aj tam je možnosť pracovného uplatnenia, každopádne my tu nie sme psychologovia ani psychiatri, aby sme ti mohli odborne poradiť. potrebuješ podľa mňa najprv lieky aby si sa zastabilizovala. A potom možeš riešiť svoj život. :wink:
V podstate som týmto trpela aj ja, ked prišlo neplánované tehotenstvosom, ked sa vydala, odišla bývať prečo od priateľov, od rodiny, ku svokre ktorá mi bola stále za pätami.... viem o čom hovoríš, je to ťažké, takisto som si myslela že nikdy nebudem šťastná, potom dieťa... :wink: :slight_smile: samé starosti plienky, mlieko... prebdené noci... atd atd dalo by sa pokračovať donekonečna, aj ja som si prešla niečim podobným aj mne je doteraz smutno za predošlým životom... hmmm :sunglasses: kamaratky, diskoteky, kavičky, nakupovanie... a milion prijemných veci... ale nemožeš to brať tak že život sa ti skončil. On sa len zmenil.. :slight_smile: o niekoľko rokov pochopíš, že k lepšiemu. Ak ti môžem poradiť, začni s tým že sa konečne musíš zmieriť raz a navždy so svojou rolou matky, manželky.. :frowning2: lebo inak to nepôjde, vždy sa budeš k istým veciam vracať, a nebude to robiť dobrotu :slight_smile: ked sa s tým konečne stotožníš.. najdi si kamošku tam v dunajskej strede, či kde to bývaš, verím že sa v celom meste nájde jedna podobná duša ako týá tvoja, ktorá trpí podobnými problémami a vyhradte si jeden deň, kedy budete spolu, manžel nech sa jeden deň postará o dieťa, ved je aj jeho,či? :grinning: naučí sa :grinning: stále v ten deň si dajte kavičku, skočte na vinko, alebo možte aj večer, chodte nakupovať, alebo športujte, :slight_smile: proste robte niečo čo vas baví. uvidíš ked si trocha odýchneš od dieťatka, budte si aj vzácnejší, aj život sa ti postupne bude zdať krajší a lepší, :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: veľa zdaru :slight_smile:
2. máj 2011 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@monfat Ahoj mas uplne pravdu mne by najviac pomohlo keby som bola vb ap retoze tma ma kopec kamaratov kamaratiek ktore by radi so mnou isli von aj vsetko lenze tu za mnou nikto nechodi a byvam tu ibanecely rok a tu san eda najst nikoh ver ze som to skusala lenze tu su same madarky a oni sa bavia iba s madarkami atu prsote neni sanca nikoho is najst a a ni sa uz o to nesnazim lebo ot nema vyznam a isla by som rada do ba lenze nemozem pretoze by vame u jeho mamy a nemame peniaze na byt ani na nic proste je to tazke a ja nemam dokoncneu skolu ktoru si musim najprv dokoncit preot to vsekto vidim beznadejne pretoze tuna nikto neje v dunajskej strede len same madarky alebo stare mamicky alebo zeny ktore nevedia po slopvensky a to mylsim vazne ked som tu rodila tak rodicky mi nerozumeli maximalne jedna viac ne prsote otras ....ja lwen snivam ze pojdem raz do ba byvat ale nejsu peniaze a to ma nici a ked este vcera mi tu uzivatelky pisali ake je tazke si hobrat hypoteku a ze si najpr musime 20 eprcnet nasetrit a ze su to behacky na rok a bla bla tka nemam chut ani zit uz a od toho ete svokra do man husti do vsetkeho sa mi stara nuti ma tdat malu pokrstiti ked ja si to neprajem potom jeho sestra na man opovrhujuco pozera za to ze tak mlada mam babo a kopa inych neprajnikov a uz neviem co mam robit a rodina mi nema ako pomoct foter malu ani nevidel ten asa nezaujima brat ma iba 13 rokov mama je na tom podobne ako ja a ostatna rodina ich ani nepoznam alebo ziju mimob slovenska :(( je mi z toho zle zo vsetkeho
2. máj 2011 o 12:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ani_sama_neviem :frowning2: no tak to teda máš ťažké, ale napriek tomu skús sa presadiť, povedz si stále svoj názor, nehanbi sa za nič, ked niečo nechceš, nemôže ťa nikto donútiť. A u vašich ste ostať bývať nemohli? oni bývajú v BA? ked ste na tom zle finančne, ja neviem, tak si najdi aspoň toho psychologa, šak zato sa predsa neplatí, ak ti da obvodna doktorka odporučanie. ved nie je nič lepšie ak sa vyrozprávaš takto cudziemu človeku, o ktorého mienke nezáleží. skús to, lebo ja som len obyčajná žena, v podobnej situácii :grinning:
2. máj 2011 o 12:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@monfat hmm no moj foter ma dvojizbak a byvam ts baromt moja mama byva tiez tak ako ja podobne takze to nein mozne am oj foter ma vyhodil z domu on by tam amlu nestrpel.. on povedla ze ked chcem tak ja sa mozme vratit ale bez malej.. takze taku ja mam rodinu no nic kaslat na to hovorim v buducom zivote to bude snad lepsie :slight_smile:))
2. máj 2011 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@robert1982 ahoj, tak ja skusenosti mam. je to fajn, ja si kvapkam, aj teraz uz nie. ked som 1. krat zacala s AD, pomohol mi. kvapky su fajn v tom, ze ked nepomozu 3, tak si dokvapkas cca 2 alebo viac a porovnas, co ta napr. neuspava. pomaha pri neurozite vseobecne, aj zaludocnej a aj na tras. podla mna je lepsi ako xanax, necitala som pozitava na tento liek. aj ked obidva su benzaky a navykove. mne, co dala tie nove tabletky, tak su bez navyku...preto som vymenila za rivotril, inak je fajn.
2. máj 2011 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok