• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

4. decembra 2016 
@luka12345 no asi máš pravdu, myslím že si to nechceš sama pred sebou pripustiť.... asi sa budeš musieť stotožniť s tým svojim osudom, hoci je ťažký... a možno ti bude lepšie.. :wink: ja tiež mám doma problémy, ale to je skôr tým, že zvyknem robiť z komára somára :grinning: ako sa vraví. Aj tam ked problem nie je, ja si ho tam spravím.
15. aug 2011 o 17:57  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@drievko6 myslím, že možno ani nemáš depresiu...... len úzkostný stav... to prežíva veľmi veľa ľudí v súvislosti so stresom.... nemysli na to, ako na chorobu. je to len uzkosť. Akoby väčší strach :unamused: .
Najprv som to mala aj ja takto.... a po rokoch ked som s tým nič nerobila, prišla depka. tak nemyslím tým práve lieky.....ale aspoň psycholog a tak. Niekedy veľmi pomáha vykecať sa nestrannému človeku, nacvičuje sa tam aj dýchanie a relaxačné cviky, ktoré ťa vedie dostať do pohody.... taj neváhaj a nenechaj to tak... lebo potom by mohlo byť horšie
15. aug 2011 o 17:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@monfat velmi pekne dakujem za nazor :slight_smile: .Dnes som bola pri dr. tak som spomenula problemy. Ta povedala,ze netreba hned lieky. (zijem v zahranici a mam recovu barieru,co nie je v tejto situacii velmi dobre :frowning2: ). Ked sa na to pozriem z nadhladu tak si myslim,ze po odstraneni problemov by sa to urcite zmenilo. Niecim podobnym som prechadzala pri rozvode. Vtedy som este zila na sk a navstivila som aj psychologicku. Ta po dvoch sedeniach skonstatovala,ze by som mala uzivat lieky. (nakolko som precitlively clovek ...co ma dost zaskocilo) A vykecat sa niekomu? To je dobry napad,lenze kto v dnesnej dobe je ochotny vypocut ineho trapenie,problemy?
15. aug 2011 o 19:55  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@drievko6 mas uplnu pravdu, komu sa v dnesnej dobe zdoverit..??? Ja o takych veciach nerozpravam ani pred kamoskami, lebo mi je to trapne a okrem toho, nechcem, aby vedeli o mm take veci, zvlast ked ide o veci, za ktore sa hanbim... Preto je lepsie niekto neznamy...
Komu sa takpovediac "vyplaces na ramene..." obrazne povedane, komu povies, ako ta kto nastval, ako ti kto ublizil, ako ta ten, koho najviac milujes ponizil, ako je to stale v tebe, ako nevies zabudnut na bolest, ako sa citis sama a je to na zblaznenie... Mam depky uz dost dlho, nie su take caste, ako pred par mesiacmi, ale zato su ovela inteznivnejsie. Niekedy uz neviem co so sebou a je mi z toho vsetkeho strasne. Co trapi teba?
16. aug 2011 o 20:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte dievčatá, pridávam sa k vám.Na depresiu sa liečim už pekných pár rokov.Brala som Citalon 20 mg denne a večer na spanie Hypnogen.Potom mi ho zmenila psychiatrička za Mollome 150.Keďže sme plánovali dieťa,lieky som postupne vysadila.Vydržala som to bez nich horko- ťažko do skončenia prvého trimestra.Potom mi psychiatrička po dohode s gynekologom nasadila Sertralin.Ten som brala donedávna,lieky som postupne vysadila a rada by som vydržala až do pôrodu.Lieky dieťatko vraj neohrozia, ale po pôrode by mu mohli spôsobiť problémy s dýchaním.Ale aj to sa dá vraj riešiť napojením dieťaťa na ventilátor.K psychiatričke chodím raz za mesiac, k psychologičke raz za dva týždne, veľmi mi to pomáha vyrozprávať sa.Depresia je strašná nemoc, kto to nezažil,nemôže si to ani predstaviť čo sú to za stavy :cry: :cry: :cry:
17. aug 2011 o 07:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@sniperka ahoj, viem, ako sa citis, drz sa kvoli babatku, ja som bola v pohode takmer cele tehu, kym ma mm nesklamal a neublizil mi. Velmi som si to vtedy brala - hormony a tak, i ked o zivot neslo... Ale poporode sa mi to total zhorsilo, k doktorov isom este nebrala odvahu ist, ale snad sa to polepsi... Mavala som depky nepretrzite asi tak 2 mesiaxce, potom obden, potom raz za cas, potom prosla dalsia rana od mm a odtvedy sa to somnou vezie ako po masle, niekedy nevladzem ani zit, ale mame synceka, a ked sa na mna usmeje, viem, ze musim ist dalej. Ale mm mi nepomaha, je prepracovany, furt zadumany nad pracou, nabrala som aspon odvahu, povedat o tomto mojom probleme, o mojich stavoch, ale odvtedy sa ma asi tak 2-3 krat opytal, kao mi je a aj to az po mojich vycitkach v afekte, ze si to vobec neuvedomuje ako sa citim a ze depky nie su ziadna sranda, je mi z toho zle, ale tak dakobolo, dakobude, snad... Ty sa ale drz, lebo mas v sebe zazrak a za ten to stoji, snaz sa byt v pohode, aby Drobcek, ked vykukne na svet, bol kludnym babatkom, myslim na teba, drz sa a kedykolvek napis. Pa
J.
17. aug 2011 o 23:34  • Odpovedz  • Páči sa mi to
baby čauko... ja včera už som nemohla vydržať, boleli ma nohy, ruky.....a ja že už depresiaaa :unamused: a to nakoniec chripka :grinning: :grinning: :grinning:
18. aug 2011 o 12:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@monfat Aj môj otec / býva s nami / má riadnu chrípku.Dúfam, že to nedostanem, zvýšila som si príjem vitamínu C, no uvidím.Prajem ti skoré uzdravenie.
18. aug 2011 o 12:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
ďakujeeem :slight_smile:
18. aug 2011 o 17:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj chcem sa spýtať kto beriete Venlafaxín teda Alventa Mollome atd..... dlhšiu dobu aké dávky beriete???
19. aug 2011 o 18:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Asi rok a pol som užíval Venlafaxín 375 mg denne. Účinkoval dobre, ale časom jeho účinok prestal a musel som meniť medikáciu.
19. aug 2011 o 20:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@robert1982 Ahoj, ja som brala pred tehotenstvom Mollome,najprv 75 mg, potom 150mg,ale účinkovala na mňa len tá najvyššia dávka 225 mg denne.
20. aug 2011 o 12:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
20. aug 2011 o 21:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte,
ja som síce chlap,ale hádam vám to nebude vadiť.Mám podobný problém ako väčšina z vás a čo sa týka detí mám tri a bol som aj na md.No neviem,či sa tým zrovna mám chváliť.
Diagnostikovali mi úzkostno depresívnu poruchu.Problém bude z časti asi v mojej vraj chúlostivejšej povahe a z časti v mojej minulosti.Mám veľmi prísneho otca,nedáva na javo žiadne city,celý život mi len hovorí,aký som neschopný,slaboch,nič neviem...Nie som vševed a nechcem sa chváliť,no skončil som vysokú školu pri troch deťoch a externom štúdiu a hoci mám teraz 42 rokov,otec sa ku mne správa stále rovnako.Mama,tá mu v ničom neodporuje ani čo sa týka iných vecí.
Na strednej škole som zažil 4 roky šikany,nevedel o tom nik.Hanbil som sa za to,aby si nemysleli o mne,že som slaboch.
Keď som nastúpil na voj.zákl.službu,hneď v prvé dni som pochopil,že to,čo som zažil na strednej,nebolo nič oproti tomu čo som mal tam 24 hod.denne.Nezvládol som to a psychicky sa zrútil.Psychiater mi vo vojenskej nemocnici na to povedal,že to len špekulujem ako sa dostať domov.
Po návrate z vojny som po pár dňoch,keď som si myslel,že už bude všetko ok,dostal príšerný pocit strachu a smútku.Presne sa doteraz pamätám na prvý deň,keď som zažil ten pocit.Odvtedy to išlo so mnou dolu kopcom.Liečil som sa u psychiatra,no AD mi nezabrali,bolo mi po nich zle a cítil som sa ako nadrogovaný.Psychiater liečbu ukončil,vraj už nieje potrebná a ja som zostal doslova živoriť.Bolievala ma stále hlava,bolo mi na zvracanie a ja som bol z toho už nešťastný.
Potom som spoznal svoju už teraz bývalú manželku.Zaľúbil som sa a psychika sa začala dávať pomaly do poriadku.Cítil som však,že ja vtedy chlapec len z učňovkou som neni pre ňu ten pravý.Chodila totiž na gymnázium a po mature chcela ísť študovať do Prahy.Ešte k tomu mama na nej veľmi lipla,lebo je jedináčik a tak sa jej mama videla s ňou v Prahe.Robila nám veľké prieky,keď sme spolu chodili.
Potom však,keď manželka otehotnela,tak sme sa zobrali.Svokra penila,lebo som skazil jej jedinému dieťaťu budúcnosť.Manželka sa musela prihlásiť na VŠ "len" v našom meste.
Zo svadby nám urobila kar,tak to skonštatoval aj obsluhujúci personál v reštaurácii,kde sme mali svad.hostinu.
No a nasledujúci život sa stal pre moju b.manželku a mňa peklom.Odvrátili sa od nás aj moji rodičia.Nikto nám nám v ničom nepomohol.Z manželkynej rodiny sa všetci báli mojej svokry a keby nám manželkina babka potajomky nepomohla občas,však za to aj dobre dostala od svokry,keď sa o tom dozvedela,tak by sme niekedy nemali dať do úst okrem chleba z maslom nič.Prvoradé boli deti,vtedy dve a podnájom,na ktorý sme minuli úspory.
Nedokázal som zabezpečiť svoju rodinu.Veľa obyčajných vecí sme postrádali.Chodil som do práce,no nestačilo to.Všetko ma to deptalo.Uzavrel som sa do seba a prestal dávať na javo manželke a deťom,čo k nim cítim.Strašne som sa vo vnútri trápil.Bol som schopný len plakať.Žil som ako stroj.Manželka ma na to roky upozorňovala,no nedal som si povedať.
Prišiel rozvod,zlomilo ma to.Manželka už má priateľa a je sním šťastná.Želám jej to.
Ja som sa pred 4 rokmi začal liečiť u psychiatra,no zatiaľ dá sa povedať bezúspešne.Užívam už ani neviem koľký druh AD.Psychiatrička mi ich stále len kombinuje a zvyšuje dávky.Pribral som 16 kg,čo by mi až tak nevadilo,keby to aspoň malo zmysel.Ruky sa mi veľmi trasú,mám také sucho v ústach,že nedokážem poriadne rozprávať,som strašne spomalený.Horšie je,že si to všimli aj v práci.Psychiatrička mi povedala,vraj sa z toho asi celkom nedostanem.Myslím si,že to by ako lekárka pacientom so psych.problémami hovoriť nemala,lebo sa jej môže stať že niektorí si to potom radšej "hodia".
Neviem,čo mám robiť.Zmením asi psychiatra,no bojím sa,že ten nový-á de taký istý.Minul som všetky úspory na rôznych ľud.liečitelov,akupunktúru...Bez výsledku.Teraz som zamestnaný cez prac.agentúru,dostanem zaplatené len za to,čo odrobím,nemám nárok na PN ani dovolenku.Nemôžem si dovoliť maródiť,bývam totiž sám v ponájme a ak nezaplaítm,tal "letím".Rodičia ma u seba nechcú,vraj som dosť starý aby som sa postaral sám o seba.Moje psych.problémy berú na ľahkú váhu a smejú sa z nich.
Som totálne na to sám,žijem v jednej malej izbe a keby som nemal 11 ročnú dcérku,tak to tu asi "zbalím".
Nikto zdravý nevie,čo znamená trpieť psychicky-duševne.Všetkým vám tu držím palce,aby sa vám podarilo znovu smiať sa,mať radosť z maličkostí a byť šťastnými.Všetkých vás veLmi za ten boj s chorobou obdivujem.
Róbert
21. aug 2011 o 16:36  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@robom Robert, až mi zostalo smutno, ako som si to prečítala.Máš úplnú pravdu, nikto zdravý nevie, čo znamená depresia.Píšeš, že chodíš k psychiatričke.Psychologičku si neskúšal? Mne pomohla práve tá, chodím k nej raz týždenne na takú hodinku,vždy jej vyrozprávam čo cítim a čo sa mi za ten týždeň prihodilo, ona mňa vypočuje, poradí mi,veľmi mi to pomáha.Odporučenie k nej mi dala psychiatrička.
22. aug 2011 o 17:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@sniperka
ahoj sniperka,dnes som bol u psychiatričky.Dala mi nový liek LENUXIN.Naposledy som bral DEPAKINE,AMITRIPTYLIN a SERLIFT.Vo februári-marci tohto roku som sa už cítil veľmi dobre,no potom sa mi zdrav.stav z ničoho nič zhoršil.Nechápal som prečo.Lekárka mi povedala,že to vraj zvykne kolísať,ale neviem čo.Ja už nevládzem,bojím sa,že sa z toho už nedostanem,skončím na ID a budem žiť ako mátoha bez duše.Najhoršie je,že pomaly aj moja 11 ročná dcérka prestáva byť motiváciou.Lekárka mi dnes navrhla hospitalizáciu v nemocnici,vraj tam by mi najlepšie nastavili lieky.To však musím počítať také 4-6 týždňov,za ten čas nič nezarobím a nebudem mať z čoho zaplatiť podnájom,takže sa z neho môžem rovno odsťahovať.Neviem,kam by som išiel bývať po návrate z nemocnice bez peňazí.K rodičom nemôžem.To by som potom celý čas,ako by som bol v nemocnici,rozmýšľal len nad bývaním.v nemocnici som už bol pred dvoma rokmi na sanatórnom otvorenom oddelení a návrat by som považoval ako moju prehru a potvrdenie,že sa z toho už nevyliečim.
K psychoógovi chodím.Rozmýšľam aj nad zmenou psychiatra,lenže ktorý je ten pravý.Môže trvať roky,kým ti psychiater predpíše ten správny liek pre teba.Žijem jak bez duše,doslova zombie,stroj.Nedokážem precitnúť a tešiť sa zo života.Je to jak očistec tu na zemi za živa.
Tak rád by som bol ešte šťastný s mojou dcérkou.
Inak ja som z Nitry.
Pokúsim sa počkať tých 10-14 dní,či mi ten nový liek zaberie a potom zvážim asi tú hospitalizáciu.Nevieš,či by mi v tomto homeopatia alebo kinezioógia nepomohli ako pomocný druh liečby?Nevieš,či existujú ľudia,ktorým sa podarilo vyyliečiť z úzkostno depresívnej poruchy?Mám vôbec nádej?Nádej byť šťastný.Chcel by som ešte chodiť do práce a tešiť sa z maličkostí.
Sedím tu sám vo svojej izbe,pred chvíľou som si poriadne poplakal.Už som to nevydržal.Neviem,či budem zajtra ráno schopný ísť do práce a vydržať tam 8 hodín.
Vieš mám aj gastritídu žalúdočnej sliznice.Zhoršilo sa mi to,vraj to súvisí so psychikou a nervami v mojom prípade.Že vraj je to žalúdočná neuróza.
Budem končiť,už aby som vedel,či mi ten nový liek zaberie.
Želám ti veľa síl a zdravia,aj pre bábo.Nech máš úsmev na tvári,ľahkosť na duši a šťastie v srdci.
22. aug 2011 o 20:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
ahojte dievcata, citam tuto temu pravidene,trpim na uzkostnu poruchu.chcela by som sa vas opytat ci niektora z vas ma osobnu skusenost s prirodnym antidepresivom SAFRAMYL. alebo ci niektora z vas skusala liecbu homeopatikami.dakujem kludne mi piste aj do IP vdaka

24. aug 2011 o 09:18  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lala123 saframyl je absolútne neúčinný prípravok. Sú to len reklamné triky, ako z ľudí vytiahnuť peniaze.
24. aug 2011 o 13:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@lala123 Aj ja mám vyskúšané, že prírodné AD sú nanič.
24. aug 2011 o 16:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@robom mám slzy na krajičku... keď čítam, čo si všetko musel prežiť :frowning2: .... a neviem čo ti nato povedať.... už len všetko to, čo si zvládol doteraz dokazuje že si silný...ani o tom nevieš. Držím palce, aby Ti ten nový liek zabral... konečne, veď jeden ti musí sadnúť už po toľkých pokusoch. Neber tú prípadnú hospitalizáciu ako prehru, viem si predstaviť ako sa trápiš, tiež mám niečo podobné ako ty, síce nie až také.... na všetko si sa už obracal... a na Boha si neskúšal? Ja viem je to také ..... ale keď niečomu veríš..samotná viera v uzdravenie ťa uzdraví. Budem ti držať palce, a píš ako sa máš.
26. aug 2011 o 10:25  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte, mám dotaz: už po x-tý raz sa snažím vysadiť Alventu, ale po x-tý raz sa so mnou po jej vysadení dejú neskutočné veci. Teraz nemyslím absolútny pád na dno po psychickej stránke, ale fyzicky sa doslova zo dňa na deň mením, puchnem ako kysnuté cesto, nohy sa mi zväčšili tak, že už neobujem ani manželove najširšie topánky, brucho ako v 42. týždni, tvrdé a napité, ruky ako lopty, bolia ma všetky klby a kosti v tele, fakt som už z toho zúfalá. Kurník šopa, to budem musieť to svinstvo brať ozaj doživotne? Chcela som moju depresiu riešiť bez liekov, aspoň bez takých, čo treba užívať dlhodobo, ale asi to nepôjde :frowning2: Viem, že AD treba vysádzať dlhodobo, veľmi postupne a pod dohľadom dr, ale takto sa to riešiť momentálne u mňa nedá. Ináč už som aj rozmýšľala, či celá moja obezita nie je len zadržiavaná voda v tele, pretože môj denný kalorický príjem je okolo 1000 kcal, výdaj mám pri malom dieťaťi oveľa vyšší.
26. aug 2011 o 11:55  • Odpovedz  • Páči sa mi to
joj, dokelu, tu je ten dotaz: Môže tieto moje neskutočné telesné premeny spôsobovať vysadenie Alventy????? Ďakujem za všetky odpovede :slight_smile:
26. aug 2011 o 11:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kutlicka a prečo vlastne Alventu vysadzuješ? Chceš prejsť na iný liek, alebo si myslíš, že tvoje problémy sa skončili, takže už lieky nepotrebuješ? Nechcem ťa strašiť, ale klinická depresia je choroba na celý život a tým pádom aj lieky sa musia užívať celý život. Buď to budeš akceptovať, alebo sa budeš zbytočne trápiť.
26. aug 2011 o 13:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte ludia, chcem sa poradit.....som tu nova....mavam strasne stavy uzkosti a depresie ...proste hlavou mi niekedy chodia mylsienky na katastroficke scenare..vcera som dosala seroxat ale strasne sa bojim tych neziaducich ucinkov a ze potom aj toho vysadzovania....zatial si obcas dam xanax....0.25 a to mi pomaha ale neviem byt stastna citim ze sa neviem tesit...ale na druhej strane su zase take dni ked som ja stastna....lekarke mam ist na kontolu az o mesiac alebo tak...ale nechcem si dat tie antidepresiva lebo sa bojim...neviem co mam robit poradite mi.....na jednej strane chcem aby mi boli dobre na druhej strane sa bojim neziaducich ucinikov a ci vobec mi zabere a kedy a ci mi bude musiet vymenit lieky ak tieto nesadnu..neviem....a co mi povie ak tam dojdem ze vlastne som si tie lieky ani nezobrala neviem...poradite prosim?
26. aug 2011 o 15:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@heusa lieky určite ber. Seroxat je liek s minimom nežiadúcich účinkov. Ja keď som ho užíval, tak som nemal žiadne. A veľmi mi pomohol, depresiu úplne odstránil. Neboj sa antidepresív. Súčasné antidepresíva sú moderné ieky s minimom nežiadúcich účinkov. Predsa nechceš, aby ti bolo špatne a naopak chceš, predsa aby ti bolo dobre. A to ti antidepresíva zabezpečia.
26. aug 2011 o 15:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no ano...lenze ja sa bojim ze potom budem uz len na liekoch a bude to zacarovany kruh z ktoreho sa dostanem len tazko....ked na mna pride depka tak si hovorim ze dam hocico len nech ma to prejde a ked mi je dobre tak si myslim ze to uz zvladnem aj bez liekov....len ono je to tak ze raz je dobre a raz zle.... :unamused: neviem co mam robit ...bojim sa :confounded: ale skusim este tyzden pockat. a vyhladat este volakeho psychoterapeuta....vlastne mohla som najprv skusit aj ine alternativy a potom lieky ...lenze jak mi bolo zle tak hned ze radsej lieky ...lenze teraz sa citim fajn a myslim ze by mi mohla pomoct aj psychterapia ... :frowning2: ci?
a myslite ze je to na mne ci budem brat lieky?co si myslite ako sa na mna bude dr.pozerat ked jej poviem ze som ich este neuzila a chcem skusit aj ine sposoby:/
26. aug 2011 o 16:25  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@sniperka ahoj ano maš pravdu ten kto ešte nepocitil depresiju a nemal psychicke stavi nikdy ten človek nepochopi ake to je aky je to pocit z takymi ludmi sa nemožeš ani byvit lebo to nepochopia .pochopia naz len ti ludia ktori v tom žiju ako aj ja. :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2:
26. aug 2011 o 18:30  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@filipko ahoj Depresia je tažka choroba určite sa vyliečiš a aj podla toho ake stavi si mala ak si to nikdy pred tim nemala len teraz tak z liekami určite sa vyliečiš ale trva to dlho a niektory sa z toho ani nevyliečia ako ja ja to mam už od 8 rokov som navštevovala psychiatričku moj vlastni otec ma označil na celi život ako naz doma tiral mojich suredencov a moju mamu tak ma to prešlo a v 18 rokov sa mi to cele vratilo ja trpim agrofobijou mam strach zo všetkeho mam uzkostne stavi stres psychicke stavi a depresiju.tak so zase začala chodit ku psychiatričke ona mi predpisala lieky a citim sa lepšie ale teraz somk ich vysadila a neberem lieky vyše 2 a pol roka ale nikdy sa nevyliečim pretože pridu namna take dni že každy den je mi zle mam pocit na zvracanie žalutku je mi zle mam hnačku mam pocit ako keby ma škrtilo v hrdle pride namna velka uzkost v celom tele a potom k tomu panikarim že omdliem a sa z toho najviac bojiííííííííííííííííííím !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! a potom sa neovladam a myslim si furt že dostanemmrtvicu alebo inkfart lebo mam take pociti pričom sa mi nikdy nič take nestalo.Mam 24 rokov tužim po dietati ale ja ja sa bojim že to dieta ani nevynosim mam na to slabu psychiku.Takže sa neboj určite sa ti z toho dostaneš ahoojjj
26. aug 2011 o 18:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nemáte náhodou niekto skúsenosti s liekom LENUXIN alebo ho nepoznáte?
26. aug 2011 o 19:24  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@monfat
momentálne je mi veľmi zle.Buď ma bolí hlava,žalúdok alebo mám závraty až mi je na zvracanie.Alebo príde depka.Úzkosti zatiaľ zvládam.Možno sú to všetko príznaky z vysadenia antidepresív,lebo pred 2 mesiacmi som ich prestal brať.Od utorku však užívam znovu,už som to nedokázal vydržať,ako mi bolo zle.Nový liek ešte beriem len 4 deň.Som zvedavý,či mi zaberie.Volá sa Lenuxin.Dozvedel som sa,že má rovnakú účinnú látku ako Cipralex a ten mi nezabral.Tak že Lenuxin nezaberie asi tiež :frowning2: Som už veľmi unavený.
Želám ti všetko dobré.
26. aug 2011 o 19:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok